Prevencia a liečba orgánovocievnych artériových ischemických chorôb


Prevention and therapy of organovascular arterial ischaemic disease

Organovascular arterial ischemic diseases (cardiovascular, cerebrovascular, extremitovascular, renovascular, pulmovascular, intestinovascular, oculovascular, otovascular and others) are important manifestations of systemic atherosclerosis and other arterial diseases of the vascular system (arteriolosclerosis; diabetic macroangiopathy; diabetic microangiopathy; Mönckeberg’s mediosclerosis; arteritis – vasculitis; syndromes of arterial compression; fibromuscular dysplasia; cystic adventitial degeneration; arterial thrombosis; arterial embolism; traumatic and posttraumatic arteriopathies; physical arteriopathies; chemical and toxic arteriopathies; iatrogenic arterial occlusions; dissection of aorta and of arteries; complicated arterial aneurysms; arteriovenous fistula etc.).

Effective prevention and treatment of organovascular diseases is discussed in this article.

Key words:
arteries, organovascular ischemic diseases, prevention, treatment, nondrug therapy, drug therapy.


Autoři: P. Gavornik ;  A. Dukát ;  Ľ. Gašpar ;  M. Kováčová ;  A. Uhrinová ;  M. Šulanová ;  G. Gubová ;  K. Letková
Působiště autorů: II. interná klinika LFUK a UNB, Bratislava, Slovenská republika ;  Prednosta: prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FESC., EFIM Hon., FACP Hon., FRSP (London) ;  Prvé angiologické pracovisko (PAP) ;  Vedúci lekár: doc. MUDr. Peter Gavorník, Ph. D., mim. prof.
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2010; 90(12): 708-714
Kategorie: Přehledy

Souhrn

Orgánovovocievne artériové ischemické choroby (srdcovocievne, mozgovocievne, končatinovocievne, obličkovocievne, pľúcnocievne, črevnocievne, očnocievne, ušnocievne a ďalšie) sú dôležitou manifestáciou systémovej aterosklerózy a iných artériových chorôb cievneho systému (arterioloskleróza; diabetická makroangiopatia; diabetická mikroangiopatia; Mönckebergova medioskleróza; arteritídy – vaskulitídy; kompresívne artériové syndrómy; fibromuskulárna dysplázia artérií; cystická degenerácia adventície artérií; artériová trombóza; artériová embólia; traumatické a posttraumatické arteriopatie; fyzikálne arteriopatie; chemické a toxické arteriopatie; iatrogénne oklúzie artérií; disekcia artérií; komplikovaná artériová aneuryzma; artériovo-vénová fistula a ďalšie).

V práci sa rozoberá efektívna prevencia a liečba orgánovocievnych ischemických chorôb.

Kľúčové slová:
artérie, orgánovocievne ischemické choroby, prevencia, liečba, nemedikamentová liečba, medikamentová liečba.

Úvod

Keďže etiopatogenéza artériových cievnych chorôb je multifaktoriálna a mimoriadne zložitá (16, 22, 23), aj prevencia a liečba týchto chorôb musí byť mimoriadne komplexná. Cieľom prevencie cievnych chorôb je nielen predĺženie života (zníženie mortality) a zníženie morbidity, ale aj zlepšenie kvality života.

V ostatných Európskych odporúčaniach (24) a podľa VAS (Vascular Independent Research and Education European Organization) (47) sa rozlišujú tri navzájom sa doplňujúce preventívne stratégie:

  • populačná,
  • vysokoriziková, a
  • sekundárna.

Populačná globálna stratégia

má viesť k zmene životného štýlu a k zmene tých sociálnych a ekonomických determinantov životného prostredia, ktoré sú v príčinnej súvislosti s pandemickým výskytom cievnych chorôb (angiopandémia tretieho milénia) (12, 17, 19, 20, 21).

Populačná stratégia má v primárnej prevencii rozhodujúci význam. Je potrebné zmeniť myslenie a konanie nielen zdravotníkov, ale celej spoločnosti, vrátane všetkých štátnych a medzinárodných inštitúcií. Úspech primárnych preventívnych opatrení spočíva iba asi v 20 % v rezorte zdravotníctva, ale až asi v 80 % v racionálnych aktivitách nezdravotníckych zložiek spoločnosti (12, 17, 19, 20, 21, 24, 47).

Vysokoriziková individuálna stratégia

je preventívna starostlivosť zameraná na osoby, ktoré majú genetickú predispozíciu k cievnym chorobám a/alebo majú vaskulárne rizikové faktory:

  • dyslipoproteinémie,
  • artériová hypertenzia,
  • fajčenie,
  • diabetes mellitus, atď.

Tato preventívna starostlivosť má viesť k ich eliminácii. Jej podiel na kontrole týchto rizikových faktorov je z celkového hľadiska malý, ale pre jednotlivca je prvoradý. Značnú časť rizikových faktorov nevieme adekvátne eliminovať, či aspoň redukovať nefarmakoprofylakticky, preto musíme použiť už v primárnej prevencii aj farmakoprofylaktické metódy (12, 17, 19, 20, 21, 24, 26, 35, 43, 44, 47).

Tri nonfarmakoprofylaktické angioprotektívne (vaskuloprotektívne) piliere (imperatívy)

Nefajčiť!;

Menej a zdravo jesť!;

Viac sa pohybovať!

To sú tri základné piliere (imperatívy) zdravého životného štýlu a prevencie nielen orgánovocievnych artériových ischemických chorôb, ale všetkých cievnych chorôb.

Nefajčenie

má v prevencii orgánovocievnych ischemických chorôb rozhodujúci význam. Eliminácia fajčenia tabaku je u fajčiara najúčinnejšou endotelovoprotektívnou liečebnou metódou. Pretrvávajúce fajčenie z dlhotrvajúceho hľadiska prakticky „anuluje“ ostatné liečebné postupy. Motivácia nefajčiť je procesom, ktorý vyžaduje opakované angiologické konzultácie.

Spravidla sa rozdeľuje na štyri fázy, ktoré sa mnemotechnicky označujú anglicky písmenami „4 A“, alebo slovensky „4 P“ (12, 17, 19, 14, 47).

1. A

V prvej fáze (ask) sa pýtame fajčiara čo najpodrobnejšie na fajčiarske zvyky (odkedy fajčí, čo fajčí – cigarety, fajka, cigáry, aké množstvo, kedy si zapaľuje prvýkrát cez deň, či sa pokúšal prestať fajčiť, či chce prestať fajčiť, atď.). Nefajčiara sa pýtame, či sa doma, v práci, vo voľnom čase nezdržuje v prostredí, kde sa fajčí.

2. A

V druhej fáze (advise) poradíme ihneď prestať fajčiť a vysvetlíme všetky nielen zdravotné, ale aj sociálne a ekonomické vplyvy fajčenia (rizikový faktor aterogenézy a onkogenézy, nezodpovednosť k sebe a k druhým, zlý príklad deťom, významné finančné náklady, atď.).

