Pediatrická imunológia a alergiológia


Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2009; 64 (11): 550-558.

Vývoj péče o dětské alergiky v České republice

Petrů V.

Centrum alergologie a klinické imunologie, Nemocnice Na Homolce, Praha, Česká republika

O systematické odborné alergologické pediatrické péči lze hovořit až od 50. let minulého století, kdy na Švejcarově I. dětské klinice v Praze bylo založeno dětské alergologické oddělení. Václav Špičák v Praze, Drahomír Říčný v Brně a Jiří Volejník v Olomouci byli ve spolupráci s Andrejem Getlíkem z Bratislavy a dalšími slovenskými dětskými lékaři tvůrci československé pediatrické „alergologické školy“. Toto zhruba dvacetileté období lze charakterizovat jako období elementárních znalostí imunologické podstaty alergie. Diagnostika a léčba alergií odpovídala tehdejší úrovni poznatků teoretických i možností praktických.

V dalších deseti až patnácti letech dochází k rozvoji vyšetřovacích i léčebných postupů a přibývá i lékařů-pediatrů s nástavbovou specializací v oboru. Současně ale také narůstá prevalence astmatu a alergií v populaci. Teprve v posledních dvaceti letech můžeme mluvit o komplexním přístupu k péči o dětské alergiky. Souvisí to nejen s poznáním zánětlivé podstaty alergických dějů, ale i s dalším rozvojem moderní diagnostiky i léčby. K tomu přispívají i další aktivity, jako vznik různých pacientských sdružení a existence laických časopisů a periodik, propagace zábavných forem rehabilitace dechu, pořádání ozdravných klimatických pobytů.

I přes stále trvající nárůst prevalence, který postihuje více děti než dospělé, se astma a alergie v současnosti staly chorobami ambulantními. Přesto, že až do 80. let díky politickým poměrům u nás jsme se nemohli vyrovnat úrovni péče ve vyspělých zemích, podařilo se poměrně rychle v posledních 20 letech toto zpoždění dohnat. Dnes i přes všechny problémy našeho zdravotnictví můžeme konstatovat, že kvalita péče o dětské alergiky je v České republice na světové úrovni.

NOVÉ POZNATKY V GENETIKE A IMUNOLÓGII

Hruškovič I.

Alergologická ambulancia, Bratislava, Slovensko

Tohoročná Nobelova cena za biológiu a medicínu je za objavy v genetike. Elizabeth Blackburnová (Austrália), Carol W. Greiderová (USA) a Jack W. Szostak (Veľká Británia) dostali Nobelovu cenu za objasnenie funkcie teloméry, ktorá ovplyvňuje životnosť DNA. V budúcnosti by ovládnutie tohto mechanizmu mohlo ovplyvniť životnosť rakovinových buniek. Za chémiu dostali cenu traja vedci (žena a dvaja muži), ktorí objasnili funkciu ribozómov – tlačiarne bielkovín v bunke. Tieto poznatky by sa dali využiť pri liečbe alergie, autoimunity a vrodených metabolických porúch.

THE NEW KNOWLEDGE IN THE GENETICS AND IMMUNOLOGY

Hruškovič I.

Alergologic Out-patients´Department, Bratislava, Slovakia

The Nobel price in the biology and the medicine was given for discoveries in the genetics. Elizabeth Blackburn (Australia), Carol. W. Greider (U.S.A.) and Jack W. Szostak (The United Kingdom) received The Nobel price for explaining the telomera, which have influence on the DNA vitality. In the future the control of this mechanism should influence the vitality of the cancer cells. In the chemistry the price was given to three scientist (the woman and two men), which explained the function of ribosomes – the printer of the proteins in the cell. This knowledge should be used in the treatment of allergy, autoimmunity and the inborn errors of metabolism.

VÝZNAM OXIDU DUSNATÉHO, VYBRANÝCH CYTOKÍNOV A PROZÁPALOVÝCH MARKEROV V INDUKOVANOM SPÚTE U DETÍ S ASTMOU A CHRONICKOU BRONCHITÍDOU

Melter J., Fábry J., Miškovská M., Michnová T., Pohanka V., Melterová K.

Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n.o., Dolný Smokovec, Slovensko

Úvod: Kauzálna diagnostika zápalových procesov v dýchacích cestách u detí je častokrát obtiažna. Mnoho procesov je spätých s auskultačnými fenoménmi podobnými pri astme. Pri diferenciálnej diagnostike sa využívajú invazívne aj neinvazívne metódy.

Cieľ práce: Zhodnotiť prínos vyšetrenia indukovaného spúta ako neinvazívnej metódy u detí s astmou a chronickou bronchitídou.

Materiál a metódy: Zo skupiny 212 klinicky a laboratórne sledovaných detí bola vybraná skupina 34, u ktorých boli vykonané cielené vyšetrenia indukovaného spúta na vybrané cytokíny a prozápalové markery: IFNγ, IL-2, IL-4, IL-9, IL-13, TNFα, ECP, eotaxín-3, mastocytová tryptáza. U detí bolo tiež vykonané funkčné vyšetrenie pľúc s cieľom zistiť bronchiálnu hyperreaktivitu (BHR) a meranie oxidu dusnatého (FeNO) vo vydychovanom vzduchu ako markera zápalu. Vo vybranej skupine boli zastúpené diagnózy: chronická bronchitída, alergická a nešpecifikovaná astma. Metóda stanovenia vybraných markerov bola založená na detekcii špecifickej mRNA prostredníctvom Real-Time PCR.

