PRIMÁRNA PEDIATRIA


Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2009; 64 (11): 576-587.

PREVENTÍVNE PREHLIADKY V AMBULANCII VŠEOBECNÉHO LEKÁRA PRE DETI A DORAST PRI PRÁCI V RIZIKU

Kresánek J.¹, Križanová D.²

¹Subkatedra dorastového lekárstva FZŠŠ SZU, Bratislava, Slovensko

²Úrad verejného zdravotníctva, Bratislava, Slovensko

Mladistvý zamestnanec je adolescent vo veku od 15 do 18 r. Má nedostatok pracovných skúseností, nedostatok bezpečných pracovných návykov, neuvedomuje si v plnom rozsahu potenciálne riziká na pracovisku. Nemá ukončený telesný a psychický vývoj. Podľa Zákonníka práce je práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov, alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce (účinkovanie na kultúrnych a umeleckých predstaveniach, športové podujatia, reklamné činnosti). Počas prípravy na budúce povolanie je možná práca (podľa učebných osnov) v nevyhnutnom rozsahu (čas nevyhnutne potrebný na získanie pracovných zručností a návykov) z dôvodu prípravy na pracovné uplatnenie, pri presnom vymedzení podmienok, zabezpečujúcich účinnú ochranu zdravia mladistvých osôb.

Vstupné prehliadky je nevyhnutné vykonať pred prijatím na školu so špecifickým zameraním ku konkrétnemu povolaniu. Periodické a výstupné prehliadky zamerať na sledovanie prípadných zmien zdravotného stavu (preradenie). Štátny zdravotný dozor sa zameriava na podmienky pracovísk praktického vyučovania (posúdenie podmienok na ochranu zdravia).

Vedenie zdravotnej dokumentácie musí byť v požadovanom rozsahu (kontinuálne zachytenie zmien zdravotného stavu v dôsledku vplyvov škodlivých faktorov pracovného prostredia).

PRECAUTIONARY INSPECTION IN AMBULANCE OF GENERAL PRACTITIONER FOR CHILDREN ANDADOLESCENTS FOR WORK IN RISK

Kresánek J.¹, Križanová D.²

¹Department of the Adolescency Medicine FZŠŠ SZU, Bratislava, Slovakia

²Public Health Institute, Bratislava, Slovakia

Minor employee is adolescent at the age of 15 to 18 years with low level of working know-how and working habits. This group is also more extensively exposed to the possible risks on the working place. Sensual and mental development still not completely finished. According to Labour law is is prohibited to employ individuals younger than 15 year of age, or individuals older than 15 years that are subject to the obligatory school attendance. These individuals can perform lighter jobs (performance on cultured and artistic show, athletic undertaking, advertising activity). These individuals can work only partially (according to educational law) in necessary measure (time needs necessary on acquirement working skills and habits) in order to achieve necessary skills for job application, in the simulated environment with increased requiremeents for the health protection. Admission inspection is necessary before the school acceptation with special focus toward tangible vocation. Periodic continuous inspection are held focusing on following prospective change in hygienic conditions.

Public health authorities are focusing on examination of working conditions at the place of practical work education. Management health documentation must be hel adequatly (continual monitoring of change of health conditions caused by harmfull working environment is obligatory).

Primárne poruchy imunity z pohľadu praktického pediatra

Jeseňák M.1,2,3, Pohanka V.1,2, Rennerová Z.3,4, Bánovčin P.1,2

1Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Martin, Slovensko

2Centrum experimentálnej a klinickej respirológie UK JLF, Martin, Slovensko

3Clinica Pediatrica, Universitá „La Sapienza“, Rím, Taliansko

4Pneumo-Alergo Centrum, Bratislava, Slovensko

Primárne poruchy imunity (primárne imunodeficiencie, PID) predstavujú veľkú skupinu vrodených porúch imunitného systému, ktorá sa v populácii vyskytuje s priemernou incidenciou 1:2000. Ide o stavy, pri ktorých niektorá alebo viaceré zložky imunitného systému (IS) chýbajú, sú potlačené alebo fungujú neprimerane. Podľa toho, ktorá časť IS je deficientná, môžeme rozdeliť PID na imunodeficiencie (IDS) špecifickej a nešpecifickej imunity. IDS špecifickej imunity rozoznávame jednak humorálne (t.j. komplementové, cca 1 % všetkých IDS) a celulárne, čiže fagocytárne (cca 10 %). Poruchy špecifickej imunity sa následne delia na prevažne humorálne (70 %), prevažne celulárne a kombinované IDS (spolu okolo 20 %). Spomedzi všetkých vrodených porúch imunity je klinicky významná len menšia časť, ktorá v dôsledku svojich klinických prejavov a komplikácií výrazne ovplyvňuje kvalitu ako aj prognózu života takto postihnutého dieťaťa. Zároveň treba zdôrazniť, že prevažná väčšina klinicky významných PID sa manifestuje už v skorom detskom či neskôr v adolescentnom veku, a preto je nevyhnutná edukácia pediatrov aj v tejto komplikovanej problematike pediatrickej imunológie. Najdôležitejšou skupinou PID sú poruchy špecifickej humorálnej imunity, keďže predstavujú okolo 70 % všetkých IDS. Klinicky sa prejavujú približne od 6. mesiaca života dieťaťa. Naopak, celulárne a kombinované IDS špecifickej imunity sa zvyčajne prejavia do 2. roku života a majú vo všeobecnosti prognózu zlú. IDS nešpecifickej imunity sa klinicky manifestujú obyčajne po prvom roku života a deti sa zvyčajne dožívajú dospelosti.

Spomedzi klinických príznakov, ktoré slúžia ako indikátory možnej primárnej poruchy imunity treba spomenúť: ≥ 8 otitis media/rok, otitis media s komplikáciami ako mastoiditída alebo chronická perforácia, ≥ 2 sínusitídy/rok, infekcie bez odpovede na štandardne podávané antibiotiká, infekcie spôsobené opurtúnnymi mikroorganizmami, ≥ 2 pneumónie/rok, neprospievanie, recidivujúce alebo chronické infekcie kože a mäkkého tkaniva, orgánové abscesy, chronické extenzívne orálne ale kožné kandidózy, infekcie na neobvyklých miestach alebo spôsobené zriedkavými, neobvyklými patogénmi, ≥ 2 invazívne infekcie (napr. osteomyelitída, meningitída, sepsa) alebo pozitívna rodinná anamnéza na výskyt PID či neobjasnené úmrtie dieťaťa v útlom veku. U každého z detí, u ktorého bol zistený jeden alebo viac z vymenovaných príznakov, je potrebné konzultovať imunológa, pričom dieťa by malo mať pred vyšetrením v odbornej ambulancii vyšetrený krvný obraz s diferenciálnym rozpočtom bielych krviniek, sérové hladiny imunoglobulínov (IgG, IgA, IgM) a mala by byť zdokumentovaná frekvencia, typ ako aj závažnosť opakovaných infekcií (napr. v podobe denníka).

