Cytopatologie - ze škaredého kačátka se stává labuť


Vyšlo v časopise: Čes.-slov. Patol., 63, 2018, No. 4, p. 154
Kategorie: Interview

MUDr. Ondrej Ondič, FIAC graduoval na lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích v roce 1998. Ačkoli se z počátku své odborné kariéry věnoval pediatrii a okusil i úděl praktického lékaře, brzy se začal věnovat našemu oboru, ze kterého atestoval v roce 2005. Do té doby působil na Oddělení patologie, FNsP v Košicích, poté přesídlil na západ a dosud pracuje v plzeňské Bioptické laboratoři, s.r.o. a na Šiklově ústavu patologie. V rámci česko-slovenské patologie patří mezi renomované odborníky v oblasti diagnostické cytopatologie a u příležitosti začátku cytopatologické doškolovací série v našem časopise jsme mu položili několik otázek.


Jak jste se dostal k patologii a v rámci ní právě k cytologické diagnostice?

Patológia bola pre svoju inherentnú blízkosť k vede moja druhá voľba už na košickej lekárskej fakulte. Neodolal som však možnosti skúsiť klinickú medicínu. Začal som na Detskej klinike v Košiciach, ktorá bola v tom čase vďaka osobnosti profesora Šašinku a týmu, ktorý tam pôsobil, mimoriadne kvalitným československým pracoviskom. Potom som okúsil chlieb obvodného lekára, keď som sa v kasárňach rok staral o vojakov. Je zaujímavé, že vojna má aj v mierových časoch silu miešať karty osudu. V mojom prípade to viedlo k rozhodnutiu venovať sa patológii. Začal som v Košiciach na pracovisku s výrazným šéfom (bol to Bukši – Ladislav Sokol), ktorý pestoval „americkú” patológiu. To znamená, že som sa v roku 2000 začal učiť patológiu z „Rosaia” a z AFIP fasciklov. To všetko v čase, keď boli v Československu ešte stále bežne používaným zdrojom informácií učebnice prof. Bednářa. (Nečakám, že kolegovia mladší ako 35 rokov plne pochopia „inakosť“, ktorú sa práve snažím popísať. Z hľadiska dostupnosti informácií sa doba výrazne zmenila k lepšiemu.)

No a cytopatológia? Ako čerstvo atestovaný patológ som dostal príležitosť prakticky denne na jednom mieste a bez obmedzenia konzultovať biopsie so skupinou vynikajúcich československých patológov. Dnes sú 4 z nich autori WHO. (Myslím, že vo futbalovom svete Ligy majstrov by celý tento kolektív bol aspoň na úrovni Bayernu Mnichov...) S tým bola spojená požiadavka, aby som sa intenzívne venoval gynekologickej cytológii. K tomu časom pristúpila i negynekologická cytológia. Tak som sa do toho pustil a  snažím sa robiť to najlepšie ako viem.

Co vám při cytologické diagnostice dělá největší radost?

Asi to, keď sa z malého (podľa niektorých prakticky beznádejného) materiálu podarí dopracovať k hodnotnému nálezu, ktorý zásadne a efektívne usmerní liečbu pacienta.

Jak vnímáte postavení diagnostické cytologie v dnešním světě medicíny?

Dovolím si prirovnanie. Zo škaredého kačiatka sa stáva labuť. Len je zatiaľ málo tých, čo si to všimli.

Jakou další vývoj cytologická diagnostika prodělá podle Vašeho názoru v budoucnu?

Podrobnejšie je to naznačené inde v tomto čísle našeho časopisu. Budem pokračovať v prirovnaní. Tá labuť bude dospievať a stále viac ľudí ju bude rozpoznávať.

Jaký je Vaše výzkumné zaměření? Co se už podařilo a co plánujete do budoucna?

Zaoberám sa gynekopatológiou. Veľa času a energie venujem cervixu. V minulosti ma napríklad zaujalo prečo sa aj u HPV vakcinovaných žien stretávame s HSIL? Odpoveďou bola naša štúdia uverejnená vo Virchows Archiv. Nedávnym príspevkom je popis podtypu HSIL pod označením „bizarná dysplázia”. Tento začal rezonovať i na najvysšej úrovni „surgical pathology” t.j. na prominentných pracoviskách v USA a Austrálii kde tomu začali následne hovoriť „pleiomorphic HSIL“. Uvidíme či a ako sa zmení / doplní najbližšia WHO klasifikácia prekanceróz krčka maternice a budúce vydanie Bethesda klasifikácie gynekologickej cytológie. ϑ

Vedu plánovať neviem. Rád by som si aj naďalej užíval možnosť bezstarostného bádania tak ako doteraz. Inšpirujú ma rozhovory s kolegyňami a kolegami tu v Čechách i na Slovensku a najmä USCAP. Samotné nápady nemám pod kontrolou. Proste iba uvážlivo vyberám z tej divočiny, čo prichádza sama od seba. Naposledy ma zaujala otázka, koľko z už oddiagnostikovaných leiomyosarkómov maternice a STUMPov je v skutočnosti inflamatórny myofibroblastický tumor (IMT) maternice. Teraz už vieme, že na našom pracovisku je to 1 z 23. Vďaka metódam molekulovej genetiky sme revidovali jeden inak priam ukážkový leiomyosarkóm. Dnes by táto historická pacientka bola pravdepodobne kandidátkou na cielenú liečbu ALK inhibítormi ako je crizotinib. Myslím si, že každý rok sa 2 možno 3 nové pacientky s touto diagnózou v Československu objavia. Bolo by fajn, keby sme ich spoločne dokázali nachádzať.

A co děláte, když neděláte?

Myslím, že to, čo asi mnohí z nás. V priestore medzi Šumavou a Slanskými vrchmi si plnými dúškami vychutnávam kokteil zážitkov, ktoré prináša život v rodinnom kruhu a záhradníkov rok.

-jz-


Štítky
Patologie Soudní lékařství Toxikologie

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská patologie

Číslo 4

2018 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
nový kurz
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se