Správa z XXI. kongresu Slovenskej kardiologickej spoločnosti


Vyšlo v časopise: Vnitř Lék 2016; 62(12): 1046-1047
Kategorie: Zprávy

6.–8. 10. 2016, Bratislava, Slovensko

Kongres sa konal v Slovenskom národnom divadle (oblasť Eurovea) v Bratislave (6.–8. októbra 2016), pričom prvý upršaný a studený deň bol „kongresovým“ dňom, neskôr sa počasie zlepšilo. Účasť bola podobná iným rokom, vyše 1 200 účastníkov. Prítomný boli aj významní predstavitelia z cudziny: tradičný blok Českej kardiologickej spoločnosti (súčasný stav zobrazovacích metód v kardiológii), v ktorom boli zastúpené veľké osobnosti českej kardiológie: prof. A. Linhart (Kam kráčíš echokg?), dr. Paleček (Magnetická rezonance) a dr. M. Kamínek (Nukleárne vyšetrovacie metódy) a spolupredsedom bloku bol prof. M. Táborský (prezident ČKS).

Hosťami kongresu boli prof. B. Merkely (Maďarsko), D. Miličić (Chorvátsko) a M. Táborský (Česko), ktorí prezentovali svoje pohľady na uplynulých 25 rokov v kardiológii v Centrálnej Európe pod zorným uhlom svojich krajín. K ním treba priradiť aj prof. J. Bartúnka (Aalst Belgia, absolvent LF UK v Bratislave), ktorý predniesol Haviarovu prednášku o Funkčnej stratégii revaskularizácie myokardu, ďalej prof. I Savelievovú z Londýna s príspevkom o užívaní NOACs vo svete a prof. M. Czernyho z Freiburgu s prednáškou o problematike „aortálnej medicíny“.

V ďalšom uvádzam len informácie, o ktorých sa nazdávam, že sú zaujímavé pre čitateľov tohto časopisu.

Diabetes a kardiovaskulárne ochorenia

Patril k najzaujímavejším na kongrese a v auditóriu bolo veľa poslucháčov. Diabetes v posledných dekádach ohromne stúpa vo výskyte, iste vďaka stúpaniu výskytu nadváhy/obezity (asi 60 % osôb v Európe, t.č. aj Slovensko nevynímajúc). Ale najdôležitejšia je tá skutočnosť, že diabetes má ohromný dosah na kardiovaskulárnu (KV) morbiditu a mortalitu – diabetes je teda aj KV ochorením.

Oproti nediabetikom je výskyt KV ochorení a ich morbidita a mortalita u diabetikov asi 2krát vyššia. Diabetici 2. typu trpia obvykle ťažkou hypertenziou, dyslipidémiou (vysoké triacylglyceroly, malé denzné LDL-C častice, nízky HDL-C), sú obvykle obézni, pri dlhšom trvaní ochorenia trpia aj renálnou insuficienciou (pri diabetickej nefropatii) a to iste vysvetľuje dostatočne zvýšené KV riziko diabetikov.

Osobitným problémom diabetu je výskyt srdcového zlyhávania a jeho progresia. Jestvujú 2 typy srdcového zlyhávania „diastolické“ – časté u diabetikov ale aj systolické, tiež pomerne časté, hlavne ak chorý trpí aj ischemickou chorobou srdca, eventuálne keď prekonal infarkt myokardu. Dôvodom býva vysoký výskyt už spomínaných KV rizikových faktorov, ale i ischemická choroba srdca, renálna dysfunkcia a diabetická kardiomyopatia. Asi 7–8 rokov sa pri vývoji nových antidiabetík kladie dôraz na ich KV bezpečnosť a práve sa tu sleduje vývoj srdcového zlyhávania.

Významným prelomom v liečbe diabetikov v poslednom roku je empagliflozín, čo je SGLT2 inhibítor – štúdia EMPA REG OUTCOME (publikovaná a zverejnená na jeseň v roku 2015) – ktorý u diabetikov významne redukoval hlavne KV mortalitu, celkovú mortalitu a výskyt rehospitalizácií pre srdcové zlyhávanie. Dnes prebieha výskum možných mechanizmov účinku tohto liečiva – týchto mechanizmov benefitu je pravdepodobne viac: úprava glykémie, redukcia krvného tlaku a hmotnosti, nefroprotekcia, „diuretický efekt“, ale domnievam sa, že pravdepodobne je to hlavne „metabolický efekt“ liečiva – ponuka ketónov ako hlavného paliva poškodenému myokardu – tento by mohol byť hlavným mechanizmom benefitu. Ak sa to potvrdí, mohol by to byť „nový liečebný prístup“ u diabetikov (zlepšenie metabolizmu myocytov, vyššia produkcia ATP), ale nielen pre diabetikov ale možno i pre (pre)diabetikov, pre osoby s metabolickým syndrómom a možno i pre nediabetikov – so srdcovým zlyhávaním.

Biomarkery a kardioprotekcia

Blok venovaný dvom problémom klinickej medicíny, v ktorých sa významne uplatňuje sérový troponín, t.č. je to „high sensitivity“ forma (hs cTnT).u ktorých veľmi citlivá metodika dovoľuje diagnostikovať i malé infarkty, a preto v klinickej praxi klesá počet prípadov nestabilnej angíny pektoris (troponín negatívny pacient) a pribúda výskyt prípadov infarktov myokardu. Štúdie APACE a TRAPID dokladujú možnosť diagnostikovať akútny infarkt myokardu už do hodiny pobytu chorého na centrálnom príjme (algoritmus vyšetrenia hs cTnT v nultej a prvej hodine, z dvoch odberov). Algoritmus publikovaný v Cardiology letters (2016) a otestovaný vlastnými skúsenosťami. Treba tiež zdôrazniť, že výška koncentrácie hs cTnT v sére u chorého podáva i prognostickú informáciu o pacientovi (vysoká koncentrácia označuje rizikového pre KV mortalitu, švédsky register SWEDE-HEART).

