Diferenciácie vo vnímaní kvality života u seniorov


Differentiations in the quality of life perception in seniors

Objective:
The aim of this work was to find out what is the perception of quality of life in geriatric patients in the selected locality and compare it with other countries. We conducted the study at a specific institution in Norway.

Methodology:
To determine the components of the research, we used the quality of life questionnaire OPQOL-35. For the data analysis the Friedman test for multiple dependent selections and the Spearman correlation coefficient were used. Seniors were currently hospitalized at the Geriatric Department at the Akershus University Hospital in Oslo.

Results:
By analyzing the data obtained, we have identified relations between selected items whose difference is statistically significant (p < 0.05). We have found that the highest quality of life has the highest satisfaction with life (M = 3.75). The statistically significant correlation relationship is between the items of the relationship of health and movement and the sufficiency of physical energy for everyday life. The meaning of one's own life is more and more fulfilling the perception of the overall quality of life of the people surveyed. Through research findings, we have identified satisfaction with life, the potential of energy for everyday life in relation to the quality of life.

Conclusion:
The quality of life of hospitalized patients is an important indicator of care in terms of nursing, social work and its domains have different priorities in selected countries. In Slovakia, in the context of long-term care, the transfer of care for seniors to the community sphere is a priority.

Keywords:
quality of life – satisfaction with life – senior-meaning of life – long-term care


Autoři: A. Hudáková;  A. Eliašová;  D. Magurová;  Ľ. Majerníková;  A. Obročníková
Působiště autorů: Prešovská univerzita v Prešove ;  Fakulta zdravotníckych odborov ;  Katedra ošetrovateľstva ;  Vedúca: PhDr. Dagmar Magurová, PhD.
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2017; 97(4): 168-173
Kategorie: Z různých oborů

Souhrn

Cieľ:
Cieľom práce bolo zistiť, aká je percepcia kvality života u geriatrických pacientov vo vybranej lokalite a porovnať ju s inými krajinami. Štúdiu sme realizovali v konkrétnom inštitucionálnom zariadení v Nórsku.

Metodika:
Pre určenie komponentov výskumu sme použili položky dotazníka kvality života OPQOL-35. Pre analýzu údajov sme použili Friedmanov test pre viacero závislých výberov a Spearmanov korelačný koeficient. Seniori boli aktuálne hospitalizovaní na Geriatrickom oddelení v Univerzitnej nemocnici (Akershus University Hospital) v Oslo.

Výsledky:
Analýzou získaných údajov sme identifikovali vzťahy medzi vybranými položkami, ktorých rozdielnosť je štatisticky významná (p < 0,05). Zistili sme, že na vnímanej kvalite života má najvyšší podiel spokojnosť so životom (M = 3,75). Štatistický významný korelačný vzťah sa nachádza medzi položkami vzťah zdravia a pohybu aj dostatkom fyzickej energie pre každodenný život. Zmysel vlastného života vo väčšej miere napĺňa vnímanie celkovej kvality života u skúmaných osôb. Výskumnými zisteniami sme identifikovali spokojnosť so životom, potenciál energie pre každodenný život vo vzťahu ku kvalite života.

Záver:
Kvalita života hospitalizovaných pacientov je dôležitým indikátorom starostlivosti z pohľadu ošetrovateľstva, sociálnej práce a jej domény majú odlišné priority vo vybraných krajinách. Na Slovensku v súvislosti s dlhodobou starostlivosťou je prioritou presun starostlivosti o seniorov do komunitnej sféry.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
kvalita života – spokojnosť so životom – senior – zmysel života – dlhodobá starostlivosť

ÚVOD

Starnutie populácie je akcelerujúci fenomén v súčasnosti. Koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia OSN odporúčala vnímať za demograficky staré populácie tie, ktoré charakterizuje viac ako 7 % obyvateľov nad 65 rokov (25). Podľa demografických prognóz by sa mal počet Európanov starších ako 65 rokov do roku 2050 zdvojnásobiť (30). Proces starnutia v Európe sa vyznačuje diferenciáciou, kým v severnej a v západnej Európe sa tieto zmeny začali v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, v štátoch postsocialistického bloku v strednej a východnej Európe až v deväťdesiatych rokoch, pričom sa vyznačovali pomerne vysokou intenzitou a kratším časovým obdobím v porovnaní s ostatnými regiónmi Európy (18).