Nejestvuje linearita medzi dávkou a škodlivými následkami, škodí aj jedna cigareta, škodí aj pasívne fajčenie rovnako ako aktívne fajčenie! Nejestvujú bezpečné „ľahké“ („light“) cigarety, nejestvujú účinné filtre. Fajčenie vytvára návyk centrálnym mechanizmom identickým s tvrdými drogami. Škodlivé a návykové je aj fajčenie cigár a fajky. Nie je pravdou, že bez inhalácie sa nikotín a vyše 4 000 ďalších chemických látok neresorbuje; v alkalickom dyme cigár a fajok sa resorbuje priamo z ústnej dutiny.

Škodlivosť fajčenia pretrváva určitý čas aj po jeho zanechaní. Jedinou možnou alternatívou je úplné nefajčenie!

3. A

V tretej fáze (assist) pomáhame konkrétnymi praktickými radami, ako prestať a vydržať nefajčiť. Tu sa v plnej miere ukazuje umenie lekára, ktorý musí byť samozrejme osobným vzorom.

4. A

V štvrtej fáze (arrange) sa lekár podieľa na opakovanej motivácii nefajčiť, pri relapsoch na novej motivácii, neustále kontroluje a informuje o objektívne dokázateľných priaznivých vplyvoch nefajčenia.

Pri antifajčiarskej liečbe môžeme použiť aj pomocnú farmakoterapiu, buď nikotínovú náhradnú terapiu (NNT), napr. nikotínové žuvačky, náplaste, inhalety; buď liečba bupropionom; alebo liečba vareniklínom (12, 17, 19, 24, 47).

Výživa

Správna (zdraviu prospešná) výživa s angioprotektívnymi účinkami by sa mala opierať o najnovšie vedecké poznatky medicíny dôkazov (EBM). Ešte nedávno bola hlavným kritériom zdravotnej bezpečnosti potravín nulová koncentrácia cholesterolu v potravinách. Ukázalo sa, že cholesterol v potrave má najmenší vplyv na plazmatickú hladinu cholesterolu (4, 24, 47).

Hlavné princípy angioprotektívnej výživy možno zhrnúť do týchto desiatich zásad („angioprotektívne výživové desatoro“) (12):

1. Celkový energetický príjem musí byť rovnaký ako energetický výdaj. Dospelý, ťažko pracujúci muž potrebuje asi 3 500 kcal (14,6 MJ), ľahko pracujúci muž potrebuje asi 2 500 (10,5 MJ).

Pre ženy platia energetické hodnoty o 300–400 kcal nižšie.

Pri obezite treba celkový energetický príjem znížiť. Jedlo konzumovať v malých porciách, minimálne päťkrát denne.

Nenahraditeľnou zložkou správnej výživy je pitná voda, ktorá musí obsahovať isté množstvo minerálov (Ca a Mg) a musí mať mierne kyslé pH dané prítomnosťou malého množstva CO2 (tvrdá voda). V oblastiach s mäkkou vodou sa zistil vyšší výskyt cievnych chorôb. Minimálny denný príjem vody má byť 1,5 litra, množstvo treba prispôsobiť aktuálnym klimatickým, pracovným a iným podmienkam.

2. Distribúcia energetického príjmu podľa základných živín má byť vyrovnaná takto:

  • 10–13 % bielkovín,
  • 55–65 % sacharidov,
  • 20–30 % tukov, teda obsah tukov v strave nemá presahovať 30 % celkového energetického príjmu.

3. Podstatne redukovať čo najbližšie k nule príjem trans-foriem mastných kyselín (TFMK), ktoré majú najvyšší aterogénny potenciál.

TFMK sú neprirodzené priestorové izoformy MK, ktoré vznikajú pri hydrogenizácii rastlinných olejov na stužené rastlinné tuky (margaríny). Niektoré margaríny na našom trhu obsahujú viac ako 30 % TFMK. Treba zdôrazniť, že v súčasnosti sa všetky druhy pekárenských výrobkov vyrábajú z hydrogenizovaných alebo čiastočne hydrogenizovaných margarínov (sladké i slané trvanlivé pečivo, koláče, sušienky, cukrárenské výrobky), ale aj sušené polievky, omáčky a iné hotové jedlá a polotovary.

Druhým hlavným zdrojom TFMK sú potraviny pripravené fritovaním.

Fritovanie je základný spôsob prípravy jedál v reťazcoch reštaurácií rýchleho občerstvenia. Bravčová masť neobsahuje žiadne TFMK, čerstvé maslo obsahuje len 2,6 % prirodzených TFMK, ktoré vznikajú fermentáciou u prežúvavcov.

4. Redukovať pod 10 % celkovej energetickej hodnoty príjem nasýtených mastných kyselín (NMK), ktoré majú druhý najvyšší aterogénny potenciál.

NMK nie sú len v živočíšnych tukoch (maslo 62 %, bravčová masť 40 %), ale aj v niektorých rastlinných tukoch (kokosový a palmový olej). Zatiaľ stále chýba legislatíva určujúca povinnosť výrobcu jasne deklarovať množstvo TFMK a NMK v potravinách!

5. Namiesto škodlivých TFMK A NMK preferovať príjem mononenasýtených mastných kyselín (kyselina palmitoolejová a kyselina olejová), ktoré sú v takmer všetkých rastlinných tukoch, najmä v olivovom oleji, v ktorom je 75–85 % kyseliny olejovej, ktorá je podstatou jeho výnimočnej termostability.

6. Príjem polynenasýtených mastných kyselín má byť asi 10 % celkovej energetickej hodnoty (kyselina linolová s dvomi, kyselina linolénová s tromi, kyselina arachidónová so štyrmi nenasýtenými väzbami). Nachádzajú sa najmä v ľanovom, slnečnicovom, kukuricovom a sójovom oleji. Spôsobujú ale vysokú tepelnú labilitu a riziko vzniku TFMK a reaktívnych foriem kyslíka. Nepoužívať ich pri tepelnej kuchynskej príprave!

7. Unikátne sú ω-3 mastné kyseliny, najmä kyselina timnodonová (eikosapentaenová; EPA) s piatimi a kyselina cervonová (dokosahexaenová; DHE) so šiestimi nenasýtenými väzbami, ktoré sú v morských rybách a iných morských živočíchoch.

Jedlá z rýb by mali byť aspoň 2 krát týždenne.

8. Spotrebu čerstvej zeleniny a ovocia zvýšiť na 400 g na osobu a deň netto (vzhľadom na odpad 600 g na osobu a deň brutto), najmä pre protektívny obsah antioxidantov:

  • flavonoidy,
  • vitamíny E, C, A,
  • selén,
  • zinok, atď.

9. Zvýšiť príjem vlákniny

(20–35 g denne).

Zdrojom solubilnej vlákniny (gély, pektíny, pentozany, mucilaginózne látky a niektoré hemicelulózy) sú najmä

  • strukoviny,
  • huby, a
  • ovocie,

zdrojom nesolubilnej vlákniny (celulóza, hemicelulóza, ligníny) sú hlavne nevymleté obilniny, najmä ovos.

10. Spotrebu kuchynskej soli (NaCl) znížiť minimálne na 6 g denne.

Hlavným „skrytým“ zdrojom soli sú údeniny, syry a takmer všetky konzervované potraviny!

