Ošetrovateľstvo II.


Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2009; 64 (11): 628-634.

SKRÍNINGOVÉ VYŠETRENIE NOVORODENCA

Mikitová T., Kantárová M., Šubiková J.

Neonatologická klinika MFN Martin, Slovensko

Cieľ práce: Informovať o význame a nutnosti skríningových vyšetrení za účelom odhalenia vrodených vývojových chorôb.

Materiál a metódy: Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore neonatológia uvedená vo Vestníku MZ SR, Čiastka 9–16 z 1. 3. 2006, Ročník 54, Skríning vrodených metabolických ochorení (Odborné usmernenie, Čiastka 58–60, Vestník MZ SR 2008), Ultrazvukový skríning mozgu, Ultrazvukový skríning uropoetického systému, Skríning dysplázie bedrových zhybov (Odborné usmernenie, Čiastka 41–44, Vestník MZ SR 2000), Univerzálny skríning sluchu (Odborné usmernenie, Čiastka 24–27, Vestník MZ SR 2006), Skríning vrodenej katarakty (Odborné usmernenie, Čiastka 43–47, Vestník MZ SR 2006).

Záver: Vedomosti sestier o skríningových vyšetreniach prispievajú k zvyšovaniu kvality ich práce.

BARIÉROVÁ OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O CHIRURGICKÉHO PACIENTA

Figurová J., Chromčíková K.

Neonatologická klinika MFN Martin, Slovensko

Cieľ práce: Poukázať na význam bariérovej ošetrovateľskej starostlivosti u chirurgického pacienta.

Materiál a metódy: Pozorovanie práce sestier pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti doplnené informáciami z ošetrovateľskej dokumentácie u chirurgického pacienta.

Výsledky: Dodržiavaním zásad bariérovej ošetrovateľskej starostlivosti sa znížil výskyt infekcie.

Záver: Poskytovaním bariérovej ošetrovateľskej starostlivosti sa zlepšil celkový pooperačný stav u chirurgického pacienta.

PALIATÍVNA OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ V NEONATOLÓGII

Šubiková J.1, Zanovitová M.2

1Neonatologická klinika MFN, Martin, Slovensko

2Ústav ošetrovateľstva JLF UK Martin, Slovensko

Cieľ práce: Identifikovať problémy v rámci poskytovania paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti o novorodenca.

Materiál a metódy: Semištrukturovaný rozhovor s piatimi sestrami, ktorý sme spracovali do piatich prípadových štúdií.

Výsledky: Pomocou analýzy piatich prípadových štúdií sa nám podarilo identifikovať problémy vyskytujúce sa pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o umierajúceho a zomretého novorodenca v oblasti prostredia, súkromia, informovanosti, komunikácie a podpore rodičov a personálu.

Záver: Ošetrovateľská starostlivosť o umierajúceho a zomretého novorodenca a jeho rodinu sa na našej klinike poskytuje len s niektorými prvkami paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti.

SYNDRÓM TRASENÉHO DIEŤAŤA

Ucháľová J., Fedor M.

Klinika detskej chirurgie JLF UK a MFN Martin, Slovensko

Syndróm traseného dieťaťa (shaken baby syndrome) je ťažká forma poranenia hlavy dieťaťa, ktoré bolo spôsobené silným trasením dojčaťa alebo dieťaťa. Deti majú slabé krčné svaly a k telu neproporčne veľkú a ťažkú hlavičku. Silné trasenie dieťaťom spôsobuje pohyb jeho mozgu v lebke, a tým jeho poranenie. V prevencii môže zohrávať dôležitú úlohu aj sestra a to edukáciou matiek na novorodeneckom oddelení a pri návštevnej službe v domácnosti. Z toho dôvodu je potrebné, aby zdravotná sestra poznala príčiny a príznaky syndrómu trasenia dojčaťa.