Hoci sú primárne poruchy imunity zriedkavé, pediater sa s nimi stretáva vo svojej klinickej praxi a nesmie na ne zabúdať. Je nevyhnutné poznať základné varovné príznaky tejto skupiny ochorení a zároveň zbytočne neodkladať indikované imunologické vyšetrenie dieťaťa.

PRIMARY IMMUNODEFICIENCIES FROM THE PRACTICAL VIEW

Jeseňák M.1,2,3, Pohanka V.1,2, Rennerová Z.3,4, Bánovčin P.1,2

1Dept. of Paediatrics, Jessenius School of Medicine, Martin, Slovakia

2Center of Experimental and Clinical Respirology, Martin, Slovakia

3Clinica Pediatrica, University “La Sapienza”, Rome, Italy

4Pneumo-Alergo Centrum, Bratislava, Slovakia

Primary immunodeficiency disorders (PID) present big heterogeneous group of hereditary disturbances of immune system with estimated incidence of 1:2000 in the general population. PIDs are characterised as the cases in which particular or several components of immune system are missing, insufficient or working inappropriately. PIDs are classified according to the deficient part of immunity into immunodeficiencies (IDS) of specific and non-specific immunity. PIDs of non-specific immunity can be divided into humoral IDS (complement IDS, cca. 1% of all PIDs) and cellular – phagocyte IDS (cca. 10%). Disturbances of specific (acquired) immunity can be divided into 3 groups: predominantly humoral IDS (cca. 70% of all IDS), predominantly cellular and combined IDS (together cca. 20% of all IDS). It is important to note, that from this big group only those IDS are important, which are clinically manifested. This small group of clinically-significant IDS has big impact on the quality of life and prognosis of these children. Most of these diseases is clinically presented in the early childhood or during adolescence and therefore it is necessary to stress the education of all paediatricians about this complicated part of paediatric immunology. The most important PIDs are IDS of specific humoral immunity, which are presented since 6th month of life. Conversely, cellular and combined IDS can be evident since 2nd year of life and these syndromes have in general bad prognosis. IDS of non-specific immunity show their clinical manifestation usually after 1st year and these children are usually able to survive till adulthood.

Typical warning signs of suspected PID are: ≥8 media otitis/year, media otitis with complications (e.g. chronic perforation or mastoiditis), ≥ 2 sinusitis/year, inappropriate therapeutical response to the conventionally applied antibiotics, infections caused by opportune microorganisms, ≥ 2 pneumonias/year, failure to thrive, recurrent skin or soft tissue infections, organ abscesses, chronic extensive oral or cutaneous candidiasis, infections caused by unusual pathogens or in unusual localization, ≥ 2 invasive infections (e.g. osteomyelitis, meningitis, sepsis), positive family history on PID or sudden unexplained death in the early childhood. All the children with one or more detected warning signs are indicated to the immunologic consultation. Before immunologic examination, blood cell count with differential leucogram, serum immunoglobulin levels of IgG, IgA, IgM and detailed documentation of frequency, type and severity of infections should be performed (e.g. diary).

Although primary immunodeficiency disorders are rare, paediatrician meets them in its praxis and should not forget them. It is necessary to know basic warning signs of these diseases and simultaneously not postpone indicated immunologic examination.

MENINGOKOKOVÉ MENINGITÍDY STÁLE AKTUÁLNE

Kovaľ J., Havrilla R., Matľáková M.

Klinika pediatrie FNsP J. A. Reimana, Prešov, Slovensko

Úvod: Meningokové meningitídy predstavujú aj dnes závažný medicínsky problém. Meningokokové ochorenia sa vyskytujú buď sporadicky, alebo endemicky v istej zemepisnej lokalite, prípadne epidemicky. Ochorenie postihuje najmä deti v batolivom období a mladých ľudí od predškolského veku do dospelosti, má výraznú sezónnosť. Meningokokové infekcie majú celý rad klinických foriem od nosičstva po bakteriálnu meningitídu, sepsu, ev. kombináciu oboch s rozvojom šoku, DIC a multiorgánovým zlyhaním, ktoré vedie k smrti pacienta.

Súbor: Analyzovaných je 80 pacientov vo veku od troch mesiacov do 16-tich rokov s meningokokovou infekciou hospitalizovaných v rokoch od 1997 do 2008 na Klinike pediatrie FNsP v Prešove. Súbor je hodnotený z hľadiska klinického priebehu, sezónnosti, vekového rozloženia, včasných a neskorých komplikácií, včasnosti a presnosti diagnostiky praktickými lekármi deti a dorastu. Diagnóza bola stanovená na základe klinického obrazu, epidemiologických súvislostí a laboratórneho vyšetrenia likvoru a zrážanlivosti krvi – biochemického, mikroskopického, kultivačného a vyšetrenia latexovou aglutináciou. V r. 1997 boli pozorované 3 ochorenia, v r. 1998 ich počet vzrástol na 12. V r. 1999 bol zaznamenaný najvyšší počet meningokových meningitíd 13 pacientov, hlavne vo vekovej skupine od 1.–3. roku, prevažne rómskeho pôvodu, predominantne vo forme bakteriálnej meningitídy a sepsy s vysokým výskytom Waterhouseovho-Friderichsenovho sy. 3 exitovali (23 %). Etiologicky prevažne Neisseria meningitidis „C“. V období 2000 – 2002 pozorujeme pokles počtu infekcií na 11 ochorení, 7 ochorení a 4 ochorenia v jednotlivých rokoch. V rokoch 2004, 2005 znovu nárast na 9 resp. 10 meningitíd, v rokoch 2006–2008 pokles na 4, 3, 4 ochorenia. Priemerná doba trvania príznakov po stanovenie diagnózy bola 16,5 hodiny. Tretina pacientov bola odoslaná s odpovedajúcou diagnózou, ostatní prevažne ako viróza s exantémom, zápal hrdla, vaskulitída, trombocytopénia alebo febrilné kŕče. Z včasných komplikácií zaznamenaný zvýšený výskyt HSV 1 infekcií, 2x hypotonická dehydratácia, 2x retinálne krvácanie, z neskorých centrálna tonusová porucha, v 8 prípadoch kožné nekrózy. 13 % pacientov exitovalo.

Záver: Včasnosť diagnózy a terapie rozhoduje o osude pacienta, čo zostáva jedným z najzávažnejších problémov ochorenia. Očkovanie je najúčinnejšia ochrana pred vznikom závažných foriem.

MENINGOCOCCAL DISEASE – ACTUAL ALL THE TIME

Kovaľ J., Havrilla R., Matľáková M.

Departament of Pediatrics, Faculty Hospital of J. A. Reiman, Prešov, Slovakia

Introduction: Meningococcal meningitis is still a serious medical problem. Meningococcal disease occurs either sporadically or endemically in the same geographical area, where epidemics. Disease mainly affects children from preschool age to adolescence, and shows strong seasonality. Meningococcal infections are presented with a range of clinical forms: from asymptomatic carriage to the typical bacterial meningitis, sepsis, combination of both with subsequent development of shock, disseminated intravascular coagulation and multiple organ failure leading to death of the patient.