Výsledky: Sledované markery boli zistené vo všetkých skupinách pacientov rozdelených podľa diagnózy, BHR alebo FeNO. Počet pacientov s detekovateľnou hodnotou a jej výškou bol rozdielny. V skupine detí s alergickou astmou bola zistená vyššia transkripčná aktivita pre IFNγ, IL-13 a TNFα (1,3–3,5x/0,5–1,0 dF/dT), v porovnaní s pacientami s chronickou bronchitídou a nespecifikovanou astmou (0,09–0,6 dF/dT). Hodnoty mRNA pre ECP, eotaxin 3 boli vysoko merateľné (0,7–1,2 dF/dT) vo všetkých diagnostických skupinách, vyššie u pacientov s astmou ako u chronickej bronchitídy. Transkript pre mastocytovú tryptázu bol merateľný len u 10–30 % pacientov, vyššie hodnoty boli zistené u detí s alergickou astmou (0,22 ver.0,06 dF/dT). Prahové hodnoty boli zaznamemné v tejto skupine aj pri mRNA pre IL-2 (0,136 dF/dT). Aktivita pre interleukíny IL-9 a IL-4 nebola detekovaná resp. len na prahu merateľnosti. Pri hodnotení cytokínovej activity v indukovanom spúte vo vzťahu ku skupinám pacientov s bronchiálnou hyperreaktivitou (BHR+/BHR-) a výsledkom merania oxidu dusnatého (FeNO+/FeNO-) boli zistené zvýšené hodnoty IFNγ, IL-13 a TNFα (1,8–4x) v skupinách BHR+ a FeNO+. Pozitívne hodnoty FeNO boli zistené u detí s chronickou bronchitídou (23,5ppb) aj u detí s alergickou astmou (18,2ppb).

Záver: Transkripčná aktivita buniek dýchacieho systému sa odráža v produkovanom spúte. Je pravdepodobné, že na imunitnej odpovedi sa zúčastňujú všetky druhy buniek bez ohľadu na to, či sa jedná o alergický alebo nealergický zápal. Kvantitatívne meranie niektorých markerov v indukovanom spúte, napr. IL13, TR, IFN, TNF, by mohlo prispieť k diferenciálnej diagnostike zápalu dýchacích ciest.

Projekt: “Neinvazívne monitorovanie zápalu v dýchacích ciestách u detí” je podporovaný Ministerstvom zdravotníctva SR.

THE SIGNIFICANCE OF NITRIC OXIDE, SELECTED CYTOKINES AND PRo- INFLAMMATORY MARKERS IN INDUCED SPUTUM IN CHILDREN WITH ASTHMA AND CHRONIC BRONCHITIS

Melter J., Fábry J., Miškovská M., Michnová T., Pohanka V., Melterová K.

Srobar´s Institute of Children Tuberculosis and Respiratory Diseases, Dolný Smokovec, Slovakia

The causal diagnostics of airways inflammation is oftentimes difficult. Many causes are associated with asthma-like auscultatory phenomenon. The differential diagnostics are based on the use of invasive and non-invasive methods.

The aim of this study is to evaluate the diagnostic gain of induced sputum as the non-invasive method in children with asthma and chronic bronchitis.

Materials and methods: A partial amount of 34 children (from 212 patients) with respiratory diseases (chronic bronchitis and asthma) and their induced sputa were investigated by Sybr-green RT-PCR (Rotorgene 3000) for mRNA transcripts of interferon gamma (IFNg), tumornecrosis factor alfa (TNFa), interleukins (IL) 2, 4, 9, 13, eotaxin 3 (ETX3), eosinophilic cationic protein (ECP) and mastocytic tryptase (TR). All children were examined for exhaled NO (FeNO) by Niox mino (Aerocrine) and for flow volume curve to determined bronchial hyperreactivity (BHR) [3] by Masterlab (Jeager).

Results: In the group of FeNO positive patients (10 children) were elevated amounts of mRNA transcripts of IL13 (2.2 times, 0.300 dF/dT ver.0.137 dF/dT), TR (2.4 times, 0.171 dF/dT ver.0.070 dF/dT), IFNg (1.8 times, 0.489 dF/dT ver.0.278 dF/dT), TNFa (1.3 times, 0.911 dF/dT ver.0.685 dF/dT), ETX3 (1.2 times, 0.761 dF/dT ver.0.616 dF/dT) and ECP(1.1 times, 1.092 dF/dT ver.0.971 dF/dT) in comparison with the FeNO negative group (24 children).

