Tuberkulóza pľúc a dielo Franza Kafku


Autoři: M. Mydlík 1,2;  K. Derzsiová 1
Působiště autorů: Lekárska fakulta UPJŠ 1;  Logman a. s., Košice, Slovenská republika 2
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2008; 88(8): 484-486
Kategorie: Historie/fejeton

Souhrn

Tretieho júla 2008 uplynulo 125 rokov od narodenia jedného z najväčších a najvýznamnejších spisovateľov XX. storočia, pražského nemeckého spisovateľa Franza Kafku. Šestnásteho mája 2008 uplynulo 7 rokov od odhalenia pamätníka Franza Kafku v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách. Franz Kafka bol chorý na tuberkulózu pľúc od r. 1917 až do svojej smrti r. 1924 (Kierling, Rakúsko). Liečil sa na túto chorobu aj v sanatóriu „Villa Tatra“ v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách, od 20. 12. 1920 do 27. 8. 1921. Tuberkulóza pľúc bola v tejto dobe veľmi nebezpečná choroba, liečila sa diétoterapiou, klimatoterapiou a symptomatickou liečbou. Bola to málo účinná liečba, bez možnosti použitia špecifických antituberkulotík. V práci je opísaná choroba Franza Kafku – tuberkulóza pľúc, z pohľadu vtedajších diagnostických a liečebných možností, ako aj z pohľadu, ako sa prejavila v jeho literárnom diele.

Kľúčové slová:
Franz Kafka, tuberkulóza pľúc, diagnostika a liečba, literárne dielo.

Úvod

Jeden z najvýznamnejších spisovateľov XX. storočia, pražský nemecký spisovateľ Franz Kafka, sa narodil 3. 7. 1883 v Prahe a zomrel 3. 6. 1924 v Kierlingu (Rakúsko). Franz Kafka si písal denník, je autorom 3 románov, mnohých poviedok a aforizmov, listov priateľom a iných textov. Z nich najznámejšie sú listy Milene Jesenskej.

Franzom Kafkom dosiahla pražská nemecká literatúra svojho umeleckého vrcholu, v ktorom rezonovali vtedajšie zložité kultúrne a spoločenské pomery, ako aj autorovo vlastné fantastické, úzkostlivé, hľadajúce a neopakovateľné stvárnené videnie sveta.

Kafkovo dielo, ktoré chápeme ako naliehavé, zúfalé varovanie pred odľudšteným svetom, patrí medzi trvalé hodnoty svetovej literatúry (6, 7, 10). Grécky spisovateľ Pavlas Matesis vo svojom interview pre Literárne noviny zo dňa 28. apríla 2008 charakterizoval dielo Franza Kafku okrem iného takto:

„Franz Kafka urobil geniálnu vec, využíval prvky reality a vytvoril nadrealistický priestor. Jeho materiál boli realistické čiastočky, z ktorých budoval vlastný svet“ (4).

Táto skutočnosť sa dá do určitej miery metaforicky interpretovať aj do hodnotenia vlastnej choroby, či už v denníkoch, listoch, poviedkach, fragmentoch a v iných prácach (1, 2) „Sú príchody a minutia a často navždy lúčenia“, zápis do pamätníka spolužiakovi Hugovi Bergmanovi 20. 11. 1897, bol to prvý známy text Franza Kafku.

Franz Kafka napísal tri romány: Nezvestný (r. 1912), Proces (r. 1914), Zámok (r. 1922).

Okrem toho napísal mnoho poviedok a z nich sú najznámejšie: Premena, Ortieľ, Vidiecky lekár, Umelec v hladovke, Opis jedného zápasu, Iné (6, 7, 10).

Tuberkulóza pľúc Franza Kafku

Hemoptoe prekvapilo Franza Kafku v noci z 12. na 13. 8. 1917 v byte, v Schönborskom paláci v Prahe na Malej Strane, a ktoré sa opakovalo v noci o deň neskôr. Tým sa prejavila tuberkulóza pľúc u Franza Kafku, ktorá neskôr postihla aj hrtan a viedla 3. 6. 1924 k jeho smrti (2).