Patients and methods: We analyzed 80 patients aged from three months to 16 years, which were admitted with the diagnosis of meningococcal disease during the period 1997 to 2008 at the Pediatric Clinic of J. A. Reiman Hospital in Prešov. The cases were evaluated in the terms of clinical history, seasonality, age distribution, early and late complications, timeliness and accuracy of the diagnosis established by the general practitioners. The diagnosis was established on the basis of clinical presentation, laboratory and epidemiological links and the examination of cerebrospinal fluid – biochemical, microscopic, culture and latex agglutination. In 1997 we observed 3 cases and in 1998 the number of all cases rose to 12. In 1999, the highest number of Meningococcal meningitis was reached – all togehter 13 patients, mainly in the age group of 1 to 3 years, mostly of Roma origin, predominantly in the form of bacterial meningitis and sepsis with a high incidence of Waterhous-Friderichsen syndrome. 3 children (23 %) died. Etiologically, mainly Neisseria meningitidis type “C” were isolated. In the period of following three years (2000–2002) we saw a decrease in the number of cases – 11, 7 and 4 diseases respectivelly. Between 2004 and 2005 once again rise to 9 cases was noticed. During the period 2006–2008, 10 patients with meningitis were diagnosed, 4, 3 and 4 patients respectively. The average duration of symptoms after the diagnosis was 16.5 hours. A third patient was sent to a matched diagnosis, other than viruses mostly with rash, sore throat, vasculitis, thrombocytopenia, or febrile convulsions. The early complications, an increased incidence of HSV 1 infections, dehydration hypotonic 2 times, 2 times retinal bleeding, from the late central tension disorder in 8 cases of skin necrosis. All together, 10 children (12.5%) died.

Conclusion: Timeliness of diagnosis and therapy, the patient decides the fate of what remains one of the most serious disease problems. Vaccination is the most effective protection against the emergence of severe forms.

RIZIKOVÉ FAKTORY SRDCOVO-CIEVNYCH OCHORENÍ U 11- A 17-ROČNÝCH DETÍ NA SLOVENSKU

Šimurka P.1, Regecová V.2, Rosípal Š.3, Hrubá F.4

1Pediatrická klinika, Fakultná nemocnica, Trenčín, Slovensko

2Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Bratislava, Slovensko

3Lipmet – oddelenie metabolizmu lipidov, Poprad, Slovensko

4Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica, Slovensko

Cieľ: Cieľom našej práce bolo stanovenie referenčných hodnôt celkového cholesterolu (TCH) u 11- a 17-ročných detí na Slovensku a posúdenie zmien hladín TCH k veku, pohlaviu, etnicite, regiónu, dojčeniu a rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení (obezite, hypertenzii a fajčeniu).

Výsledky: Celkovo sme vyšetrili 22 053 detí (11-ročných 13 765 a 17-ročných 8288), pri rozdelení podľa pohlavia 11 120 chlapcov a 10 933 dievčat. Priemerné hodnoty z jednorazového vyšetrenia TCH boli u 11-ročných chlapcov 4,38 mmol/l (SD 0,74), u 11-ročných dievčat 4,36 mmol/l (SD 0,71), u 17-ročných chlapcov 3,88 mmol/l (SD 0,70), u 17-ročných dievčat 4,22 mmol/l (SD 0,77). Prevalencia rizikového cholesterolu (stanovená hodnotou TCH ≥4,85 mmol/l) z jednorazového vyšetrenia bola vyššia u 11-ročných dievčat (24,3 %), u chlapcov rovnakej vekovej kategórie dosahovala 23,4 %. V populácii 17-ročných bola u dievčat prevalencia rizikového TCH výrazne vyššia (18,5 %) ako u chlapcov (8,7 %) – p <0,001. Hodnoty TCH u detí z vidieka boli vyššie ako u detí z mesta (p <0,001). U etnickej minority boli zistené signifikantne nižšie hodnoty cholesterolémie u 11-ročných detí (p <0,001), ktoré takmer vymizli u 17-ročných adolescentov.

Zistili sme vzťah medzi prevalenciou rizikového TCH a hodnotou BMI. Hodnota OR (Odds ratio) nárastu prevalencie rizikového cholesterolu na jednotku nárastu BMI bola 1,06 (s 95%-ným CI 1,05–1,07). Vyššie zastúpenie rizikového cholesterolu bolo u detí s prehypertenziou a hypertenziou. Vplyv fajčenia sme hodnotili len u 17-ročných detí, pozoruhodným výsledkom bolo, že pravidelní fajčiari mali nižšie zastúpenie rizikových hodnôt TCH ako nefajčiari a príležitostní fajčiari. Vplyv dojčenia na priemernú hodnotu TCH sa potvrdil u 17-ročných chlapcov, ktorí boli dojčení 9 a viac mesiacov. Títo chlapci mali priemernú hodnotu TCH 3,76 mmol/l, kým 17-roční chlapci, ktorí neboli dojčení, mali priemernú hodnotu TCH 3,92 mmol/l (p = 0,012).

Záver: Z výsledku našej práce je možné predpokladať počty 11- a 17-ročných detí s rizikovou hladinou cholesterolu, ktoré sa zistia pri povinných preventívnych prehliadkach u všeobecných lekárov pre deti a dorast. Tieto deti by mali byť ďalej vyšetrené (rozšírený lipidogram) a po potvrdení abnormálneho nálezu poradensky alebo liečebne riešené.

RISK FACTORS OF CARDIOVASCULAR DISEASES IN 11 YEAR- AND 17 YEAR-OLD CHILDREN IN SLOVAKIA

Šimurka P.1, Regecová V.2, Rosípal Š.3, Hrubá F.4

1Pediatric Clinic, Teaching Hospital, Trenčín, Slovakia

2Institute of Normal and Pathological Physiology Slovac Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia

3Lipmet – Division of Lipid Metabolism, Poprad, Slovakia

4Regional Institute of Public Health, Banská Bystrica, Slovakia

The intention of our work was to determinate the reference value of the total cholesterolemia (TCH) in 11- and 17-year old children in Slovakia and to appreciate the TCH values level in relation to age, sex, ethnics, region, sucklingand risk factors of heart and vascular diseases (obesity, hypertension and smoking).

We examined total 22 053 children (13 765 in the 11-year and 8288 in the 17-year age periods). The group consisted of 11 120 boys and 10 936 girls. The average values of the single TCH examination were in the 11 year old boys 4.38 mmol/l (SD 0.74) , in the 11 year girls 4.36 mmol/l (SD 0.71), in 17 year old boys 3.88 mmol/l (SD 0.70), in 17 year old girls 4.22 mmol/l (SD 0.77). The prevalence of the risk value cholesterol level (fixed as TCH ≥4.85 mol/l) in single examination was higher in 11-year girls (24.3%) , in the group of boys of the same age group as well 23.4 %. In the 17-year population group the prevalence of the risk TCH was markedly higher (18.5%) than in the corresponding group of boys (8.7 %) with p < 0.001. In the ethnic minority we found significantly lower cholesterol values in 11-year children (p<0.001) which almost vanished in 17-year old adolescents.

