CT nálezy etylizovaných pacientov po ľahkom kraniocerebrálnom poranení


CT Findings in Alcohol Intoxicated Patients after Mild Brain Injury

Objective:
To find out severity of brain injury in alcohol intoxicated patients after mild (GCS 13–15) brain injury.

Methods:
A retrospective study of all patients older than 15 years in whom cranial CT (CCT) scan was performed between October 2006 and September 2007. Information of alcohol intoxication, injury mechanism, details of facial/head injuries, admission GCS, CCT findings and type of treatment were retrieved from patients’ medical records.

Results:
There were 151 alcohol intoxicated patients. Thirty four (22.5%) patients had positive CCT scans for brain injury or basal/vault fracture. One hundred and three (68.2%) patients had no signs of head/facial injury on CCT scans, 14 (9.3%) patients had fractures of nasal bones or maxillary/frontal sinuses only. Five (3.3%) patients were operated, 3 (2%) for depressed skull fracture and 2 (1.3%) for subdural hematoma. The most frequent findings on CCT scan were vault fracture in 21 patients (61.8%) and subarachnoid haemorrhage in 15 patients (44.1%).

Conclusion:
The prevalence of brain injury in alcohol intoxicated patients after mild brain injury was 22.5% with the need for neurosurgical intervention in 3.3%.

Key words:
alcohol intoxication, mild brain injury, cranial computed tomography


Autoři: R. Morochovič 1;  S. Pingorová 1;  P. Cibur 1;  M. Kitka 1;  T. Jurgová 2;  D. Tomková 2
Působiště autorů: Klinika úrazovej chirurgie, LF UPJŠ a FNLP Košice, Slovenská republika prednosta: prof. MUDr. M. Kitka, CSc. 1;  Klinika rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny, FNLP Košice, Slovenská republika prednosta: doc. MUDr. T. Jurgová, CSc. 2
Vyšlo v časopise: Rozhl. Chir., 2008, roč. 87, č. 6, s. 279-283.
Kategorie: Monotematický speciál - Původní práce

Souhrn

Cieľ:
Zistiť výskyt a rozsah CT diagnostikovaného kraniocerebrálneho poranenia u etylizovaných pacientov s ľahkým kraniocerebrálnym poranením (GCS 13-15).

Metóda:
Retrospektívna štúdia vykonaná všetkým etylizovaným pacientom starším ako 15 rokov vyšetrených na pracovisku v období 12 mesiacov (10/06–09/07) s ľahkým kraniocerebrálnym poranením (GCS 13–15). Informácie o stave vedomia, presnom mechanizme úrazu, o pridružených poraneniach v oblasti tváre a hlavy, o požití alkoholu a záver CT vyšetrení boli získané zo zdravotnej dokumentácie.

Výsledky:
Za 12 mesiacov bolo vyšetrených 151 etylizovaných pacientov s ľahkým kraniocerebrálnym poranením. Tridsaťštyri (22,5 %) pacientov malo pozitívny CT (CCT+) nález s diagnotikovanou zlomeninou lebečnej klenby/bázy alebo bol prítomný nález akútnej traumatickej intrakraniálnej lézie. Stotri (68,2 %) pacientov nevykazovalo žiadne CT známky poranenia v oblasti hlavy, 14 (9,3 %) pacientov utrpelo zlomeninu nosových kostí alebo čeľuste. Piati pacienti boli operovaní (3,3 %), z toho traja (2 %) pre impresívnu zlomeninu lebečnej klenby a dvaja (1,3 %) pre subdurálny hematóm. Najčastejším CT nálezom bola zlomenina lebky (21x) a subarachnoidálne krvácanie (15x).

Záver:
Prevalencia CCT+ nálezu u etylizovaných pacientov s ľahkým kraniocerebrálnym poranením bola 22,5 %. Neurochirurgickú intervenciu vyžadovalo 3,3% pacientov.

Kľúčové slová:
akútna opitosť alkoholom – ľahká porucha vedomia – úraz – CT vyšetrenie mozgu