Z pohľadu demografie sa index kvality života hodnotí podľa rôznych kritérií. Za hlavný demografický atribút kvalitného života sa najčastejšie považuje nízka úmrtnosť, ďalšími sú plodnosť na hranici rozšírenej reprodukcie, nízka potratovosť, vysoká sobášnosť, nízka rozvodovosť a migračný prírastok v súlade so spoločenskými potrebami (hlavne vzhľadom na trh práce), podporený adekvátnou integráciou. Mnohé zo spomínaných atribútov sú úzko prepojené so zdravotným stavom (najmä úmrtnosť, pôrodnosť a potratovosť) (33). Problematika kvality života seniorov je dôsledkom mnohých analýz v súvislosti s demografickými zmenami. Samotné starnutie predpokladá zachovanie mobility a sebestačnosti do najvyššej možnej miery a zvyšovanie kvality života (14, 20, 25). Podľa Gurkovej kvalita života seniorov je podmienená intenzitou záťažových situácií a faktormi vyskytujúcimi sa vo vyššom veku (zmena zdravotného stavu, nové obmedzenie v živote, identifikácia s novými rolami, sociálna opora) (10). Pre účely merania kvality života seniorov sú používané špecificky modifikované dotazníky, ktoré zohľadňujú potreby seniorov. Pre potreby hodnotenia starostlivosti, identifikáciu zdravotných potrieb a nárokov na služby sa používa profil kvality života seniorov – QOLSV (Quality Of Life Profile: Seniors Version). Medzi používané nástroje na meranie kvality života seniorov patrí dotazník WHOQOL-OLD. Na Slovensku bol tento nástroj používaný v špecifickom súbore seniorov a u seniorov z rómskej populácie, s cieľom zistiť faktory kvality života, súvisiacej so zdravím u osôb trpiacich chronickým ochorením (8, 9).

Predkladanú výskumnú sondu sme realizovali v Nórsku z dôvodu detekcie úrovne sociálnych a zdravotných služieb, a tiež vďaka možnosti absolvovania výmenných stáži odborných asistentov materskej univerzity. Cieľom práce bolo identifikovať, ako je vnímaná kvalita života u geriatrických pa-cientov v konkrétnom inštitucionálnom zariadení v Nórsku. Zaujímalo nás, či existujú štatisticky významné rozdiely vo vnímaní kvality života našej vzorky s ohľadom na potenciál spokojnosti, psychickej pohody a fyzickej energie u skúmaných osôb. Predpokladali sme, že vnímaná kvalita života nebude mať u geriatrických pacientov v Nórsku štatisticky významne klesajúci charakter. Rovnako sme zisťovali, aké zastúpenie má v rámci skúmania kvality života spokojnosť so životom a vnímanie zmyslu života v skúmanej vzorke.

SÚBOR A METODIKA

Výber lokality pre našu štúdiu súvisel s aspektmi životnej úrovne (iné možnosti zdravotných služieb, pohybovej kultúry seniorov), sociálnej politiky (sociálne benefity pre populáciu starších). Samotná životná úroveň, možnosti pohybovej aktivity a zabezpečenia sebaopatery sa ukazujú v rámci zistení iných štúdií ako špecifické prediktory pre účely skúmania. Zaraďovacie kritériá štúdie boli: vek nad 65 rokov, schopnosť verbálnej komunikácie a kognitívna schopnosť v rozsahu prijateľných involučných zmien (pacient orientovaný v čase, osobou a prostredím). Vyraďovacími kritériami štúdie boli klinické symptómy geriatrických syndrómov: demencie, depresie, delíria a iných psychických porúch, kognitívna insuficiencia a neschopnosť spolupráce seniora so zdravotníckym pracovníkom.

Dotazník bol respondentom distribuovaný v pôvodnej verzii a jeho vyplnenie vyžadovalo fyzickú prítomnosť zdravotníka z vybranej inštitúcie (involučné zmeny, onkologické zmeny u pacientov a iné). Výskumu sa zúčastnili geriatrickí pa-cienti, ktorí boli aktuálne hospitalizovaní na geriatrickom oddelení nemocnice v Oslo. Išlo o Geriatrické oddelenie v Univerzitnej nemocnici Akershus University Hospital, Kirkeveien. Pomocou kvantitatívnej výskumnej stratégie sme selektovali skupinu seniorov, ktorí boli odporúčaní pracovníkmi nemocnice v Oslo. Priemerný vek skúmaných seniorov bol 74,2 rokov, dĺžka ich hospitalizácie bola v priemere 6,73 dní, v rámci pohlavia sme zaznamenali dominantné zastúpenie žien. Zámerom štúdie bolo vykonať sondu do problematiky vnímania vybraných aspektov kvality života u nórskych seniorov.

Použitý dotazník OPQOL-35 (The Older People’s Quality of Life Questionnaire) (6) je generickým nástrojom na meranie kvality života seniorov nad 65 rokov, pomocou ktorého monitorujeme kvalitu života ako multidimenzionálny pojem. Ide o 35-položkový nástroj, ktorý obsahuje osem subškál: hodnotenie života ako celku, zdravie, sociálne vzťahy a participácia, nezávislosť, vzťahy s príbuznými, psychologická a emocionálna pohoda, finančné/majetkové pomery, náboženstvo/kultúra. Nástroj preukazuje dobré výsledky v rámci testovania reliability a validity, kde hodnota Cronbachovej alfy pre celý dotazník bola zaznamenaná v rozsahu α = 0,75–0,90. Štandardizovaný dotazník kvality života OPQOL zisťuje kvalitu života, asociovanú so zdravím. Rovnako disponuje všetkými atribútmi škály, ktorá komplexne zisťuje stav kvality života v post produktívnej populácii. V práci analyzujeme vybrané položky skúmaného dotazníka, ktoré v najväčšej miere súvisia s fyzickou oblasťou kvality života a s adhéziou ku percepcii života v rámci osobnej pohody a spokojnosti. Nástroj OPQOL-35 bol používaný v štúdiách práve v severských krajinách, vo Veľkej Británii a v Škótsku v súvislosti s monitoringom kvality života u ľudí vo veku nad 65 rokov (6, 19).