We could constate a relation between the risk TCH prevalence and the BMI value. OR (Odds Ratio) of the prevalence increase of the risk cholesterol on the increase unit BMI and that value was 1.06 (with 95% CI 1.05–1.07). We discovered a higher occurence of risk cholesterol value in children with hypertension or pre-hypertension. We evaluated the smoking influence just in 17-year old children with an interesting result, namely that regular smokers had lower participation in risk TCH values than non- smokers or occasional smokers. The influence of breast-feeding on TCH average value was certified in 17-year children who were breast-feeded 9 months or more. In this group we found an average TCH value 3.76 mmol/l and in the group of 17-year old non suckled boys such TCH value was 3.92 mmol/l (p=0.012).

The result of our work allows to define the number of 11- and 17-year old boys with a risk cholesterol value that will be found in preventive examinations by general practitioners for children and adolescents. They should be examined more (extended lipidogram) and after certifying an anormal result submitted to consultation or a treatment solution.

Rastové charakteristiky, výskyt obezity a neprimerane nízkej hmotnosti u dospievajúcich v regiónoch Slovenska

Regecová V.1, Šimurka P.2, Hrubá F.3

1Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV Bratislava, Slovensko

2NsP – Trenčín, Slovensko

3RÚVZ Banská Bystrica, Slovensko

Úvod: V posledných dekádach sa v bohatých štátoch EU stierajú regionálne rozdiely v telesných charakteristikách detí a pozornosť zdravotníkov sa sústreďuje najmä na zastavenie šírenia sa obezity v čoraz mladších vekových skupinách.

Cieľ: Cieľom tejto práce je porovnať hlavné antropometrické parametre detí v jednotlivých regiónoch SR, zistiť trendy rastových ukazovateľov a poukázať na rozdiely vo výskyte obezity, resp. neprimerane nízkej hmotnosti.

Metodika: V práci boli využité údaje zo súboru 22 139 tisíc detí vo veku 11 a 17 rokov vyšetrených v rámci projektu „Primárna prevencia aterosklerózy v detskom veku“ (PPA). Výška bola meraná naboso, probandi sa vážili v bielizni do 0,1 kg. Priemerné hodnoty výšky, hmotnosti a BMI sme sledovali zvlášť v majoritnom a minoritnom (rómskom) etniku, aj podľa miesta bydliska a porovnali pomocou variačnej analýzy ANOVA. Obezita a nadmerná hmotnosť bola definovaná ako 97. resp. 90. percentil, neprimerane nízka hmotnosť ako 3. resp. 10. percentil podľa referenčných údajov SR z r. 2001 a rozdiely v ich výskyte sme testovali chí- kvadrátom.

Výsledky: Celoslovenskému priemeru telesnej výšky sa zodpovedajú len 11-roční chlapci z Bratislavy (BA) – okrem Rómov. Bez ohľadu na etnickú príslušnosť boli deti z Bratislavy vždy najvyššie, najmenšie boli spravidla deti z Košického alebo Prešovského kraja. Rozdiel medzi deťmi z Bratislavy a ostatných častí SR bol v rómskej populácii ešte výraznejší (6 cm).

Tento trend sa čiastočne prejavil aj v hodnotách BMI, len s menšími odlišnosťami voči normám SR, aj regiónov v porovnaní s BA, s výnimkou rómskych dievčat, ktoré mali významne vyššie priemerné hodnoty BMI aj rozšírenie obezity (4–5,5 %). Celkove sa obezita vo väčšinovej populácii vyskytovala častejšie u chlapcov (3,6 %, vs. 2,3 %, p <0,001), neprimerane štíhlych bolo zasa viac dievčat (12–14 %), pričom zastúpenie extrémne chudých (BMI <3. P) dosiahlo v BA a v Banskej Bystrici až 5,5–6 %.

Závery: Na Slovensku naďalej pôsobí prostredie veľkomesta na akceleráciu rastu a vývinu detí všeobecne, nielen vo väčšinovej populácii. Výskyt obezity celkovo neprekročil očakávané hodnoty, je nižší než vo väčšine Európskych krajín, avšak u rómskych detí už začína narastať. Na druhej strane by sa nemala ignorovať skutočnosť, že sa zvyšuje aj počet extrémne chudých dievčat, ktoré si pravdepodobne svojou túžbou po ideálnej postave môžu vážne poškodiť zdravie.

Characteristics of growth, incidence of obesity and underweight in regions of Slovakia

Regecová V.1, Šimurka P.2, Hrubá F.3

1Institute of Normal and Pathological Physiology, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia

2Hospital with Policlinic Trenčín, Slovakia

3Regional Authority of Public Health, Banska Bystrica, Slovakia

Introduction: During the last decades in developed countries of Europe regional differences in physical characteristics are diminishing. Attention of health care professionals becomes focused on the „epidemy“of obesity manifesting itself already in children.

Aim: The aim of the work is to compare main anthropometric parameters in different regions of Slovakia, to investigate the trends in growth parameters and to study differences in the incidence of obesity as well as of excessively low weight.

Methods: In this study the data of 22 139 children aged 11 and 17 years obtained from the project „Primary prevention of atherosclerosis in children and adolescents“(PPA). Measurements of body height and body weight were taken in bare footed and lightly clothed children (0.1 kg). The mean values of height, weight and body mass index (BMI) were computed separately in ethnic groups according to their residence and statistically evaluated by ANOVA. Obesity and overweight were considered at the 97th and 90th percentile, underweight and denutrition at 10th and 3rd percentile, respectively, according to the Slovak National Standards 2001 (SNS). Differences in their incidence were tested by the chi square tests.

Results: Only the 11 y. old boys of Bratislava achieved the mean Slovak reference values in height (ethnic majority). These children l were the highest, regardless of ethnicity. The lowest height values were observed in Eastern Slovakia. These differences were even more pronounced (6 cm) in gypsies. This was to some extent valid also for the BMI values, however less differing from the SNS data and in the comparison of values obtained in boys from Bratislava and other regions of Slovakia. In gypsy girls the mean values of BMI were significantly higher than in the majority of the population, in the both age groups, and also the prevalence of obesity was the highest (4–5.5%). In the ethnic majority the incidence of obesity was higher in boys (3.6%, vs. 2.3%, vs. p<0.001), higher prevalence of underweight was found in girls (12–14%), of which denutrition (BMI <3. P) was observed in Bratislava and Banská Bystrica in 5.5–6 % of cases.

Conclusions: The impact of city environment contributing to the acceleration of growth and development of children is manifested in Slovakia not only the ethnic majority, but also in other parts of population. The incidence of obesity did not exceed the expected values and is lower as compared to most countries of EU, although it has an increasing trend in gypsy girls. On the other hand, the growing prevalence of underweight children should not be neglected, as it may be due to their effort in achieving the ideal figure with serious health consequences.