Udržovať si optimálnu telesnú hmotnosť (4, 12, 17, 19, 20, 21, 24, 26, 35, 43, 44, 47)!

Pravidelný telesný pohyb

je tretím angioprotektívnym pilierom. Pohyb podmieňuje existenciu živočíchov (človeka) a je jeho základným prejavom. Telesným pohybom organizmus človeka odpovedá na vonkajšie i vnútorné podnety. Súčasne sa telesný pohyb uplatňuje ako spúšťací faktor ďalších fyziologických reakcií v organizme, čo sa využíva v prevencii a liečbe (12, 19, 24, 47).

Nedostatočná pohybová aktivita (telesná inaktivita) je dostatočne (na úrovni dôkazov A) potvrdený rizikový vaskulárny faktor (24, 47), ale aj rizikový faktor ďalších chorôb. Treba ho chápať nielen ako priamy rizikový faktor, ale aj ako nepriamy rizikový faktor, pôsobiaci ako predisponujúci faktor iných vaskulárnych rizikových faktorov – riziko rizík (artériová hypertenzia, obezita, diabetes mellitus atď.) (12, 22, 23).

Ostatné Európske odporúčania (24,47) pri manažmente telesnej aktivity zdôrazňujú, že takmer každý druh zvýšenia pohybovej aktivity je zdravotne prospešný!

Biologickú podstatu dnešného „sediaceho“ človeka, ktorá je identická s dobou kamennou, v ktorej hlavnou zložkou bola každodenná náročná fyzická námaha, nemožno ignorovať.

Chôdza je najprirodzenejším druhom pohybu človeka, denne by sme mali prejsť minimálne 10 km, čo je viac ako 10 000 krokov denne. Namiesto pohyblivých schodov a výťahov používajme schody. Prevažná časť ľudí má v súčasnosti skrátené a málo výkonné flexory dolných končatín a práve chôdza po schodoch vyrovnáva silu flexorov kolena s extenzormi. Vo voľnom čase sa pokúšajme nájsť také pohybové aktivity, ktoré prinášajú príjemné pocity. 30 minút stredne intenzívnej záťaže väčšinu dní v týždni ďalej zníži celkové vaskulárne riziko a zlepší fyzickú kondíciu. Aj malé dávky cvičenia majú aditívny účinok. Subjektívny pocit „stredne ťažkej námahy“ možno ľahko dosiahnuť širokou škálou aktivít, napríklad

  • rezkou chôdzou,
  • rekreačným behom (jogging),
  • bicyklovaním,
  • plávaním,
  • prácou v záhrade,
  • aeróbnym tancom,
  • tenisom,
  • golfom,
  • bežeckým lyžovaním, atď.

Intenzitu telesnej aktivity možno definovať aj cieľovou srdcovou frekvenciou na vrchole zaťaženia vo výške 60–75 % priemernej maximálnej srdcovej frekvencie pre daný vek.

Cvičenie v rodine alebo s priateľmi (v skupine) má tendenciu zvýšiť motiváciu. Medzi pridané priaznivé účinky patria pocit pohody, redukcia telesnej hmotnosti a lepšie sebahodnotenie. Pokračujúce povzbudzovanie, poradenstvo a podpora udržiavania pohybovej aktivity je kľúčovou úlohou lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa zaoberajú prevenciou a liečbou cievnych chorôb!

Kinezioprevencia (kinezioterapia) je jednou zo základných liečebných metód internej medicíny, angiológie a fyziatrie, ktorá na prevenciu, liečbu a rehabilitáciu využíva pohyb (pohybovú energiu). Liečebná telesná výchova (LTV) je metóda kinezioterapie zameraná na rozvoj funkčnej adaptácie organizmu. Využíva cielené telesné pohyby na posilnenie, udržanie alebo znovuzískanie funkcie telesných ústrojov. Napríklad pri liečbe končatinovocievnej ischemickej choroby ide o opakované telesné cvičenia (intervalový tréning), jednak kondičné cviky nepostihnutých častí tela, jednak cviky zamerané na zaťažovanie svalových skupín, nachádzajúcich sa distálne od obliterujúcej artériovej poruchy, vykonávané v intenzite do 75 % individuálne zisťovanej maximálnej tolerancie námahy, ktorá sa musí testovať raz za týždeň. Je to v podstate účinná „revaskularizačná“ metóda, pri ktorej sa vytvára kolaterálny cievny systém a iné svalové metabolické kompenzačné zmeny (13, 14, 15).

Sekundárna prevencia obliterujúcich organických artériových chorôb by sa mala začať v čase manifestácie (C1) cievnej choroby (22, 23). Cieľom včasnej a racionálnej liečby je zvládnuť vývoj chorobného artériového cievneho procesu, zastaviť ho pokiaľ možno ešte v reverzibilnom štádiu, zamedziť vzniku komplikácií, zabrániť vzniku trvalých následkov, vzniku práceneschopnosti, invalidity a predčasnej smrti (24, 26, 35, 44, 47).

Pamätajme, že čím vyššie je klinické štádium (C0-C4) jednotlivých artériových chorôb (E1-E18) a čím periférnejšie (distálnejšie) je lokalizácia artériovej oklúzie (AP, AD, AMV) a čím vyššie je patofyziologické štádium (P1-P3) ktorejkoľvek orgánovocievnej ischemickej choroby, tým väčšia je pravdepodobnosť náhlych cievnych príhod v oblasti vitálnych orgánov (srdce, mozog) (12, 22, 23, 24, 47).

Napríklad v liečbe končatinovocievnej ischemickej choroby sa uplatňujú predovšetkým internisticko-angiologické („konzervatívne“) liečebné postupy:

  • psychoterapia,
  • diétoterapia,
  • fyzioterapia – najmä kinezioterapia, termoterapia, elektroterapia,
  • farmakoterapia)(12, 17, 22, 24, 26, 35, 43, 44, 47).

Táto liečba by mala byť zásadne etiopatogenetická (kauzálna) s hlavným cieľom: zastaviť progresiu či dosiahnuť regresiu základnej artériovej cievnej choroby (22, 23). Zásada eliminácie vaskulárnych rizikových faktorov je podobná ako v primárnej prevencii, musí však mať oveľa vyššiu mieru individualizácie.

Vo farmakoterapii všetkých rizikových vaskulárnych faktorov uprednostňujeme tie liekové skupiny, ktoré majú dokázané endotelovoprotektívne a orgánovoprotektívne účinky (22).

Do druhej skupiny patria tzv. invazívne, radikálne liečebné postupy, a to jednak:

  • metódy intervenčnej (angio)rádiológie (selektívna katétrová trombolýza, translúmenová angioplastika, stentovanie), a/alebo
  • metódy (angio)chirurgické (endarterektómie, rekonštrukčné operácie, amputácie končatín)(12, 26, 35, 41, 43, 44).

Výber vhodnej liečebnej metódy je prísne individuálny a závisí od všetkých aspektov komplexnej „CEAP“ diagnózy (16, 22, 23).

