Využitie elektroimpedančnej tomografie v diagnostike karcinómu prsníka


Autoři: O. Raneta 1;  D. Ondruš 1;  V. Bella 2
Působiště autorů: 1st Department of Oncology, Faculty of Medicine, Comenius University, St. Elisabeth Cancer Institute, Bratislava, Slovak Republic 1;  Out Patient Department of Mammology, St. Elisabeth Cancer Institute, Bratislava, Slovak Republic 2
Vyšlo v časopise: Klin Onkol 2012; 25(1): 36-41
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Východiská:
Rakovina prsníka predstavuje celosvetovo závažný zdravotný a sociálny problém. Včasná diagnostika je kľúčom k úspechu liečby tejto malignity. Hlavnou úlohou tejto štúdie bolo zhodnotiť možnosti novej lacnej neinvazívnej techniky, tzv. elektroimpedančnej tomografie (EIT), a určiť, či implementácia EIT môže kvalitatívne doplniť existujúce klasické zobrazovacie metódy v procese diagnostiky karcinómu prsníka.

Materiál a metódy:
Do štúdie boli zaradené náhodne vybrané pacientky z tých, ktoré mali podozrivé mamografické a/alebo sonografické nálezy. Celkovo sa štúdie zúčastnilo 808 pacientok vo veku 18–94 rokov (priemer 54). Kritériá na vylúčenie zo štúdie boli: predchádzajúce operácie na prsníkoch, core-cut biopsia alebo punkčná aspiračná biopsia počas posledných 1 a 3 mesiacov. Najviac boli vylúčené pacientky s implantovaným kardiostimulátorom a pacientky, ktoré pred tým podstúpili rádioterapiu a/alebo chemoterapiu. EIT vyšetrenie bolo vykonané pomocou elektroimpedančného mamografu MEIK, ktorý bol vyvinutý v Ústave rádiotechniky a elektroniky Ruskej akadémie vied.

Výsledky:
Senzitivita EIT bola 87 %, mamografie (MMG) 89 %, sonografie (USG) 91 %, špecificita EIT bola 85 %, MMG 91% a USG 84 %. Negatívna prediktívna hodnota (NPV) všetkých troch metód preukázala takmer rovnaké hodnoty, s miernou výhodou USG. Najvyššiu pozitívnu prediktívnu hodnota (PPV) ukázala MMG (83 %), najnižšiu EIT (63 %). V kombinácii EIT + MMG a EIT + USG citlivosť sa zvýšila do 96 %, resp. 98 %. Špecificita EIT + MMG dosiahla 79 % a EIT + USG 71 %. NPV pre ETI + MMG a EIT + USG ukázala rovnaké hodnoty. PPV pre kombináciu EIT + MMG bola 65 % a pre kombináciu EIT+USG 58 %.

Závery:
Výsledky našej štúdie sú veľmi podobné výsledkom získaným v predchádzajúcich analogických štúdiách. Je zrejmé, že EIT je sľubná metóda a zaslúži si pozornosť odborníkov, ale je taktiež zrejmé, že nemôže nahradiť MMG a/alebo USG, pretože neposkytuje informáciu o štrukturálnych zmenách v prsníku. Môže však poskytnúť užitočné informácie o metabolických procesoch v tele. Na to, aby vyšetrenie EIT preukázalo svoj plný potenciál, sú potrebné určité zlepšenia.

Kľúčové slová:
karcinóm prsníka – elektroimpedančná tomografia – mamografia – sonografia – diagnostika

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do bi omedicínských časopisů.

Obdrženo:
10.5.2011

Přijato:
12.10.2011


Zdroje

1. Ondrusova M. Breast cancer epidemiology. Onkológia 2009; 4(2): 72–75.

2. Plesko I. Current global and local knowledge and problems of epidemiology of malignant tumors. Onkológia 2006; 1(1): 8–13.

3. Hope TA, Iles SE. Technology review: the use of electrical impedance scanning in the detection of breast cancer. Breast Cancer Res 2004; 6(2): 69–74.