A v inej prednáške bola ventilovaná možnosť včasnej detekcie poškodenia srdca pri liečbe (farmakologickej) onkologicky chorého. Ukazuje sa, že hs cTnT v sére je dobrým a včasným detektorom kardiotoxicity – ľahšie a rýchlejšie dostupný ako echokardiografické vyšetrenie chorého. A v takom prípade možno chorému ponúknuť včasnú liečbu, obvykle ACE inhibítory s betablokátormi (nakoľko obvykle ide o vývoj/progresiu srdcového zlyhávania).

Nový liečebný prístup u hypercholesterolémie

Tejto téma sa venovali viaceré prezentácie a bloky. V nich bolo pripomenuté, že hypercholesterolémia vedie k progresii aterosklerózy s dôsledkami: úmrtia a KV príhody (infarkt myokardu, mozgové príhody, revaskularizácie). Dnes dominuje efektívna liečba statínmi s dosahom na redukciu KV príhod.

Pripomenul sa ezetimib v kombinácii so statínmi ako cesta zlepšenia prognózy vážne chorých, t.j. vo vysokom KV riziku. Táto liečba je v praxi aj uplatňovaná.

Ale od novembra príde do klinickej praxe aj prvý inhibítor proteinu PCSK9 (podávaný subkutánne), ktorý je veľkou nádejou pre zlepšenie prognózy chorých s FH (familiárnou hypercholesterolémiou – informácie tu priniesol významný český ale i svetový lipidológ a internista, prof. R. Češka) a pre iných KV rizikových chorých. Rozobraté boli patomechanizmy a indikácie. Klinické štúdie s PCSK9 inhibítormi preukazujú vysokú redukciu koncentrácie LDL-C častíc v sére u chorých a isté informácie (zatiaľ malým počtom KV príhod) hovoria o ohromnom KV benefite. Ale veľké štúdie v dohľadnom čase končia a zrejme v budúcom roku budú publikované (ODYSSEY, FOURIER). Možno predpokladať ohromný benefit v oblasti kardiovaskulárnej. Sme radi, že liek bude v krátkom čase už u nás dostupný. Bude indikačnými a preskripčnými opatreniami rezervovaný pre tých najrizikovejších.

Prelom v liečbe chorých s chronickým srdcovým zlyhávaním – s pomocou ARNI (angiotenzin receptor neprilyzin inhibítor, vlastne sakubitril/valsartan)

Chronické srdcové zlyhávanie má v súčasnosti epidemický rozmer výskytu a výskyt naďalej rastie. Liečbu máme len pre systolickú formu ochorenia, u ktorej je ejekčná frakcia < 50 %, zisťovaná v klinickej praxi obvykle echokardiografickým vyšetrovaním. Dominantné postavenie v liečbe tu majú blokátory renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS: ACE inhibítory či sartany), betablokátory (niekedy v kombinácii s ivabradínom), aldosterónové antagonisty a samozrejme diuretiká pri prevodnení. Následne príde do úvahy resynchronizačná liečba ochorenia, ak predošlá liečba nepostačuje.

Ale pred rokom publikovali ohromnú a veľkú klinickú štúdiu PARADIGM-HF (> 8 000 chorých), v ktorej okrem štandardnej liečby chorých so systolickým srdcovým zlyhávaním (EF ≤ 35 %) porovnali liečbu enalaprilom (2krát 20 mg s up-titráciou) versus ARNI (2krát 200 mg s up-titráciou) – a preukázali 20% významný pokles výskytu KV mortality, rehospitalizácií pre srdcové zlyhávanie a celkovej mortality (o 16 %). Tento ohromný výsledok (benefit) viedol regulačné orgány v USA (FDA) a v Európe (EMA) k povoleniu (i po „len“ jednej štúdii) byť (sakubitril/valsartan) zaradený do rutinnej klinickej praxe. Na rozdiel od predošlých liečebných prístupov liečby (pridávať ďalší liek k predošlým liekom), je tento liek náhradou (substitúciou) ACE inhibítorov (či sartanov). A iste treba v liečbe zvážiť práve „nedobrú“ prognózu týchto chorých – teda i keď ich stav je klinicky dobrý, tak skórovacie systémy, napr. MAGGIC či iné, vedia predvídať „zlú“ prognózu chorého – a tomu iste treba liek ponúknuť. Dúfame, že sa tento princíp v rutinnej klinickej praxi uplatní. Čoskoro to uvidíme, nakoľko práve v jeseni sa dostáva do našej praxe.

prof. MUDr. Ján Murín, CSc.

jan.murin@gmail.com

I. interná klinika LF UK a UN,

Bratislava

www.unb.sk

Doručeno do redakce 14. 11. 2016


Štítky
Diabetologie Endokrinologie Interní lékařství

Článek vyšel v časopise

Vnitřní lékařství

Číslo 12

2016 Číslo 12

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Zánětlivá bolest zad a axiální spondylartritida – Diagnostika a referenční strategie
nový kurz
Autoři: MUDr. Monika Gregová, Ph.D., MUDr. Kristýna Bubová

Inhibitory karboanhydrázy v léčbě glaukomu
Autoři: as. MUDr. Petr Výborný, CSc., FEBO

Příběh jedlé sody
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se