AGRESÍVNE SPRÁVANIE U PEDOPSYCHIATRICKÝCH PACIENTOV

Farský I.1, Poliaková J.2, Pochybová M.2

1Ústav ošetrovateľstva, JLF UK Martin, Slovensko

2Psychiatrická klinika MFN Martin, Slovensko

Cieľ: Cieľom práce bolo zistiť incidenciu agresívneho správania u hospitalizovaných pedopsychiatrických pacientov vo vzťahu k veku, pohlaviu, psychiatrickej diagnóze. Zameriavame sa aj na identifikáciu jednotlivých typov agresívneho správania a na to, aké intervencie volí sestra v manažmente agresie u pedopsychiatrického pacienta.

Materiál a metódy: Skúmaný súbor tvorili pacienti hospitalizovaní na detskom oddelení Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN Martin v časovom rozhraní 6 mesiacov. Použitá bola metóda retrospektívnej analýzy zdravotnej dokumentácie pacientov.

Výsledky: Výskyt agresie bol častejší u chlapcov ako u dievčat, najčastejšie pri diagnóze Hyperkinetická porucha, vo veku 12–16 rokov.

Záver: Agresívne správanie pedopsychiatrického pacienta, či už verbálne alebo brachiálne, predstavuje závažný problém, ktorý sestra musí riešiť. Ale na Slovensku stále chýba odborná diskusia k tejto téme. Za závažný nedostatok v súvislosti s touto problematikou považujeme absenciu ošetrovateľskej diagnózy Riziko násilia voči iným vo vyhláške MZ SR č. 306/2005.

AGGRESSIVE BEHAVIOR OF CHILDREN WITH PSYCHIATRIC DISORDERS

Farský I.1, Poliaková J.2, Pochybová M.2

1Institute of Nursing, CU JFM, Martin, Slovakia

2Clinic of Psychiatry, CU JFM, Martin, Slovakia

Aim: The aim of work was to determine the incidence of aggressive behavior in hospitalized child patients in relation to age, sex and psychiatric diagnosis. Next aim was to identify different types of aggressive behavior and nurse intervention in the management of aggression was discussed too.

Material and methods: Retrospective analysis of health care documentation of 52 paedopsychiatricpatients hospitalized in psychiatric clinic from January to April 2009.

Results: Aggressive behavior occurs more frequently in boys than girls. Patient with diagnosis ADHD were more frequently aggressive than patient with other diagnoses. The most frequently incidence of aggressive behavior is in age between 12 and 16 years.

Conclusion: Aggressive behavior of paedopasychiatric patients, either verbal or brachial is a serious problem that must be solved by nurse. In There is still lack of scientific discussion on this topic in Slovakia. We consider the absence of nursing diagnosis Violence, Risk for other-directed towards others in the Ministerial regulation No. 306/2005.

Identifikácia psychických problémov u detí na základných školách a odolnosť (resiliencia) rodičov

Pochybová M., Ondrejka I.

Psychiatrická klinika JLF UK a MFN Martin, Slovensko

Cieľ: Cieľom práce bolo identifikovať spektrum výskytu psychických problémov u detí na základných školách v ročníkoch 1.–9. a analyzovať aktuálne skóre resiliencie rodičov (odolnosť rodičov pri zvládaní psychických problémov detí) a faktory resiliencie.

Materiál a metódy: Do súboru boli zaradení rodičia detí (n = 258) zo štyroch základných škôl v okrese Martin (dve vidiecke, n = 102 rodičov a dve mestské, n = 156 rodičov). Spektrum výskytu psychických problémov bolo podľa Conners Rating Parent Scale (CRPS) (Conners, 1972), ktorý obsahuje 90 položiek rozdelených do 8 subškál: poruchy správania (Faktor 1), anxieta (Faktor 2), impulzivita, hyperaktivita (Faktor 3), problémy s učením (Faktor 4), psychosomatické problémy (Faktor 5), perfekcioniszmus (Faktor 6), antisociálne prejavy (Faktor 7), svalové napätie (Faktor 8). Aktuálne skóre resiliencie a faktory resiliencie boli posudzované podľa Family Profile Resiliency Model (McCubbin M, McCubbin H, 1992).