All patients were divided into two groups by flow volume curve: children with bronchial hyperreactivity (19 children) and without BHR (15 children). In the BHR positive group was FeNO in average 22.2 ppb, but 8.9 ppb in the BHR negative group. Cell activities were higher in BHR positive children compared with BHR negative children (4.0 times in IFNg, 0.502 dF/dT ver.0.125 dF/dT; 3.8 times in IL13, 0.274 dF/dT ver.0.072 dF/dT; 2.0 times in TR, 0.135 dF/dT ver.0.067 dF/dT; 1.2 times in TNFa, 0.817 dF/dT ver.0.661 dF/dT; 1.3 times in ETX3, 0.730 dF/dT ver.0.576 dF/dT; 1.2 times in ECP, 1.070 dF/dT ver.0.926 dF/dT).

Conclusion: Fraction of exhaled NO is a marker of inflammation. FeNO is involved in bacterial [4] and allergic inflammation. Messenger RNAs of IL13, TR, IFNg, TNFa, ETX3 and ECP were also detected in allergic and non allergic respiratory diseases. It seems, that the response of immune system are identical in allergic and non allergic respiratory diseases, irrespective of causal agent. Nevertheless, higher quantitative amounts of IL13, TR, ETX3, ECP in induced sputum included with positive values of FeNO and BHR may prove an allergic inflammation of airways in children.

The project “Non-invasive monitoring of Inflammation in airways in children” is sponsored by Ministry of Health, Slovak Republic.

VYUŽITIE MERANIA EXHALOVANÉHO OXIDU DUSNATÉHO V PEDIATRICKEJ PRAXI

Jeseňák M.1,2,3, Babušíková E.4,2, Barreto M.3, Mikler J.1,2, Villa M. P.3, Bánovčin P.1,2

1Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Martin, Slovensko

2Centrum experimentálnej a klinickej respirológie UK JLF, Martin, Slovensko

3Clinica Pediatrica, Universitá „La Sapienza“, Rím, Taliansko

4Ústav lekárskej biochémie UK JLF, Martin, Slovensko

Úvod: Asthma bronchiale (AB) je najčastejším chronickým ochorením respiračného systému u detí. V ostatnom čase prešla diagnostika a liečba tohto ochorenia značnými zmenami. Okrem detailne prepracovanej liečebnej stratégie sa do klinickej praxe dostali mnohé objektívne metódy, ktoré uľahčili manažment tohto ochorenia. Spomedzi týchto metód je najcennejšie meranie exhalovaného oxidu dusnatého (FENO).

Cieľ: Cieľom našej práce bolo zhodnotiť vzťah medzi jednotlivými metódami používanými v manažmente detskej astmy a hodnotami FENO.

Metódy: Našu študovanú populáciu tvorilo 249 detí (222 astmatických detí a 27 zdravých detí). Každé z nich podstúpilo následný panel vyšetrení: stanovenie hladiny FENO pomocou prístroja NIOX-Mino® (Aerocrine) a hladinu exhalovaného oxidu uhoľnatého (eCO) pomocou prístroja Smokerlyzer® (Bedfont), pokojová spirometria, test kontroly astmy, základné laboratórne vyšetrenie (CRP, celkové IgE, krvný obraz), kožné prick testy alebo stanovenie špecifických IgE proti panelu inhalačných alergénov.

Výsledky: Hodnoty FENO ako aj iné vyšetrované parametre sa menili v závislosti od klinických alebo laboratórnych charakteristík testovaných astmatických detí. Astmatici v porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali vyššie hodnoty FeNO, eCO, hladinu celkových IgE v sére ako aj vyšší percentuálny podiel eozinofilov v krvnom obraze. Zatiaľ čo najvyššie hodnoty FENO sme zaznamenali u astmatikov počas akútnej exacerbácie, deti so stabilným, klinicky kontrolovaným ochorením sa nelíšili od kontrolnej skupiny. Atopická astma a astma asociovaná s alergickou rinitídou bola charakterizované vyššími hodnotami FENO, sérovými IgE a eozinofíliou v porovnaní s neatopickou a izolovanou astmou. Hodnoty FENO pozitívne korelovali so stupňom eozinofílie, hladinou celkových sérových IgE a so stúpajúcim vekom. Pozorovali sme negatívnu koreláciu medzi FENO a dosiahnutým skóre v teste kontroly astmy.

Záver: Rôzne klinické fenotypy bronchiálnej astmy v detskom veku sú charakterizované určitou „matricou“ výsledkov laboratórnych a klinických testov. Elevácia hodnôt FENO je typicky pozorovaná počas akútnej exacerbácie AB, u detí s atopickou astmou a pridruženou alergickou rinitídou. Aj z našej štúdie je zrejmé, že stanovenie FENO dosiahlo stabilné miesto v manažmente detského astmatického pacienta.