4. Surowiec AJ, Stuchly SS, Barr JB et al. Dielectric properties of breast carcinoma and the surrounding tissues. IEEE Trans Biomed Eng 1988; 35(4): 257–263.

5. Jossinet J. The impedivity of freshly excised human breast tissue. Physiol Meas 1998; 19(1): 61–75.

6. Singh B, Smith CW, Hughes R. In vivo dielectric spectrometer. Med Biol Comput 1979; 17(1): 45–60.

7. Jossinet J. Variability of impedivity in normal and pathological breast tissue. Med Biol Eng Comput 1996; 34(5): 346–350.

8. Prasad SN, Houserkova D, Campbell J. Breast imaging using 3D electrical impedance tomography. Biomed Pap Med Fac Univ Palacky Olomouc Czech Repub 2008; 152(1): 151–154.

9. Lehotská V, Príkazská M. Mammography – importance, possibilities, technical trends, current situation and perspective. Onkológia 2006; 1(1): 19–21.

10. Mushlin AI, Kouides RW, Shapiro DE. Estimating the accuracy of screening mammography: a meta-analysis. Am J Prev Med 1998; 14(2): 143–153.

11. Carney PA, Miglioretti DL, Yankaskas BC et al. Individual and combined effects of age, breast density, and hormone replacement therapy use on the accuracy of screening mammography. Ann Intern Med 2003; 138(3): 168–175.

12. Armstrong K, Moye E, Williams S et al. Screening mammography in women 40 to 49 years of age: a systematic review for the American College of Physicians. Ann Intern Med 2007; 146(7): 516–526.

13. Mettler FA, Upton AC, Kelsey CA et al. Benefits versus risks from mammography: a critical reassessment. Cancer 1996; 77(5): 903–909.

14. Bencova V, Svec J, Bella V. The role of psychosocial oncology in the health care of breast cancer survivors. Bratisl Lek Listy 2009; 110(6): 374.

15. Bencova, V, Mrazova A, Svec J. Psychosocial morbidi­­-ty – an unfilled gap in the undergraduate courses of medicine and nursing. Clin Social Work 2010; 1–2: 38–42.

16. Sehgal CM, Weinstein SP, Arger PH et al. A review of breast ultrasound. J Mammary Gland Biol Neoplasia 2006; 11(2): 113–123.

17. Nover AB, Jagtap S, Anjum W et al. Modern breast cancer detection: a technological review. Int J Biomed Imaging 2009; 2009: 902326.

18. NHS Cancer Screening Programmes. Screening for Breast Cancer in England: Past and Future. NHSBSP Publication No 61; c2006-02 [updated 2006 February; cited 2011 Aug 9]. Available from: http://www.cancerscreening.nhs.uk/breastscreen/publications/nhsbsp61.html.

19. Shapiro S. Evidence on screening for breast cancer from a randomized trial. Cancer 1977; 39 (Suppl 6): 2772–2782.

20. Frisell J, Glas U, Hellström L et al. Randomized mammographic screening for breast cancer in Stockholm. Design, first round results and comparisons. Breast Cancer Res Treat 1986; 8(1): 45–54.

21. Frisell J, Eklund G, Hellström L et al. Analysis of interval breast carcinomas in a randomized screening trial in Stockholm. Breast Cancer Res Treat 1987; 9(3): 219–225.

22. Tabàr L, Fagerberg G, Duffy SW et al. Update of the Swedish two-county program of mammographic screen­ing for breast cancer. Radiol Clin North Am 1992; 30(1): 187–210.

23. Tofts PS, Berkowitz B, Schnall MD. Quantitative analysis of dynamic Gd-DTPA enhancement in breast tumors using a permeability model. Magn Reson Med 1995; 33(4): 564–568.

24. Stojadinovic A, Nissan A, Gallimidi Z et al. Electrical impedance scanning for the early detection of breast cancer in young women: preliminary results of a multicenter prospective clinical trial. J Clin Oncol 2005; 23(12): 2703–2715.

Štítky
Dětská onkologie Chirurgie všeobecná Onkologie

Článek vyšel v časopise

Klinická onkologie

Číslo 1

2012 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se