Kvalita života obyvateľov v zariadeniach pre seniorov


Quality of life of residents in facilities for seniors

Quality of life has proven to be an important variable in the interaction between humans and disease. The goal of this work is to assess the quality of life for seniors, where we wanted to see how these people evaluate key areas of their lives. The study group consisted of 183 residents of homes for the elderly with institutional care. For data collection we used the WHOQOL-Bref. Correlations of all WHOQOL-BREF domains questionnaire and questions about the quality of life and satisfaction with health were significant. 49 % men and women assessed their quality of life as good and 40 % men and 38 % of women were satisfied with their health. The strongest correlation quality of life is a psychological health. Another strong correlation is the domain of physical health.

Keywords:
quality of life - WHOQOL-BREF - elderly people - homes for elderly - Slovakia, - chronically ill patients - long term care


Autoři: M. Lezovic;  M. Mucska;  Z. Holosova
Působiště autorů: Fakulta verejného zdravotníctva SZU, Bratislava
Vyšlo v časopise: Geriatrie a Gerontologie 2015, 4, č. 1: 13-18
Kategorie: Původní práce/studie

Souhrn

Kvalita života sa ukazuje ako významná premenná pri interakcii človeka a choroby. Cieľom práce je posúdenie kvality života seniorov, kde sme chceli zistiť, ako ľudia hodnotia kľúčové oblasti svojho života. Súbor tvorilo 183 obyvateľov zariadení sociálnych služieb s ústavnou starostlivosťou. Na zber údajov bol použitý dotazník WHOQOL-Bref. Korelácie všetkých domén WHOQOL-Bref a otázok o kvalite života a spokojnosti so zdravím boli signifikantné. 49 % mužov aj žien hodnotilo svoju kvalitu života ako dobrú a 40 % mužov a 38 % žien bolo spokojných so svojím zdravím. Najsilnejším korelátorom kvality života bolo psychické zdravie. Ďalším silným korelátorom bola doména fyzického zdravia.

Kľúčové slová:
kvalita života - WHOQOL-Bref - starší ľudia - zariadenia pre seniorov - chronicky chorí - dlhodobá starostlivosť - Slovensko

Úvod

Kvalita života sa stala jedným z najčastejšie používaných pojmov súčasnosti. Vyjadruje názor, že zdravotná a sociálna starostlivosť má zmysel do tej miery, do akej pozitívne ovplyvňuje život pacientov(1). V súčasnej dobe, pre ktorú je charakteristické predlžovanie dĺžky života a prevaha chronických, dlhotrvajúcich ochorení nad chorobami infekčnými, sa za hlavný cieľ medicíny nepovažuje zdravie, či predĺženie života samo o sebe, ale zachovanie alebo zlepšenie kvality života(2).

Kvalita života sa ukazuje ako významná premenná pri interakcii človeka a choroby. Môže disponovať k chorobe a naopak, choroba ju môže modifikovať(3, 4).

V západnej kultúre sa predovšetkým dobrej kvalite života tešia jednotlivci s dobrým zdravím, dobre fungujúca rodina a potom ľudia, ktorí sú materiálne zabezpečení. Podľa politickej elity vo vyspelých krajinách, kvalita života je zabezpečená predovšetkým ekonomikou – výška HDP symbolizuje predovšetkým náklady na tzv. „nákupný košík“. Ale čo chorí, postihnutí a starí ľudia(5, 6)?

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. Na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie dobrého života(7).

Kvalita života sa dostáva do popredia záujmu človeka v priebehu celého života, ale zvlášť v jeho problémových situáciách. Kvalita života je v súčasnosti globálnym demografickým procesom v najväčšej miere sa prejavujúcim vo vyspelých krajinách sveta a v budúcnosti bude „zrejme najvýraznejším rysom populačného správania“(8).

Starnutie populácie samozrejme vplýva aj na sféru sociálnej starostlivosti a zdravotníctva. Zdravotnícka starostlivosť o starších občanov je nákladná a k zníženiu týchto výdajov môže prispieť zdravší životný štýl súčasných mladších seniorov a populácie ako takej. K zlepšeniu zdravotného stavu a strednej dĺžky života seniorov výrazne prispeje modernizácia lekárskej starostlivosti. Starnutie populácie ako celosvetový fenomén apeluje na pomáhajúce profesie, aby sa pripravili na analýzu a hľadanie novej kvality života starých ľudí. Domovy dôchodcov predstavujú jednu z možností, kde starý človek trávi posledné roky svojho života. V konfrontácii s úbytkom svojich telesných a duševných síl potrebuje zdroje motivácie na hľadanie zmyslu života i v tejto etape(9).