Výsledky: Podľa priemerných hodnôt a podľa smerodajnej odchýlky uvádzame 10 najčastejšie identifikovaných psychických problémov u detí: problémy s jedlom (x ± SD) 1,01 ± 0,86, je nepozorný, roztržitý (0,78 ± 0,81), je impulzívny, koná podľa momentálneho nápadu (0,77 ± 0,83); nedokončí začatú prácu (0,76 ± 0,86); obhrýza si nechty (0,73 ± 0,94); učenie je problém (0,71 ± 0,86), dožaduje sa okamžitého splnenia svojich prianí (0,66 ± 0,87); je nepokojný, neposedný (0,64 ± 0,85). Najnižšia hodnota zistených problémov bola zaznamenaná vo faktore antisociálne prejavy – kradne rodičom aj v škole (0,03 ± 0,21). Podľa poradia významnosti psychických problémov vo faktoroch dotazníka sa najviac vyskytovali problémy s učením. Skóre resiliencie posudzované u rodičov bolo v jednotlivých subškálach v pásme nízkej miery (zmeny v rodine, rodinná súdržnosť, flexibilita rodiny, rodinné puto, sociálna opora v rodine).

Záver: Výsledky k problematike identifikácie psychických problémov u detí na základných školách a ich zvládania poukazujú na častý výskyt psychických problémov. Psychické problémy detí predstavujú častú chronickú behaviorálnu problematiku, ktorá si vyžaduje dlhodobú multimodálnu a multidisciplinárnu spoluprácu a to nielen lekárov, sestier, ale aj pedagógov, psychológov, sociálnych pracovníkov a v neposlednom rade rodičov.

IDENTIFICATION OF MENTAL PROBLEMS OF CHILDREN IN PRIMARY SCHOOLS AND PARENTAL RESILIENCY

Pochybová M., Ondrejka I.

Clinic of Psychiatry, Jessenius Faculty of Medicine University of Comenius and Martin´s Hospital, Martin, Slovakia

Aim: The aim of our work was to identify the range of psychiatric problems among children in primary schools in grades 1st - 9 and analyze the scores family resiliency (parents resilience in coping with psychological problems of children) and resiliency factors.

Material and methods: The file has been included parents of children (n=258) from four elementary schools in the district Martin (two rural, n=102 parents, and two urban, n=156 parents). Spectrum of psychiatric problems were assessed according to Conners Parent Rating Scale (CRPS) (Conners, 1972), which contains 90 items divided into 8 subscales: conduct disorder (Factor 1), anxiety (Factor 2), impulsivity, hyperactivity (Factor 3), learning difficulties (Factor 4), psychosomatic problems (Factor 5), perfekcionismus (Factor 6), anti-social acts (Factor 7), muscle tension (Factor 8). Actual score and Resiliency Resiliency factors were assessed by Profile of Family Resiliency Model (McCubbin M, McCubbin H, 1992).

Results: The mean values and standard deviation under are 10 frequently identified psychiatric problems in children: problems with food (x ± SD) 1.01±0.86, is a mindless, unthinking (0.78±0.81), is a vivid shall follow the momentary idea (0.77±0.83), completed the work begun (0.76±0.86), nibble your nails (0.73±0.94), learning is the problem (0.71±0.86), calls for the immediate fulfillment of their wishes (0.66±0.87), is restless, uneasy (0.64±0.85), lowest value of the identified problems were reported in the factor antisocial acts - stealing parents and school (0.03±0.21). In order significance of psychiatric problems in the factors of the questionnaire is the most experienced learning difficulties. Resiliency score was assessed among parents across subscale band low rates (changes in the family, family cohesion, family flexibility, family bond, family social support).

Conclusion: The results on the issue of identifying psychiatric problems among children in primary schools and their management shows incidence of psychiatric problems. Psychiatric problems of children are often chronic behavioral issue that requires long-term multimodal and multidisciplinary collaboration, not only doctors, nurses, but also educators, psychologists, social workers and not least parents.