ÚVOD

Závažné kraniocerebrálne poranenia sa vo všeobecnosti vyznačujú vysokou mortalitou (45,8 %) a neskorou morbiditou (39,2 %) u prežívajúcich pacientov [1]. Ani vysoká vstupná hodnota Glasgow kóma skóre (GCS) pri ľahkom kraniocerebrálnom poranení nezaručuje úplnú elimináciu poúrazovej kraniocerebrálnej morbility a mortality. Potrebu neurochirurgickej intervencie vyžaduje 1,4–6 % takýchto pacientov [2, 3, 4]. Osobitnú podskupinu tvoria pacienti, ktorí pri prvotnom vyšetrení majú poranenie v kraniofaciálnej oblasti, sú etylizovaní, a navyše je u nich zistená ľahká porucha vedomia alebo anamnesticky boli v bezvedomí. Opitosť na jednej strane zvyšuje pri podobnom mechanizme úrazu závažnosť poranení v oblasti hlavy a tváre v porovnaní so skupinou neetylizovaných pacientov, a naviac zastiera klinické prejavy intrakraniálneho poranenia alebo zhoršovania neurologických funkcií [5]. Vzhľadom na toto riziko je odporúčané realizovať CT vyšetrenie mozgu (CCT) po úraze všetkým pacientom s ľahkou poruchou vedomia a prítomnosťou alkoholovej opitosti alebo sledovanie ich zdravotného stavu počas 2 hodín po úraze a následným opakovaným neurologickým vyšetrením [6, 7]. Cieľom tejto práce bolo zistiť výskyt a rozsah CT diagnostikovaných poranení v oblasti mozku a lebky etylizovaných pacientov s ľahkým kraniocerebrálnym poranením (GCS 13–15).

METÓDY

Do retrospektívnej štúdie boli zaradení všetci pacienti starší ako 15 rokov s CCT vyšetrením vykonaným na Klinike rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny v období 12 mesiacov (10/06–09/07) s úrazovou diagnózou S00-S06 (poranenia hlavy) alebo T00-T07 (poranenia postihujúce viaceré oblasti tela) podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (10. revízia). Z tejto skupiny pacientov boli vybraní tí pacienti, u ktorých bol známy údaj o opitosti a súčasne mali ľahké kraniocerebrálne poranenie (ĽKCP). Za výberové kritérium v prípade GCS = 15 bolo považované anamnesticky zistené krátkodobé bezvedomie, amnézia alebo nejasná úrazová anamnéza „nájdený ležať na ulici“. Za etylizovaného pacienta bol označený ten, u ktorého bola opitosť zistená vstupným klinickým vyšetrením (foetor ethylicus, titubácia v stoji, hlučné správanie…), biochemickým vyšetrením krvi, prítomnosťou alkoholu vo vydychovanom vzduchu alebo pacient anamnesticky udával konzumáciu alkoholu. Vstupná hodnota GCS bola určená lekárom pri prvotnom ošetrení pacienta. Informácie o čase a mechanizme úrazu, o pridružených klinických príznakoch poranenia hlavy (anizokória, pomliaždenie/rana v oblasti tváre a hlavy, periokulárny hematóm, epistaxa a otorágia/otorrhoe) a výsledok CCT vyšetrenia boli získané zo zdravotnej dokumentácie. Za pozitívny CCT nález (podskupina CCT+) bol považovaný nález akútnej traumatickej intrakraniálnej lézie (subdurálny, epidurálny, intraparenchýmový hematóm, subarachnoidálne krvácanie, kontúzia mozgu a zlomenina klenby a bázy lebky).

V podskupine CCT+ bol zisťovaný spôsob liečby, v podskupine CCT-ambulantne ošetrených pacientov bol zisťovaný počet opakovaných ošetrení na ambulancii pre zhoršený neurologický nález.

Z dôvodu určenia spoľahlivosti interpretácie pôvodných CCT scanov všetky CCT pozitívne a 20 náhodne vybratých CCT negatívnych scanov bolo ešte raz vyhodnotených rádiológom bez znalosti predchádzajúceho záveru CCT vyšetrenia.

ŠTATISTIKA

Priemer sledovaného parametra bol udaný číselne s uvedenou štandardnou odchýlkou (SD). Na porovnanie priemerov sledovaných skupín bol použitý Studentov t-test. V prípade porovnávania početnosti medzi sledovanými skupinami bol použitý chí kvadrátový test (χ2 test). Výpočty boli vykonané programom SigmaStat 3.0 for Windows. Za štatisticky významné sa považovali hodnoty vypočítanej pravdepodobnosti p < 0,05.

Miera zhody, medzi závermi hodnotenia CCT pri prvotnom vyšetrení a po ich novom prehodnotení rádiológom, bola vypočítaná a uvedená hodnotou kappa (κ).