Cieľom práce je posúdenie kvality života seniorov v zariadeniach pre seniorov, kde chceme zistiť, ako títo ľudia hodnotia kľúčové oblasti svojho života, tzn. ako sú pre nich tieto oblasti dôležité a ako sú s nimi spokojní.

Metodika

Použili sme krátku verziu dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-Bref s 26 položkami(10). WHOQOL-Bref sa skladá z 24 otázok združených do štyroch oblastí (fyzická, psychologická, sociálna oblasť a životné prostredie) a 2 otázok celkového hodnotenia(11–13).

Dotazník WHOQOL-Bref je určený k samostatnému vypĺňaniu respondentmi, ale v prípade potreby môže byť vyplnený formou rozhovoru. Výsledky dotazníka WHOQOL-Bref sa vyjadrujú ako domény, ktoré predstavujú priemerné hrubé skóre spočítané z príslušných položiek a hodnoty odpovedí dvoch samostatných položiek, ktoré hodnotia celkovú kvalitu života a celkový zdravotný stav.

Kvalitu života ovplyvňujú v našom prípade štyri oblasti (domény) a dve samostatné položky, ktoré sleduje dotazník WHOQOL-Bref. Tieto oblasti a položky sú štandardizované, pričom vyššia hodnota poukazuje na lepšiu kvalitu života.

Ovplyvňovaním jednotlivých položiek môžeme teda ovplyvniť jednotlivé oblasti života a tým zlepšovať celkovú kvalitu života obyvateľov v zariadeniach pre seniorov.

Súbor tvorilo 183 obyvateľov zo 7 zariadení pre seniorov (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách) v Bratislave, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo mestská časť mesta Bratislava. Jednalo sa o cielený výber dobrovoľníkov schopných vyplniť dotazník. Všetky údaje boli zbierané a prezentujú sa anonymne. Administrácia dotazníku WHOQOL-Bref prebiehala formou štandardizovaného osobného rozhovoru (face-to-face). Zber údajov prebehol v priebehu októbra-decembra 2009. Pre triedenie a spracovávanie údajov bol použitý tabuľkový editor Microsoft Excel a SPSS 12. Pre testovanie korelácie domén WHOQOL-Bref a otázok Q1 a Q2 bol použitý Pearsonov korelačný koeficient a pre testovanie korelácie domén WHOQOL-Bref k socio-demografickým premenným bol použitý Spearmanov korelačný koeficient. Štatistické testovanie významnosti bolo na hladine významnosti p < 0,01 a p < 0,05.

Výsledky

Dotazníky vyplnilo 183 obyvateľov zariadení sociálnych služieb (zariadení pre seniorov), z čoho mužov bolo 55 (30 %) a žien 128 (70 %). Celkový vekový priemer bol 76,6 rokov, u mužov bol vekový priemer 76,2 rokov a u žien 76,8 rokov, pričom maximálny vek u mužov bol 96 rokov, minimálny 62 rokov a u žien bol maximálny vek 96 rokov a minimálny 55 rokov.

Podľa vzdelania bolo zloženie klientov v zariadeniach pre seniorov v Bratislave v roku 2009, najviac zastúpení u mužov (42 %) tak aj u žien (53 %) bolo so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Podľa rodinného stavu bolo u mužov (36 %) najväčšie zastúpenie ovdovených a taktiež u žien (57 %). Podľa hodnotenia zdravotného stavu bolo u oboch pohlaví, mužov (45 %) aj žien (59 %) najväčšie zastúpenie obyvateľov zariadení pre seniorov, ktorí hodnotili svoj zdravotný stav ako „ani zlý, ani dobrý“.

