#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Kalendárny vek a biologicko-funkčný organovaskulárny vek človeka*


Autoři: doc. MUDr. Gavorník Peter, PhD.;  mim. prof.
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2018; 98(6): 275-276
Kategorie: Aktuality/historie

Vek človeka je neustále sa meniacou veličinou. Narodením človeka začína jeho starnutie. Starnutie dnes chápeme ako nepretržitý biologický proces všetkých funkčných i štruktúrnych zmien, ktorý prebieha u všetkých živých organizmov od narodenia.

Treba rozlišovať:

1. Chronologický (kalendárny) vek, ktorý je daný dátumom narodenia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a rôznych modifikácií sa rozlišujú viaceré vekové kategórie z hľadiska chronologického veku (po 15 rokov):

  • detský vek (detstvo): od narodenia do 14 rokov
  • mladý vek (mladosť): 15–29 rokov
  • nižší stredný vek (nižšia dospelosť; nižšia zrelosť): 30–44 rokov
  • vyšší stredný vek (vyššia dospelosť; vyššia zrelosť): 45–59 rokov
  • starší vek (presénium; mladý senior – „young old“): 60–74 rokov
  • vysoký; starecký vek; staroba; sénium; starý senior – „old old“): 75–89 rokov
  • veľmi vysoký vek (dlhovekosť; dlhoveký senior – „oldest old“): nad 90 rokov

2. Biologický (biologicko-funkčný) vek je daný fyzickým stavom organizmu, ktorého hlavnými indikátormi sú fyzická výkonnosť, pracovná výkonnosť, aktuálny stav ciev a orgánov, artériový krvný tlak, základné vlastnosti artériového pulzu (frekvencia, rytmus, amplitúda – objem, napätie, rýchlosť výstupu a poklesu), vitálna kapacita pľúc, svalová sila, obratnosť, viaceré biochemické ukazovatele v biologických materiáloch (krv, moč), teda to, čo lekár zisťuje pri základnom fyzikálnom lekárskom vyšetrení a pomocnými vyšetrovacími metódami (fyzikálno-somatický vek). Okrem fyzikálno-somatického veku však musí lekár posúdiť anamnézou aj základné psychické funkcie (psychický vek) a aj intenzitu angažovanosti do spoločenského života, sociálnych vzťahov (sociálny vek).

Kým chronologický vek informuje iba o čase, ktorý uplynul od narodenia, tak biologický vek informuje o rýchlosti starnutia. Zatiaľčo chronologické hodiny idú pre všetkých rovnako, biologické hodiny „bijú“ podľa skutočnej rýchlosti starnutia, ktorá je daná genetickými faktormi a viacerými vonkajšími faktormi. Komparácia chronologického a biologického organovaskulárneho veku by mala patriť k základným lekárskym aspektom diagnostiky a manažmentu pacientov.

Pri nezdravom životnom štýle, sedavom spôsobe života s nedostatkom pohybu, pri fajčení a závislosti na alkohole a na iných drogách a podobne, sa rýchlosť starnutia zvyšuje a aktuálny biologický vek pri poruhách zdravia a pri chorobách je buď prechodne, alebo trvale vyšší (starší) ako jeho chronologický vek. Napríklad kalendárne dvadsaťročný biologický starec.

Naopak pri zdravom životnom štýle s dostatočnou pohybovou aktivitou, pri dôslednej eliminácii rizikových zdravotných faktorov a podobne, sa rýchlosť starnutia znižuje a aktuálny biologický vek je nižší (mladší) ako jeho chronologický vek. Napríklad kalendárne sedemdesiatročný biologický mládenec.

Takže reálny biologicko-funkčný vek človeka je determinovaný predovšetkým jeho organovaskulárnym zdravím (1–9). Treba zdôrazniť, že bez anamnestického a fyzikálneho lekárskeho vyšetrenia sa nedá spoľahlivo určiť (6, 7, 10, 11). Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv sa fyzické a psychické možnosti človeka v kalendárnom preséniu a v séniu pri správnom prístupe neznižujú a sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie než v mladosti. Je to potenciálne najlepšie, najhodnotnejšie a najšťastnejšie obdobie ľudského života, lebo v sebe spája ozajstnú slobodu a životné skúsenosti.