V rámci štúdie sme použili štatistický program SPSS (verzia 16). Údaje sme analyzovali pomocou deskriptívnej a neparametrickej štatistiky. Pre štatistické spracovanie empirických údajov sme použili metódu Friedmanovho testu ako testu zložiek vnímanej kvality života pre viacero závislých výberov. Pre zistenie vzájomných vzťahov medzi premennými sme použili Spearmanov korelačný koeficient.

VÝSLEDKY A INTERPRETÁCIA VÝSKUMU

Signifikantné výsledky skúmania sledovanej nórskej skupiny poukazujú na fakt, že jednotlivé položky vnímanej kvality života sa budú významne odlišovať v miere dôležitosti pre pacienta. Pomocou Friedmanovho testu pre viacero závislých výberov sme zistili, od ktorých položiek závisí vnímanie kvality života. Vo vzťahoch medzi uvedenými položkami dominuje psychická pohoda (Ranks = 2,98), tiež značný vplyv vnímania spokojnosti a určitej pohody v živote u geriatrických pacientov (Ranks = 2,94) (tab. 1). Z jednotlivých zistení je zjavné, ktoré položky najviac saturujú kvalitu života skúmanej vzorky.

Tab. 1. Výsledky zistení vzťahov medzi skúmanými položkami
Výsledky zistení vzťahov medzi skúmanými položkami
M – aritmetický priemer, SD – smerodajná odchýlka, Ranks – priemerné hodnoty pre výpočty Friedmanovho testu

Pri výskumoch, ktoré hodnotia kvalitu života u seniorov s kognitívnymi zmenami sú zistené podstatne iné výsledky. V rámci Slovenska autorky Kršíková, Bužgová zistili, že pacienti s diagnostikovanou demenciou si neuvedomujú zhoršenie kvality svojho života, ktorú naopak negatívne vnímajú ich príbuzní, predovšetkým stratou sebestačnosti, sociálnych kontaktov, stratou pamäti a autonómie u seniora (22).

Význam našich zistení v tabuľke 2 potvrdzuje vplyv vybraných položiek na kvalitu života skúmanej vzorky pacientov (sig. 0,014).

Tab. 2. Výsledky Friedmanovho testu pre viacero závislých výberov pre zistenie rozdielov zložiek vnímanej kvality života
Výsledky Friedmanovho testu pre viacero závislých výberov pre zistenie rozdielov zložiek vnímanej kvality života

Jednotlivé komponenty kvality života sa navzájom ovplyvňujú. Štatistickú významnosť medzi položkami skúmanej kvality života sme zisťovali pomocou Spearmanovho korelačného koeficientu (tab. 3). V najväčšej miere bolo monitorovaná percepcia užívania si života a spokojnosti so životom, ktorá asociovala koreláciu so všetkými skúmanými (psychická pohoda; nezávislosť, kontrola nad životom; zdravie a fyzická energia; voľný čas, aktivity; užívanie si života (spokojnosť).

Tab. 3. Významnosť vzťahov medzi jednotlivými položkami vnímanej kvality života zistené Spearmanovým korelačným koeficientom
Významnosť vzťahov medzi jednotlivými položkami vnímanej kvality života zistené Spearmanovým korelačným koeficientom
*p 0,05, **p ≤ 0,01

Štatisticky významný korelačný vzťah sa nachádzal najmä medzi položkami spokojnosti so životom a dostatkom fyzickej energie pre každodenný život (0,594**), tiež medzi spokojnosťou so životom a psychickou pohodou (0,202*). Znamená to fakt, že mobilita a sebestačnosť ovplyvňuje nevyhnutnosť fyzickej a psychickej energie pre každodenný život.

Pohybová aktivita významným spôsobom ovplyvňuje percepciu kvality života, čo dokazuje aj výskum Horňákovej, realizovaný v Českej republike (15). Výskumné zistenia potvrdili, že fyzická aktivita neprináša pozitíva iba vo vzťahu ku kompenzácii chronických ochorení. Až 53 % seniorov uviedlo, že pohybová kultúra zlepšuje sociálny status a 31 % seniorov potvrdilo evidentné zlepšenie pamäte a myslenia, čo v konečnom dôsledku prispieva k aktívnemu prežívaniu staroby.