Podľa hodnotenia kvality života klientov v zariadeniach pre seniorov, celkovo (49 %) obyvateľov hodnotí svoju kvalitu života ako dobrú a rovnako aj jednotlivé pohlavia hodnotia kvalitu života ako dobrú, muži 49 % a ženy 49 % (obr. 1). Podľa spokojnosti so svojím zdravím 40 % mužov bolo spokojných so svojím zdravím, 33 % mužov bolo ani spokojných ani nespokojných a 27 % bolo nespokojných so svojím zdravím. U žien bolo 38 % spokojných so svojím zdravím, 38 % žien bolo ani spokojných ani nespokojných a 20 % bolo nespokojných so svojím zdravím (obr. 2).

Kvalita života klientov zariadení pre seniorov, Bratislava, n = 183
Obr. 1. Kvalita života klientov zariadení pre seniorov, Bratislava, n = 183

Spokojnosť so zdravím u klientov v zariadeniach pre seniorov, Bratislava, n = 183
Obr. 2. Spokojnosť so zdravím u klientov v zariadeniach pre seniorov, Bratislava, n = 183

Tabuľka 1 obsahuje priemerné hrubé skóre domén. Skóre u jednotlivých domén sa pohybuje v rozpätí 4-20, pričom vyššie skóre znamená lepšiu kvalitu života. Interval normy je spočítaný ako priemer ± smerodajná odchýlka, to znamená pre Doménu 1 ide o interval [10,93; 16,13], pre Doménu 2 ide o interval [11,59; 16,99], pre Doménu 3 ide o interval [12,24; 16,44] a pre Doménu 4 ide o interval [12,23; 16,43].

Tab. 1. Doménové skóre pre WHOQOL-Bref pre súbor seniorov v zariadeniach pre seniorov
Doménové skóre pre WHOQOL-Bref pre súbor seniorov v zariadeniach pre seniorov

Korelácia samostatných položiek a doménových skóre nám pomáha pochopiť, čo vlastne zisťujeme, keď sa pýtame na celkovú kvalitu života, respektíve čím je odpoveď na túto otázku ovplyvnená. Korelačné koeficienty uvedené v tabuľke 2 ukazujú úzky vzťah medzi prežívaním (táto doména sa v originály nazýva „psychologické zdravie“) a celkovým hodnotením kvality života.

Tab. 2. Korelácie domén WHOQOL-BREF a otázok Q1 a Q2
Korelácie domén WHOQOL-BREF a otázok Q1 a Q2

Ďalším silným korelátorom je doména fyzického zdravia. Je teda potvrdený úzky vzťah kvality života k zdraviu a oprávnenosť používať tento údaj ako indikátor celkového zdravia. Ukazuje sa taktiež dôležitosť pozitívneho rozmeru duševného zdravia, ako je prežívanie pozitívnych pocitov, zmysluplnosť života, pozitívny vzťah k sebe a pocit dobrej duševnej kondície.

Vzťah domén WHOQOL-BREF k sociodemografickým charakteristikám sme overovali porovnaním priemerov a korelačnou analýzou na výberovom súbore obyvateľov zariadení pre seniorov v Bratislave. Porovnanie doménových skóre pre mužov a ženy nepreukázalo významný rozdiel medzi pohlaviami.

Vzťahy medzi poradovými charakteristikami ukazuje tabuľka 3. S vekom klesala kvalita života vo všetkých doménach okrem životných podmienok. Vzdelanie, ktoré do určitej miery zastupuje meranie socioekonomického postavenia, takmer nemá vplyv na kvalitu medziľudských vzťahov. Najsilnejším korelátorom kvality života je subjektívne hodnotenie vlastného zdravia na päťbodovej škále. Táto položka je mimo iného súčasťou používaného dotazníka SF-36 a považuje sa na základe medzinárodných štúdií za veľmi dobrý indikátor zdravotného stavu.

Tab. 3. Korelácia domén WHOQOL-BREF k socio-demografickým premenným
Korelácia domén WHOQOL-BREF k socio-demografickým premenným

Diskusia

Určité problémy každodenného života a kvalita života sa začínajú zhoršovať s pribúdajúcim vekom(14). S predlžujúcou sa dĺžkou života naberá na význame skúmanie faktorov, ktoré priaznivo ovplyvňujú starnutie a kvalitu života v starobe. Hoci je možné vyšší vek charakterizovať ako obdobie psychosociálnych strát a zvyšujúcich sa zdravotných rizík, existujú štúdie, ktoré dokladajú dobrú kvalitu života seniorov(15), vysokú životnú spokojnosť a emočnú pohodu(16). V našej štúdii sa potvrdilo, že s rastúcim vekom klesala kvalita života, pričom celková kvalita života je hodnotená ako dobrá.