VÝSLEDKY

V sledovanom období bolo CCT vyšetrených 640 pacientov s diagnózou S00–S06 alebo T00–T07. Z tejto skupiny bolo 151 etylizovaných pacientov (Etyl+) s ľahkým kraniocerebrálnym poranením. Častejšie boli ošetrení muži (86,8 %, 131 pacientov, vekový priemer 43 rokov, SD 15) ako ženy (13,2 %, 20 pacientiek, vekový priemer 46 rokov, SD 16). V skupine Etyl+ malo 34 (22,5 %) pacientov pozitívny CCT nález (podskupina CCT+) s najčastejším výskytom zlomeniny lebečnej klenby (21 pacientov) (Tab. 1). V podskupine s CCT negatívnym nálezom (CCT-) bolo 117 pacientov, z toho 103 (68,2 %) pacientov nevykazovalo žiadne CT známky poranenia v oblasti hlavy a 14 (9,3 %) pacientov utrpelo zlomeninu tvárových kostí. Piati pacienti z podskupiny CCT+ boli operovaní (3,3 %), z toho traja (2 %) pre impresívnu zlomeninu lebečnej klenby a dvaja (1,3 %) pre subdurálny hematóm (Tab. 1 a Tab. 2). V oboch podskupinách (CCT+ a CCT-) bol najčastejším mechanizmom úrazu pád zo stoja (Tab. 3). Otorágia/otorrhoe, ako sledovaný klinický príznak, bola prítomná iba v podskupine CCT+ (Tab. 4). V podskupine pacientov s nejasnou anamnézou boli 4 pacienti s pozitívnym CT nálezom. V sledovanom období bol zaznamenaný štatisticky vyšší (p = 0,02) počet ošetrených pacientov v piatok a sobotu (priemer 31, SD 0) ako v iné dni v týždni (priemer 17,8, SD 5,3).

Tab. 1. Pozitívne CT nálezy u etylizovaných pacientov (n = 34) Tab. 1. Positive CT findings in ethylized patients (n = 34)
Pozitívne CT nálezy u etylizovaných pacientov (n = 34)
Tab. 1. Positive CT findings in ethylized patients (n = 34)
Časť pacientov mala viac ako jeden pozitívny CT nález. In some patients, more than one CT finding was positive.

Tab. 2. Počet operácii v skupinách podľa vstupného GCS (n = 151) Tab. 2. Number of procedures in the studied groups, based on the baseline GCS (n = 151)
Počet operácii v skupinách podľa vstupného GCS (n = 151)
Tab. 2. Number of procedures in the studied groups, based on the baseline GCS (n = 151)

Tab. 3. Mechanizmus úrazu etylizovaných pacientov (n = 151) Tab. 3. Mechanisms of injuries in the ethylized patients (n = 151)
Mechanizmus úrazu etylizovaných pacientov (n = 151)
Tab. 3. Mechanisms of injuries in the ethylized patients (n = 151)

Tab. 4. Klinické príznaky poranenia u etylizovaných pacientov (n = 151) Tab. 4. Clinical symptoms of the injuries in the ethylized patients (n = 151)
Klinické príznaky poranenia u etylizovaných pacientov (n = 151)
Tab. 4. Clinical symptoms of the injuries in the ethylized patients (n = 151)
Časť pacientov mala viac ako jeden pozitívny klinický príznak. * štatisticky významné Some patients presented with more than one positive clinical symptom. * statistically significant

V podskupine CCT- bolo 69 (59%) pacientov ošetrených ambulantne. V jednom prípade sa pacient vrátil po neurologickom vyšetrení na nasledujúci deň pre pretrvávajúce bolesti hlavy s odporúčaním kontrolného CCT, ktoré bolo hodnotené ako negatívne.

Pri opätovnom prehodnotení 54 CCT scanov boli 2 interpretované ako negatívne pri ich pôvodnej pozitivite. V jednom prípade nebola zistená fisúra spánkovej kosti a v druhom prípade nebolo zistené malé kontúzne ložisko v temennom laloku mozgu. Celkovo bola dosiahnutá vysoká miera zhody CCT záverov (96 %, κ = 0,92).

DISKUSIA

K častým (11–35 %) problémom úrazových ambulancií urgentného príjmu patria pacienti s ľahkým kraniocerebrálnym poranením (ĽKCP) po úraze v oblasti hlavy v etylizovanom stave [4, 8, 9]. Pri úrazoch v etylizovanom stave, pri rovnakom mechanizme úrazu, dochádza častejšie k poraneniam ako končatinového skeletu tak i k poraneniam v oblasti hlavy (48 % vs 9,6 %). Navyše, zranenia z oboch systémov vykazujú vyššiu závažnosť v porovnaní so skupinou neetylizovaných pacientov a miera poranenia v oblasti hlavy stúpa s hladinou alkoholu v krvi. Tento fakt sa vysvetľuje tlmivými účinkami alkoholu na centrálny nervový systém so spomalením obranných reflexov pri páde a neschopnosťou zmierniť následky pádu vystretou hornou končatinou [5].