Vo výskume sme predpokladali, že jednotlivé položky vnímaného zmyslu života (náboženstvo, viera, filozofia života) sa nebudú významne odlišovať v miere dôležitosti pre pacienta. V konečnom dôsledku išlo o zistenie miery centrality skúmaných položiek (tab. 4).

Tab. 4. Výsledky zistení vzťahov medzi kvalitou života a zmyslom života
Výsledky zistení vzťahov medzi kvalitou života a zmyslom života
Ranks – priemerné hodnoty pre výpočty Friedmanovho testu

Zo zistení vyplýva, že zmysel vlastného života (M = 3,90) vo väčšej miere napĺňa vnímanie celkovej kvality života u skúmaných osôb, preto je žiaduce uplatňovanie holistického prístupu v praxi, kde sú akceptované potreby pacienta komplexne, teda jeho biologické, psychické, sociálne a spirituálne potreby. Výskumy, realizované v rámci Slovenska poukazujú na fakt, že slovenskí seniori uprednostňujú prioritne rodinné vzťahy, sociálne kontakty „v úzkom kruhu“ a uspokojovanie spirituality v zmysle osobného chápania duchovna (19, 16).

Prekvapivá je percepcia kvality vlastného života u nórskych pacientov v súvislosti so štandardom ich života. V štúdii sme overovali rozdielnosť skúmaných položiek pomocou Friedmanovho testu pre viacero závislých výberov, kde neboli zistené podstatné rozdiely v jednotlivých položkách. Naopak bol potvrdený významný vplyv jednotlivých položiek na kvalitu života (sig. = 0,009) (tab. 5).

Tab. 5. Výsledky testu zložiek vnímanej kvality života
Výsledky testu zložiek vnímanej kvality života

Prostredníctvom realizovaného Spearmanovho korelačného koeficientu medzi položkami vnímania zmyslu života, radosti zo života a kvality vlastného života sa nepotvrdil štatisticky významný vzťah (tab. 6).

Tab. 6. Korelačné koeficienty a ich významnosť medzi jednotlivými položkami vnímaného zmyslu života
Korelačné koeficienty a ich významnosť medzi jednotlivými položkami vnímaného zmyslu života

Môžeme teda tvrdiť, že vnímanie radosti zo života nepreukazuje veľmi významnú koreláciu ku kvalite života u nórskych seniorov. Tento fakt zrejme súvisí s ich rozdielnou hodnotovou orientáciou a spirituálnou diferenciáciou skúmanej vzorky v porovnaní so štúdiami kvality života seniorov na Slovensku (3, 16).

DISKUSIA

V rámci ošetrovania starších osôb neboli doteraz stanovené presné pravidlá zlepšovania kvality ich života. Súvisí to so špecifikáciou pojmu kvalita života, ale aj so snahou podporiť praxou overené pravidlá ošetrovania pacientov. Na Slovensku boli vykonané mnohé štúdie, zamerané na evaluáciu kvality života. Kačmárová vo svojom prehľade nástrojov monitorovania kvality života uvádza, že získané negatívne hodnotenie súviselo najmä s atribútom závislosti na iných, funkčným obmedzením či redukciou sociálnych kontaktov. Ochorenie sa stigmatizuje ako významný negatívny faktor na aktuálne vnímanie zdravia, čo sa potvrdilo aj v našej štúdii, kde vplyv zdravia a fyzickej energie na osobnú spokojnosť je evidentný (p = 0,01). Závery z predošlých výskumov poukazujú na fakt, že respondenti nad 65 rokov v súvislosti s kvalitou života upozorňujú na dôležitosť bývania v príjemnom a bezpečnom prostredí s dobrým vybavením, tiež na prítomnosť priateľských a pomáhajúcich vzťahov s inými ľuďmi (6, 19). V rámci našej štúdie sme zisťovali vzťah medzi zmyslom života a radosťou zo života, kde sa potvrdil ich výrazný vplyv na kvalitu života (p = 0,009).

Predpokladali sme, že vnímaná kvalita života u nórskych seniorov nebude mať štatisticky významne klesajúci charakter aj napriek poznatku, že hospitalizácia u osôb nad 65 rokov nie je adekvátne prijímaná z hľadiska vnímania kvality života. V Nórsku bola vykonaná rozsiahla štúdia u 3069 osôb vo veku nad 65 rokov, ktorej cieľom bolo zistiť vzťahy medzi sociodemografickými faktormi, faktormi zvládania záťaže, sebaúctou, zdravotným stavom a schopnosťou pohybu. Je známe, že prechádzky a pomalá chôdza majú pozitívny vplyv na zdravie a subjektívnu well-being v seniorskej populácii a predstavujú prevenciu syndrómu frailty a dizability. Najsilnejšie asociácie boli zistené pomocou Pearsonovho testu a t-testu medzi nezávislou premennou - starostlivosť o zdravie a závislou premennou – schopnosť pohybu. Hlavným zistením bol fakt, že výborné možnosti pohybovej aktivity (1 km) vykazovali signifikantne mladší jedinci, z hľadiska pohlavia najmä muži, kde potvrdili vplyv bolesti a negatívnych pocitov pri chôdzi. Významný štatistický vzťah sa potvrdil medzi vekom a prácou (r = 0,61; p < 0,001), tiež bolo zistené skóre zníženej sebaúcty (r = x0.13; p = 0,00), vyšší podiel bolesti (r = x0.13; p = 0,00), vyššie hladiny depresie (r = 0,09; p = 0,00) a vyššia intenzita úzkosti (r = 0,06; p = 0,00). Najsilnejšia asociácia bola zistená medzi percepciou vlastného zdravia a schopnosťou mobility (2). Pri chápaní bio-psycho-sociálneho modelu choroby faktom ostáva, že potenciál zdravia, podporený adekvátnou mobilitou seniora súvisí nielen s jeho psychickým stavom, ale aj s možnosťou nárastu sociálnych kontaktov u seniora (3).