Skutočnosť, že sa životná spokojnosť neznižuje s vekom napriek nepriaznivým okolnostiam a stratám, sa označuje ako „old age paradox“ a je predmetom dlhodobej teoretickej diskusie. Hoci sa v súvislosti so starobou pojem kvalita života často objavuje, málokedy sa priamo sleduje. Bolo zistené, že k menšiemu poklesu životnej spokojnosti v starobe dochádza u extrovertov a osôb žijúcich v manželstvách(17) a že k vyššej úrovni spokojnosti prispieva dobrý zdravotný stav, manželstvo, samostatne bývanie, sociálne zapojenie, neprítomnosť depresie a neprítomnosť problémov s alkoholom(18, 19). Kvalita života sa stala dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie(20).

Výskumy zdravej seniorskej populácie sa zameriavali skôr na životnú spokojnosť a celkovú osobnú pohodu než na kvalitu života, ktorá bola sledovaná predovšetkým vo vzťahu k určitej chorobe alebo postihnutiu. Takto zamerané nástroje síce podchytávajú vplyv dopadu choroby, poprípade liečby na život pacienta, nie je ich však možné využiť pre porovnanie bežnej populácie. V literatúre nájdeme, že u staršej populácie, je možné použiť viac druhov dotazníkov kvality života(21), tieto dotazníky ale nezahŕňajú oblasti dôležité výhradne pre seniorov.

Tak isto sme zistili, že všetky štyri domény pozitívne korelujú so všeobecnou spokojnosťou so zdravím a celkovou kvalitou života (tab. 2)(p < 0,01) podobne ako bolo zistené aj v iných štúdiách, v ktorých korelácie boli na hladine významnosti p < 0,01, okrem všeobecnej zdravotnej a sociálnej oblasti p < 0,05(22, 23). Výsledky ukazujú komplexnosť faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Vďaka lepšiemu pochopeniu týchto faktorov je možné plánovať primerané zdravotné a sociálne zásahy(24).

V sociálnej gerontológii sa za dôležité dimenzie kvality života v starobe považuje celkový zdravotný stav, schopnosť vykonávať bežné činnosti, hmotné zabezpečenie a životná spokojnosť. V poslednej dobe pribúdajú štúdie, ktoré pri úvahách o pojme kvalita života vychádzajú z výpovedí seniorov(25). Jedným z prvých výskumov sledujúcich individuálne preferencie oblasti kvality života u zdravých seniorov bola Dublinská štúdia využívajúca dotazník SEIQOL. Seniori považovali za najdôležitejšie sociálne kontakty a činnosti vo voľnom čase, zdravie, rodinu, bývanie a náboženstvo, zatiaľ čo pre kontrolný neseniorský súbor boli okrem rodiny a zdravia dôležité medziľudské vzťahy, peniaze, spokojnosť a práca. Štúdia okrem iného potvrdila relatívne vysoké hodnotenie kvality života seniorov(15).

Ďalším príkladom je dlhodobé sledovanie troch súborov osôb vo veku 65–84 rokov a 85+ v Anglicku(26). Viac ako 60 %; 16 %; v našej štúdii hodnotilo kvalitu svojho života ako veľmi dobrú alebo dobrú 52 %; a len 6 % ju považovalo za zlú alebo veľmi zlú. Pozitívne hodnotenie kvality života bolo podľa respondentov dané uspokojivým zdravotným stavom, sociálnym zázemím a hmotným zabezpečením. Starí (85+) seniori častejšie hodnotili pozitívne svoju kvalitu života v porovnaní s ostatnými ľuďmi iných vekových kategórií. Ako hlavné faktory pozitívne ovplyvňujúce ich životy respondenti udávali rodinu (predovšetkým deti), zdravie, aktivity, ďalšie sociálne kontakty a finančné zabezpečenie. Za negatívne faktory považovali obmedzené sociálne kontakty, zlý zdravotný stav, bezmocnosť alebo imobilitu, nemožnosť vychádzať von, negatívne emócie a finančné zabezpečenie. Starí seniori dávali v porovnaní s mladšími väčší dôraz na hmotné zabezpečenie. Výsledky štúdie potvrdili relevantnosť používaných konceptov kvality života pre staršiu populáciu a podnietili ďalšie výskumy.

