Kliešťová encefalitída z pohľadu profesie – desaťročná analýza hlásených prípadov v Epidemiologickom informačnom systéme SR


Tick-borne encephalitis from the standpoint of occupation – a ten-year analysis of acknowledged cases in the Epidemiological Information System of the Slovak Republic

Objective:
Analysis of cases acknowledged in the Epidemiological information system in the period 2011–2010 with the diagnosis of tick-borne encephalitis A84.1, according to representation of occupations.

Materials and Methods:
A group of 699 patients acknowledged in the period of 2001–2010 with the diagnosis of tick-borne encephalitis.

Results:
In the pre-productive age (up to 14 years of age) and post-productive age (above 60 years of age) a total of 172 patients were acknowledged. In the age group of 15–59 years 527 patients were acknowledged, 435 of them being economically active.

In the observed period of time the occupational disease with the diagnosis of tick-borne encephalitis in Slovakia was acknowledged in 5 patients. From the data acknowledged in the Epidemiological information system 25 possible occupational exposures to increased risk of tick-borne encephalitis was identified as the occupational item. From these patients, identified according to data in the occupation item four cases were identified with an occupational exposure as a risk factor. This kind of record was present in the acknowledgement in two other patients with the unemployment characteristic in the occupation item.

Conclusion:
In a correct fill-out of the acknowledgement by the attending physician the primary information concerns possible occupational exposure to increased risk of tick-borne encephalitis which is already available in the EPIS data. The authors legitimately rationalize that in the EPIS database in Slovakia there could be also cases of tick-borne encephalitis of occupational origin, which were not acknowledged at the wars or clinic of occupational diseases and toxicology. More attention should therefore be given even in EPIS to the occurrence of selected infectious disease with possible causes of origin related to the working environment. In the specific case described here concerning tick-borne encephalitis the authors also draw attention to the importance of implementation of preventive measures.

Key words:
tick-borne encephalitis – Slovak Republic – occupation – acknowledged occupational diseases – productive age


Autoři: V. Švihrová 1;  J. Buchancová 1;  H. Hudečková 1;  D. Lukáčová 1;  M. Avdičová 2
Působiště autorů: Ústav verejného zdravotníctva Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin, vedúca pracoviska prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH 1;  Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica, vedúci pracoviska doc. MUDr. Eleonóra Fabianová, Ph. D. 2
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 64, 2012, No. 1, s. 6-12.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Cieľ práce:
Analýza prípadov, hlásených do Epidemiologického informačného systému za obdobie rokov 2001–2010, s diagnózou kliešťová encefalitída A84.1, podľa zastúpenia povolaní.

Materiál a metódy:
Súbor 699 pacientov hlásených za obdobie rokov 2001 až 2010 s diagnózou kliešťová encefalitída.

Výsledky:
V predproduktívnom veku (do 14 rokov veku) a poproduktívnom veku (nad 60 rokov veku) bolo hlásených 172 pacientov. Vo vekovej skupine 15–59 rokov veku bolo hlásených 527 pacientov, z toho ekonomicky aktívnych bolo spolu 435 pacientov. Za sledované obdobie bola v Slovenskej republike hlásená choroba z povolania s diagnózou kliešťová encefalitída u 5 pacientov. Z údajov hlásených do Epidemiologického informačného systému bolo podľa údaja v položke povolanie identifikovaných 25 možných profesionálnych vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy. Z uvedených pacientov, identifikovaných podľa údaja v položke povolanie, 4 mali nahlásenú ako rizikový faktor profesionálnu expozíciu. Tento záznam bol v hlásení uvedený aj u ďalších 2 pacientov s údajom v položke povolanie: nezamestnaný.

Záver:
Pri korektnom vyplňovaní hlásení zo strany ošetrujúcich lekárov je prvotná informácia o možnom profesionálnom vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy dostupná už v údajoch EPIS. Autori dôvodne usudzujú, že v databáze EPIS sa v sledovanom období na Slovensku mohli vyskytnúť aj prípady kliešťovej encefalitídy profesionálneho pôvodu, ktoré neboli hlásené na oddeleniach/klinikách pracovného lekárstva a toxikológie. Je preto potrebné klásť väčší dôraz aj v EPIS na sledovanie výskytu vybraných infekčných ochorení s možnými príčinami vzniku viazanými na pracovné prostredie. V autormi uvádzanom konkrétnom príklade o kliešťovej encefalitíde sa zároveň zdôrazňuje význam realizácie preventívnych opatrení.