Dlhodobé trendy v prevalencii geriatrickej dizability smerujú v hospodársky vyspelých krajinách k jej rozvoju práve vo veku 65+, pričom sa znižuje výskyt dizability absolútnej (s ťažkosťami pri vykonávaní aktivít denného života), ale pribúda dizabilita ľahká (relatívna). Vyšší vek a ženské pohlavie predstavujú riziká pre závažnejšiu dizabilitu (26). Podľa rozsiahlej štúdie Women’s Health and Aging Study označilo viac ako 30 % žien vo veku nad 65 rokov ako príčinu dizability muskuloskeletálnu bolesť (23). Komplexné geriatrické posúdenie (Comprehensive Geriatric Assessment, CGA) by malo detekovať funkčné poškodenie už v rannom štádiu (26).

Kvalita života predstavuje mnohorozmerný pojem, ktorý je vnímaný subjektívne (16), čo potvrdzuje aj naše zistenie (p = 0,009). Zahraničné výskumy, zamerané na kvalitu života seniorov sa zhodujú s našimi zisteniami v zmysle, že potenciál zdravia vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu života (5, 12, 34). Výskum realizovaný vo Fínsku hodnotil kvalitu života seniorov na základe skúmania zdravia, funkčného stavu a viedol k záveru, že kvalita života seniorov je v domácom prostredí vyššia ako v domovoch dôchodcov (4). Podobne aj naše zistenia potvrdzujú podstatný vzťah medzi položkami spokojnosti so životom a dostatkom fyzickej energie pre každodenný život (0,594**), tiež medzi spokojnosťou so životom a psychickou pohodou (0,202*).

Longitudinálna štúdia na Slovensku posudzovala funkčný stav v súbore inštitucionalizovaných seniorov a zistila, že vykonávanie aktivít denného života sa významne zhoršilo a sebestačnosť pri ich vykonávaní poklesla u tých istých obyvateľov zariadenia počas 4 rokov monitorovania o 37 %. Najviac ťažkostí mali seniori pri úkonoch dennej hygieny, kúpaní a chôdzi po schodoch, s vyšším stupňom vo vekovej skupine nad 75 rokov, čo potvrdzuje nepriaznivý a zhoršujúci sa funkčný stav seniorov v zariadení dlhodobej starostlivosti (14). Gustavsson et al. vo svojej štúdii dokázal, že miera sebestačnosti seniorov je najdôležitejším ukazovateľom nákladov na komunitnú starostlivosť vo všetkých krajinách a už jednobodový pokles v uvedenom skóre mal za následok zvýšenie nákladov na starostlivosť o 1,4% v Španielsku, Veľkej Británii, USA a 2% nárast vo Švédsku (11). Mnohé štúdie sa zameriavajú na percepciu vnímania kvality života u seniorov v rámci sociálnej starostlivosti v porovnaní s jej evaluáciou práve u geriatrických pacientov. V roku 2009 v Katalánsku v záujme detekcie poskytovania sociálnych služieb pomocou WHOQOL-OLD bola vykonaná kvalitatívna štúdia kvality života u obyvateľov zariadení pre seniorov (konkrétne antropologické vnímanie staroby, ale aj možný vplyv interkultúrnych faktorov v interakcii medzi personálom a seniormi). Bolo potvrdené pozitívne uspokojovanie požiadaviek seniorov, ktoré bolo obmedzované faktormi, ako boli časový rozvrh práce, organizačné dôvody, problémy managementu zariadenia a iné, pričom bola zásadne akceptovaná autonómia seniorov. V súvislosti s hnutím tzv. pozitívnej psychológie sa pozornosť odborníkov koncentrovala na vedecké skúmanie pozitívnych aspektov obdobia starnutia a staroby, ako napr. múdrosti a životnej spokojnosti. Diagnostika kvality života u starších osôb by mala spĺňať päť aspektov:

  1. Posúdiť efektivitu zdravotníckych intervencií alebo posúdiť kvalitu systému zdravotnej starostlivosti.
  2. Posúdiť dopad sociálnych a environmentálnych intervencii na kvalitu života.
  3. Odhadnúť potreby danej populačnej skupiny.
  4. Porozumieť príčinám a dôsledkom zisťovania individuálnych rozdielov v kvalite života.
  5. Zlepšiť klinické rozhodovanie u pacientov danej vekovej skupiny (29).