PSYCHICKÉ PORUCHY DETÍ MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU V PRIMÁRNEJ PREVENCII

Letrichová H., Hollá G., Pochybová M.

Psychiatrická klinika JLF UK a MFN Martin, Slovensko

Psychické poruchy u detí sa vyskytujú v rôznom percentuálnom zastúpení podľa jednotlivých skupín ochorení a dominantný je ich výskyt v komorbidite.

Cieľ práce: Cieľom našej práce bolo zachytiť výskyt jednotlivých psychických problémov u detí v mladšom školskom veku, vypracovať metodiku použiteľnú v primárnej prevencii určenú pre rodičov a pedagógov a edukovať rodičov možnostiach odbornej pomoci a odborných vyšetrení u detí a znížiť tak riziko rozvoja klinickej poruchy.

Materiál a metódy: Do súboru bolo zaradených 35 detí vo veku 6–11 rokov, ktorým bol distribuovaný štandardizovaný dotazník Parent Symptom Questionare (Conners CK,1992).

Výsledky: Najväčšie percentuálne zastúpenie z vyskytujúcich sa psychických ťažkostí boli problémy uvádzané podľa faktorov dotazníka: Perfekcionizmus: 16,83 %, anxieta 15,51 %, impulzivita a hyperaktivita 14,05 %, psychosomatické problémy 9,91 %. Najmenšie percentuálne zastúpenie mala položka svalové napätie 5,48 % a dissocálne prejavy 2,68 %.

Záver: Na základe tohto prieskumu sme sa zamerali na vypracovanie edukačného materiálu pre skupinu rodičov detí mladšieho školského veku, ktorý ich mal oboznámiť s rizikovými symptómami psychických ochorení detí.

PSYCHIATRIC DISORDERS IN CHILDREN OF YOUNGER SCHOOL AGE IN PRIMARY PREVENTION

Letrichová H., Hollá G., Pochybová M.

Clinic of Psychiatry, Jessenius Faculty of Medicine University of Comenius and Martin´s Hospital, Martin, Slovakia

Psychiatric disorders in children occur in varying the percentage according to the diagnostic groups of diseases and their occur is dominantly in co-morbity.

Aim: The aim of our work was to reflect the occurrence of various psychiatric problems among school children at a younger age. The group consisted of 35 children aged 6–11 years. In addition to the findings of the various problems in children, to work to develop a methology aplicable in primary prevention designed for parents and educators.

Materials and methods: Data were collected from 35 parents through a standardized questionare Parent Symptom Questionare (author Conners CK).

Results: The largest percentage of psychiatric problems encountered in factors were: 16.83% perfectionism, anxiety, impulsivity 15.51%, 14.05% hyperactivity, psychosomatic problems of 9.91%. The smallest percentage of muscle tension line was 5.48% and dissotial symptoms 2.68%.

Conclusion: Based on this survey, we focused on the development of educational leaflet for parents of children younger group of school age that they should know the risk level of psychological symptoms in children. The aim was to inform and then EDUKA about technical assistance and Professional examinations in children and reduce the risk of developing a clinical disorder.

FUNKČNOSŤ RODINY A ZDRAVOTNÝ STAV A VÝVIN DIEŤAŤA

Mazúchová L.¹, Buchanec J.²

¹Ústav ošetrovateľstva, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin, Slovensko

²Klinika detí a dorastu, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin, Slovensko

Úvod: Zdravá rodina je predpokladom zdravého vývinu jednotlivca, jeho osobnosti a následne celej spoločnosti.

Cieľ práce: Zistiť stav funkčnosti rodín na Slovensku a vplyv zdravotného stavu a vývinu dieťaťa na funkčnosť rodiny.

Materiál a metódy: Súbor tvorilo 795 detí vo veku 0–6 rokov. 692 detí bolo z ambulancií pre deti a dorast a 103 detí bolo zo sociálnych zariadení pre matky s deťmi v núdzi. Pre zber empirických údajov sme použili dotazník funkčnosti rodiny (DFR). Táto metóda umožňuje zistiť výslednú funkčnosť rodiny a ako sa na nej podieľajú jednotlivé diagnostické kritéria (sociálno-ekonomický, emocionálny faktor a zdravotný stav a vývin dieťaťa).