Kľúčové slová:
kliešťová encefalitída – Slovenská republika – povolanie – hlásené choroby z povolania – produktívny vek

ÚVOD

V poslednom desaťročí sa pozoruje posun výskytu infikovaných kliešťov do severnejších oblastí Európy a do vyšších nadmorských výšok. S tým úzko súvisí nárast incidencie kliešťovej encefalitídy v nových lokalitách v Európe, vrátane Slovenskej republiky [6, 7]. V súčasnosti sú známe endemické ohniská kliešťovej encefalitídy v 27 európskych krajinách [3, 4, 13]. Na Slovensku je popisovaných už 37 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy [12].

V Slovenskej republike má hlásený počet profesionálnych ochorení na kliešťovú encefalitídu klesajúci trend [15]. Od roku 2005 podľa údajov NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií) nebola novohlásená choroba z povolania s diagnózou kliešťová encefalitída. V porovnaní s minulosťou sa však v priebehu ostatných rokov významne zvyšuje sezónny počet zaklieštení u pracujúcich v lesnom hospodárstve, a to aj vo vyššie položených oblastiach Slovenska [1]. Ak by neboli zabezpečené preventívne opatrenia, výsledkom by mohol byť vzostup počtu profesionálnych prípadov kliešťovej encefalitídy. Cieľom našej práce bola analýza prípadov hlásených do Epidemiologického informačného systému Slovenskej republiky (ďalej len EPIS) s diagnózou kliešťová encefalitída podľa profesie za obdobie rokov 2001–2010, z pohľadu možnej profesionálnej expozície.

MATERIÁL A METÓDY

Vykonali sme retrospektívnu analýzu údajov, hlásených do EPIS. Vstupné kritériá na výber ochorenia v EPIS boli: infekčné ochorenia, kliešťová encefalitída, diagnóza podľa MKCH-10 A84.1, obdobie roky 2001–2010. Identifikačné údaje boli: vek, pohlavie a epidemiologické údaje – prameň nákazy a mechanizmus prenosu. Hodnotili sme ďalšie údaje, nahlásené do EPIS: klinickú formu ochorenia, počet dní hospitalizácie, povolanie, rizikový faktor. Pacientov sme rozdelili do troch vekových skupín – predproduktívny vek 0–14 rokov, produktívny vek 15–59 rokov a poproduktívny vek nad 60 rokov veku. Na hodnotenie zistených výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy, Studentov t-test a chí-kvadrát test (program Microsoft Office Excel 2007 a štatistický program SPSS verzia 11.0). Za štatisticky signifikantné boli považované hodnoty p < 0,05.

VÝSLEDKY

V analyzovanom období bolo hlásených v Slovenskej republike 699 prípadov kliešťovej encefalitídy. Počet dní hospitalizácie rovný 0 bol uvedený u 86 pacientov. Hospitalizovaných bolo spolu 613 pacientov, štatisticky signifikantne viac mužov – 381 (62,2%) ako žien – 232 (37,8%), OR 1,64, 95%CI 1,04 – 2,58 (tab. 1). Priemerný vek pacientov bol 41,62 rokov (2–89 rokov), priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,56 dňa (1–35 dní). Nenašli sme štatisticky signifikantné rozdiely v dĺžke hospitalizácie medzi pohlaviami. Úmrtie v súvislosti s hláseným prípadom kliešťovej encefalitídy v sledovanom období nebolo zaznamenané.

Tab. 1. Hlásené prípady ochorení s diagnózou kliešťová encefalitída, roky 2001–2010
Hlásené prípady ochorení s diagnózou kliešťová encefalitída, roky 2001–2010

Priemerná dĺžka hospitalizácie u hospitalizovaných pacientov do 14 rokov veku bola štatisticky signifikantne nižšia ako priemerná dĺžka hospitalizácie u hospitalizovaných pacientov vo vekovej skupine nad 60 rokov (p < 0,05).