V ďalšej štúdii sa porovnávala kvalita života (QOL) starších dospelých z postkomunistických krajín (Česká republika) s tými, ktorí žijú v západnej Európe. Kvalita života bola meraná pomocou WHOQOL-BREF. Závery ukázali vyššie skóre príznakov depresie a nižšiu kvalitu života na českej vzorke v porovnaní s ostatnými strediskami. Analýzy faktorov súvisiacich s kvalitou života starších dospelých ukázali, že depresia sa objavuje ako najsilnejší faktor zníženej kvality života(27), ako aj v našom výskume sa najsilnejším faktorom ukázalo psychologické zdravie, pod ktoré sa zahrňuje aj depresia.

Ďalším príkladom je štúdia, ktorá použila WHOQOL-BREF na posúdenie a porovnanie kvality života starších ľudí, ktorí žijú doma, a starších ľudí, ktorí žijú v zariadeniach pre seniorov. Kvalita života skóre pre domény sociálne vzťahy a životné prostredie bola nižšia u tých, ktorí žijú v zariadeniach pre seniorov ako u tých, ktorí žijú vo vlastných domovoch. Výsledky naznačujú, že sociálne a životné oblasti kvality života sú nízke u starších v zariadeniach pre seniorov. Spoločenské aktivity by mali byť rozšírené pre staršie osoby, ktoré žijú v zariadeniach bývania s asistenciou pre zlepšenie sociálnych vzťahov(28).

Cieľom jednej austrálskej štúdie bolo zistiť kvalitu života u austrálskych veteránov kórejskej vojny (u tých, ktorí ešte žili). Veteráni z kórejskej vojny udávali výrazne nižšie skóre kvality života všetkých štyroch domén WHOQOL-Bref v porovnaní s podobne vekovou skupinou austrálskych mužov (každá hodnota p < 0,001). Z výsledkov vyplýva, že aj päťdesiat rokov po kórejskej vojne, je kvalita života austrálskych veteránov zlá v porovnaní s inými austrálskymi mužmi(29).

Pri meraní kvality života u starších dospelých v Brazílii korelačné koeficienty medzi doménami boli štatisticky významné. Záverom bolo možné konštatovať, že dotazník WHOQOL-Bref ukazuje vhodné psychometrické parametre vo vzorke brazílskych starších dospelých a stáva sa užitočnou alternatívou pri meraní kvality života v tejto populácii(30).

Z výsledkov ďalšej štúdie sa ukázalo, že u zdravotne postihnutých žien boli pri meraní všetkých rozmerov WHOQOL-Bref jednotlivé úrovne kvality života mierne. Celkovo však kvalitu života vnímajú pozitívne. Výsledky tejto štúdie ukázali, že nezávislosť a finančná samostatnosť sú dôležité faktory pre kvalitu života u zdravotne postihnutých žien stredného veku. Podpora nezávislosti a dobrá finančná situácia môže mať zásadný význam pre zlepšenie kvality ich života(31).

V ďalšej štúdii sa autori zaoberali faktormi, ktoré prispievajú ku kvalite života u starších dospelých v regiónoch v Kanade a Brazílii. Zistil sa rovnaký vplyv faktorov (zdravie, spokojnosť, dostatok peňazí, zmysel života a príležitostí pre trávenie voľného času), ktoré prispeli k rozptylu kvality života v oboch krajinách, okrem fyzického prostredia, ktoré bolo významné v Brazílii, a nie v Kanade. Najsilnejším faktorom na kvalitu života v oboch vzorkách bola spokojnosť so zdravím(32), ako už bolo spomínané v našej štúdii bolo najsilnejším faktorom prežívanie. Kvalita života sa stala jedným z najčastejšie používaných pojmov súčasnej medicíny(33).

Záver

Zistili sme, že s vekom klesá kvalita života a najsilnejším korelátorom kvality života je psychické zdravie.

