35. výročie vzniku prvého klinického angiologického pracoviska v Slovenskej republike


Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2009; 89(4): 222
Kategorie: Aktuality/zprávy/recenze

Rok 2009 je rokom 90. výročia vzniku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) v Bratislave a 35. výročím vzniku Angiologického pracoviska II. internej kliniky LFUK – FN v Bratislave. Lekárska fakulta v Bratislave bola prvou a zakladajúcou fakultou Univerzity Komenského a lekár-internista profesor Kristián Hynek bol jej prvým rektorom.

Napriek tomu, že cievne choroby sa od začiatku 20. storočia stávali vážnym problémom internej medicíny, praktickú klinickú angiológiu však na území Slovenska robili väčšinou chirurgovia (z internistov na LFUK MUDr. Matej Ondrejčák, doc. MUDr. Ondrej Lipták, CSc., MUDr. Miroslav Frič).

Prvú internisticko-angiologickú dizertačnú prácu na LFUK obhajoval MUDr. Milan Cachovan, ktorý v r. 1967–1968 viedol angiologické laboratórium na Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie, ale klinickú angiologickú ambulanciu sa mu nepodarilo založiť. Podarilo sa to až MUDr. Petrovi Gavorníkovi v r. 1974, keď prestúpil za tým účelom z I. očnej kliniky LFUK na žiadosť vtedajšieho prednostu Fyziatrickej kliniky LFUK (neskôr II. internej kliniky) prof. MUDr. Juraja Kolesára, DrSc. (1).

Angiologické pracovisko (PAP) II. internej kliniky LFUK a FNsP v Bratislave je prvé a doteraz nepretržite fungujúce klinické internisticko-angiologické pracovisko v Slovenskej republike, ktoré v roku 2009 oslavuje 35. výročie vzniku.

Profesor Gavorník, ktorý je jeho doterajším vedúcim lekárom, inicioval ďalej vznik: Slovenskej angiologickej spoločnosti SLS (predseda prípravného výboru, predseda ustanovujúcej schôdze v Charlie Centre v Bratislave 25. 3. 1993, stal sa prvým predsedom SAS SLS (2), predsedom I. Slovenského angiologického kongresu s medzinárodnou účasťou vo Vysokých Tatrách, kde predniesol Koncepciu angiológie ako špecializovaného odboru internej medicíny (3). Jej hlavné tézy boli neskoršie v legislatívnom procese schválené v dnešnej podobe.

Ďalej inicioval vznik:

  • Sekcie angiológov Slovenskej lekárskej komory (je jej doterajším predsedom);
  • časopisu Všeobecná angiológia (General Angiology) – šéfredaktor, časopis tč. z finančných dôvodov nevychádza (4).

Je autorom prvých slovenských angiologických učebníc a monografií (Angiológia 1998; Ateroskleróza a iné choroby artérií 1999; Všeobecná angiológia. Angiologická propedeutika. Cievne choroby 2001 atď). Je iniciátorom a gestorom výučby preventívnej a klinickej všeobecnej angiológie na LFUK, ako povinne voliteľného predmetu v 5. ročníku všeobecného lekárstva (5, 6, 7, 8-12).

Prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FESC., súčasný prednosta kliniky, predseda Slovenskej internistickej spoločnosti SLS a ďalších početných funkcií, vrátane členstva výboru Sekcie angiológov SLK, je autorom a spoluautorom prvých epidemiologických angiologických prác, ktoré klinika robila v medzinárodnej spolupráci.

Prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc. – tajomníčka kliniky, členka prípravného výboru SAS SLS, jej prvá vedecká sekretárka, t.č. predsedníčka; významným spôsobom sa podieľala na zaradení SAS SLS do medzinárodných angiologických štruktúr, autorka významných angiologických prác (ostatná monografia Choroby ciev 2008), organizátorka domácich i medzinárodných angiologických podujatí (13).

Doc. MUDr. Ľudovít Gašpar, CSc – člen výboru Sekcie angiológov SLK, popredný autor  v oblasti transkutánneho monitorovania pO2 v angiológii.

MUDr. Ewald Ambrózy, prvý pokladník SAS SLS, t.č. vedecký sekretár SAS.

MUDr. Ivar Vacula, CSc. člen organizačného výboru SAK, naša „nová krv“.

MUDr. Alena Uhrinová, MUDr. Tatiana Pišková, MUDr. Martina Kováčová, MUDr. Kristína Letková – angiologické doktorandky (školiteľ profesor Gavorník), naša „nádej“.

Všetci pracovníci Angiologického pracoviska presadzujú postulát, že interná medicína a angiológia môžu adekvátne fungovať len v úzkej spolupráci s chirurgiou (angiochirurgiou) a rádiológiou (angiorádiológiou). Profesor Gavorník označuje tento vzťah ako „angiotriangel“ alebo „angiotrio“ (2–8). V tomto zmysle je jediným racionálnym riešením vybudovanie novej Fakultnej (Univerzitnej) nemocnice v Bratislave, kde by boli kvalitne vybavené tieto tri angiošpecializácie. V rozšírenom „vaskulárnom orchestri“ má v manažmente cievnych chorôb nezastupiteľné miesto praktický všeobecný lekár!