Výsledky: Výskum potvrdil významný vzťah medzi zdravotným stavom, vývinom dieťaťa a funkčnosťou rodiny u detí z ambulancií (korelácia 0,555) aj u detí zo sociálnych zariadení (korelácia 0,757). V súbore detí zo sociálnych zariadení, kde bolo viac nefunkčných rodín mala položka zdravotný stav a vývin dieťaťa významnejšie postavenie. Môžeme teda konštatovať, že úmerne s poruchou rodiny priamo koreluje narušenie zdravia a vývinu dieťaťa.

Záver: Narušený zdravotný stav a vývin dieťaťa môže byť príčinou, alebo dôsledkom narušenia funkčnosti rodiny. Príčiny a dôsledky ochorení detí v pediatrii sú mnohoraké a často závislé na okolnostiach najrôznejšej povahy, kde ani sociálna zložka nie je zanedbateľná. Lekár a sestra v takomto prípade nezasahujú len z medicínskych a ošetrovateľských aspektov, ale musia sa snažiť v spolupráci s ďalšími odborníkmi odstrániť tieto vonkajšie príčiny.

FUNCTIONALITY OF FAMILY AND HEALTH STATUS AND EVOLUTION OF CHILD

Mazúchová L.¹, Buchanec J.²

¹Department of Nursing, Jessenius Faculty of Medicine, Martin, Slovakia

²Clinics of Children and Adolescents, Jessenius Faculty of Medicine, Martin, Slovakia

Introduction: A healthy family is an assumption for a health evolution of individual, his personality and subsequently whole society.

Aim of study: To detemine the functionality status of families in Slovakia and the influence of health status and child evolution on the family functionality.

Materials and methods: The data were formed by 795 children in the age of 0–6 years. 692 children were from the outpatients departments for children and youth and 103 children were from the sanitary facilities for mothers in social needs. To gain the empirical data, we used the questionnaire of family functionality (QFF). This methods enabled us to determine resulting family functionality and share of particular diagnostic criteria (social-economic and emotional factors, and health status and evolution of child).

Results: The research confirmed a significant relation between health status, child evolution, and family functionality on children from the outpatients departments (correlation 0.555) and as well as on children from sanitary facilities (correlation 0.757). In the complex of children from sanitary facilities, where we detected more non-functional families, the items health status and child evolution represented more significant role. We can state that health disruption and child evolution directly correlate in proportion to family disorder.

Conclusion: The disrupted health status and child evolution could be a reason or consequence of family functionality disruption. Reasons and consequences of child illnesses in pediatrics are various and they are often dependent on circumstances of different aspects where even a social sector is not inconsiderable. In such cases, doctors and nurses are not involved only because of medical and nursing aspects, but in the cooperation with others experts, they have to try to eliminate such external reasons.

Osobitosti komunitného ošetrovateľstva v rómskej komunite

Hudáková A.

Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, Dolný Smokovec, Slovensko

Komunitná ošetrovateľská starostlivosť je zameraná nielen na vykonávanie terapeutických zásahov, ale hlavne na poradenské, edukačné, manažérske a obhajovacie aktivity. Zameriava sa na komunity ako celky, na rodiny a jednotlivcov, zasahuje do všetkých oblastí života od narodenia po smrť a uskutočňuje sa v rôznych špecializáciách.

Úlohou komunitného ošetrovateľstva je predchádzať vzniku chorôb, chrániť, udržiavať a podporovať zdravie jednotlivcov i širokých skupín, napomáhať obnoveniu zdravia a znižovať utrpenie pacienta.