Táto práca bola podporená Grantom Ministerstva zdravotníctva SR 2006/38-UK-05 a projektom “Centrum experimentálnej a klinickej respirológie”, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES – Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

MEASUREMENT OF EXHALED NITRIC OXIDE IN THE PAEDIATRIC PRAXIS

Jesenak M.1,2,3, Babusikova E. 4,2, Barreto M.3, Mikler J.1,2, Villa M.P.3, Banovcin P.1,2

1Dept. of Paediatrics, Jessenius School of Medicine, Martin, Slovakia

2Center of Experimental and Clinical Respirology, Martin, Slovakia

3Clinica Pediatrica, University “La Sapienza”, Rome, Italy

4Institute of Medical Biochemistry, Jessenius School of Medicine, Martin, Slovakia

Introduction: Bronchial asthma (BA) is one of the most frequent chronic respiratory diseases among children. Recently, diagnosis and therapy of BA underwent many significant changes. Besides detailed and elaborated therapeutic strategy, many objective methods aimed on improvement of the management of this disease were introduced into clinical praxis. Among them, the most valuable method is the measurement of exhaled nitric oxide (FENO).

Aim: We aimed to analyze the relationships between the results of the methods commonly used in BA management and the values of FENO.

Methods: Our studied population consisted from 249 children: 222 asthmatics and 27 healthy controls. Each child underwent following panel of the tests and examinations: measurement of exhaled nitric oxide (FENO) with NIOX-Mino® (Aerocrine) and exhaled carbon monoxide (eCO), basic spirometry, Asthma control test® (ACT), basic laboratory tests (C-reactive protein, blood cell count, total IgE), skin prick tests or assessment of specific serum IgE against the panel of aeroallergens.

Results: FENO and other examined parameters changes according to the clinical or laboratory characteristics of tested asthmatic children. Asthmatics compared to healthy controls yielded higher levels of FENO, eCO, level of total IgE in serum and higher %eosinophils. Whereas the highest FENO values we noticed among asthmatics during acute exacerbation, children with stable and clinically controlled disease did not differ from control group. Atopic asthma and asthma associated with allergic rhinitis were both characterized by higher FENO, total serum IgE, % eosinophils compared to non-atopic and isolated BA. FENOvalues positively correlated with %eosinophils in peripheral blood, level of total serum IgE and increasing age. We observed border-line significant negative correlation between FENO values and ACT score.

Conclusion: Various clinical and laboratory asthmatic phenotypes are characterized by particular pattern of the results of clinical and laboratory tests. Elevation of FENO is typically observed during acute exacerbations of BA, in atopic children and in those with concomitant allergic rhinitis. Also from our results it is evident, that FENO measurement reached stable position in the management algorithm of children with bronchial asthma.

The study is supported by Grant 2006/38-UK-05 from Ministry of Health and by project “Centre of Experimental and Clinical Respirology” which is co-sponsored by European Regional Development Fund.

JE DETSKÁ ASTMA VYLIEČITEĽNÁ?

Hruškovič I., Hruškovič B.

Alergologická ambulancia, Bratislava, Slovensko

Autori prezentujú súbor 1000 detí s bronchiálnou astmou sledovaných 40 rokov. 80 % detí mali alergickú astmu a 20 % nealergickú. Pri komplexnej liečbe a edukácii sa podarilo vyliečiť 80 % alergickej astmy a len 30 % astmy nealergickej. V liečbe boli použité antihistaminiká, imunoterapia, antileukotriény, inhalačné a celkové kortikoidy. Do edukačnej časti sme zaradili plávanie, šport, útek z mesta, klimatickú liečbu a najmä pobyt pri mori. Podávali sme aj probiotickú liečbu a minimum antibiotik. Detská alergická astma je podľa našich zistení v 80 % vyliečiteľná. Sledovaným pacientom, ktorí neskôr začali fajčiť, sa astma vrátila.

IS ASTHMA IN THE CHILDHOOD CURABLE?

Hruškovič I., Hruškovič B.

Alergologic Out-patients´Department, Bratislava, Slovakia

The group of one thousand children with bronchial asthma followed for 40 years is presented. 80 % of children had allergic asthm a and 20 % non-alergic asthma. Due to the complex therapy and the education succeeded to cure 80 % of allergic asthma and only 30 % of non-allergic asthma. In the treatment there were used antihistaminics, immunotherapy, antilecotriens, the inhalations and oral corticoids. In the education we included sport, mainly swimming, the flight from the town, the climate therapy and mainly the stay near the sea. The probiotic therapy and the minimum of antibiotic were used. The allergic asthma in the childhood is due to our experince curable in the 80 %. The asthma get back to those patients, which started smoking later

Rizikové faktory bronchiálnej astmy u detí do 5. roku života

Čižnár P.1, Palkovičová Ľ.2, Rausová K.2, Patayová H.2, Babjaková J.2, Kovalíková A.3, Reichrtová E.2

11. Detská klinika LFUK a DFNsP Bratislava, Slovensko

2Vedecko-výskumná základňa Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava, Slovensko

3Alergologická ambulancia, Stará Ľubovňa, Slovensko

Úvod: Za najvýznamnejší rizikový faktor pre vývoj bronchiálnej astmy u detí sa všeobecne považuje IgE senzibilizácia na potravinové a inhalačné alergény. Novšie práce naznačujú, že astma je heterogénnejšie ochorenie ako sa skôr predpokladalo. Pri jej vzniku hrajú úlohu mnohé environmentálne faktory a ich interakcie. Autori prezentujú výsledky sledovania kohorty detí od narodenia do 5. roku v dvoch regiónoch Slovenska.