Kým kauzálna internisticko-angiologická liečba je indikovaná vo všetkých štádiách choroby (C0 až C4b), v štádiu C3 až C4 sa treba vždy pokúsiť o radikálnu liečbu (22, 23). Napriek tomu, že pri úspešnom radikálnom (revaskularizačnom, reperfúznom) postupe sa okamžite zvýši prietok krvi a tlak v ischemických tkanivách, je to v istom zmysle iba liečba symptomatická, ktorá neovplyvňuje základnú artériovú cievnu chorobu ani jej rizikové cievne faktory. Takže aj po radikálnej liečbe musí kontinuálne pokračovať kauzálna internisticko-angiologická liečba, vždy aj s dôslednou elimináciou všetkých rizikových vaskulárnych faktorov (12, 42).

Tri základné farmakoprofylaktické angioprotektívne metódy

Pod antilipidogénnou terapiou,

ktorá je významnou súčasťou antiaterogénnej a komplexnej angioprotektívnej liečby, rozumieme zníženie influxu lipidov do cievnej steny a/alebo zvýšenie efluxu lipidov z cievnej steny artérií (12, 19, 22). Nemala by sa celkom stotožňovať s antihyperlipidemickou (hypolipemickou) liečbou, pri ktorej sa stanovujú cieľové hodnoty vybraných lipidových parametrov v krvi, ktoré už podľa najnovších poznatkov nepredstavujú zvýšené riziko vzniku a progresie aterosklerózy a iných artériových chorôb. Odporúčané cieľové hodnoty lipidov nie sú jednotné, neustále sa aktualizujú s novými poznatkami medicíny dôkazov.

Na angioprotektívnom účinku hypolipidemík sa podieľajú aj/predovšetkým ich tzv. pleitropné (nelipidové) účinky, ktoré sú pri jednotlivých liekoch v piatich hlavných skupinách veľmi rozdielne (5, 22, 24, 26, 28, 34, 35, 38, 44, 47).

Statíny

sú inhibítory 3-hydroxy-3-metylglutaryl koenzým A reduktázy (rosuvastatín, atorvastatín, simvastatín, lovastatín, pravastatín, fluvastatín), čo znižuje endogénnu syntézu cholesterolu, najmä LDL-C, mierne znižujú aj TAG a mierne zvyšujú HDL-C. Pleiotropné účinky sú pri jednotlivých statínoch kvalitatívne i kvantitatívne rozdielne. Modulujú funkciu endotelu, trombogenézu, zápalové, oxidačné a proliferačné procesy. Významne prispievajú k stabilizácii aterosklerotickej lézie a k prevencii instabilnej ischémie orgánov.

Statíny sa podávajú raz denne, najlepšie po hlavnom jedle alebo počas neho. Metabolizujú sa v pečeni. Pri správne vedenej kontrolovanej liečbe statínmi sú nežiaduce účinky zriedkavé. Sem patrí liekové poškodenie pečene, ktoré monitorujeme sledovaním hepatálnych enzýmov. Ich 2 až 3-násobné zvýšenie je dôvodom k prerušeniu liečby.

Najzávažnejšou komplikáciou je poškodenie priečne pruhovaného svalstva (od myalgie, cez myopatiu až po život ohrozujúcu rabdomyolýzu), pri ktorej je viac ako l0-násobné zvýšenie kreatínfosfokinázy (5, 22, 28, 34, 35).

Fibráty

 sú deriváty kyseliny fibrovej (ciprofibrát, fenofibrát, gemfibrozil, bezafibrát). Výrazne modulujú expresiu jadrových receptorov (perixome proliferator activated receptors alpha – PPARalpha) s následnou kvantitatívnou i kvalitatívnou úpravou takmer všetkých aterogénnych lipidov.

Pleiotropné účinky fibrátov spočívajú najmä antitrombotickom a protizápalovom pôsobení, čím prispievajú k stabilizácii aterosklerotickej lézie. V súčasnosti sa používajú fibráty s vlastnosťami, ktoré umožňujú ich dávkovanie raz denne (5, 22, 28, 34, 35).

Sekvestranty žlčových kyselín (rezíny; živice)

sú aniónové iónomeniče, ktoré v tenkom čreve viažu žlčové kyseliny, a tým znižujú ich reabsorpciu (colestipol, cholestyramín). Prerušujú zároveň ich enterohepatálny obeh a žlčové kyseliny sa vo zvýšenej miere vylučujú stolicou. Znižujú len koncentráciu T-C a LDL-C, naopak TAG sa môžu zvýšiť. Keďže sa nevstrebávajú a nemajú závažnejšie nežiaduce účinky, sú vhodné na liečbu u

  • detí,
  • gravidných žien, a
  • pacientov s hepatopatiami.

Možu sa kombinovať so všetkými ostatnými hypolipemikami Užívajú sa pol hodinu pred jedlom (5, 22, 28, 34, 35).

Kyselina nikotínová

a jej deriváty (acipimox) znižujú syntézu VLDL-C v pečeni, čo sekundárne znižuje tvorbu LDL-C. Okrem toho zvyšujú HDL-C a znižujú TAG. Efektívne sú však len veľmi vysoké dávky (okolo 2 g), čo však aj u novších liekových formách s postupným uvoľňovaním, spôsobuje nepríjemné sčervenanie (flush) a palpitácie.

Nedávno registrovaný kombinovaný liek (1 000 mg kyseliny nikotínovej a 20 mg laropiprantu) tbl. má redukovať príznaky návalov ešte viac ako čisté liekové formy kyseliny nikotínovej s predĺženým uvoľňovaním (5, 22, 28, 34, 35).

Selektívne inhibítory intestinálnej absorpcie cholesterolu (SIIAC)

blokujú prechod cholesterolu črevnou stenou.

Ezetimib sa používa v kombinovanej liečbe so statínmi, len výnimočne v monoterapii pri kontraindikácii iných hypolipidemík (5, 12, 22, 28, 34, 35).

Pod antitrombotickou liečbou (artériotromboprofylaxiou)

rozumieme všetky liečebné opatrenia, ktoré majú zabrániť vzniku trombózy, zamedziť progresii trombu a jeho embolizácii, a ktoré majú zlikvidovať už vzniknutý trombus (12).

Artériové antitrombotiká (artériotromboprofylaktiká) sa delia na dve základné skupiny:

  • klasické, a
  • nové antitrombocytové lieky (18).

Podľa mechanizmov účinku sa klasické antitrombocytové lieky (predtým nesprávne nazývané antiagreganciá), používané v prevencii artériovej trombózy, obvykle delia na 4 skupiny (3, 18, 37, 39, 45).

Inhibítory cyklooxygenázy

sú lieky, ktorí inhibujú enzým cyklooxygenázu (COX1), a tým tvorbu tromboxanu A2 (TXA2).

Acetylsalicylová kyselina (ASK)

je najpoužívanejším antitrombocytovým liekom v klinickej medicíne. Účinok ASK je ireverzibilný a kompletný, už pri pomerne malej dávke (30 mg) zasiahne celú populáciu cirkulujúcich trombocytov a účinok trvá počas celého ich života (7 až 10 dní). Pri dlhotrvajúcej liečbe je účinná dávka 75–160 (325) mg denne. Pri tejto dávke nie je ovplyvnená cyklooxygenéza (COX2) v monocytoch a makrofágoch, nedochádza k potlačeniu tvorby prostacyklínu v endotelových bunkách, navyše pri vyšších dávkach stúpa aj riziko nežiaducich účinkov, predovšetkým gastrointestinálnych erózií a krvácania.