Najčastejšou klinickou formou ochorenia u všetkých hlásených prípadov kliešťovej encefalitídy bola meningitída, spolu u 520 pacientov (tab. 2). Nezistili sme signifikantné rozdiely medzi pohlaviami vo výskyte meningitídy a iných klinických foriem (OR 0,87, 95%CI 0,61–1,23).

Tab. 2. Klinická forma ochorenia pri diagnóze kliešťová encefalitída, rok 2001–2010
Klinická forma ochorenia pri diagnóze kliešťová encefalitída, rok 2001–2010

Vo vekovej skupine 15–59 rokov veku bolo s diagnózou kliešťová encefalitída hlásených spolu 527 pacientov (graf 1). Z nich 50 boli študenti, 40 boli poberatelia dôchodku invalidného, resp. starobného. Najčastejším mechanizmom prenosu infekcie bola inokulácia (graf 2). Hospitalizovaných bolo 464 (88,0 %) pacientov. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,5 dňa (1–35 dní) – viď tabuľka 1.

Počet hlášených prípadov v jednotlivých rokoch
Graf 1. Počet hlášených prípadov v jednotlivých rokoch

Mechanizmus prenosu
Graf 2. Mechanizmus prenosu

Ekonomicky aktívnych pacientov bolo spolu 435, z toho štatisticky signifikantne viac mužov – 282 (64,8 %) ako žien – 153 (35,2 %). Priemerný vek ekonomicky aktívnych pacientov bol 40,03 rokov (16–59 rokov). Hospitalizovaných bolo 385, z toho viac mužov – 251 (65,2 %) ako žien – 134 (34,8 %), OR 1,15, 95% CI 0,62–2,11. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,76 dňa (1–35 dní). Hospitalizáciu nevyžadovalo 50 pacientov (11,5 %). Nenašli sme štatisticky signifikantné rozdiely v dĺžke hospitalizácie medzi pohlaviami (tab. 3).

Tab. 3. Ekonomicky aktívni pacienti s hlásenou diagnózou kliešťová encefalitída, rok 2001–2010
Ekonomicky aktívni pacienti s hlásenou diagnózou kliešťová encefalitída, rok 2001–2010

Zastúpenie povolaní u ekonomicky aktívnych pacientov z hlásených údajov a podľa triedenia EPIS, je uvedené v tabuľke 4.

Tab. 4. Ekonomicky aktívni pacienti s hlásenou diagnózou kliešťová encefalitída, rok 2001–2010, zastúpenie podľa povolania
Ekonomicky aktívni pacienti s hlásenou diagnózou kliešťová encefalitída, rok 2001–2010, zastúpenie podľa povolania

U 25 pacientov bolo v hlásení uvedené povolanie, pri ktorom je možné profesionálne vystavenie zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu. Z nich v štyroch prípadoch bol uvedený rizikový faktor profesionálna expozícia. Tento bol v hlásení zaznamenaný aj u ďalších dvoch pacientov s údajom v položke povolanie: nezamestnaný (tab. 5).

Tab. 5. Pacienti so zaznamenaným profesionálnym vystavením zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy podľa údajov hlásených do EPIS, roky 2001–2010
Pacienti so zaznamenaným profesionálnym vystavením zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy podľa údajov hlásených do EPIS, roky 2001–2010

DISKUSIA

Cieľom našej štúdie bolo analyzovať zastúpenie povolaní u pacientov, hlásených do Epidemiologického informačného systému s diagnózou kliešťová encefalitída za obdobie rokov 2001–2010, z pohľadu možnej profesionálnej expozície. Analýzu výskytu profesionálnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku sme publikovali v roku 2009. Za sledované obdobie rokov 1989–2008 sme vtedy identifikovali 22 prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy. Najčastejší výskyt profesionálnej kliešťovej encefalitídy podľa povolania bol zaznamenaný v odvetví lesníctvo v počte 17 prípadov (77,27 %) [15]. V rokoch 2009 a 2010 podľa údajov NCZI nebola v Slovenskej republike hlásená choroba z povolania s diagnózou kliešťová encefalitída [8, 9]. Za nami analyzované obdobie rokov 2001–2010 teda bolo hlásených spolu 5 prípadov (5 žien) profesionálnej kliešťovej encefalitídy.