Všetci, ktorí máme to šťastie v živote, že sme sa kalendárneho presénia a sénia vôbec dožili, nemrhajme týmto časom zbytočne. Aby sme to neskôr neľutovali! Uvedomujme si, že môžeme mať prakticky všetko: mať nové záujmy, nové koníčky, radosti a dojmy, novú kariéru, novú lásku, nové cesty. Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prevyšuje všetko, čo nám bolo dostupné počas zelenej, neskúsenej a povinnosťami zviazanej mladosti a zrelosti.

Špecifickou problematikou zdravotného a funkčného stavu organizmu v starobe, zvláštnosťami chorôb, ich diagnostikovania a liečby u starých ľudí, sa zaoberá špecializovaný medicínsky odbor – geriatria, ktorá sa kmeňovo opiera predovšetkým o internú medicínu a jej všetky špecializácie, vrátane angiológie (1–8). Angiológia/vaskulárna medicína je v ostatných rokoch najrýchlejšie sa rozvíjajúcou špecializáciou internej medicíny, ktorá sa zaoberá všetkými medicínskymi aspektmi ciev, cievnych porúch, cievnych chorôb a organovaskulárnych chorôb (6, 7, 10, 11). Treba konštatovať, že prvé slovenské vedecko-odborné inštitúcie v angiológii (Prvé angiologické pracovisko – PAP; Slovenská angiologická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti – SAS SLS; Angiologická sekcia Slovenskej lekárskej komory – AS SLK) ako aj angiologické učebnice a monografie (1–7) i prvý slovenský vedecko-odborný lekársky recenzovaný časopis o vaskulárnej medicíne, cievnych chorobách a poruchách krvnej a lymfovej cirkulácie (2001) Všeobecná angiológia/General Angiology (8), vznikli na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Významným a užitočným vedecko-odborným médiom je už 22 rokov časopis Ateroskleróza (9).

*Venované aktuálnemu štvrťstoročnému jubileu vzniku a činnosti Slovenskej angiologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (SAS SLS) a Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory (AS SLK), ktoré si dovoľujem lekárskej verejnosti takto pripomenúť.

ADRESA PRO KORESPONDENCI:

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

emeritný vedúci lekár Prvého angiologického pracoviska (PAP; 1974–2016)

prvý predseda SAS SLS (1993–1994)

predseda Angiologickej sekcie SLK (1993 – doteraz)

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

e-mail: gavornik.peter@gmail.com


Zdroje

1. Gavorník P. Angiológia. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 1998; 148.

2. Gavorník P. Ateroskleróza a iné choroby tepien. Bratislava: Univerzita Komenského –Vydavateľstvo UK 1999; 216.

3. Gavorník P. Všeobecná angiológia. Angiologická propedeutika. Cievne choroby. 2. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 2001; 268.

4. Gavorník P, Gavorník P. Očný ischemický syndróm a iné vaskulárne choroby oka. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 2008; 100.

5. Gavorník P. Angiológia 1 pre všeobecných praktických lekárov. Flebológia. Bratislava: Dr. Josef Raabe 2013; 125.

6. Gavorník P. Angiológia 2 pre všeobecných praktických lekárov. Arteriológia. Bratislava: Dr. Josef Raabe 2014; 174.

7. Gavorník P. Najčastejšie choroby vénového cievneho systému. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 2014; 129.

8. Všeobecná angiológia/General Angiology.

9. Ateroskleróza. Metabolizmus, klinika a liečba. Časopis UPJŠ LF a Sekcie pre aterosklerózu SSKB.

10. Angiology Case Study. 4th Congress of the European Society for Vascular Medicine (ESVM) and 43rd Czech Angiology Days. March 18–20, 2018. Prague, Czech Republic. Book of Abstracts. Kazuistiky v angiologii 2018; 5 (1): 1–76.

11. Medzinárodná angiologická únia; International Union of Angiology (IUA). Dostupné z: http://www.angiology.org/events/iua-events

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 6

2018 Číslo 6
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#