Rómovia predstavujú etnické spoločenstvo, pre ktoré sú charakteristické osobitosti v sociálnom a demografickom správaní, neracionálne hospodárenie s finančnými prostriedkami, životné prostredie je sociálne i morálne zdevastované. Komunitné ošetrovateľstvo v Rómskej komunite je zamerané na tieto problémové oblasti: hygiena, životospráva, prevencia.

Dôležité je zamerať sa na zdravotnú výchovu, ktorá má byť realizovaná zrozumiteľným a primeraným spôsobom vzhľadom ku kultúrnej a vedomostnej úrovni znevýhodnenej rómskej komunity.

TOLUÉN A DETI RÓMSKEHO ETNIKA

Timurová M., Andrijková J., Boháčová Z.

Klinika pediatrie FNsP J. A. Reimana, Prešov, Slovensko

Na Slovensku sa fetovanie (sniffing) objavilo v 70. rokoch minulého storočia. Dnes je veľmi rozšírené na východe Slovenska a zvlášť v populácii detí a adolescentov rómskeho etnika.

V práci poukazujeme na nárast abúzu prchavých látok u detí a adolescentov zo socio-ekonomicky znevýhodneného prostredia. Náš súbor pacientov, ktorí boli hospitalizovaní v rokoch 2004–2009 na Klinike pediatrie FNsP J. A. Reimana v Prešove, poukazuje na nárast abúzu prchavých látok u detí a adolescentov hlavne zo socio-ekonomický znevýhodneného prostredia. Za sledované obdobie bolo hospitalizovaných celkom 44 pacientov s akútnou intoxikáciou prchavou látkou – toluénom (90 %). V 97 % prípadov to boli deti z rómskych, segregovaných osád, z toho iba 7 % dievčat. Najzávažnejším klinickým príznakom bola porucha vedomia. Všetky deti a mladiství boli privezení RLP, boli zanedbaní, s fetorom po toluéne. Po odznení akútneho štádia boli všetci vyšetrení klinickým psychológom a prevažnej väčšine bola pridružená aj psychiatrická diagnóza.

Poukazujeme na závažnosť sniffingu ako celospoločenského problému, ktorý nie je len problém medicínsky alebo ošetrovateľský.

Prevencia infekčných komplikácií na operačnej sále

Vodilová L.1, Černianska E.1, Koššová A.2

1Klinika detskej chirurgie JLF UK a MFN, Martin, Slovensko

2Chirurgická klinika JLF UK a MFN, Martin, Slovensko

Infekcia operačnej rany je jednou z najčastejších komplikácii v chirurgii. V súčasnosti tvorí 25 % všetkých nozokomiálnych infekcií. Infekcia operačnej rany predlžuje dobu trvania hospitalizácie, ovplyvňuje diskomfort pacienta po psychickej a fyzickej stránke a následne zvyšuje náklady na liečbu. Vznik infekcie operačnej rany je ukazovateľom dodržiavania hygienicko-epidemiologických opatrení, kvality chirurgickej práce, prípravy pacienta a operačnej techniky. Z terapeutického a preventívneho hľadiska je nutné poznať príčinu infekcie, faktory ktoré zvyšujú jej riziko.

Dôležitou úlohou operačnej sestry v prevencii ranových infekcii je správna organizácia práce na operačných sálach, denné rozpisy operačných výkonov, v závislosti od charakteru výkonu, presné pravidlá správania sa a pohybu pacientov a personálu, hygienicko-epidemiologický režim. V prevencii ranových infekcií sa v predoperačnom období zameriavame na optimalizáciu celkového stavu pacienta, adekvátnu výživu, liečbu pridružených ochorení, liečbu kožných ochorení v mieste plánovanej rany. Bezprostredne pred operáciou preventívne opatrenia zahrňujú antibiotickú profylaxiu, predoperačnú toaletu s použitím dezinfekčného mydla, holenie operačného poľa v deň operácie. Počas operácie dbáme o správnu prípravu a dezinfekciu operačného poľa, používanie jednorázového materiálu, dodržiavanie aseptickej operačnej techniky, minimálnu traumatizáciu tkaniva, dodržiavanie štandardných operačných postupov a inštrumentovania, výber vhodného materiálu na sutúru rany. V pooperačnom období sa zameriavame na ochranu operačnej rany pred kontamináciou jej krytím jednorázovým sterilným materiálom, správnym ošetrovaním rany. Z hľadiska hygienicko-epidemiologického režimu na operačnej sále sú vypracované presné postupy a kompetencie, prevádzkový poriadok.