Metódy: Prospektívna kohortová štúdia u 230 detí z Bratislavy a Starej Ľubovne, realizovaná v rokoch 2002–2008. Počas vyšetrení v 18. mesiaci, 3 rokoch a 5 rokoch sa zisťovala prítomnosť symptómov opakovaného pískania na hrudníku, lekárom diagnostikovanej astmy, prítomnosť IgE protilátok proti najčastejším potravinovým a inhalačným alergénom a prítomnosť najvýznamnejších rizikových faktorov pomocou dotazníkov.

Výsledky: Príznaky opakovaného pískania na hrudníku sa najčastejšie objavovali v 3. roku života, u 13,8 % detí. Frekvencia diagnózy astmy bola v 5. roku 7,2 %. Nezistil sa štatisticky významný rozdiel medzi sledovanými regiónmi. Senzibilizácia na inhalačné alergény bola v Bratislave prítomná u 16,9 % detí, v Starej Ľubovni u 6,7 % detí (p = 0,046). Deti s diagnózou astmy boli senzibilizované na inhalačné alergény len v 27,3 % prípadoch. Jediným nezávislým rizikovým faktorom pre diagnózu astmy bol počet respiračných infekcií (p = 0,027; aOR 1,49; 95% KI 1,0–2,1).

Záver: Astma u detí predškolského veku bola z väčšej miery spojená s infekciami dýchacích ciest. Len necelá tretina detí s astmou mala preukázanú alergiu na inhalačné alergény. Medzi dvomi environmentálne odlišnými regiónmi Slovenska sa nezistili rozdiely vo frekvencii astmy, ale zistili sa rozdiely v alergickej senzibilizácii.

Risk factors for bronchial asthma in children up to five years of age

Čižnár P.1, Palkovičová Ľ.2, Rausová K.2, Patayová H.2, Babjaková J.2, Kovalíková A.3, Reichrtová E.2

11stDept. of Pediatrics, LFUK a DFNsP, Bratislava, Slovakia

2Vedecko-výskumná základňa Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava, Slovakia

3Allergologic Clinic, Stará Ľubovňa, Slovakia

Background: Sensitization against food and inhaled allergens is generally considered to be the most significant risk factor for asthma in children. Recent studies suggest that asthma is more heterogeneous then assumed earlier. Many environmental risk factors and their interactions are responsible for asthma development. We present results of a cohort study of children followed from birth to 5th year of life in two regions of Slovakia.

Methods: Prospective cohort study in 230 children from Bratislava and Stará Ľubovňa, realized in years 2002–2008. During the follow-up visits at 18th month, 3rd year and 5th year the symptoms of repeated chest wheezing, physician diagnosed asthma, levels of IgE against most frequent food and inhalant allergens and significant risk factors were examined.

Results: Symptoms of repeated chest wheezing were detected most frequently at 3rd year, in 13.8% of children. Diagnosis of asthma at 5th year was confirmed in 7.2 % of children. No significant differences in wheezing and / or asthma were found between the two regions. Sensitization to inhalant allergens reached in Bratislava 16.9 %, compared to 6.9 % in Stará Lubovňa (p=0.046). Sensitization against inhalant allergens was present in 27.3% of 5 year old children. The only independent risk factor for asthma diagnosis was the rate of respiratory infections (p=0.027; aOR 1.49; 95%CI 1.0–2.1).

Conclusion: In children of pre-school age, asthma was mostly associated with respiratory infections. Only one third of children with asthma had allergy to inhaled allergens. No differences between rural and industrial regions of Slovakia were detected regarding asthma, but significant differences were detected in allergic sensitization.

Inhibítory neuraminidázy u detí s bronchiálnou astmou a chrípkou

Mikler J.1, Ďurdík P.1 , Hudečková H.2, Bánovčin P.1

1Klinika detí a dorastu, Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského a Martinská fakultná nemocnica, Martin, Slovensko

2Ústav verejného zdravotníctva Univerzita Komenského Bratislava, Jesseniova lekárska fakulta Martin, Slovensko

Úvod: Chrípka je jedna z najčastejších vírusových ochorení respiračného systému. Neustále pretrváva celosvetová hrozba pandémie chrípky. Niektoré rizikové skupiny populácie so špecifickými ochoreniami sú náchylnejšie na chrípku. Jedným z nich je aj asthma bronchiale, ktorá je častá u detí. Incidencia v detskej populácii je 10 až 15 %. Viaceré klinické štúdie poukázali na dôležitosť respiračných vírusových ochorení nielen v patogenéze astmy, ale aj ako spúšťač exacerbácie základného ochorenia.

Cieľom tejto práce bolo porovnať efekt inhibítoru neuraminidázy v liečbe chrípky u detí s ľahkou astmou.

Materiál a metodika: Do súboru boli zaradení detskí pacienti s ľahkou astmou a s typickým obrazom chrípkového ochorenia. Cieľová skupina pacientov dostávala liečbu oseltamivirom. Kontrolnú skupinu tvorili pacienti, u ktorých bola chrípka liečená štandardným spôsobom. Všetci pacienti vypĺňali dotazník so skórovaním klinických príznakov astmy a chrípky. Základné funkčné vyšetrenie pľúc bolo realizované v 1., 2., 6. a 10. deň liečby. Pľúcne funkcie boli hodnotené koeficientom zlepšenia, vyššia hodnota predstavovala lepšie zotavovanie. Nepárový Studentov t-test bol použitý na štatistickú analýzu.