Cievne choroby patria medzi najrozšírenejšie, najzávažnejšie a najpálčivejšie nielen zdravotnícke, ale aj ekonomické a sociálne problémy súčasného sveta, vrátane Slovenskej republiky. Zapríčiňujú vysokú morbiditu spojenú s dlhotrvajúcou pracovnou neschopnosťou a invalidizáciou a asi polovicu zo všetkých úmrtí (prvé miesto v mortalite) populácie. Možno preto oprávnene hovoriť o angiopandémii tretieho milénia (3–7, 8-12).

Angiológia je samostatný špecializovaný odbor internej medicíny (vnútorného lekárstva), ktorý sa zaoberá najmä diagnostikou, posudzovaním, prevenciou, liečbou i výskumom cievnych chorôb a porúch periférnej cirkulácie (angeion – cieva, logos – náuka, teda náuka o cievach). Angiológia je „dcérou“ svojej „matky“ – internej medicíny (6, 7, 8,12) a je jej integrálnou súčasťou (5). Je jedinou špecializáciou internej medicíny, ktorá umožňuje komplexný a integrujúci pohľad na pacienta, keďže cievy sú, až na malé výnimky, vo všetkých tkanivách organizmu človeka.

Tridsaťpäť rokov nepretržitej existencie Prvého angiologického pracoviska (PAP) v Slovenskej republike je spojené s významnými angiologickými prioritami nielen v liečebno-preventívnej činnosti, ale aj v pedagogickej, vedecko-výskumnej činnosti a organizátorskej činnosti.  Stalo sa v Slovenskej republike angiologickým lídrom aj v medzinárodnej spolupráci s európskymi a ďalšími medzinárodnými angiologickými inštitúciami. Prekonávať bolo treba, bohužiaľ, aj nesmierne veľa prekážok a podrazov  zo strany neprajníkov a odporcov. V súčasnosti je angiológia jednou z najperspektívnejších špecializácií internej medicíny a pre jej ďalší rozvoj  treba vytvárať čo najoptimálnejšie podmienky (9–12).

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD.,

mim. prof. 

zást. prednostu II. internej kliniky

LFUK-FNsP v Bratislave,

vedúci lekár  Prvého angiologického pracoviska (PAP),

expert SLK – hlavný odborník pre angiológiu.

E-mail: gavornik@faneba.sk


Zdroje

1. Gavorník, P., Štvrtinová, V., Ambrózy, E. et al. Štvrťstoročné výročie angiologického pracoviska vo Fakultnej nemocnici Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prakt. Flebol. 2000, 9(4), s. 171-174.

2. Gavorník, P. Súčasnosť a perspektívy angiológie na Slovensku. Založenie samostatnej angiologickej spoločnosti v Slovenskej republike. Noninvas. Cardiol. 1993, 2(2), s. 136-137.

3. Gavorník, P. I. Slovenský angiologický kongres s medzinárodnou účasťou v Tatranských Zruboch. Koncepcia angiológie. Noninvas. Cardiol. 1994, 3(3), Suppl. 1, S1-S2.

4. Gavorník, P. Editorial. Všeobecná angiológia (General angiology) 2001, 1(1), s. 1-2.

5. Gavorník, P. Angiológia ako najvýznamnejší špecializovaný (nadstavbový) odbor, ale aj integrálna súčasť internej medicíny. Vnitřn. Lék. 1998, 44(10), s. 606-608.

6. Gavorník, P. Angiológia. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK, 1998. 148 s.

7. Gavorník, P. Ateroskleróza a iné choroby tepien. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského-Vydavateľstvo UK, 1999. 216 s.

8. Gavorník, P. Všeobecná angiológia. Angiologická propedeutika. Cievne choroby. 2. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského-Vydavateľstvo UK, 2001. 268 s.

9. Gavorník, P. Cievne choroby. In: Klimo F a kol.: Praktické a rodinné lekárstvo. 1. vyd. Senica: Prognóza 1999. 1100 s. (s. 382-400).

10. Gavorník, P. Choroby tepien. In: Ďuriš I, Hulín I., Bernadič M (eds): Princípy internej medicíny. 1. vyd. Bratislava: SAP. 2001. 2951 s. (s.784-797).

11. Gavorník, P. Lymfatický systém, farmakodynamika a farmakoterapia. In: Lešník F, Danko J (eds): Medicínska lymfológia. Morfológia, fyziológia, klinika, diagnostika, chirurgia a terapia lymfatického systému. 1. vyd. Bratislava: Hajko & Hajková, 2005. 415 s. (s. 335-342).

12. Gavorník, P. Očný ischemický syndróm a iné vaskulárne choroby oka. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK, 2008. 100 s.

13. Štvrtinová, V. (ed). Choroby ciev. 1. vyd. Bratislava: SAP, 2008. 896 s.

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 4

2009 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se