Snaha o prevenciu infekcie operačnej rany je každodennou detailnou prácou a vecou všetkých zúčastnených v pred počas a pooperačnom období.

ÚLOHA ANESTEZIOLOGICKEJ SESTRY PRI BRONCHOSKOPICKÝCH VÝKONOCH U DETÍ

Matulová A., Roganská R.

Klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny MFN a JLF UK, Martin, Slovensko

Cieľom našej prednášky je poukázať na prácu a zhodnotiť úlohu anesteziologickej sestry pri bronchoskopických výkonoch. Súčasným trendom anestéziológie u detského pacienta je minimalizovať stres a negatívny zážitok. Bronchoskopie z diagnostického alebo terapeutického hľadiska sú u detí preferované v celkovej anestézii. Podľa indikácií sa bronchoskopie vykonávajú na pracovisku Kliniky ORLaChHaK rigidným bronchoskopom alebo flexibilným fibrobronchoskopom na Klinike detí a dorastu. Prítomnosť cudzieho telesa v dýchacích cestách je najčastejšou indikáciou rigídnej bronchoskopie, ktorá je metódou voľby u detí. Flexibilný bronchoskop sa využíva najčastejšie za diagnostickým účelom.

Na kazuistike chceme priblížiť dôležitú úlohu sestry v príprave pacienta a technického zabezpečenia na bronchoskopický výkon. Anesteziologické postupy majú svoje špecifiká a to v spôsobe vedenia anestézy, v monitorovaní vitálnych funkcií pacienta a v zabezpečení priechodnosti dýchacích ciest. Na konkrétnom príklade extrakcie cudzieho telesa z dýchacích ciest chceme priblížiť priebeh vedenia anestézie a samotného bronchoskopického výkonu. V tomto prípade boli realizované oba spôsoby na jednom pracovisku. Dôležitý faktor pri ich realizácií je súhra a spolupráca zúčastnených tímov, pretože je to multidisciplinárny výkon.

Na záver môžeme konštatovať, že vďaka našim dlhoročným skúsenostiam a dobrej tímovej spolupráci sú bronchoskopické výkony bezpečnou a efektívnou diagnostickou a terapeutickou metódou.

Príprava detského pacienta na endoskopické vyšetrenie GIT-u

Nosáľová L., Sládeková J., Szépeová R., Nosáľ S.

Klinika detí a dorastu MFN a JLF UK, Martin, Slovensko

Endoskopia je priama zobrazovacia metóda, ktorá umožňuje optické zobrazenie, resp. rekonštrukciu obrazu vnútra tráviaceho traktu a žlčových ciest.

Na rozdiel od endoskopie dospelých má endoskopia detí viacero špecifických odlišností. V prvom rade je to špecifické endoskopické vybavenie. Veľký rozdiel je aj v indikáciách endoskopického vyšetrenia. V závislosti od veku vyšetrovaných detí mení sa aj pohľad na podmienky endoskopického vyšetrenia (celková alebo lokálna anestézia).

V pediatrii sa kladie veľký dôraz na špecifickú prípravu detského pacienta pred endoskopiou dolného GIT-u (kolono- a rektoskopia). Od tejto prípravy závisí aj priebeh vyšetrenia a možnosť kvalitne a správne zhodnotiť aktuálny endoskopický nález.

Autori vo svojej práci prezentujú súčasné odporúčania, metodické postupy a význam kvalitnej predendoskopickej prípravy pacienta na vyšetrenie. Zameriavajú sa hlavne na prípravu detí pred kolonoskopiou a rektoskopiou.