Výsledky: 30 pacientov bolo zaradených do súboru. Chrípka bola z výteru z hrdla a nosa potvrdená u 16 (53,3 %), z toho 7 pacientov bolo liečených oseltamivirom a kontrolnú skupinu tvorilo 9 detí. Priemerný vek bol 12,9 ± 3,2 roka s priemerným trvaním astmy 3,8 ± 2 roka. PEF a FEV1 boli štatisticky signifikantne zvýšené na 10. deň v sledovanej skupine v porovnaní s kontrolou. Skóre hodnotenia klinických príznakov astmy a chrípky ako aj pokles teploty sa signifikantne nelíšili medzi porovnávanými skupinami.

Záver: Liečba oseltamivirom nezlepšovala rýchlosť zotavenia sa z chrípkového ochorenia. Oseltamivir však zlepšoval FEV1 a PEF u detí s astmou. Jeho význam v liečbe chrípky u detí s ľahkou astmou je najmä na rýchlejšie upravenie funkčných parametrov pľúc a zníženie výskytu sekundárnych komplikácií. Treba však podotknúť, že najvýznamnejšou limitáciou tejto práce je malý počet pacientov.

Táto práca bola podporená Grantom Ministerstva zdravotníctva SR 2006/38-UK-05 a projektom “Centrum experimentálnej a klinickej respirológie”, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov ES – Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Neuraminidase inhibitor in children with bronchial asthma and influenza

Mikler J.1, Ďurdík P.1 , Hudečková H.2, Bánovčin P.1

1Pediatric Department Jessenius Faculty of Medicine Commenius University and University Hospital Martin, Slovakia

2Department of Public Health Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Slovakia

Introduction: Influenza is a common viral infection of respiratory tract. Pandemic emergency is still presented nowadays. Specific diseases are more inclined for influenza. Bronchial asthma is frequent in children; incidence is almost 10 to 15% in world. Many clinical studies suggested that acute viral respiratory infection is included in the pathogenesis of asthma and triggers acute exacerbation of airway obstruction.

The aim of study was to compare the effect of neuraminidase inhibitor in children with mild bronchial asthma.

Materials and methods: Children with mild asthma and typical symptoms of influenza were included in the study. Enrolled patients were divided in treated group and controls. Children included in treated group received oseltamivir and controls were treated with antipyretics, fluids and vitamins. All patients fulfilled diary card to score clinical symptoms of asthma and influenza. Pulmonary function tests were performed on 1st, 2nd, 6th and 10th study day. Pulmonary functions were calculated as improvement coefficient, higher value characterized better and faster improvement of pulmonary functions. Non-paired Student t-test was used for statistical analyses.

Results: 30 patients were included. Influenza was confirmed by swabs in 16 (53.3%) patients, 7 patients in treated groups and 9 patients in control group. Average age was 12.9±3.2 years and average asthma duration was 3.8±2 years. PEF and FEV1 improved significantly in study group compared to control group (p<0.01). There was not significant difference in decrease of temperature, clinical symptoms of asthma and symptoms of influenza.

Conclusion: Treatment of influenza with oseltamivir did not lead to better recovery from influenza symptoms. In oseltamivir group the faster improvement of pulmonary functions was presented compared to placebo group. Treatment of influenza with oseltamivir improves pulmonary functions in asthmatic children and decreases the incidence of secondary complications of influenza. The main limitation of this study was small number of included patients.

The study is supported by Grant 2006/38-UK-05 from Ministry of Health and by project “Centre of Experimental and Clinical Respirology” which is co-sponsored by European Regional Development Fund.

RHINOMANOMETRIA U DETÍ S ALERGICKOU RINITÍDOU

Michnová T., Miškovská M., Fábry J.

Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, Dolný Smokovec, Slovensko

Úvod: Klasifikácia závažnosti a stratégia liečby alergickej rinitídy sa riadi podľa doporučení ARIA (Allergic Rhinitis and its Impact on Asthma Bronchiale). Toto hodnotenie je založené na subjektívnom zhodnotení klinických ťažkostí samotným pacientom. To je obtiažne u pacientov v detskom veku.

Cieľ: Naším cieľom bolo zistiť, či existuje korelácia medzi subjektívnym zhodnotením nosovej nepriechodnosti a objektívnymi vyšetrovacími metódami, akými je predná rinoskopia a rhinomanometria.

Metódy: Do súboru boli zaradení detskí pacienti vo veku od 7 do 18 rokov s alergickou rinitídou, ktorí mali pozitívnu alergickú anamnézu, pozitívne kožné testy alebo špecifické IgE a jasnú kliniku. Mesiac pred vyšetrením a týždeň po vyšetrení nemali akútne ochorenie. Vyradení zo súboru boli pacienti s deformitami nosovej prepážky. Pacienti vypísali dotazník, následne bola realizovaná predná rinoskopia a predná rhinomanometria. Predná rhinomanometria bola realizovaná v pravidelnom časovom pásme cca okolo 10. hod. ráno prístrojom fy ZAN. Po prvom meraní bol aplikovaný naphasoline 0,01% a realizované bolo druhé meranie.