Veľký počet štúdií potvrdil asi 25% redukciu relatívneho rizika vaskulárneho úmrtia, čo viedlo k zavedeniu ASK ako štandardného lieku pri primárnej i sekundárnej prevencii artériových stenotizujúcich (obliterujúcich) chorôb a orgánových ischemických chorôb (syndrómov).

Dávno diskutovaným problémom je aspirínová rezistencia:

  • fenomén klinickej neúčinnosti (zlyhania ASK v prevencii artériovej trombózy), a/alebo,
  • fenomén laboratórnej neúčinnosti ASK (neschopnosť laboratórne dokázať inhibíciu trombocytových funkcií).

Vyskytuje sa v rozmedzí 5–45 %, etiopatogenéza je multifaktoriálna. Okrem menšieho podielu farmakokinetických a farmakodynamických príčin sa všeobecne zdôrazňuje faktor nonkompliancie. V skutočnosti sa za fenoménom zlyhania akejkoľvek vaskulárnej prevencie skrýva s veľkou pravdepodobnosťou komplexný problém endotelovej dysfunkcie, ktorú zatiaľ štandardne ani kvantitatívne, ani kvalitatívne neurčujeme (18).

Medzi lieky, ktoré reverzibilne inhibujú cyklooxygenázu (COX1) a tým aj tvorbu tromboxanu TXA2 (pri ukončení liečby sa obnovuje funkcia trombocytov do 24 hodín) patrí indobufensulfinpyrazón (ktorý má naviac aj urikozurický efekt).

Blokátory ADP receptorov; antagonisty receptorov P2Y12 pre ADP (tienopyridíny).

Tienopyridinové deriváty selektívne inhibujú trombocytový ADP receptor P2Y12, kľúčový pre signálnu aktiváciu, adhéziu a agregáciu trombocytov. Patrí sem tiklopidín; a jeho 6 krát účinnejší novší následník klopidogrel zároveň s menším rizikom nežiaducich účinkov, najmä neutropénie a trombotickej trombocytopenickej purpury (TTP).

Inhibícia trombocytov závisí od dávky, pričom účinné potlačenie funkcií sa dosiahne po 2–3 dňoch užívania 500 mg tiklopidínu alebo 75 mg klopidogrelu. Blokáda je ireverzibilná, nie je ovplyvniteľná trombocytovým koncentrátom, funkcia sa upravuje 5–7 dní po vynechaní klopidogrelu.

Postupy pre použitie klopidogrelu sa neustále prehodnocujú a inovujú, keďže ostatné štúdie prinášajú nové výsledky i prekvapenia pri duálnej antitrombocytovej liečbe (kombinácia kyselina acetylsalicylová a klopidogrel).

Klopidogrelová rezistencia sa opisuje u 10–33 % pacientov. Príčinou „slabej odpovede“ na klopidogrel môže byť okrem nedostatočnej dávky, nedostatočnej absorpcie, nonkompliancie, variabilnej transformácie lieku na aktívny metabolit (závislej od aktivity cytochrómu P-450-3A4) aj multifaktoriálna patogenéza artériovej endotelovej dysfunkcie a artériovej tromboembólie (3, 18, 22, 37, 39, 45).

Antagonisty receptorov GPIIb/IIIa;

blokátory trombocytových fibrinogénových receptorov sú treťou skupinou klasických antitrombocytových liekov (tzv. skutočné antiagreganciá), ktorej vývoj bol inšpirovaný Glanzmanovou trombasténiou, pri ktorej tento receptor chýba.

V súčasnosti sa používajú tri lieky na parenterálne intravénové použitie.

Abciximab je Fab fragment monoklonálnych myších protilátok proti humánnemu glykoproteínu IIb/IIIa.

Eptifibatid je cyklický heptapeptid, obsahujúci sekvenciu Lys-Gly-Asp.

Tirofiban je nepeptidický tyrozínový derivát s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktorého štruktúra napodobňuje sekvenciu Arg-Gly-Asp na molekule fibrinogénu, ktorá zodpovedá za jeho väzbu na receptor GPIIb/IIIa .

Spolu s nárazovou liečbou klopidogrelom majú svoje miesto v neivazívnej liečbe akútnych cievnych trombotických príhod, najmä v koronárnej oblasti cirkulácie u vysokorizikových osôb. K hlavným nežiaducim účinkom patrí krvácanie a trombocytopénia (3, 18, 22, 37, 39, 45).

Inhibítory fosfodiesterázy a akcelerátory zvyšovania cAMP

v trombocytoch blokádou konverzie cAMP na neaktívny AMP sú štvrtou skupinou klasických artériových antitrombotík.

Dipyridamol nemá samotne podávaný lepšie výsleky ako ASK a klopidogrel. Kombinovaný liek dipyridamol 200 mg v kombinácii s 25 mg acetylsalicylovej kyseliny sa uprednosťuje pri sekundárnej prevencii náhlych cievnych mozgových ischemických príhod.

Cilostazol je chinolínový derivát, inhibujúci fosfodiesterázu a pôsobiaci ako vazodilatátor, má aj účinok na plazmatické lipidy (znižuje triacylglyceroly a zvyšuje HDL cholesterol). Je schválený americkým FDA už od r. 1999 pre liečbu končatinovocievnej ischemickej choroby.

Porovnávacia štúdia cilostazolu a pentoxifylínu, ktoré sú v USA schválené na liečbu ischemickej choroby končatín, preukázala vyššiu účinnosť cilostazolu. Okrem Veľkej Británie, nie je v Európe cilostazol registrovaný.

Trifusal má napriek štruktúrnej i funkčnej podobnosti s acetylsalicylovou kyselinou, vrátane ireverzibilnej blokády cyklooxygenázy (preferenčne COX-2), viacero odlišností. Jeho hlavný metabolit – kyselina hydroxytrifluormetylbenzoová (HTB) inhibuje fosfodiesterázu a zvyšuje obsah cAMP v trombocytoch.

Slabšie antitrombocytové antitrombotické účinky majú aj niektoré vazoaktívne lieky, napríklad:

Naftidrofuryl, ktorý blokuje serotonínové receptory typu 5-HT2;

Molsidomín zvyšuje cGMP v trombocytoch, obdobne ako niektoré vazodilatačné prostanoidy – alprostadil, iloprost a iné (18).

Vývoj nových protidoštičkových liekov (nových artériových antitrombotík) dnes smeruje ku komplexnejšiemu potlačeniu funkcií trombocytov. Podľa mechanizmu účinku sa rozdeľujú do minimálne šiestich skupín (3, 18).

Inhibítory adhézie trombocytov sa zatiaľ u ľudí neskúšali. Mohli by sa uplatniť monoklonálne protilátky proti GP1b/IX, proti GPVI a proti vWF.

Inhibítory TP (tromboxán A2/prostaglandín H2) receptorov.