KONGENITÁLNA BRÁNIČNÁ HERNIA S NESKOROU MANIFESTÁCIOU

Micková M.

Dětská klinika LF UP a FN Olomouc, Česká republika

Kongenitálna bráničná hernia patrí k tým diagnózam, ktoré sú vnímané predovšetkým v súvislosti s novorodeneckým obdobím.

Cieľom práce je poukázať na nešpecifitu klinických príznakov a vstupne relatívne širokú diferenciálnu diagnostiku neskoro manifestovanej kongenitálnej diafragmatickej hernie na základe kazuistiky.

Pojednáva o 9-mesačnom dosiaľ zdravom kojencovi, s anamnézou 2–3 hodín trvajúceho nekľudu, zakašľanie sa a jednorazové zvracanie. KP kompenzovaný, s hraničným tachypnoe , negativistický pri vyšetrení so zdanlivo symetrickým posluchovým nálezom, hyperglykémiou bez tendencie k úprave. Diferenciálno diagnostická rozvaha zahŕňala aspiračnú bronchopneumóniu, incipientný diabetes mellitus, incip. akútnu gastritídu. Postupne pre výraznú stranovú diferenciu pri auskultácii pľúc doplnená RTG snímka PaS verifikovala ľavostrannú diafragmatickú herniu.

Incidencia bráničných kýl sa pohybuje cca 3–4,8 prípadov/10 000 detí, drvivá väčšina z nich je diagnostikovaná prenatálne. Následná morbidita a mortalita novorodencov s kongenitálnou bráničnou herniou nie je podmienená samotnou herniou, ale komorbiditou vzniknutou súčasne s ňou (hypoplastické pľúca, pľúcna hypertenzia) alebo asociovanými abnormalitami (kardiálne defekty, chromozómové anomálie...).

Bránica je utváraná zo 4 embryonálnych štruktúr, ktoré sa postupne spoja v deliacu plochu medzi orgánmi hrudníka a dutiny brušnej. Diafragmatická hernia môže vzniknúť na predisponujúcich miestach: najtypickejšia posterolaterálna d.h. tzv. Bochdalekova (trigonum lumbocostale), vzniká poruchou uzatvorenia pleuroperitoneálneho kanála, druhá najčastejšia tzv. predná bráničná hernia ľavostranná – Morganiho h. (trigonum sternocostale), ďalej pravostranná predná hernia v Larreyovom trigone strernocostale, u dospelých získaná hiatová hernia.

Poľskí autori Baglaj a spol. zosumarizovali 125 prác o celkovom počte 362 pacietov, kde najmladšie deti mali respiračnú symptomatológiu, z ďalších príznakov predovšetkým zvracanie a poruchy pasáže GIT.

Zo súboru celkovo 54 detí Funákovej a spol. 12 malo neskoro sa prezentujúcu bráničnú herniu. Najčastejšia symptomatika v podobe respiračných problémov a ťažkostí zo strany GIT.

Na záver by autorka chcela pripomenúť, že u detí s náhle vzniknutou respiračnou symptomatikou, rôznymi poruchami pasáže GIT, by sme mali pomyslieť aj na túto relatívne menej častú diagnózu, ktorá si však vyžaduje urgentnú chirurgickú intervenciu.

Čo skrývajú poruchy príjmu potravy – mentálna anorexia a obezita

Tichá Ľ.1, Hornová J.1, Vitariušová E.2, Birčák J.1, Červeňová O.1

1I. Detská klinika DFNsP a LFUK Bratislava, Slovensko

2II. Detská klinika DFNsP a LFUK Bratislava, Slovensko

Cieľ práce: Hmotnosť človeka je výsledkom interakcie genetickej predispozície (40 %), vonkajšieho prostredia, ako aj pokusov o sebakontrolu v stravovaní. Pri vyrovnanej energetickej bilancii je hmotnosť stabilizovaná. Pri uplatňovaní extrémnych diétnych manipulácií, zameraných na dosiahnutie výraznej štíhlosti, nastáva nebezpečenstvo vzniku mentálnej anorexie u 1 % dospievajúcich dievčat, ktorá v konečnom dôsledku ohrozuje pacientky na živote. Naopak, pri sústavnom prijímaní energeticky bohatej stravy je ohrozenie z obezity až u 5–20 % detí.

Materiál a metódy: V práci sme hodnotili súbor pacientov s mentálnou anorexiou a obéznych detí, ktorých liečba má na našej klinike dlhoročnú tradíciu.

Výsledky: Obezita sa spája s metabolickým syndrómom, pri ktorom sa zvyšuje riziko vzniku predčasnej aterosklerózy a DM typ 2. Osobitnú pozornosť treba venovať deťom s intrauterinnou rastovou retardáciou, ktoré tvoria rizikovú skupinu z hľadiska vývoja metabolického syndrómu. Sekundárna obezita sa podieľa na obezite detí iba v 5 %, z toho 3 % tvoria endokrinopatie a 2 % geneticky podmienené syndrómy – z nich Prader-Willi sy je možné liečiť rastovým hormónom.

Záver: Liečba rastovým hormónom u detí s Prader-Willi sy zlepšuje ich rast, metabolický profil, telesnú kompozíciu, fyzický výkon a mentálny vývoj.

What Can Be Hidden Behind Eating Disorders – anorexia nervosa and obesity

Tichá Ľ.1, Hornová J.1, Vitariušová E.2, Birčák J.1, Červeňová O.1

11st Department of Paediatrics, Children’s Hospital, Comenius University Medical School, Bratislava, Slovakia

22nd Department of Paediatrics, Children’s Hospital, Comenius University Medical School, Bratislava, Slovakia

Background: Body weight is a result of interaction between genetic, environmental factors and self-monitoring ofeating behaviour. The body weight is stabilised when the energy balance is equal. During extreme diet regime, aimed at extreme weight lost, a danger of anorexia nervosa is arising for 1% adolescent girls, which may ultimately threaten their life. Conversely, with the systematic intake of an energy–rich diet, there is a risk of obesity for up to 5–20% of children.

Patients and methods: We are presenting patients suffering from anorexia nervosa and obesity. Treatment of these patients has a long-time tradition in our hospital.

Results: Obesity is connected with metabolic syndrome that increases risk of pre-term atherosclerosis and diabetes mellitus type 2. Special attention must be paid to children with IUGR – those children are the risk group for development of metabolic syndrome. Secondary obesity comprises only 5%. 3% of them are endocrinopathies and 2% are genetically associated syndromes – one of them – Prader Willi syndrome – can be treated with Growth hormone.

Conclusion: We present paediatric patients with extreme low or high weight, caused by eating disorders - obesity and anorexia nervosa. Treatment of GH in children with Prader Willi syndrome improves their growth, metabolic profile, body composition, physical output and mental development.