Záver: Išlo o pilotnú štúdiu, do ktorej bolo zaradených 24 pacientov. V pásme stredne ťažkej nosovej nepriechodnosti (hodnotené podľa Zapletala) u našich pacientov subjektívne ťažkosti neboli prítomné, napriek tomu objektívne vyšetrovacie metódy hodnotili stredný stupeň nosovej nepriechodnosti. V pásme ťažkej nosovej nepriechodnosti boli objektívne vyšetrenia a subjektívne hodnotenie vo vysokej zhode (takmer 90 %). Objektívne vyšetrenie u pacientov s alergickou rinitídou je vhodné za účelom správneho liečebného manažmentu.

RHINOMANOMETRY IN CHILDREN WITH ALLERGIC RHINITIS

Michnová T., Miškovská M., Fábry J.

Srobar´s Institute of Paediatric Tuberculosis and Respiratory Diseases, Dolny Smokovec, Slovakia

Introduction: Severity classification and treatment strategy of allergic rhinitis follows ARIA (Allergic Rhinitis and its Impact on Asthma bronchiale) guide lines. The above mentioned classification is based on subjective clinical sights and symptoms description of the patient by himself.

Aim: Our aim was to assess whether there was a correlation between the subjective feeling of the nose patency and objective clinical methods of examination which anterior rhinoscopy and rhinomanometry stand for.

Methods: In the study children patients at the age of 7 to 18 years with allergic rhinitis having a positive allergic history, positive skin prick test or specific IgE and clinical picture of allergic rhinitis were involved in. One month before and 7 days after examination they had no acute ailement. The patients with septal deformity were excluded from the study. Patients fulfilled questionnaire thereafter anterior rhinoscopy and rhinomanometry was realized. Rhinomanometry was performed in the same time daytime – 10.00 a.m., on behalf of apparatus from ZAN company. Two measurements before and after naphasolin application were executed.

Conclusion: This pilot study involved in 24 patients. In the middle severity patency (rated according to Zapletal) in our patients subjective difficulties absented. In spite of that objective clinical assessment defined middle rank of nose obstruction. There was high compliance (up to 90%) between objective clinical assessment and subjective feeling of nose patency in case of severe nose obstruction. The correct medical and therapeutical management of allergic rhinitis should be based on objective clinical assessment.

PREVENCIA POTRAVINOVEJ ALERGIE – SÚČASNÉ ODPORÚČANIA

Abaffyová Z.1, Rennerová Z.2, Jeseňák M.3,4

1Sociálne a zdravotnícke služby, Bratislava, Slovensko

2Pneumo-Alergo Centrum, Bratislava, Slovensko

3Klinika detí a dorastu UK JLF a MFN, Martin, Slovensko

4Centrum experimentálnej a klinickej respirológie UK JLF, Martin, Slovensko

Prevalencia potravinovej alergie neustále stúpa. U malých detí sa udáva výskyt potravinovej alergie 5–8 %. Potravinová alergia dojčiat predstavuje často prvý prejav alergického pochodu s následným vývojom ďalších alergických ochorení- atopický ekzém, alergická rinitída, bronchiálna astma. Vzhľadom k tomu je výrazná snaha nájsť možnosti ako ovplyvniť vývoj potravinovej alergie a tým aj ďalších alergických ochorení. Posledné roky sme sa držali odporúčaní, ktoré boli založené na striktnej eliminácii alergénnych potravín (hlavne kravské mlieko, vajíčko, oriešky, ryby) počas tehotenstva, dojčenia a neskoršieho zavedenia do jedálnička detí. Je to ale skutočne potrebné?

Z výsledkov súčasných štúdií vyplýva, že eliminačná diéta u matky počas tehotenstva a kojenia neovplyvňuje výskyt alergických ochorení. Výlučné dojčenie je samozrejme voľbou u dojčiat z rôznych dôvodov – ako sú nutričné, psychologické, ale štúdie týkajúce sa prevencie alergie dosahujú rozporuplné výsledky. Taktiež oneskorené podávanie tuhej stravy a striktná eliminácia alergénnych potravín nemá efekt, naopak môže zvýšiť riziko výskytu potravinovej alergie. Výsledky viacerých štúdií tiež nepotvrdili účinok podávania pro-, pre- alebo synbiotík na prevenciu alergických ochorení.

Záverom môžeme citovať odporúčania Európskej spoločnosti detskej alergológie klinickej imunológie a Európskej spoločnosti detskej gastroenterológie, hepatológie a výživy: Výlučné dojčenie 4–6 mesiacov na prevenciu alergie, hypoalergénne formule u vysokorizikových dojčiat do 4 mesiacov, ktoré nie je možné dojčiť a podávanie tuhej stravy po štvrtom mesiacoch života. Nie je vhodné oneskorené zavádzanie alergénnych potravín do stravy.