Klinické skúšanie vapiprostu sa zastavilo pre neúčinnosť v prevencii artériovej restenózy, novší terutroban (S-18886) je derivát 2-aminotetralínu s prolongovaným účinkom, ktorý v predklinických skúškach ukázal trojaký (antitrombotický, vazodilatačný a antisklerotický) účinok.

V súčasnosti prebieha už III. fáza klinického skúšania v sekundárnej prevencii artériovej trombózy.

Kombinované inhibítory tromboxán-syntetázy a TP receptorov.

Takúto kombinovanú inhibíciu spôsobujú dva prípravky.

Terbogrel je orálne účinná látka, ktorej klinické skúšanie bolo zastavené v II. fáze pre nežiaduce účinky (bolesti v dolných končatinách).

Ridogrel je aminooxypentanová kyselina, používaná aj v liečbe zápalových črevných chorôb. V ostatných odporúčaniach nie je spomínaný.

Inhibítory trombínových (PAR-1, PAR-4) receptorov.

Okrem inhibície „proteázami aktivovaných receptorov“ a následnej inhibície agregácie trombocytov, potláčajú aj uvoľnenie a expresiu zápalových mediátorov, čím blokujú účasť zápalu na aterogenéze. Dve látky sú na perorálne použitie (TRA SCH 530348; E-5555), jedna na parenterálne podanie (RWJ-58259).

Nové inhibítory ADP receptorov P2Y12.

Snáď najviac v súčasnosti sledovaná skupina.

Cangrelor (AR-C69931MX) je analóg ATP. Je to selektívny priamy a reverzibilný inhibítor P2Y12 receptora na intravénovú aplikáciu s rýchlym nástupom účinku a biologickým polčasom 3–5 minút. Účinok trvá asi 30 minút, čo môže byť výhodou pri perkutánnych koronárnych intervenciách, vyžadujúcich urgentný chirurgický výkon.

Prasugrel 60 mg tbl, je ostatný tienopyridínový derivát, účinnejší než klopidogrel, ktorý je určený zatiaľ na sekundárnu prevenciu akútnych trombotických príhod u pacientov, ktorí podstúpili perkutánnu koronárnu intervenciu (PKI) pre akútny koronárny syndróm.

Cyclo-Pentyl-Triazolo-Pyrimidín, CPTP (AZD6140) je prvé reverzibilné perorálne artériové antitrombotikum, ktoré pôsobí na rozdiel od ireverzibilných tienopyridínov priamo (bez metabolickej aktivácie cytochrómom P-450) a jeho biologický polčas je 12 hodín.

PRT060128 je jediný perorálny aj intravénový reverzibilný antagonista P2Y12 receptora na sekundárnu prevenciu akútnych trombotických príhod.

Nové perorálne inhibítory GPIIb/IIIa receptorov.

Na rozdiel od vysokoúčinných intravénových antagonistov GPIIb/IIIa, štúdie s perorálnymi prípravkami (xemilofiban, orbofiban, sibrafiban, lotrafiban), ktoré zahŕňali asi 40 000 pacientov, neukázali vyššiu účinnosť oproti ASK, ani v kombinácii s ASK nemali vyššiu účinnosť ako placebo. Celkovo sa pozoroval aj vyšší výskyt krvácania (18).

Trombolytiká (fibrinolytiká)

sú lieky, ktoré podstatne zlepšili systémovú alebo selektívnu (regionálnu) trombolytickú liečbu artériovej tromboembólie.

Trombolytiká prvej generácie (streptokinázaurokináza) sa už prakticky nepoužívajú.

K trombolytikám druhej generácie patrí

  • altepláza,
  • anistrepláza,
  • prourokináza;

k trombolytikám tretej generácie patrí

  • ratepláza,
  • lanotepláza, a ďalšie.

Trombolytická liečba sa monitoruje obvykle trombínovým časom. Po trombolytickej liečbe vždy musí nasledovať antikoagulačná liečba (3, 12, 45).

Antikoagulačné lieky (antikoagulanciá)

sú treťou skupinou antitrombotík, ktoré sa delia na minimálne dve podskupiny:

  • priame, a
  • nepriame antikoagulanciá (3, 45).

Priame antikoagulanciá

sú látky, ktoré znižujú zrážavosť krvi cez antitrombín III. Patrí sem klasický nefrakcionovaný heparín (UH), alebo heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou (low molecular weight heparins – LMWH), ako napr.

  • nadroparín,
  • dalteparín,
  • enoxaparín. a ďalšie.

Druhou podskupinou priamych antikoagulancií sú priame inhibítory trombínu, ako napr.

  • hirudín,
  • hirugén,
  • hirulóg, a ďalšie.

Nepriame antikoagulanciá

sú látky, ktoré znižujú zrážavosť krvi nepriamo interferenciou so syntézou hemokoagulačných faktorov v pečeni závislých od vitamínu K (II, VII, IX a X) s nástupom účinku až po určitej latencii.

Z kumarínov je to warfarín, ktorý sa v monoprofylaxii artériovej tromboembólie používa dnes už zriedka, napr. pri rezistencii na antitrombocytové lieky.

Pri kombinovanej antitrombotickej liečbe sa súčasne podávajú dva antitrombotické lieky s rozdielnymi mechanizmami účinku, napríklad nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej s warfarínom. Pri substitučnej antitrombotickej liečbe sa podáva chýbajúci antitrombotický faktor, napr. antitrombín III (3,12,45).

Vazoaktívne lieky

predstavujú heterogénnu, pomerne veľkú skupinu liekov s komplexnými mechanizmami účinku (16, 7–9, 25, 27, 29,30–33, 36, 46), pri ktorých sa rôzne kombinuje:

  • endotelovoprotektívny účinok,
  • antiproliferatívny účinok,
  • vazodilatačný účinok,
  • priaznivé ovplyvnenie hemoreológie,
  • antitrombotický účinok,
  • priaznivé ovplyvnenie celulárnych krvných elementov (erytrocytov, leukocytov, trombocytov),
  • antioxidačný účinok,
  • protizápalový účinok, atď.

Okrem už spomenutých liekov sem patrí

  • pentoxifylín,
  • sulodexid,
  • buflomedil,
  • dextran,
  • kalciové antagonisty,
  • inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu – ACEI (nielen pri artériovej hypertenzii, ale pre ich nonantihypertenzné účinky aj pri normotenzii),
  • sartany,
  • prostaglandíny (pri kritickej končatinovej ischémii),
  • imunosupresíva,
  • imunomodulanciá (pri vaskulitídach),
  • antiuratiká,
  • antidiabetiká,
  • modulátory angiogenézy, a ďalšie(12, 22).

Väčšina týchto liekov čaká na objektívne klinické hodnotenie (11, 12, 22, 24, 25, 43, 47).

Redukcia reziduálneho vaskulárneho rizika

V ostatnom čase sa intenzívne sleduje fenomén reziduálneho vaskulárneho rizika a potreby jeho redukcie, ktorý podnietil vznik nezávislej akademickej nadácie R3i (Residual Risk Reduction Initiative) a ktorý si bude vyžadovať nové liečebné prístupy (2, 10, 11, 38, 40).

