′ PATOLOGIE MĚKKÝCH TKÁNÍ

… v diagnostike synoviálneho sarkómu pomôžu protilátky špecifické pre fúziu SS18-SSX a C-koniec proteínu SSX

Synoviálny sarkóm (SSa) je agresívna malignita, vyskytujúca sa najčastejšie na končatinách u adolescentov a mladých dospelých. Vyskytuje sa v troch subtypoch, ktoré môžu najmä v malej biopsii morfologicky napodobovať iné nádory mäkkých tkanív: monofázický vretenobunkový SSa (je ďaleko najčastejší), bifázický SSa a nízko diferencovaný SSa. Doposiaľ používané imunohistochemické markery, ani ich rôzna kombinácia (EMA, rôzne keratíny, TLE1, BCL2, CD99), neboli pre SSa dostatočne senzitívne ani špecifické a diagnóza sa opierala o genetický dôkaz patognomonickej translokácie SS18-SSX1/2/4, najčastešie použitím fluorescenčnej in situ hybridizácie alebo RT-PCR.

Nedávno boli vyvinuté dve monoklonálne protilátky, ktoré môžu výrazne pomôcť v diagnostike SSa a vo väčšine prípadov môžu dokonca nahradiť genetickú konfirmáciu diagnózy (1). Prvá protilátka (klon E9X9V) je namierená proti syntetickej bielkovine, ktorá obsahuje aminokyseliny obklopujúce miesto fúzie SS18-SSX, a ktorá sa zhoduje s miestom fúzie v ~95 % prípadov SSa. Druhá protilátka (klon E5A2C) je namierená proti C-koncu proteínu SSX (1). Americkí autori najprv sofistikovane „preklinicky“ overili špecificitu oboch protilátok a dokázali, že nereagujú skrížene s ubikvitárne exprimovaným wild-type proteínom SS18. Potom imunohistochemicky vyšetrili 100 geneticky overených prípadov SSa a 300 nádorov, ktoré SSa histologicky napodobujú („SSa-mimickers“). Vyšetrenie SS18-SSX protilátkou (E9X9V) bolo pozitívne v 95 zo 100 SSa a negatívne vo všetkých „SSa-mimickers“ (95% senzitivita, 100% špecificita). Protilátka proti SSX (E5A2C) vykazovala 100% senzitivitu a 96% špecificitu; 13 prípadov, t.j. 4 % „SSa-mimickes“ bolo tiež SSX-pozitívnych. V jedinej ďalšej publikovanej štúdii s týmito protilátkami dospeli austrálski autori k záveru, že senzitivita SS18-SSX protilátky je 87 % (časť prípadov ale bolo pravdepodobne falošne negatívnych po suboptimálnom spracovaní meteriálu, alebo po dekalcifikácii) a špecificita je rovnako 100 % (2). Senzitivita SSX protilátky bola v austrálskej štúdii „iba“ 92 %, ale dosiahla 100% po vynechaní dekalcifikovaných vzoriek z analýzy, špecificita bola veľmi podobná s výsledkom v americkej štúdii –⁠ 93 %.

Záver týchto prác je ohromujúci. Ak sú tieto protilátky použité spolu, v prípade pozitívneho výsledku (kombinácia prakticky 100% senzitivity jednej protilátky a 100% špecificity druhej protilátky) nie je potrebná genetická verifikácia diagnózy, ktorá bola doposiaľ mnohými „soft-tissue“ patológmi považovaná za diagnostický zlatý štandard. Genetické overenie diagnózy bude potrebné iba v prípadoch pozitívnych s SSX (E5A2C) a negatívnych s protilátkou proti SS18-SSX -⁠ v týchto prípadoch sa geneticky bude väčšinou jednať o vzácne alternatívne miesta zlomov, ktoré sa vyskytujú približne v 8 % SSa. Negativitu s protilátkou SSX možno zároveň použiť ako efektívny „rule-out“ test v prípade, že je v diferenciálnej diagnostike zvažovaná diagnóza SSa. Je však potrebné dať si pozor na dekalcifikované materiály a počítať s možnou falošnou negativitou vyšetrenia.