V dopise Ottle Kafkovej, svojej sestre do Prahy, zo dňa 29. 8. 1917, napísal Franz Kafka veľmi podrobne o svojom chrlení krvi z pľúc. Okrem toho jej oznámil, že bol na vyšetrení u dr. Mühlsteina, ktorý zistil, že má zápal priedušiek. Napísal mu na recept nejaký liek, z ktorého mal vypiť dve fľaše a za mesiac sa mal prísť opäť ukázať. Keby sa chrlenie krvi z pľúc opakovalo, mal by hneď prísť (2).

V dopise Felícii Bauerovej zo dňa 19. 9. 1917 Franz Kafka napísal, že ho prekvapila tuberkulóza pľúc  vykašlávaním krvi, ale na druhej strane mu odstránila bolesti hlavy (2).

K svojej chorobe – tuberkulóze pľúc sa Franz Kafka vyjadril aj iným spôsobom: „Keby som mal v najbližšej dobe zomrieť alebo sa stať úplne neschopným žiť – táto možnosť je veľká, pretože som mal v posledných dvoch nociach silné chrlenie krvi – potom môžem povedať, že som sa sám sebe roztrhal. Keď predtým otec hovorieval v divokých a prázdnych hrozbách ,Ja ťa roztrhnem ako sleďa’ – v skutočnosti sa ma ani prstom nedotkol – teraz sa táto hrozba uskutočňuje nezávisle na ňom…“ (2).

V dopise z Merana, 31. V. 1920, napísal Franz Kafka Milene Jesenskej:

„Som duševne chorý, v chorobe pľúc iba choroba duše vystúpila z brehov“.

V ďalšom dopise Milene Jesenskej z Prahy 10. 7. 1920 Franz Kafka napísal o tom, že nie je zdravý, cez deň mal silný kašeľ, ktorý v noci trval až 10 minút (2).

Liečebné pobyty Franza Kafku

V nasledujúcich rokoch Franz Kafka absolvoval niekoľko liečebných pobytov na rôznych dedinách a v sanatóriách, v rámci klimatoterapie. Počas tohto obdobia intermitentne písal až do konca svojho života. Liečebné pobyty Franza Kafku od r. 1917 boli nasledujúce:

Siřem, 11. 9. 1917 – 30. 4. 1918, Turnov, 28. 8. – 29. 9. 1918.

V dňoch 14. 10 – 18. 11. 1918, Franz Kafka prekonal „španielsku chrípku“, ktorá bola v tejto dobe veľmi nebezpečnou chorobou.

Ďalšie pobyty boli v Želízoch, severne od Mělníka, v sanatóriu Stüdl, 30. 11. – 22. 12.. 1918, 4. 11. – 20. 11. 1919. Počas pobytu v Merane, v severnej časti Talianska ( 3. 4. – 28. 6. 1920), bola zistená u Franza Kafku tuberkulóza pľúcnych hrotov.

V dobe od 18. 12. 1920 – 27. 8. 1921 sa Franz Kafka liečil vo Ville Tatra, v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách (obr. 1, 2), ( 2, 5, 6, 7).

V liste z februára 1921 píše Franz Kafka z Tatranských Matliar Maxovi Brodovi o Robertovi Klopstockovi nasledujúce vety:

„Včera večer ma vyrušil, ale priateľsky, študent medicíny, 21 rokov, budapeštiansky žid. Je veľmi snaživý, múdry, má literárne sklony, napriek celkovému hrubšiemu výzoru, podobá sa Werfelovi, k ľuďom je veľmi ústretový ako rodený lekár, je odporca sionizmu, jeho vodcami sú Ježiš a Dostojevskij, prišiel po deviatej hodine z hlavnej budovy naproti, aby mi dal (nepotrebný) obklad, jeho mimoriadna láskavosť ku mne je zreteľne ovplyvnená Tvojím menom, ktoré veľmi dobre pozná“ (1, 2, 3, 5–8).

Subjektívne a objektívne príznaky tuberkulózy pľúc Franza Kafku v Tatranských Matliaroch boli: slabosť, nechutenstvo, chudnutie, zvýšené teploty, dráždivý a produktívny kašeľ, príznaky svedčiace pre zápal pľúc (5).