V štáte Vestfold v Nórsku bola vykonaná štúdia u seniorskej populácie, v ktorej komparovali výsledky intervencii v oblasti rehabilitácie v nemocničných rehabilitačných centrách (PCDIR – primary health care in-patient dedicated rehabilitation centre) a v ošetrovateľských domoch (PCNHR – primary health care in short-term beds in nursing homes) počas 18 mesiacoch u 298 pacientov, kde zaraďujúcim kritériom pre potreby výskumu bol vek nad 65 rokov. Ako metódy výskumu boli použité: ADL test (Activity Daily Living), MMSE test (Mini Mental Status Evaluation), SCL-10 (Symptom Check List-10). Rozdiely medzi skupinami boli hodnotené ANOVA testom ako hraničné (p < 0,05). Výsledky potvrdili, že seniori, ktorí mali vykonávané rehabilitačné postupy a intervencie, boli hospitalizovaní v priemere 16,1 dní v PCDIR v porovnaní so skupinou seniorov, hospitalizovaných v PCNHR v priemere 9,6 dní (17).

U skupiny nórskych pacientov sme sa zamerali na oblasť zmyslu života, ktorá dominovala (priemer = 3, 90) a radosti zo života. V súčasnej klinickej praxi sa ukazuje ako nevyhnutná potreba realizácie komplexného geriatrického hodnotenia, ktorým zabezpečí štandardnú a včasnú detekciu ochorenia, účinnú liečbu a rehabilitáciu, čo následne zvyšuje možnosti uzdravenia geriatrických pacientov a znižuje ich závislosť od iných osôb. Pri hodnotení sebestačnosti v súbore 1028 respondentov boli zistené najhoršie výsledky v skupine seniorov so zhoršenou úrovňou sebestačnosti (v rozsahu 60 až 41 bodov, p < 0,05), rovnako išlo o skupinu seniorov s najťažšou poruchou sebestačnosti (skóre menšie ako 40 bodov). Štúdia potvrdila fakt, že fyzická aktivita v geriatrickom veku je veľmi dôležitá (26).

Na Slovensku v súčasnosti dominuje trend presunu starostlivosti o seniorov z inštitucionálnej oblasti do komunitnej sféry. V štýle sociálnej spoločnosti vznikajú komunitné centrá, z pozície štátu narastá podpora opatrovateľských služieb, ktoré si odobrujú prívlastok sociálnych služieb. Spomínané medziobdobie sa snažia suplovať denné geriatrické centrá, denné stacionáre, ktoré implementujú do starostlivosti nielen základné denné aktivity, ale podporujú najmä sociálne kontakty u seniorov prostredníctvom spoločenských aktivít (24).

Pre vekovú štruktúru obyvateľstva Slovenskej republiky sú typické dva základné rysy: nerovnomernosť a starnutie. Nerovnomernosť je spôsobená predovšetkým zmenami vo vývoji intenzity pôrodnosti v priebehu ostatných 100 rokov (vojny, babyboom, druhý demografický prechod). Pod fenomén starnutia sa podpisuje nízka plodnosť a zvyšovanie strednej dĺžky života. Prvé príznaky starnutia populácie v slovenskej populácii môžeme pozorovať od polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia. V súčasnosti dochádza k výraznejšiemu zrýchleniu tohto procesu, pretože silné povojnové ročníky dosahujú dôchodkový vek, a rovnako sú vo veku najvyššej fekundity (fyziologickej plodnosti) málo početné vekové skupiny, narodené v prvej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia (1). Intenzitu starnutia obyvateľstva dokumentujú i viaceré ukazovatele veku. Priemerný vek žijúcich obyvateľov na Slovensku sa postupne zvyšuje, v roku 2014 dosiahol hodnotu 39,9 rokov (38,2 u mužov; 41,4 u žien), v priebehu obdobia 2012–2014 sa zvýšil o 0,6 roka. Rovnako kontinuálne sa zvyšuje aj index starnutia. V roku 2014 dosiahol hodnotu 91,2 % (68,2 % u mužov a 115,3 % u žien), čo znamená, že v súčasnosti pripadá na 100 detí (0–14) 91 obyvateľov vo veku 65 rokov a starších. V tomto indexe sú však výrazné rozdiely medzi mužskou a ženskou zložkou populácie v dôsledku mužskej mortality (31).

ZÁVER

Demografické ukazovatele nás motivujú k vykonaniu analýz života seniorskej populácie. Starnutie populácie je výzvou pre vlády jednotlivých štátov, ale najmä pre oblasť zdravotníctva. Vzhľadom na to, že celosvetovo zaznamenávame nárast staršej populácie, je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť starnúcej populácii a jej kvalite života. V našej výskumnej sonde nešlo o rozsiahlu reprezentatívnu vzorku, zistené výsledky sa týkajú konkrétneho zdravotníckeho zariadenia v Oslo, keďže ide o krajinu s plnohodnotne fungujúcim sociálnym systémom.