Z údajov hlásených do EPIS sme za roky 2001 až 2010 identifikovali 25 možných profesionálnych vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy – 15 mužov a 10 žien (lesnícky pracovník: 7 mužov, 7 žien; terénny pracovník: 3 muži, 1 žena; poľnohospodársky pracovník/živočíšna výroba: 5 mužov, 2 ženy). Z nich štyria mali nahlásenú ako rizikový faktor profesionálnu expozíciu, resp. profesionálne ochorenie. Uvedený rizikový faktor (profesionálna expozícia) bol nahlásený aj u ďalších dvoch pacientov, ktorí mali v položke povolanie údaj nezamestnaný (môže sa jednať o tzv. samostatne zárobkovo činné osoby, pracujúce v lesnom hospodárstve). Z týchto šiestich pacientov u 5 pacientov bol zaznamenaný údaj: „neočkovaný“, u 1 pacienta údaj o očkovaní chýbal. Klinický priebeh ochorenia bol v jednom prípade bez komplikácií (0 dní hospitalizácie). Ostatných 5 pacientov bolo hospitalizovaných, v troch prípadoch bola potrebná hospitalizácia dlhšia (14, resp. 19 dní), ako bola priemerná dĺžka hospitalizácie u ekonomicky aktívnych poistencov (12,76 dní).

Pri porovnaní údajov hlásených do EPIS a prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy podľa NCZI sme nenašli zhodu ani v jednom z evidovaných prípadov. Ostatná profesionálna kliešťová encefalitída podľa štatistických údajov NCZI bola zaznamenaná v roku 2004. V EPIS v rokoch 2008 a 2009 bola podľa hlásení zaznamenaná u štyroch pacientov ako rizikový faktor profesionálna expozícia a u jedného pacienta dokonca údaj „je profesionálne ochorenie“ (tab. 6).

Tab. 6. Porovnanie údajov o možnej profesionálnej expozícii (EPIS) a o priznaných profesionálnych ochoreniach (NCZI) za obdobie rokov 2001–2010
Porovnanie údajov o možnej profesionálnej expozícii (EPIS) a o priznaných profesionálnych ochoreniach (NCZI) za obdobie rokov 2001–2010

Pri profesionálnom poškodení zdravia patrí zamestnancovi náhrada za bolesť a prípadne aj náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v III. časti, sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v IV. časti Zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. [20]. Základné sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania pre kliešťovú encefalitídu sú podľa prílohy č. 1, III. časti, položka 41 – Akútne formy infekčných a parazitárnych chorôb v rozpätí od 30 do 150 bodov. Základné sadzby bodového hodnotenia za sťažené spoločenské uplatnenie pri chorobách z povolania sú podľa prílohy č. 1, IV. časť, položka 46 – Následky kliešťovej encefalitídy v rozpätí od 300 do 3000 bodov. Aktuálna výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie na rok 2011 za jeden bod bola stanovená na 15,38 EUR. Minimálna sadzba bodového hodnotenia za bolesť vo finančnom vyjadrení v roku 2011 teda predstavovala 461,40 EUR [10]. V Českej republike je výška odškodného za bolesť pri infekčných chorobách prenosných zo zvierat na človeka priamo alebo prostredníctvom prenášačov 50–600 bodov a výška odškodného za sťažené spoločenské uplatnenie 200–3000 bodov, aktuálna výška odškodného za jeden bod bola stanovená na 120 Kč. Minimálna sadzba bodového hodnotenia za bolesť vo finančnom vyjadrení v roku 2011 teda predstavovala 6000 Kč [18]. Pri porovnaní je zrejmý rozdiel vo výške odškodného na Slovensku a v Čechách v prospech slovenských pacientov (tab. 7). Rozdiel, ktorý nie je až tak markantný v bolestnom, je ale významný pri odškodnení za sťažené spoločenské uplatnenie, popísali pri najčastejších chorobách z povolania aj Topolovská a Varga [17].