KOMPLIKÁCIE HOJENIA OPERAČNÝCH RÁN U DETÍ PO APPENDEKTÓMII

Batková Ľ., Ucháľová J., Blašková Z.

Klinika detskej chirurgie JLF UK a MFN Martin, Slovensko

Každá náhla brušná príhoda je nebezpečná pre ľudský život. Najčastejšou náhlou brušnou príhodou u detí je apendicitída, ktorá vzniká nečakane. Má rýchly priebeh a vyžaduje urgentnú chirurgickú liečbu. Dieťa väčšinou postihuje v plnom zdraví a bezprostredne ho ohrozuje na živote. Čím skôr je vykonaný operačný zákrok, o to pravdepodobnejšie možno zabrániť komplikáciám. Cieľom našej práce bolo vyhodnotiť peroperačné nálezy, zistiť výskyt komplikácií operačnej rany a zhodnotiť efektívnosť našej antiinfekčnej stratégie. Operácia akútnej apendicitídy patrí medzi „špinavé“ operácie s vysokým rizikom výskytu infekčných ranových komplikácií. V našom súbore sme zistili výskyt komplikovaného hojenia operačnej rany u 5,2 % pacientov, pričom komplikované hojenie sme zaznamenali len u 3 pacientov zo 125 pacientov, ktorí nedostali ATB. Naše zistenia nás utvrdili v názore, že nie je potrebné paušálne u všetkých pacientov s akútnou apendicitídou podávať perioperačne ATB, ako sa uvádza v mnohých publikovaných doporučeniach.

Leto 2009 a detské úrazy

Kučerová E., Digaňová V.

Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, Martin, Slovensko

Úraz je náhla udalosť, ktorá pôsobí na organizmus zvonka a dochádza k jeho poškodeniu. Väčšina úrazov priamo ohrozuje zdravie, častokrát aj život poškodeného. Kvalitnou a cielenou prevenciou môžeme väčšine úrazov predchádzať. Úrazovosť detí sa líši vekom dieťaťa, mechanizmom vzniku, ale aj vplyvom vonkajších faktorov, ku ktorým patrí napr. ročné obdobie, počasie, druh športovej aktivity dieťaťa a iné. Najčastejším miestom výskytu úrazov u malých detí a predškolákov je domáce prostredie (50 %). S vekom dieťaťa počet úrazov v domácom prostredí klesá. Zároveň ale stúpa počet dopravných zranení na ihrisku, v jasliach a škôlkach. U malých detí (dojčiat a batoliat) je najčastejšou príčinou úrazu pád z výšky, spojený s poranením hlavy. Tieto patria k najzávažnejším úrazom vôbec. Častejšie postihujú chlapcov ako dievčatá. So zvyšujúcim sa vekom klesá počet poranení pri pádoch a stúpa počet poranení vznikajúcich pri jazde na trojkolke, bicykli alebo kolobežke.

V našej práci popisujeme kazuistiky 5 detí. V prvom prípade si 2,5-ročný chlapec zachytil kovový hák do dutiny ústnej. V druhom prípade 16-mesačný chlapec vypadol z balkóna piateho poschodia. V treťom prípade 6-ročné dievča utrpelo pri výbuchu grilu popáleniny na tvári, krku, hrudníku a oboch horných končatinách. V ďalšom prípade 7-ročný chlapec bol pridusený elektrickým oknom auta. V poslednom prípade bol 3-ročný chlapec zhodený z trojkolky splašeným koňom. Ani pri jednom úraze nebolo dieťa pod dozorom dospelej osoby. Nebezpečenstvo číha na deti na každom kroku. Množstvo úrazov, vznikajúcich najmä u detí predškolského veku býva dôsledkom nepozornosti dospelých. Preto je nutné zameriavať sa na prevenciu vzniku úrazov, ktoré v mnohých prípadov môžu natrvalo ovplyvniť kvalitu života dieťaťa. Treba mať na zreteli, že deti sú nevyspytateľné a stále ich musíme mať na očiach a byť v ich neustálej prítomnosti.


Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 11

2009 Číslo 11

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se