Výživa detí školského veku na Slovensku – aktuálne poznatky a odporúčania

Vitáriušová E.1, Babinská K.2, Hlavatá A.¹, Rosinský J.3, Babinská K. ml.¹, Košťálová Ľ.¹, Pribilincová Z.¹, Kovács L.¹

12. Detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava, Slovensko

²Fyziologický ústav, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovensko

3Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Komárno, Slovensko

Výživa a jej zmeny významne ovplyvňujú vývin dieťaťa v každom vekovom období. Zvyšujúca sa prevalencia obezity je dôsledkom nedostatočného výdaju a zvýšeného energetického príjmu v detskej populácii. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť stravovacie návyky a ich najčastejšie chyby v skupine slovenských žiakov základných škôl.

Súbor a metódy: V roku 2007 a 2008 sa uskutočnila epidemiologická štúdia zameraná na výživu a životosprávu detí školského veku. Prezentované sú výsledky dotazníkovej akcie, do ktorej sa zapojilo 1000 detí vo veku 6–16 rokov žijúcich v 10 okresoch Slovenska.

Výsledky: Výsledky štúdie poukazujú na viaceré nedostatky, ktoré znižujú nutričnú hodnotu stravy. Za negatívne považujeme vynechávanie raňajok, 38,3 % detí raňajkuje nepravidelne, alebo vôbec. Obedy bez polievky konzumuje 30,8 % detí. Denne jedáva čerstvé ovocie 65,2 % a čerstvú zeleninu 25,2 % opýtaných školákov. Mliečne výrobky sú nedostatočne zastúpené v strave mladej generácie, mlieko denne pije 62,6 % a mliečne výrobky jedáva len 49,2 % probandov súboru. Z analýzy vyplýva, že viac ako 1/3 detí konzumuje niekoľkokrát týždenne údeniny, naopak necelých 15 % jedáva odporúčanej dávke (1x týždenne) ryby. Zistili sme, že cereálie a celozrnné pekárenské výrobky sa nevyskytujú v jedálničku školákov tak často ako je odporúčané. Významnejšie nedostatky sme pozorovali vo výžive detí z vidieka a starších probandov súboru. Zistené nedostatky môžu zvyšovať riziko vzniku porúch zdravia.

Záver a odporúčania: V rámci výživového poradenstva by sa mal klásť dôraz na dostatočnú pestrosť stravy, vyvážené zastúpenie všetkých základných potravinových komodít a dodržiavanie pravidelného režimu. Na základe výsledkov referovanej analýzy odporúčame docieliť u slovenských školákov vyšší príjem čerstvého ovocia a zeleniny, taktiež i vyššiu konzumáciu mlieka a z neho vyrobených pokrmov. Do jedálnička detí je potrebné zaradiť vhodne upravené pokrmy z rýb a celozrnné pekárenské výrobky. V rámci výživového poradenstva treba sústrediť pozornosť na deti v staršom školskom veku a z vidieckych oblastí. Základné výživové poradenstvo by malo byť realizované už na úrovni pediatra prvého kontaktu ale aj škôl. Len tak docielime zdravý vývin detského organizmu a prevenciu vzniku obezity.

NUTRITION OF SCHOOL-AGE CHILDREN IN SLOVAKIA – CURRENT KNOWLEDGE AND RECOMMENDATIONS

Vitáriušová E.1, Babinská K.2, Hlavatá A.¹, Rosinský J.3, Babinská K. ml.¹, Košťálová Ľ.¹, Pribilincová Z.¹, Kovács L.¹

12ndDepartment of Pediatrics, Faculty of Medicine Comenius University and University Children’s Hospital, Bratislava, Slovakia

²Institute of Physiology, Faculty of Medicine Comenius University, Bratislava, Slovakia

3Regional Department of Public Health, Komárno, Slovakia

Backround: Nutrition and its changes significantly affect the development of a child of every age. Increasing prevalence of obesity is a consequence of insufficient expenditure and increased energy intake within the child population. The goal of the study was to evaluate eating habits and their most frequent nutritional defects in a group of Slovak elementary school students.

Patients and methods: In 2007 and 2008, an epidemiological study was performed which focused on nutrition and regimen of school-age children. The results come from a questionnaire research which engaged 1000 children aged 6 through 16 living in 10 districts of Slovakia.

Results: Results of the study point to several deficiencies. We consider as negative skipping of breakfast, 38.3% of the children eat breakfast irregularly or not at all. Lunch without soup is consumed by 30.8% of children. Daily, 65.2% of the questioned students eat fresh fruits and 25.2% fresh vegetables. Dairy products are insufficiently represented in the food of the young generation, milk is drunk by 62.6 % and dairy products are eaten only by 49.2% of the research group participants. The analysis implies that over 1/3 of children consume smoked foods several times a week, on the contrary, less than 15% of them eat the recommended dose of fish (once a week). We discovered that cereals and whole-grain bakery products do not appear on the menu of students as often as recommended. More significant deficiencies were observed with the nutrition of rural children and older participants of the research. The discovered deficiencies can increase the risk of health disorders.

Conclusion and recommendations: As a part of nutritional counselling, the emphasis should be put on sufficient diversity of food, balanced representation of all basic food commodities and observance of regular regime. Based on results of the referred analysis we recommend to achieve higher intake of fresh fruits and vegetables as well as higher consumption of foods made out of them. The children’s menu needs to include adequately prepared meals from fish and whole-grain bakery products. The nutritional consulting should focus on older school children and children from rural areas. The basic nutritional counselling should be implemented already on the level of a general paediatrician but also on the level of schools. Only in this way can we achieve healthy development of a child‘s organism and prevention of obesity.

ADOLESCENTKY AKO BUDÚCE MATKY A ICH VÝŽIVA Z ASPEKTU NUTRIČNEJ NEDOSTATOČNOSTI A OBSAHU XENOBIOTÍK

Dostál A.1, Jakušová Ľ.2, Bánovčin P.2

1Ústav verejného zdravotníctva UK JLF Martin, Slovensko

2Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN Martin, Slovensko

Obdobie puberty je pre dospievajúceho jedinca psychicky náročným obdobím. Zvyká si na svoju novú telesnú podobu, s ktorou nie vždy je spokojný. To vedie, hlavne u dievčat adolescentiek k tendencii regulovať svoju telesnú hmotnosť rôznymi diétami. Extrémnym, ale nie vzácnym prípadom môže byť vznik poruchy príjmu potravy v zmysle mentálnej anorexie a bulímie. Pre toto obdobie je charakteristický konzum vybraných požívatín, ktoré zaraďujeme medzi „nezdravé“.