Nepriaznivé existenčné podmienky a sociálno-psychologické činitele predurčujú starých ľudí na život v osamotení a v izolácii. Monotónny život, nedostatok spoločenských kontaktov spôsobuje, že mnohí seniori nie sú spokojní so životom, strácajú záujmy a často prepadajú depresii, chorobám a nemohúcnosti. Zistili sme úzky vzťah medzi prežívaním a kvalitou života, čím sa ukazuje dôležitosť pozitívneho rozmeru duševného zdravia, ako je prežívanie pozitívnych pocitov, zmysluplnosť života, pozitívny vzťah k sebe a pocit dobrej duševnej kondície.

Zvlášť rizikovú skupinu tvoria seniori nachádzajúci sa v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Práve preto u inštitucionalizovaných seniorov je zvlášť významná úloha pri programovaní voľnočasových aktivít. Programovaním aktivít rozumieme vytváranie podporného, prirodzeného prostredia, ktoré ponúka širokú škálu rôznorodých príležitostí k bežným aktivitám každodenného dňa i k činnostiam nevšedným, z ktorých si seniori môžu vybrať podľa svojej chuti, a ktoré často sami svojpomocne vytvárajú.

Pritom je však potrebné rešpektovať osobnosť seniorov, ich vôľu, aktivitu i pasivitu, pokiaľ odráža osobnostné zameranie a nie je prejavom vynúteným negatívnymi okolnosťami či psychickou poruchou.

Autoři prohlašují, že v souvislosti s publikací článku nejsou ve střetu zájmů a vznik ani publikace článku nebyly podpořeny farmaceutickou firmou.

RNDr. Mario Lezovic, PhD., MPH

PhDr. Matej Mucska, PhD.

PhDr. Zuzana Holosova PhD.

Fakulta verejného zdravotníctva SZU, Bratislava


RNDr. Mário Ležovič, Ph.D., MPH

e-mail: mario.lezovic@szu.sk


Absolvoval magisterské štúdium – odbor verejné zdravotníctvo na FZaSP v Trnave. V roku 2006 obhájil rigoróznu skúšku – doktor verejného zdravotníctva a v roku 2008 obhájil dizertačnú prácu v odbore verejné zdravotníctvo na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Následne v roku 2010 absolvoval Špecializačné štúdium: Odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve (MPH). Od roku 2005 pracuje na Fakulte verejneho zdravotníctva SZU a v rokoch 2010-2014 pôsobil ako predseda Komisie pre sociálne veci, zdravotníctvo a rodinu Mč BA-Staré mesto.


Zdroje

1. Dragomirecká E, Bartoňová J: Dotazník kvality života Světové zdravotnické organizace WHOQOL-BREF. Psychometrické vlastnosti a první zkušenosti s českou verzí. Psychiatrie 2006; 10(3): 144–149.

2. Dragomirecká E, Bartoňová J a kol. Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravotnické organizace WHOQOL-BREF a WHOQOL-100. Psychiatrické centrum Praha 2006.

3. Žucha I, Čaplová T. Nekvalitný spôsob života. Slovenský lekár 2006; 16(30): 244–245.

4. Aigner M, et al. What does the WHOQOL-bref measure? Measurement overlap between quality of life and depressive symptomatology in chronic somatoform pain disorder. Soc Psychiatry Psychiatr Epidemiol 2006; 41(1): 81–86.

5. Kováč D. Quality of life: a paradigmatic challenge to psychologists. Studia psychologica 2003; (45)2: 81–101.

6. Kováč D. Psychology of the quality of life in the activities of Slovak psychologists. Studia Psychologica 2007; 49(2): 101–116.

7. Gál F, Kollár M, Mesežnikov G. Vízia vývoja Slovenskej republiky do roku 2020. Bratislava: IVO 2003.

8. Rychtaříková J. Úspěšné stárnutí – leitmotiv 21. století. Demografie 2002; 44(1): 43–46.

9. Radková L, Bielová M. Spokojnosť občanov v domovoch dôchodcov ako súčasť kvality života. Geriatria 2004; 2(10): 59–64.

10. Von Steinbüchel N, et al. Assessing quality of life in older people: Psychometric properties of the WHOQOL-BREF. European Journal of Ageing 2006; 3(2): 116–122.

11. WHOQOL Group. The World Health Organization quality of life assessment (WHOQOL): Development and general psychometric properties. Social Science & Medicine 1998; 46(12): 1569–1585.