Tab. 7. Porovnanie bodového hodnotenia za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie v Slovenskej republike a v Českej republike v roku 2011
Porovnanie bodového hodnotenia za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie v Slovenskej republike a v Českej republike v roku 2011

V dostupnej literatúre je len málo štúdií zaoberajúcich sa ekonomickým aspektom významu očkovania proti kliešťovej encefalitíde [2, 5, 11]. Na Slovensku priemerné priame náklady na diagnostiku a liečbu kliešťovej encefalitídy u ekonomicky aktívnych hospitalizovaných pacientov, podľa platieb v roku 2009, predstavovali 901,37 EUR, nepriame náklady 452,58 EUR. Náklady na 15 dávok vakcíny, potrebných na základné očkovanie a preočkovanie od 18 rokov veku do veku 71,3 rokov u mužov a 78,7 rokov u žien (stredná dĺžka života) by predstavovali 60 % z nepriamych nákladov (náhrada príjmu, dávky počas pracovnej neschopnosti, strata štátu na nevytvorenom hrubom domácom produkte) a len 20 % z celkových priemerných priamych a nepriamych nákladov [16]. Z minimálnej sadzby bodového hodnotenia za bolesť vyjadreného v EUR, by predstavovali náklady na očkovanie 59 %. Očkovanie je v súčasnosti dobrovoľné. Povinné očkovanie je podľa Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 nariadené len u zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťovej encefalitídy. Na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára je ďalej odporúčané očkovanie u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu [19]. Očkovaciu látku v týchto prípadoch hradí zamestnávateľ.

Naša analýza potvrdzuje, že na Slovensku má význam v indikovaných prípadoch zvážiť očkovanie proti kliešťovej encefalitíde ako formu primárnej prevencie, a to predovšetkým u pracujúcich v riziku možného profesionálneho vystavenia zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy. Nakoľko rizikové práce/profesie pre biologický faktor kliešťová encefalitída nie sú vyhlásené (príslušným orgánom verejného zdravotníctva), dôležitá je informovanosť obyvateľstva o riziku infekcií prenášaných kliešťami a o možnostiach ochrany zdravia, najmä v endemických oblastiach Slovenska. Dostatočné povedomie obyvateľstva o endemických lokalitách na Slovensku a v ostatných krajinách Európy a vysoká miera zaočkovanosti môžu ovplyvniť pokles počtu ochorení v dlhodobom horizonte [14].

ZÁVER

Pri korektnom vyplňovaní hlásení zo strany ošetrujúcich lekárov je prvotná informácia o možnom profesionálnom vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy dostupná už v údajoch EPIS. Domnievame sa, že v databáze EPIS sa v sledovanom období na Slovensku mohli vyskytnúť aj prípady kliešťovej encefalitídy profesionálneho pôvodu, ktoré neboli hlásené na oddeleniach/klinikách pracovného lekárstva a toxikológie a naopak. Je preto potrebné klásť väčší dôraz aj v EPIS na sledovanie výskytu vybraných infekčných ochorení s možnými príčinami vzniku viazanými na pracovné prostredie.

Poďakovanie: Práca podporená projektom Dobudovanie Centra experimentálnej a klinickej respirológie (CEKR II), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. 

Došlo dne 27. 2. 2012.

Přijato do tisku dne 13. 3. 2012.

Kontaktní adresa:

Doc. MUDr. Viera Švihrová, CSc.

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK

Sklabinská 26

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: svihrova@jfmed.uniba.sk


Zdroje

1. BUCHANCOVÁ, J., HUDEČKOVÁ, H., MURAJDA, L., ŠVIHROVÁ, V., BÁTORA, I., LEGÁTH, Ľ., OSINA O, VILČEK, R., JAKUBOVIČOVÁ, E. Lymská borelióza z pohľadu pracovného lekárstva (porovnávacia štúdia). Pracov. Lék., 2009, 61, s. 46–55.

2. HAGLUND, M., FORSGREN, M., LINDH, G., LINDQUIST, L. A 10-year follow-up study of tick-borne encephalitis in the Stockholm area and a review of the literature: need for a vaccination strategy. Scand. J. Infect. Dis., 1996, 28, p. 217–24.