Cieľom práce je zhrnúť poznatky o výžive adolescentov. Nedostatky môžu viesť k narušeniu prirodzeného rastu a vývoja. Môžu sa prejaviť bezprostredne v podobe anémie, malnutrície, obezite, poruchách rastu, v zubnom kaze, ale môžu mať vzťah k rozvoju ochorení v dospelosti, napríklad diabetes mellitus, ateroskleróza, hypertenzia, osteoporóza, nádorové ochorenia. Odmietanie uznávaných hodnôt, nespokojnosť so svojim vzhľadom, snahou byť konformný so spôsobom života u adolescentov často vedie ku zmene ich stravovania. Ich strava je nedostatočná. Sú „rizikovou“ skupinou. Najčastejšími deficitnými zložkami v ich výžive sú železo, vápnik, horčík, zinok, vitamíny B6 a C, kyselina listová. Anémia súvisí nielen s nízkym prísunom železa, ale aj s nízkym príjmom látok, ktoré vstrebávanie železa ovplyvňujú, t.j. vitamín C, vitamín D, vitamín B12, kyselina listová, meď a kobalt. So zvýšenou potrebou železa súvisí nárast svalovej hmoty a krvného objemu najmä u chlapcov v období dospievania, a krvnými stratami s nástupom menštruácie u dievčat. Deficit železa sa môže prejaviť zvýšenou únavou a zníženou výkonnosťou. Nedostatočný príjem vápnika a nedostatok pohybovej aktivity v období dospievania prináša riziko vzniku osteoporózy v dospelosti. Nedostatok zinku zhoršuje imunitné funkcie adolescentov.

Záverom o strave z aspektu výskytu xenobiotík, jednak z environmentu a spracovateľského procesu. Rýchle stravovanie je zastúpené smaženými zložkami s vzniknutými toxickými látkami, akrylamid v značnom množstve obsiahnutý v hranolčekoch, kofeín ako aditívum cola nápojov, energizujúce nápoje, údené produkty, sladké pečivo a iné produkty s obsahom trans- izomérov nenasýtených mastných kyselín triacylglycerolov hydrogenovaných olejov, alkohol obsahujúce nápoje, a iné požívatiny s vysokým obsahom xenobiotík.

Adolescents as future mothers and their nutrition from the aspect of nutritional deficienci and content of xenobiotics

Dostal A.1, Jakusova L.2, Banovcin P.2

1Department of Public Health UC JLF Martin, Slovakia

2Department of Children and Adolescents UC JLF and MFN Martin, Slovakia

The period of puberty is the adolescent individual psychologically difficult period. Get used to their new physical form with which it is not always satisfied. This leads, especially among girls adolescents to the tendency to regulate their body weight in different diets. Extreme, but rare cases may be the emergence of eating disorders within the meaning of anorexia nervosa and bulimia. This period is characterized by consumption of selected foodstuffs, which ranks among the “unhealthy”. The aim of this work is to summarize the findings of the nutrition of adolescents. Deficiencies can lead to disruption of natural growth and development. They are reflected immediately in the form of anaemia, malnutrition, obesity, disorders of growth in dental caries, but may be related to the development of diseases in adulthood such as diabetes, atherosclerosis, hypertension, osteoporosis, or oncologic diseases. Deprecation accepted values, dissatisfaction with their view, seeking to be conforming to the way of life in adolescents often leads to a change in their diet. Their diet is inadequate. They are several “risk” groups. The most common components of deficit in their diet are iron, calcium, magnesium, zinc, vitamins B6and C, folic acid. Anaemia associated only with low iron injection, but also low-income agents, which affect the absorption of iron, i.e. vitamin C, vitamin D, vitamin B12, folic acid, copper and cobalt. With the increased need for iron related increase muscle mass and blood volume in particular boys during adolescence, and blood loss with the onset of menstruation in girls. Iron deficiency may manifest as increased fatigue and reduced performance. Insufficient intake of calcium and the lack of movement activity during adolescence carries the risk of developing osteoporosis in adulthood. Zinc deficiency worsens immune function of adolescents.

The conclusion of the dietary aspect of xenobiotics, both the environment and manufacturing process: Fast food is fried components represented incurred with toxic substances, acrylamide in substantial quantities contained in the chips, caffeine, cola beverages as an additive, energized beverages, smoked products, cakes and other products containing trans-isomers of unsaturated fatty acids, triacylglycerols of hydrogenated oils, alcohol-containing drinks and other foodstuffs with a high content of xenobiotics.

NOVORODENECKÝ SKRÍNING CYSTICKEJ FIBRÓZY NA SLOVENSKU

Knapková M., Dluholucký S.

Skríningové centrum novorodencov SR pri DFNsP Banská Bystrica, Slovensko

Cieľ práce: Novorodenecký skríning cystickej fibrózy (CF) bol na Slovensku zavedený vo februári 2009. Vo svojej práci uvádzame algoritmus vyšetrovania imunoreaktívneho trypsínu (IRT) u novorodencov vo veku 72.–96. hodiny života zo suchej kvapky krvi.

Materiál a metódy: Skríningové centrum novorodencov SR (SCN SR) v roku 2008 uzavrelo pilotnú štúdiu novorodeneckého skríningu cystickej fibrózy a v decembri 2008 bol uznaný skríning cystickej fibrózy ako štvrté ochorenie zachytávané novorodeneckým skríningom. Odborné usmernenie MZ SR číslo 18728/2008 – OZS ku skríningu fenylketonúrie (FKU), kongenitálnej hypotyreózy (KH), kongenitálnej adrenálnej hyperplázie (CAH) a cystickej fibrózy (CF) novorodencov a zdravotnej starostlivosti o zachytené prípady presne definuje v jednotlivých článkoch úpravy, týkajúce sa novorodeneckého skríningu. V Pilotnej štúdii novorodeneckého skríningu CF sme vyšetrili 27 974 novorodencov, koncentráciu IRT sme vyšetrovali kitom neo IRT ILMA od firmy Immunotech. Pilotná štúdia zachytila 5 prípadov cystickej fibrózy. Algoritmus skríningového testu CF zohľadňuje rozhodujúci limit (cut off ) pre IRT na 4. deň života (IRT/ 1) a 21. deň života (IRT/2).

Výsledky: V období od februára do konca augusta 2009 sme v skríningu CF vyšetrili 32 615 novorodencov. Po vyšetrení druhej vzorky IRT na 21. deň života sme označili ako suspektných 89 novorodencov (0,27 %). Z nich bolo v Centrách CF potvrdených 5 prípadov ochorenia. Všetci pacienti majú potvrdené ochorenie aj génovou analýzou. Priemerný deň nahlásenia diagnózy je 24,8 dňa života. Priemerná hodnota IRT/1 je 116,57 ng/mL a 139,68 ng/mL na 21. deň života. Incidencia z uvedeného počtu je 1 : 6523 živorodených.

Záver: V pilotnej štúdii a novorodeneckom skríningu CF sme doteraz zachytili 10 prípadov ochorenia. Novorodenecký skríning CF musí zohľadňovať špecifiká stanovenia IRT, možnosť falošnej pozitivity a možnosť falošnej negativity. Tiež musí byť rešpektovaný pokles IRT v čase života novorodenca a citlivo stanovený rozhodujúci limit.