Možnosti liečby tuberkulózy pľúc v čase pobytu Franza Kafku v Tatranských Matliaroch boli: pokoj na lôžku, klimatoterapia, diéta so zvýšeným obsahom mlieka, antipyretiká, lieky proti kašľu (kodeín až morfín), atropín, iná symptomatická liečba. Okrem toho sa používala liečba tuberkulínom, séroterapia, liečba kreosotom, intratracheálne injekcie eukalyptového oleja, zlúčeniny vápnika, terapeutický pneumotorax (9).

Franz Kafka v r. 1921 počas svojho liečebného pobytu v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách
Obr. 1. Franz Kafka v r. 1921 počas svojho liečebného pobytu v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách

V liste z júna 1921 z Tatranských Matliar Franz Kafka odpovedal na dotazník Maxa Broda takto: prírastok na váhe – 8 kg; celková váha – 65 kg; objektívny pľúcny nález – tajomstvo lekára, údajne priaznivý; teplota – väčšinou bez horúčky; dýchanie – nie je dobré, v chladných večeroch skoro ako v zime; podpis – jediná otázka, ktorá Franza Kafku uviedla do rozpakov.

Počas pobytu v Tatranských Matliaroch Franz Kafka prekonal zápal pľúc a odišiel z Tatranských Matliar 21. 8. 1921 v nezlepšenom stave.

„Villa Tatra“, na dobovej fotografii v Tatranských Matliaroch vo Vysokých Tatrách
Obr. 2. „Villa Tatra“, na dobovej fotografii v Tatranských Matliaroch vo Vysokých Tatrách

Ďalšie liečebné pobyty Franza Kafku boli vo Špindlerovom Mlyne ( 27. 1. – 17. 2. 1922), počas ktorého sa zdravotný stav Franza Kafku opäť nezlepšil. V dobe od 23. 6. do 18. 9.1922 sa liečil v Planej nad Lužnicou. Počas pobytu v kúpeľoch Müritz (Nemecko) pri Baltickom mori, (5. 7. – 9. 8.1923), sa Franz Kafka zoznámil s Dorou Diamantovou. V období od 23. 9. 1923 – 17. 3. 1924, Franz Kafka býval s Dorou Diamantovou v záhradnej štvrti Steglitz, neskôr vo štvrti Zehlendorf, v Berlíne.

Dňa 31. 1. 1924 Franz Kafka napísal Maxovi Brodovi, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, kašlal a mal stále zvýšené teploty. Dňa 17. 3. 1924 v Prahe, zistil Róbert Klopstock, jeho priateľ a spolupacient z Tatranských Matliar, výraznú stratu hlasu (3).

Poslednú poviedku: „Speváčka Jozefína alebo myší národ” napísal Franz Kafka v Prahe, v dobe od 18. 3. – 4. 4. 1924.

V dobe od 10. 4. do 19. 4. 1924 bol Franz Kafka hospitalizovaný na Otorinolaryngologickej klinike prof. Markusa Hajeka vo Všeobecnej nemocnici na Lazaret Gasse, vo Viedni. Počas pobytu na tejto klinike bola diagnostikovaná u neho tuberkulóza hrtanu.

Franz Kafka mal stále zvýšenú teplotu, vážil 49 kg a mal afóniu spojenú s bolesťami (2, 10).

„To si človek utvorí pojem o suchotách, uprostred je brúsený kameň, po stranách sú zuby píly, všetko ostatné je len prázdne, suché spútum. To, že som s hrtanom toľko hodín nič nerobil, preto tak bolí? Tlmené dráždenie stále trvá“, napísal Franz Kafka na konverzačný lístok v máji 1924, v sanatóriu Dr. Hoffmana v Kierlingu (2).

Na konverzačnom lístku z mája 1924 sa Franz Kafka vrátil ku svojej poslednej poviedke:

„Poviedka dostane nový nadpis, Speváčka Jozefína – alebo myší národ. Takéto nadpisy s “alebo“, nie sú veľmi pekné, ale tu majú zvláštny zmysel. Je to niečo ako váhy“.

Franz Kafka dva týždne pred svojou smrťou korigoval stĺpcový obťah poviedky „Speváčka Jozefína alebo myší národ“, a pritom napísal Robertovi Klopstockovi na korešpondenčnom lístku:

„Vidíte, že som zavčasu začal skúmať zvierací pískot“ (3).