3. HOLZMANN, H., ABERLE, S.W., STIASNY, K., WERNER, P., MISCHAK, A., ZAINER, B., NETZER, M., KOPPI, S., BECHTER, E., HEINZ, F. X. Tick-borne encephalitis from eating goat cheese in mountain region of Austria. Emerging Infectious Diseases, 2009, 15, s. 1671–1673.

4. JELENIK, Z., KELLER, M., BRIGGS, B., GUNTHER, G., HAGLUND, M., HUDECKOVA, H., JILKOVA, E., MICKIENE, A., SANDELL, B., STEFFEN, R., STRLE, F. Tick-borne encephalitis and golden agers: position paper of the International Scientific Working Group on Tick-borne encephalitis (ISW-TBE). Wien Med. Wochensche, 2010, 160, s. 247–251.

5. LINDQUIST, L., VAPALAHTI, O. Tick-borne encephalitis. Lancet, 2008, 371, s. 1861–1871.

6. LUKAN, M., BULLOVA, E., PETKO, B. Climate warming and tick-borne encephalitis, Slovakia. Emerging Infectious Diseases, 2010, 16, s. 524–526.

7. MANTKE, O. D., SCHÄDLER, R., NIEDRIG, M. A survey on cases of tick-borne encephalitis in European countries. Eurosurveillance, 2008, 13, s. 1–9.

8. NCZI. Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR 2009. Bratislava: NCZI, 2010, ZŠ-6/2010, 71 s.

9. NCZI. Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR 2010. Bratislava: NCZI, 2011, ZŠ-6/2011, 68 s.

10. Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S4280/2011-OL z 18. mája 2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011. Vestník MZ SR, ročník 59, čiastka 16, s. 114.

11. SCHWARZ, B. Health economics of early summer meningoencephalitis in Austria. Effects of a vaccination campaign 1981 to 1990. Wien Med. Wochenschr, 1993, 143, s. 551–55.

12. SLOVÁKOVÁ, A. Kliešte už začínajú útočiť [on-line]. 2008-04-28. [cit. 2009-02-28] Dostupný na:

www.sme.sk/c/ 3845704/Klieste-uz-zacinaju-utocit.html.

13. SUSS, J. Epidemiology and ecology of TBE relevant to the production of effective vaccines. Vaccine, 2003, S1:19-35.

14. SUSS, J., KAHL, O., HARTELT, K., VAHERI, A., OEHME, R., HASLE, G., DAUTEL, H., KUNZ, CH., KUPREVICIENE, N., RANDOLPH, S., ZIMMENMANN, H.P., ATKINSON, B., DOBLER, G., KUTSAR, K., HEINZ, F.X., STEFFEN, R. Tick-borne encephalitis in the age of general mobility. Wien Med. Wochenschr., 2010, 160, s. 94–100.

15. ŠVIHROVÁ, V., BUCHANCOVÁ, J., HUDEČKOVÁ, H., AVDIČOVÁ, M., FENCLOVÁ, Z., OSINA, O., BÁTORA, I., LEGÁTH, Ľ., VILČEK, R. Analýza výskytu kliešťovej encefalitídy ako choroby z povolania v Slovenskej republike a Českej republike za roky 1989–2008. Pracov. Lék., 2009, 61, s. 102–108.

16. ŠVIHROVÁ, V., BUCHANCOVÁ, J., PALÚCH, A., TURSKÁ, A., HUDEČKOVÁ, H., AVDIČOVÁ, M., LEGÁTH, Ľ. Analýza nákladov na ekonomicky aktívnych pacientov hospitalizovaných s diagnózou profesionálnej a neprofesionálnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku. Pracov. Lék., 2011, 63, s. 13–17.

17. TOPOLOVSKÁ, Z., VARGA, M. Pracovní lékařství ve Slovenské a České republice – srovnání. Pracov. Lék., 2011, 63, s. 137–143.

18. Vyhláška MZ ČR č. 440/2001 Sb., o odškodnění bolesti a ztížení společenského uplatnění v znení neskorších predpisov.

19. Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov.

20. Zákon NR SR č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z., o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, v znení neskorších predpisov.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 1

2012 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: Prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Familiární transthyretinová periferní polyneuropatie
Autoři: MUDr. Radim Mazanec, Ph.D.

Diabetes mellitus a kardiovaskulární riziko, možnosti jeho ovlivnění
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se