FOOD ALLERGY PREVENTION – NEW RECOMMENDATIONS

Abaffyová Z.1, Rennerová Z.2, Jeseňák M.3,4

1Social and Healthcare Services, Bratislava, Slovakia

2Pneumo-Alergo Centrum, Bratislava, Slovakia

3Dept. of Paediatrics, Jessenius School of Medicine, Martin, Slovakia

4Center of Experimental and Clinical Respirology, Martin, Slovakia

The prevalence of food allergy is still increasing. In small children is the prevalence about 5–8%. Food allergy in infants is often first manifestations of allergic march with future development of allergic diseases- atopic eczema, allergic rhinitis, bronchial asthma. For this reason prevention of food allergy is important for decreasing prevalence of allergic diseases. In last years maternal dietary restriction during pregnancy and lactation was recommended. In infants was recommended no solid foods introduction and delay introduction of allergenic food (especially cow s milk, hen s egg, nuts and fish). But is it really necessary?

Recent studies have not supported a protective effect of maternal exclusion diet during pregnancy and lactation on development of atopic disease in infants. Breast feeding is food of choice for infants for great number of reasons, but the evidence that it prevents allergic outcomes is contradictory. Delaying the introduction of foods into an infant’s diet (particularly of allergenic foods) is not beneficial and may increase the risk of the developing allergic diseases. There is currently not enough evidence to support the use of pro-, pre- or synbiotics for prevention of allergic disease.

European Society of Pediatric Allergy and Clinical Immunology and European Society of Pediatric Gastrolenterology, Hepatology and Nutrition give next recommendations: Exclusive breastfeeding is recommended for 4–6 months for allergy prevention. High risk infants should be fed with hypoallergenic formula for 4 months if they are not breast fed. Solid foods should be introduced after fourth month and avoidance or delayed introduction of allergenic foods is not recommended.

ZKUŠENOSTI S PREPARÁTEM SINGULAIR GRANULE U DĚTSKÝCH PACIENTŮ S PROTAHOVANÝM ZÁCHVATOVITÝM KAŠLEM

Bartošíková L.1, Nečas J.1, Fráňa L.2,Bartošík T.3

1Ústav fyziologie, Lékařská fakulta, Univerzita Palackého Olomouc, Česká republika

2Alergologická a imunologická ambulance, Velké Meziříčí, Česká republika

3Anesteziologicko-resuscitační klinika, Fakultní nemocnice U sv. Anny, Brno, Česká republika

Úvod: Antileukotrieny představují novou skupinu léků, která se uplatňuje v léčbě průduškového astmatu. Jejich terapeutický efekt spočívá buď v blokádě syntézy leukotrienů nebo v blokádě receptorů pro leukotrieny. Antileukotrieny jsou indikovány v preventivní léčbě perzistujícího astmatu lehkého, středně těžkého i těžkého. Jsou přínosem zejména v léčbě aspirin-senzitivního astmatu, byl také prokázán významný efekt v prevenci pozátěžového bronchospazmu.

Jedním ze skupiny léků blokujících cysteinyl-leukotrienový receptor je montelukast. Jde o specifického antagonistu leukotrienových receptorů se silným protizánětlivým účinkem. V nedávné době byla v České republice zaregistrována nová léková forma – granule – s obsahem montelukastu odpovídající dávce 4 mg, určená pro pacienty ve věku 6 měsíců až 5 let.

Cíl studie: Cílem studie bylo získat a vyhodnotit informace o účinnosti montelukastu (Singulair® granule) v léčbě dětských pacientů s protahovaným, záchvatovitým kašlem, se zhoršením v noci.

Soubor pacientů a metodika: Studie byla provedena na 5 pacientech ve věku 6 měsíců. Všichni pacienti měli pozitivní rodinnou alergickou zátěž. U všech byl zjištěn poslechový nález (kašel, exspirační dušnost, vrzoty). RTG plic bylo v mezích normy. U všech pacientů bylo provedeno biochemické vyšetření s nálezem zvýšeného ECP a hodnoty IgE. Dále bylo provedeno stanovení IgM a IgG protilátek na vyloučení pertusse, parapertusse, přítomnosti chlamydií a mykoplazmat. Pacientům byl podáván v rámci terapie 1 sáček vždy večer. Hodnocení léčby bylo provedeno po 2 a po 4 měsících. Zároveň byly sledovány případné nežádoucí účinky aplikované látky.

Výsledky: Již po 2 týdnech léčby bylo pozorováno zlepšení stavu subjektivního i objektivního, a to u všech pacientů sledovaného souboru. Vymizel dráždivý, záchvatovitý kašel a exspirační poslechový nález. Stabilizace nálezu přetrvává i při kontrolách ve 2. a 4. měsíci léčby. Soubor pacientů je i nadále sledován.

Závěr: Montelukast byl sledovanými dětmi všeobecně dobře snášen, u žádného z pacientů se nevyskytly nežádoucí účinky po celou dobu léčby. To nás opravňuje tvrdit, že preventivní léčba montelukastem je bezpečná a má příznivé klinické výsledky i u této věkové skupiny.


Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 11

2009 Číslo 11

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Soutěž Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se