V práci Cookovej (1994), pri snahe oddiferencovať etylizovaných pacientov vyžadujúcich CCT od tých, ktorí ho nevyžadujú, nebol zistený žiadny významný anamnestický (mechanizmus úrazu, amnézia, nauzea…) ani klinický údaj (hemotympanon, pridružené poranenia…). Obdobne, týchto pacientov nedokázalo rozlíšiť ani zisťovanie hodnôt GCS alebo skráteného neurologického vyšetrenia pri vstupnom a následnom kontrolnom vyšetrení po 1 hodine. V našom súbore sa z klinických príznakov a CCT+ nálezom častejšie spájala iba otorágia/otorrhoe. Zo sledovaných typov mechanizmu úrazu nebol pre žiadny výskyt CCT+ nálezu častejší a to i v skupinách zrazených chodcov a pacientov po dopravnej nehode.

Pozitivita CCT nálezov po úraze v etylizovanom stave alebo pod vplyvom drog je až 11x vyššia ako u neintoxikovaných pacientov, dosahuje hodnoty 8,4–12,2 % s potrebou chirurgickej intervencie v 1,9 % všetkých prípadov [8, 10]. V našom súbore 151 etylizovaných pacientov bolo zistených 22,5 % CCT pozitívnych nálezov, z ktorých 3,3 % pacientov vyžadovalo chirurgickú intervenciu.

Z dôvodu zvýšenej incidencie závažných KCP zahrnuli autori z New Orleans alkoholovú alebo drogovú intoxikáciu do rizikových faktorov spojených s častejším výskytom závažných intrakraniálnych komplikácií a každému etylizovanému pacientovi s poranením v oblasti hlavy a s GCS 13–15 odporúčajú vykonať CCT [8]. So závermi New Orleans štúdie sa stotožnila aj Európska federácia neurologických spoločností (EFNS) vo svojich odporúčaniach pre manažment pacientov s ĽKCP [6]. Iným, viac selektívnym prístupom k použitiu CCT v diagnostike KCP etylizovaných pacientov sú Kanadské CT pravidlá (Kan CTP), podľa ktorých sa CCT vykonáva etylizovaným pacientom až po 2 hodinách observácie, ak počas tejto doby nedosiahli GCS 15 [7, 11].

Stálou hrozbou pre pacientov s ĽKCP je vznik závažného KCP vyžadujúceho neurochirurgickú intervenciu. Frekvencia zhoršenia neurologického stavu po prvotnom negatívnom neurologickom vyšetrení je 1,4–6 % prípadov s ĽKCP [2, 3, 4]. CCT vyšetrenie sa považuje za základný nástroj na vylúčenie závažného KCP s falošnou negativitou pre kraniotómiu iba 0,3 %. Z týchto dôvodov pacienti po CCT- vyšetrení bez iného závažného poranenia a s GCS 15 môžu byť prepustení domov. V našom súbore bolo 69 pacientov vyšetrených a následne po CCT- výsledku prepustených do ambulantnej starostlivosti. Žiadnemu z nich sa stav neurologicky nezhoršil a nevyžadoval následnú hospitalizáciu alebo neurochirurgickú intervenciu.

Problémom EFNS odporúčaní je ich predpokladaná finančná náročnosť. Pri vyhodnotení najefektívnejšieho spôsobu manažmentu pacientov s ĽKCP Steinom (2006) bolo zistené ako finančne najvýhodnejšie použitie Kan CTP (CCT všetkým pacientom s GCS 14 a výberovo, podľa prítomnosti rizikových faktorov, aj pacientom s GCS 15, CCT- pacientov prepustiť domov) alebo použitie CCT u všetkých pacientov s ĽKCP (GCS 14 aj GCS 15, CCT- pacientov prepustiť domov) pred inými spôsobmi diagnostiky (iba RTG vyšetrenie lebky, pri RTG negatívnom náleze prepustenie domov; predĺžená 6 hod observácia alebo 24hodinová hospitalizácia) [13]. Dôvodom „paradoxu“ vyšších celkových nákladov pri jednoduchšom a lacnejšom prvotnom manažmente boli pridružené náklady (predĺžená hospitalizácia, náklady za prípadnú operáciu a následnú rehabilitáciu, trvalá opatera u postihnutých pacientov) spojené s oneskorenou diagnostikou závažného KCP.