Okrem troch nonfarmakoprofylaktických pilierov tvoria teda v súčasnosti farmakoprofylakticko-terapeutickú kostru tri skupiny liekov (statín, artériotromboprofylaktikum a ACE-inhibítor) a podľa potreby redukcia reziduálneho vaskulárneho rizika (3r) podľa aktuálnych poznatkov medicíny dôkazov – „zásada 3x3“.

Záver

Doterajšie daktoré medzinárodné (26, 35, 44) a národné (43) odporúčania manažmentu orgánovocievnych artériových ischemických chorôb (syndrómov) vychádzali predovšetkým z klinickej diagnózy a klasifikácie. Základným predpokladom efektívnej kauzálnej racionálnej liečby je však rýchla a správna komplexná klinická, etiologická, anatomická a patofyziologická (CEAP) diagnóza nielen končatinovocievnej ischemickej choroby, ale aj ďalších artériových a iných vnútorných orgánových chorôb (16, 22, 23).

Interná medicína a jej špecializácie sú dobrým príkladom i dôkazom toho, že efektívny manažment systémových artériových cievnych chorôb, ktoré sa vyznačujú polymorbiditou, sa nezaobíde bez jej významných generalizačných, integračných a koordinačných funkcií. Treba zdôrazniť, že väčšina artériových chorôb (E1 – E18) má viacero ďalších samostatných chorobných podjednotiek (22, 23) a každá má aj svoje preventívno-terapeutické špecifiká, meniace sa podľa aktuálnych poznatkov medicíny dôkazov (EBM).

V klinickej praxi nesmie byť stredobodom liečby len určitý systém, orgán či tkanivo, ale celý človek. Pacient s s hocktorou orgánovocievnou ischemickou chorobou je nositeľom vysokého globálneho multiorgánového vaskulárneho rizika. Nelieči sa klinický nález, ani sa nelieči akýkoľvek prístrojový či laboratórny výsledok alebo diagnóza, ale človek – pacient.

doc. MUDr. Peter Gavorník, Ph.D.,

mim. prof.

II. interná klinika LFUK a UNB

Prvé angiologické pracovisko (PAP)

Mickiewiczova 13

SK-813 69 Bratislava, SR

E-mal: gavornik@faneba.sk


Zdroje

1. Abramson, B.L., Huckell, V., Anand, S. et al. Canadian Cardiovascular Society Consensus Conference: Peripheral arterial disease- Executive summary. Can. J. Cardiol. 2005, 21, p. 997-1006.

2. ACCORD Lipid Study brings new hope to people with type 2 diabetes and atherogenic dyslipidemia says international academic foundation [on-line]. Dostupné na www:http://www.multivu.prnewswire.com/mnr/r3i/42622/.

3. Antithrombotic and thrombolytic therapy: American College of Chest Physicians (ACCP) evidence-based clinical practice guidelines (8th edition). Chest 2008, 133, (6 Suppl), p. 67S-968S.

4. Bada, V. Výživa ako prevencia kardiovaskulárnych chorôb. Kardiológia pre prax 2009, 7,(2),s. 91-96.

5. Brunzell, J.D., Davidson, M., Furberg, C.D. et al. Lipoprotein Management in Patients With Cardiometabolic Risk – Consensus Conference Report From The American Diabetes Association and the American College of Cardiology Foundation. JACC 2008, 51 (15), p. 1512-1524.

6. Burt, R.K., Testori, A., Oyama, Y. et al. Autologous peripheral blood CD133+ cell implantation for limb salvage in patients with critical limb ischemia. Bone Marrow Transplantation 2010, 45,(1), p. 111-116.

7. Cambou, J.P., Aboyans, V., Constans, J. et al. Characteristics and outcome of patients hospitalised for lower extremity peripheral artery disease in France: the COPART Registry. Eur. J. Vasc. Endovasc. Surg. 2010, 39(5), p. 577-785.

8. Coppola, G., Romano, G., Corrado, E. et al. Peripheral artery disease: potential role of ACE-inhibitor therapy. Vasc. Health Risk. Manag. 2008, 4(6), p. 1179-1187.

9. Dosluoglu, H.H., Lall, P., Nader, N.D. et al. Insulin use is associated with poor limb salvage and survival in diabetic patients with chronic limb ischemia. J. Vasc. Surg. 2010, 51(5), p. 1178-1189.

10. Dukát, A. Reziduálne kardiovaskulárne riziko – závažný problém, ktorý si bude vyžadovať nové liečebné prístupy. Cardiol. 2008, 17(6), s. 229-233.

11. Frouchart, J.C., Sacks, F.M., Hermans, M.P. et al. The Residual Risk Reduction Initiative: a call to action to reduce residual vascular risk in dyslipidemic patients. Am. J. Cardiol. 2008, 102 (10 Suppl), p. 1K-34K.

12. Gavorník P. Všeobecná angiológia. Angiologická propedeutika. Cievne choroby. 2. Vyd. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK, 2001, 268 s.

13. Gavorník, P., Holomáň, M., Kolesár, J. et al. Kinezioterapia ischemickej choroby dolných končatín u chorých po rekonštrukčnej operácii tepien. Čas. Lék. čes. 1986, 125(32), s. 1000-1003.

14. Gavorník, P., Kolesár, J., Dukát, A. Pohybová liečba (kinezioterapia) ischemickej choroby dolných končatín III. štádia. Vnitř. Lék. 1986, 32(6), s. 597-604.

15. Gavorník, P., Kolesár, P., Hudec, I. et al. Význam kinezioterapie ischemickej choroby dolných končatín u chorých s rodinnými hyperlipoproteinémiami. Vnitř. Lék. 1981, 27(1), s. 72-79.

16. Gavorník, P. Etiopatogenéza neurovaskulárnych ischemických chorôb (syndrómov). Neurológia 2010, 5(2), s. 61-68

17. Gavorník, P. Angiológia. 1. Vyd. Bratislava: Univerzita Komenského - Vydavateľstvo UK, 1998, 148 s.

18. Gavorník, P. Artériotromboprofylaxia v klinickej praxi. Cardiol. 2010, 19 (4), s. 293-299.

19. Gavorník, P. Ateroskleróza a iné choroby tepien. 1. Vyd. Bratislava: Univerzita Komenského - Vydavateľstvo UK, 1999, 216 s.

20. Gavorník, P. Cievne choroby. In: Klimo, F. a kol.: Praktické a rodinné lekárstvo. 1. Vyd. Senica: Vydavateľstvo Prognóza, 1999. 1100 (382 – 400).

21. Gavorník, P. Choroby tepien. In: Ďuriš, I., Hulín, I., Bernadič, M. (eds.): Princípy internej medicíny. Slovac Academic Press. Bratislava 2001. s. 784 – 797.

22. Gavorník, P. Končatinovocievne ischemické choroby. B 2.1/1-92. In: Gavorník, P., Hrubiško, M., Rozborilová, E. (eds). Diferenciálna diagnostika kardiovaskulárnych, respiračných a hematologických ochorení I. 1. Vyd. Bratislava: Dr. Josef Raabe, 2010. 300. ISBN 978-80-89182-46-6

23. Gavorník P. Obliterujúce choroby artérií a končatinovocievna ischemická choroba. Nová klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická klasifikácia. Cardiol. Sk. 2010, 19(3), s. 201-213.