Spokojnosť so životom je dôležitý atribút vnímania kvality života a dôležitým ukazovateľom seniorského veku, aj keď v porovnaní s inými komponentami sa náročne hodnotí. Atribúty kvality života nevyhnutne súvisia s hodnotením vnímania zdravia. Pokles kvality života u seniora sa prejaví atmosférou ťaživosti, závislosťou od iných, stratou autonómie a absenciou zmyslu života. Prieskum o zdraví, starnutí a odchode do dôchodku – SHARE (Survey of Health, Ageing and Retirement in Europe) skúmal starnutie, zdravie a životnú spokojnosť medzi najstaršími osobami v Nemecku (osoby vo veku 75 a starší). Pri analýze úrovne životnej spokojnosti bol zaznamenaný veľký pokles hodnotenia spokojnosti so životom, čo možno pripísať (úmerne s vekom) predovšetkým zníženému záujmu vnímania osobnej kvality života, a vôbec najnižšia absolútna úroveň životnej spokojnosti bola zaznamenaná u najstarších. Mnohé štúdie potvrdzujú, že hlavná expozícia vážnych zdravotných problémov ovplyvňuje životnú spokojnosť starších osôb a následne od nej závisí ich objektívny zdravotný stav (16, 27, 32).

Vzhľadom na demografický vývoj v krajinách EÚ je dôležité, aby sa LTC (long-term care) vo svojej ucelenej podobe (vrátane preventívnych opatrení na zníženie jej potreby) stala prioritou verejného zdravotníctva, pregraduálneho aj postgraduálneho vzdelávania a komunitného plánovania jednotlivých miest a obcí (24). Podmienkou nie je len desektorializácia, teda zjednotenie sociálneho a zdravotného prístupu k zdravotne sociálnym klientom, ale aj vytvorenie uceleného a rozsiahleho súboru dostupných podporných aktivít a služieb, zameraných na zlepšenie funkčných možností a kvality života vysoko nad rámec bazálneho, zdravotne sociálneho zabezpečenia. Nový koncept dlhodobej starostlivosti je postavený predovšetkým na terénnych čiže komunitných službách (community-based), na zdravotne sociálnej integrácii a na podpore zmyslu a kvality života (21, 28).

Stret záujmov: žiadny.

ADRESA PRO KORESPONDENCI:

PhDr. Anna Hudáková, PhD.

Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta zdravotníckych odborov

Katedra ošetrovateľstva

Partizánska 1,

080 01 Prešov,

SR

e-mail: anna.hudakova@unipo.sk


Zdroje

1. Aleš M. Budoucnost stárnutí. Demografie 2010; 52(1): 62–64.

2. Bergland A, Thorsen K, Loland NW. The relationship between coping, self-esteem and health on outdoor walking ability among older adults in Norway. Ageing Soc 2010; 30(6): 949–963.

3. Boriková I. Posudzovanie aktivít denného života. Ošetrovatelství a porodní asistence 2010; 1(1): 24–30.

4. Böckerman P, Johansson E, Saarni S. Institutionalisation and quality of life for elderly people in Finland. ENEPRI research report No. 92, 2011 [on line] [cit. 2017-04-29]. Dostupné z: http://www.ceps.eu/book/institutionalisation-and-quality-life-elderly-people-finland

5. Berlau D, J, Corrada M, M, Kawas, C. The prevalence of disability in the podest-old is high and continues to increase with age: findings from the 90+ study. Int J Geriatr Psychiatry 2009; 24(11): 1217–1225.

6. Bowling, A. The psychometric properties of the older people’s quality of life questionnaire, compared with the CASP – 19 and the WHOQOL – OLD. Curr Gerontol Geriatr Res. 2009; 2009:298950. Epub 2010 Feb 1 [on line] [cit. 2017-04-29]. Dostupné z: htpp://www.hindawi.com/journals/cggr/2009/298950

7. Deraas TS, Berntsen GR, Hasvold, T, Førde OH. Does long-term care use within primary health care reduce hospital use among older people in Norway? A national five-year population-based observational study. BMC Health Serv Res 2011; 11: 287 [on line] [cit. 2017-04-29]. Dostupné z: www: http://www.biomedcentral.com/1472-6963/11/287

8. Dingová M. Chronické ochorenie a kvalita života v staršej rómskej populácii. In. Ošetrovatelství a porodní asistence 2011; 2(2): 211–218.

9. Dragomirecka E. WHOQOL-OLD: Příručka pro uživatele česke verze. Praha: Psychiatrické centrum 2009.

10. Gurková E. Hodnocení kvality života pro klinickou praxi a ošetřovatelský výzkum. Praha: Grada Publishing 2011.

11. Gustavsson A, Brinck P, Bergvall N, et al. Predictors of costs of care in Alzheimer’s disease: a multinational sample of 1222 patients. Alzheimers Dement 2011: 7(3): 318–327.