NEWBORN SCREENING OF CYSTIC FIBROSIS IN SLOVAKIA

Knapková M., Dluholucký S.

Newborn Screening Center of Slovak Republic, Children Faculty Hospital, Banska Bystrica, Slovakia

Objective: Newborn screening of cystic fibrosis (CF) was introduced in Slovak Republic since February 2009. We surveyed algorithm measure of imunorective trypsin in newborn 72.–96. hours old in dry blood spot.

Methods: Newborn screening center Slovak Republic in 2008 finished Pilot study newborn screening of cystic fibrosis and according the decision of Ministry of Health SR the CF screening was introduced as the fourth diagnosis. Guideline and standards state newborn programe has number 18728/2008 – OZS. This guideline is mandatory for all participans. In the pilot study of CF 27 974 newborn samples were tested by neo IRT ILMA kit from Immunotech company. Five cases of CF were diagnosed. This model is generating for our algorithm in newborn screening CF with IRT1/IRT2.

Results: SCN SR tested from February to August this year 32 615 newborn for CF. 89 newborns were suspect (0.27% recall). 5 positive CF were confirmed by sweet chlorine confirmation and genetically. Average age at which treatment began was 24.8 day of life. Average concentration of IRT/1 was 116.57 ng/mL and IRT/2 was 139.68 ng/mL. That means incidence of 1 : 6523 liveborns.

Conclusion: To these days we detected 10 infants with CF in pilot study and newborn screening CF. IRT test has problem with false positive and false negative and newborn screening CF require strong analysis for this fact. Also decreased IRT in life newborns must be taken into account, together with cut off limit.

NOVÝ CHRANENÝ AMINOPENICILÍN (AUGMENTIN ES®) V LIEČBE KOMUNITNÝCH RESPIRAČNÝCH INFEKCIÍ V PEDIATRII

Králinský K.1, Oravcová Z.2, Králinská I.3, Takáč B.3, Fruhwaldová S.3, Bilkovič J.3

1III. Detská klinika SZU, VšNsP Lučenec n.o., Slovensko

2VLDD, Banská Bystrica, Slovensko

3II. Detská klinika SZU, DFNsP Banská Bystrica, Slovensko

Cieľ práce: Vyhodnotiť efekt liečby nového chráneného aminopenicilínu (Augmentin ES®) v liečbe komunitných respiračných infekcií v detskom veku.

Materiál a metody: Súbor pacientov tvorí 79 detí vo veku od 6 mesiacov do 7 rokov, ktorým bol v liečbe komunitnej respiračnej infekcie aplikovaný nový chránený aminopenicilín – Augmentin ES® (susp.) v dávke 90 mg/kg/deň rozdelených v 12-hod. intervaloch. 21 pacientov bolo hospitalizovaných, ostatní boli liečení ambulantne na všeobecnej, ORL resp. pneumologickej pediatrickej ambulancii. Do vopred vypracovaného protokolu sa zaznamenávali požadované údaje. Najčastejšou indikáciou k ATB liečbe bola otitída (58x) pneumónia/bronchopneumónia (14x) a nakoniec sínusitída/etmoiditída (7x). 19 detí zo súboru bolo pred nasadením liečených iným ATB. U štyroch detí so závažnou pneumóniou/otitídou bol Augmentin ES kombinovaný s ciprofloxacínom. Dĺžka liečby trvala v priemere 10,2 dňa (7–14 dní). Vyhodnotené boli: efekt liečby, tolerancia lieku, výskyt nežiadúcich účinkov.

Výsledky: Mikrobiologickým a sérologickým vyšetrením bolo potvrdených 65 patogénov u 48 detí. Prevažovali G pozit. mikroorganizmy (36 záchytov), G negat. patogény boli vykultivované v 29 prípadoch. U dvoch detí s pneumóniou bolo pozitívne sérologické vyšetrenie na Mykoplazmu pneumoniae. Vyliečenie bolo zaznamenané u 75 detí, zlepšenie klinického stavu u 2 detí, u 2 detí musela byť ATB terapia zmenená. Liečba bola veľmi dobre tolerovaná, z možných nežiadúcich účinkov bola zaznamenaná len hnačka u dvoch pacientov.

Záver: Prezentovaná štúdia potvrdila vysokú účinnosť (vyliečenie a zlepšenie u 97,5 % detí) a dobrú toleranciu Augmentinu ES® v liečbe respiračných infekcií získaných v komunite u pacientov detského veku. Nežiadúce účinky – hnačku, sme zaznamenali len u dvoch detí (2,5 %).

NEW PROTECTED AMINOPENICILLIN (AUGMENTIN ES®) IN TREATMENT OF PAEDIATRIC COMMUNITY-ACQUIRED RESPIRATORY TRACT INFECTIONS

Králinský K.1, Oravcová Z.2, Králinská I.3, Takáč B.3, Fruhwaldová S.3, Bilkovič J.3

1III. Paediatric Clinic of Slovak Health University, General Hospital with Policlinics Lučenec, Slovakia

2General Practitioner for Children and Adolescents, Bottova 1, Banská Bystrica, Slovakia

3II. Paediatric Clinic of Slovak Health University, Paediatric Hospital with Policlinics Banská Bystrica, Slovakia

Purpose of paper: To evaluate the effect of the new protected aminopenicillin (Augmentin ES®) in treatment of community-acquired respiratory tract infections in childhood.

Material and methodology: A patient group was comprised of 79 children between 6 months and 7 years of age, treated for community-acquired respiratory tract infection with new protected aminopenicillin – Augmentin ES® (susp.), 90 mg/kg/day in 12-hour intervals. 21 patients were hospitalised, the others were treated as outpatients in the office of a general paediatrician, ENT specialist or paediatric pulmonologist. The requested data were recorded in a predefined protocol. The most common indication for antibiotic treatment was acute otitis media (58 children) pneumonia/ bronchopneumonia (14 children) and sinusitis/ethmoiditis (7 children). Before initiation of ampicillin treatment, 19 children from the group were given other antibiotics. Four children diagnosed with severe pneumonia /otitis had a combination treatment Augmentin ES plus ciprofloxacin. The average treatment duration was 10.2 days (7–14 days). The effect of therapy, drug tolerance and incidence of adverse effects were evaluated.

Results: Evidence of 65 pathogens in 48 children was confirmed by microbiological and serological examination. Gram-positive microorganisms prevailed (36 collections) over Gram-negative pathogens (29 children). Serological tests for Mycoplasma pneumoniae were positive in two children with pneumonia. 75 children recovered completely and two children have clinically improved. The antibiotic therapy had to be changed in two children. The treatment was very well tolerated. Regarding potential adverse effects, diarrhoea was recorded in only two patients.

Conclusion: The presented study has confirmed high effectiveness (a complete recovery and clinical improvement in 97.5 % children) as well as good tolerance of Augmentin ES® in treatment of paediatric community-acquired respiratory tract infections. Adverse effects, such as diarrhoea, were noted in only two children (2.5 %).


Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 11

2009 Číslo 11

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Soutěž Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se