24. Graham, I., Atar, D., Borch-Johnsen, K. et al. European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice: Executive summary. Fourth Joint Task Force of the European Society of Cardiology and Other Societies on Cardiovascular Disease Prevention in Clinical Practice. (Constituted by representatives of nine societies and by invited experts). Eur. Heart J. 2007, 28(19), p. 2375 – 2414.

25. Hiatt, W.R. Medical treatment of peripheral arterial disease and claudication. New Engl. J. Med. 2001, 344(21), p. 1608-1620.

26. Hirsch, A.T., Haskal, Z.J., Hertzer, N.R. et al. ACC/AHA 2005 Practice Guidelines for the management of patients with peripheral arterial disease (lower extremity, renal, mesenteric and abdominal aortic): a collaborative report from the American Association for Vascular Surgery/Society for Vascular Surgery, Society for Cardiovascular Angiography and Interventions, Society for Vascular Medicine and Biology, Society of Interventional Radiology and the ACC/AHA Task Force on Practice Guidelines (Writing Committee to Develop Guidelines for the Management of Patients with Peripheral Arterial Disease): endorsed by the American Association of Cardiovascular and Pulmonary Rehabilitation; National Heart, Lung and Blood Institute; Society for Vascular Nursing; TransAtlantic Inter-Society Consensus and Vascular Disease Foundation. Circulation 2006, 113(11), e463-e654.

27. Horie, T., Onodera, R., Akamastu, M. et al. Japan Study Group of Peripheral Vascular Regeneration Cell Therapy (JPRCT). Long-term clinical outcomes for patients with lower limb ischemia implanted with G-CSF-mobilized autologous peripheral blood mononuclear cells. Atherosclerosis 2010, 208(2), p. 461-466.

28. Implications of Recent Clinical Trials for the National Cholesterol Education Program Adult Treatment Panel III Guidelines – Endorsed by the National Heart, Lung, and Blood Institute, American College of Cardiology Foundation, and American Heart Association. Circulation 2004, 110, p. 227-239.

29. Kawamoto, A., Katayama, M., Handa, N. et al. Intramuscular transplantation of G-CSF-mobilized CD34(+) cells in patients with critical limb ischemia: a phase I/Iia, multicenter, single-blinded, dose-escalation clinical trial. Stem Cells. 2009, 27(11), p. 2857-2864.

30. Kiernan, T.J., Hynes, B.G., Ruggiero, N.J. et al. Comprehensive evaluation and medical management of infrainguinal peripheral artery disease: „when to treat, when not to treat“. Techn. Vasc. Intervent. Radiol. 2010, 13(1), p. 2-10.

31. Lara-Hernandez, R., Lozano-Vilardell, P., Blanes, P. et al. Safety and efficacy of therapeutic angiogenesis as a novel treatment in patients with critical limb ischemia. Ann. Vasc. Surg. 2010, 24(2), p. 287-294.

32. Lawall, H., Gorriahn, H., Amendt, K. et al. Long-term outcomes after medical and interventional therapy of critical limb ischemia. Eur. J. Intern. Med. 2009, 20(6), p. 616-621.

33. Napoli, C., Farzati, B., Sica, V. et al. Beneficial effects of autologous bone marrow cell infusion and antioxidants/L-arginine in patients with chronic critical limb ischemia. Eur. J. Cardiovasc. Prevent. Rehab. 2008, 15(6), p. 709-718.

34. National Cholesterol Education Program (NCEP) Expert Panel on Detection, Evaluation, and Treatment of High Blood Cholesterol in Adults (Adult Treatment Panel III). Third Report of the National Cholesterol Education Program (NCEP) Expert Panel on Detection, Evaluation, and Treatment of High Blood Cholesterol in Adults (Adult Treatment Panel III. Final Report. Circulation 2002, 106, p. 3143-3421.

35. Norgren, L., Hiatt, W.R., Dormandy, J.A. et al. Inter-society consensus for the management of peripheral arterial disease (TASC II). Eur. J. Vasc. Endovasc. Surg. 2007; 33(Suppl 1), p. S1-S75.

36. Payvandi, L., Dyer, A., McPherson, D. et al. Physical activity during daily life and brachial artery flow-mediated dilation in peripheral arterial disease. Vascular. Medicine 2009, 14(3), p 193-201.

37. Pecka, M., Malý, J. Metabolické a aktivačné děje v krevních deštičkách a možnosti jejich inhibice. Vnitř. Lék. 2009, 55(3), s. 263-266.

38. Perry, C. Extended-Release Niacin (Nicotinic Acid/Laropiprant). Drugs 2009, 69, p. 1-15.

39. Remková, A. Aktuálne otázky antidoštičkovej liečby kyselinou acetylsalicylovou v primárnej a sekundárnej prevencii cievnych ochorení u diabetikov. Interná med. 2007, 7(1), s. 36-39.

40. Residual Risk Reduction Initiative [on-line]. Dostupné na www: www.r3i.org.

41. Šefránek, V (ed.). Ochorenia končatinových tepien a ich chirurgická liečba. Bratislava: SAP 2001, 240 s.

42. Šimko, F., Pechanová, O. Remodelling of the Heart and Vessels in experimental hypertension: advances in protection. J. Hypertens. 2010, 28, (Suppl. 1), p. S1-S6.

43. Štvrtinová, V., Šefránek, V., Murín, J. a kol. Odporúčania pre diagnostiku a liečbu periférneho artériového ochorenia končatín. Odporúčania Slovenskej angiologickej spoločnosti, Slovenskej spoločnosti pre cievnu chirurgiu, Slovenskej kardiologickej spoločnosti, Slovenskej internistickej spoločnosti a Slovenskej rádiologickej spoločnosti. Cardiol. 2006, 15(6), s. 317–323.

44. TASC – Management of peripheral arterial disease. TransAtlantic Inter-Society Consensus (TASC). Int. Angiol. 2000, 19 (Suppl. 1), p. 1-310.

45. The seventh American College of Chest Physicians (ACCP) conference on antithrombotic and thrombolytic therapy. From evidence to application. Chest 2004, 126, (3 Suppl), p. 1S-696S.

46. Tomečko, M., Petrášová, D., Frankovičová, M. Moderné trendy v liečbe ischemickej choroby dolnej končatiny. Ateroskleróza 2010, 14, (1-2), s. 53-58.

47. VAS (Vascular Independent Research and Education European Organization) [on-line]. Dostupné na www: http://www.vas-int.org.

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé
Článek JUBILEA

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 12

2010 Číslo 12

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Cesta pacienta s CHOPN
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Vladimír Koblížek, Ph.D.

Arteriální hypertenze ve světle nových evropských guidelines
Autoři: MUDr. Libor Jelínek

Precizní medicína v onkologii
Autoři:

Kožní toxicita cílené terapie inhibitory EGFR a VEGF
Autoři: MUDr. Karolína Svobodová

Jak na psoriázu v každodenní ambulantní praxi?
Autoři: MUDr. Jan Šternberský, Ph. D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se