„Pomoc zasa takto odchádza, bez toho aby pomohla“, napísal Franz Kafka na začiatku júna. 1924 z Kierlingu, na poslednom konverzačnom lístku (2).

Posledný liečebný pobyt Franza Kafku bol od 19. 4. do 3. 6. 1924 v Kierlingu, ktorý je časťou Klosterneuburgu, neďaleko Viedne.

Franz Kafka zomrel 3. 6. 1924, a pri jeho úmrtnom lôžku boli prítomní Dora Diamantová a Robert Klopstock (2, 8, 10).

Franz Kafka bol pochovaný 11. 7. 1924 na židovskom cintoríne v Prahe - Štrašniciach.

Záver

Dňa 4. júna 2008 sa konal v Tatranských Matliaroch a Tatranskej Lomnici v poradí už IV. medicínsko-literárny memoriál Franza Kafku, tentoraz pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia. Organizátori memoriálu boli Mestský úrad Vysoké Tatry v Starom Smokovci, Štátne lesy TANAPu v Tatranskej Lomnici a Spolok lekárov v Košiciach. Predchádzajúce medicínsko-literárne memoriály sa konali v nasledujúcom poradí:

I. memoriál sa konal 16. mája 2001, pri príležitosti odhalenia pamätníka Franzovi Kafkovi v Tatranských Matliaroch (obr. 3),

II. memoriál sa konal 5. novembra 2004, pri príležitosti 80. výročia smrti Franza Kafku, a 

III. memoriál sa konal 27. apríla 2006, pri príležitosti 5. výročia odhalenia pamätníka Franzovi Kafkovi v Tatranských Matliaroch.

Pamätník Franza Kafku v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách
Obr. 3. Pamätník Franza Kafku v Tatranských Matliaroch, vo Vysokých Tatrách

Na všetkých týchto memoriáloch sme si pripomínali liečebný pobyt Franza Kafku od 18. decembra 1920 do 27. augusta 1921 vo Ville Tatra, v Tatranských Matliaroch, kde sa liečil na tuberkulózu pľúc, a to z pohľadu medicínsko-historického ako aj z literárno-historického.

*Práca bola prednesená na IV. medicínsko-literárnom memoriáli Franza Kafku 4. 6.. 2008, pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia, v Tatranskej Lomnici, vo Vysokých Tatrách.

Prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.

emeritný profesor LF UPJŠ

Nefrologické centrum Logman a.s.

Rastislavova 43

041 90 Košice

Slovenská republika

E-mail: k.derzsiova@fnlp.sk


Zdroje

1. Brod, M., Kafka, F. Přátelství. 1. vydání. Praha: Hynek, s.r.o., 1998, 452 s.

2. Kafka, F. Dílo Franze Kafky. zv. 1-13. Vydání 1. Praha: Nakladatelství Franze Kafky, 1997-2007.

3. Klopstock, R. S Kafkou v Matliarech. s.155-158. In: Koch, H.G.: Setkání s Franzem Kafkou/Vzpomínky současníků. Praha: Nakladatelství Franze Kafky, 2004, 212 s.

4. Matesis, P. Velmoci chtejí určovat řeckou budoucnost. Literární noviny 19, 2008, 18, s. 16.

5. Mydlík, M., Derzsiová, K. Franz Kafka v Tatranských Matliaroch. Vnitř. lék. 48, 2002, 1: s. 60-61.

6. Mydlík, M., Derzsiová, K. II. memoriál Franza Kafku v Tatranských Matliaroch. Tatry 2005, 2, s. 31.

7. Mydlík, M., Derzsiová, K. The disease of Franz Kafka. Prague Med Report 106, 2005, 3, p. 307 -313.

8. Mydlík, M., Derzsiová, K. Robert Klopstock and Franz Kafka – the friends from Tatranské Matliare (High Tatras). Prague Med Report 108, 2007, 2, p. 191–195.

9. Thomayer, J. Pathologie a therapie nemocí vnítřních. Páté vydání. Praha: Bursík & Kohout 1926, 1085 s.

10. Wagenbach, K. Franz Kafka. 2. vydání. Praha: Mladá Fronta, 1993, 184 s.

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé
Článek Jubilea
Článek Oznámení

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 8

2008 Číslo 8

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se