V budúcnosti by zlacnenie diagnostiky pacientov s ĽKCP mohlo priniesť využitie biochemických markerov ako je proteín S100B. Ambulantným stanovením ich plazmatickej koncentrácie by CCT bolo použité iba u pacientov s ich zvýšenou hladinou a zvyšní pacienti by mohli byť prepustení domov [14, 15]. Do potvrdenia bezpečného použitia biochemických markerov v rámci skríningu CT+ nálezu po ĽKCP zostáva CCT efektívnym nástrojom pre diagnostiku etylizovaných pacientov s ĽKCP.

MUDr. R. Morochovič, Ph.D.

KÚCH FNLP

Rastislavova 43

041 90 Košice

Slovenská republika


Zdroje

1. Maegele, M., Engel, D., Bouillon, B., Lefering, R., Fach, H., et al. Incidence and outcome of traumatic brain injury in an urban area in Western Europe over 10 years. Eur. Surg. Res., 2007, roč. 39, č. 6, s. 372–379.

2. Thiruppathy, S. P., Muthukumar, N. Mild head injury: revisited. Acta Neurochir. (Wien), 2004, roč. 146, č. 10, s. 1075–1082.

3. Dacey, R. G., jr., Alves, W. M., Rimel, R. W., Winn, H. R., Jane, J. A. Neurosurgical complications after apparently minor head injury. Assessment of risk in a series of 610 patients. J. Neurosurg., 1986, roč. 65, č. 2, s. 203–210.

4. Lom, P., Vedral, J., Hendl, J., Dahlanová, M., Denk, Z., et al. Výskyt a problematika otřesu mozku. Část II. Analýza vlastního souboru, závěry. Rozhl. Chir., 1988, roč. 67, č. 8–9, s. 549–556.

5. Johnston, J. J., McGovern, S. J. Alcohol related falls: an interesting pattern of injuries. Emerg. Med. J., 2004, roč. 21, č. 2, s. 185–188.

6. Vos, P. E., Battistin, L., Birbamer, G., Gerstenbrand, F., Potapov, A., et al. EFNS guideline on mild traumatic brain injury: report of an EFNS task force. Eur. J. Neurol., 2002, roč. 9, č. 3, s. 207–219.

7. Stiell, I. G., Wells, G. A., van Demheen, K., Clement, C., Lesiuk, H., et al. The Canadian CT Head Rule for patients with minor head injury. Lancet, 2001, roč. 357, č. 9266, s. 1391–1396.

8. Haydel, M. J., Preston, C. A., Mills, T. J., Luber, S., Blaudeau, E., et al. Indications for computed tomography in patients with minor head injury. N. Engl. J. Med., 2000, roč. 343, č. 2, s. 100–105.

9. Palarčík, J. Commotio cerebri. Rozhl. Chir., 2003, roč. 82, č. 1, s. 43–48.

10. Cook, L. S., Levitt, M. A., Simon, B., Williams, V. L. Identification of ethanol-intoxicated patients with minor head trauma requiring computed tomography scans. Acad. Emerg. Med., 1994, roč. 1, č. 3, s. 227–234.

11. Stiell, I. G., Clement, C. M., Rowe, B. H., Schull, M. J., Brison, R., et al. Comparison of the Canadian CT Head Rule and the New Orleans Criteria in patients with minor head injury. Jama, 2005, roč. 294, č. 12, s. 1511–1518.

12. Livingston, D. H., Lavery, R. F., Passannante, M. R., Skurnick, J. H., Baker, S., et al. Emergency department discharge of patients with a negative cranial computed tomography scan after minimal head injury. Ann. Surg., 2000, roč. 232, č. 1, s. 126–132.

13. Stein, S. C., Burnett, M. G., Glick, H. A. Indications for CT scanning in mild traumatic brain injury: A cost-effectiveness study. J. Trauma, 2006, roč. 61, č. 3, s. 558–566.

14. Mussack, T., Biberthaler, P., Kanz, K. G., Heckl, U., Gruber, R., et al. Immediate S-100B and neuron-specific enolase plasma measurements for rapid evaluation of primary brain damage in alcohol-intoxicated, minor head-injured patients. Shock, 2002, roč. 18, č. 5, s. 395–400.

15. Muller, K., Townend, W., Biasca, N., Unden, J., Waterloo, K., et al. S100B serum level predicts computed tomography findings after minor head injury. J. Trauma, 2007, roč. 62, č. 6, s. 1452–1456.

Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicína

Článek vyšel v časopise

Rozhledy v chirurgii

Číslo 6

2008 Číslo 6

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Soutěž Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se