12. Hawton A, Green C, Dickens AP, et al. The impact of social isolation on the health status and health-related quality of life of older people. Qual Life Res 2010, 20: 57–67.

13. Hegyi L, Krajčík Š, Konečná M. Súčasný stav zdravotnej starostlivosti o seniorov v SR. Geriatria 2009; 10(3): 4–7.

14. Hegyi L, Krajčík Š. Geriatria. 2. vydanie. Bratislava: Herba 2010.

15. Horňáková M, Martínková V. Aktivní život seniorů. Sestra 2012; 19(11): 39–40.

16. Hudáková A, Majerníková Ľ. Kvalite života seniorov v kontexte ošetřovatelství. Praha: Grada Publishing 2013.

17. Johansen I, Lindbak M, Stanghelle J, Brekke M. Independence, institutionalization, death and treatment costs 18 months after rehabilitation of older people in two defferent primary health care settings. In: BMC Health Serv Res 2012; 400 [on line] [cit. 2017-04-29]. Dostupné z: http://www.biomedcentral.com/1472-6963/12/400

18. Jurčová D, Vaňo B. Populačný vývoj na Slovensku v kontexte populačného vývoja v EÚ. Demografická perspektíva EÚ a Európy pre 21. storočie a národnostné i etnické menšiny v krajinách EÚ. Bratislava: SSZP a Úrad vlády SR, 2011; 5–13.

19. Kačmárová M, Babinčák P, Mikulášková G. Teórie a nástroje merania subjektívne hodnotenej kvality života. Prešov: FF PU v Prešove, Grafotlač 2013.

20. Kalvach Z. a kol. Geriatrické syndromy a geriatrický pacient. Praha: Grada Publishing 2008.

21. Kalvach Z, Čeledová L, a kol. Křehký pacient a primární péče. Praha: Grada Publishing 2011.

22. Kršíková T, Bužgová R. Kvalita života pacientov s demenciou z pohľadu rodinných príslušníkov. Ošetřovateství a porodní asistence 2011; 2(3): 248–256.

23. Leveille SG, Fried L, Guralnik JM, et al. Disabling symptoms: what do older women report? J Gen Intern Med 2002; 17(10): 766–773.

24. OECD. Long-term care for older people. The OECD Health Project. Paris: OECD 2005.

25. Németh F, Babčák M, Eliášová A, a kol. Geriatria a geriatrické ošetrovateľstvo. Martin: Osveta 2009.

26. Németh F, Derňárová Ľ, Hudáková A. Komplexné geriatrické hodnotenie a ošetrovanie seniorov. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov. Prešov: Datapress 2011.

27. Repková K, a kol. Policy brief: Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku na rázcestí. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny 2010.

28. Repková K, a kol. Dlhodobá starostlivosť o starých ľudí na Slovensku a v Európe (3). Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny 2011.

29. Ruch W, Proyer R, Weber M. Humor as a character strength among the elderly. Gerontol Geriatr 2010; 43(1): 13–18.

30. Sedláková D. Zdravotnícke systémy a dlhodobá starostlivosť o starších ľudí z pohľadu WHO. In Repková K. a kol. Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí na Slovensku a v Európe (I). Neformálna starostlivosť. Kvalita. Bratislava: IVPR 2010; 15–19.

31. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012-2014. Bratislava, 2015 [online] [cit. 2017-04-29]. Dostupné z: http://www.uvzsr.sk/docs/info/podpora/Sprava_o_zdravotnom_stave_obyvatelstva_SR_za_roky_2012_2014.pdf

32. Tothová V, Veisová V, Bártlová S. Názory lékařů a všeobecných sester na výhody a nevýhody péče o seniory v domácím prostředí. Kontakt 2011; 13(2): 129–137.

33. Vaňo B, Jurčová D, Mészáros J, a kol. Populačný vývoj v Slovenskej republike 2011. Bratislava: Infostat VDC 2012.

34. White S, Wójcicki T, Mcauley E. Physical activity and quality of life in community dwelling older adults. Health Qual Life Outcomes 2009; 7: 10 [online] [cit. 2017-04-29]. Dostupné z: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2649048

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 4

2017 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Výhody léčby pacientů s DM 2. typu GLP-1 agonisty
nový kurz
Autoři: prof. MUDr. Martin Haluzík, DrSc.

Syndrom suchého oka – diagnostika, komplikace a léčba
Autoři: MUDr. Petr Výborný, CSc., FEBO

Systémová léčba psoriázy
Autoři: MUDr. Jiří Horažďovský, Ph.D

Klinická farmakokinetika betablokátorů
Autoři:

Současné možnosti terapie osteoartrózy
Autoři: MUDr. Jakub Holešovský

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

VIRTUÁLNÍ ČEKÁRNA ČR Jste praktický lékař nebo pediatr? Zapojte se! Jste praktik nebo pediatr? Zapojte se!

×