12. De Castro MDGT, et al. WHOQOL-BREF psychometric properties in a sample of smokers. Revista Brasileira de Psiquiatria 2007; 29(3): 254–257.

13. Moreno AB, et al. Psychometric properties of the World Health Organization Abbreviated Instrument for Quality of Life Assessment in the Pró-Saúde Study. Cadernos de Saude Publica 2006; 22(12): 2585–2597.

14. Arslantas D, et al. Life quality and daily life activities of elderly people in rural areas, Eskişehir (Turkey). Arch Gerontol Geriatr 2009; 48(2). 127–131.

15. Browne JP, et al. Individual quality of life in the healthy elderly. Qual Life Res 1994; 3(4): 235–44.

16. Lam DH, Power MJ. Social support in a general practice elderly sample. Int J Geriatr Psychiatry 1991; 2(6): 89–93.

17. Mroczek DK, Spiro A. Change in life satisfaction during adulthood: Findings from the veterans affairs normative aging study. J Pers Soc Psychol 2005; 88(1): 189–202.

18. Heun R, et al. Internal and external validity of the WHO well-being scale in the elderly general population. Acta Psychiatr Scand 1999; 99(3): 171–8.

19. Bonsignore M, et al. Validity of the five-item WHO well-being index (WHO-5) in an elderly population. Eur Arch Psychiatry Clin Neurosci. 2001; (Suppl. 2)251: 27–31.

20. Lin TH, Yao G. Evaluating item discrimination power of WHOQOL-BREF from an item response model perspectives. Soc Indicators Res 2009; 91(2): 141–5.

21. Brazier JE, et al. Using the SF-36 and Euroqol on an elderly population. Quality of Life Research 1996; 5(2): 195–204.

22. Sakthong P, et al. Psychometric properties of WHOQOL-BREF-THAI in patients with HIV/AIDS. Journal of the Medical Association of Thailand 2007; 90(11): 2449–2460.

23. Jaracz K, et al. Quality of life in Polish respondents: Psychometric properties of the Polish WHOQOL – Bref. Scand J Caring Sci 2006; 20(3): 251–260.

24. Paskulin L, Vianna L, Molzahn AE. Factors associated with quality of life of brazilian older adults. Int Nurs Rev 2009; 56(1): 109–15.

25. Dragomirecká E, Prajsová J. WHOQOL-OLD. Příručka pro uživatele české verze dotazníku Světové zdravotnické organizace pro měření kvality života ve vyšším věku. Praha: Psychiatrické centrum Praha 2009.

26. Farquhar M. Elderly people’s definitions of quality of life. Social Science and Medicine 1995; 41(10):1439–1446.

27. Dragomirecká E, et al. Demographic and psychosocial correlates of quality of life in the elderly from a cross-cultural perspective. Clinical Psychology and Psychotherapy 2008; 15 (3): 193–204.

28. Bodur S, Dayanir CD. Using WHOQOL-BREF to evaluate quality of life among Turkish elders in different residential environments. Journal of Nutrition, Health and Aging 2009; 13(7): 652–656.

29. Ikin JF, et al. Life satisfaction and quality in Korean war veterans five decades after the war. J Epidemiol Community Health 2009; 63(5): 359–365.

30. Chachamovich E, Trentini C, Fleck MP. Assessment of the psychometric performance of the WHOQOL-BREF instrument in a sample of Brazilian older adults. International Psychogeriatrics 2007; 19(4): 635–646.

31. Rukwong P, Chirawatkul S, Markovic M. Quality of life perceptions of middle-aged women living with a disability in Muang district, Khon Kaen, Thailand: WHOQOL perspective. Journal of the Medical Association of Thailand 2007; 90(8):1640–1646.

32. Paskulin LMG, Molzahn A. Quality of life of older adults in Canada and Brazil. West J Nurs Res 2007. 29(1):10–26.

33. Ležovič M. Kvalita života dialyzovaných pacientov. Lekársky obzor 2011; 60(2): 70–75.

Štítky
Geriatrie a gerontologie Praktické lékařství pro dospělé Protetika

Článek vyšel v časopise

Geriatrie a Gerontologie

Číslo 1

2015 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
nový kurz
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se