Obsahové látky
Philadelphus coronarius L.


Constituents of Philadelphus coronarius L.

The paper deals with the isolation and identification of secondary metabolites from Mock Orange leaves (Philadelphus coronarius L.). A methanolic extract was partitioned between ethyl acetate and water. Two flavonoids, kaempferol-3-O-rutinoside and quercetin-3-O-rutinoside (rutin), were isolated from the ethyl acetate fraction. The substances were identified by spectral methods, comparing results with the standards and literature.

Key words:
Philadelphus coronarius – kaempferol-3-O-rutinoside – quercetin-3-O-rutinoside


Autoři: D. Grančai 1;  V. Vaľko 1;  E. Švajdlenka 2
Působiště autorů: Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky 1;  Veterinární a farmaceutická univerzita v Brne, Farmaceutická fakulta, Ústav přírodních léčiv 2
Vyšlo v časopise: Čes. slov. Farm., 2010; 59, 219-221
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Predložená práca sa zaoberá izoláciou a identifikáciou obsahových látok prítomných v listoch pajazmínu vencového – pustorylu věncového (Philadelphus coronarius L.). Metanolový extrakt sme roztrepávali do etylacetátu a vody. Z etylacetátového podielu sme izolovali dva flavonoidy: kempferol-3-O-rutinozid a kvercetín-3-O-rutinozid (rutín). Uvedené látky sme identifikovali pomocou spektrálnych metód, porovnaním výsledkov so štandardami a literatúrou.

Kľúčové slová:
Philadelphus coronarius – kempferol-3-O-rutinozid – kvercetín-3-O-rutinozid

Úvod

Philadelphus coronarius L.pajazmín vencový z čeľade Hydrangeaceae je 2–3 m vysoký ker, ktorý sa u nás pestuje v parkoch a v záhradách ako obľúbená okrasná rastlina hlavne pre svoje intenzívne a príjemne voňajúce biele kvety. Obsahovým látkam tohto druhu a ich biologickým účinkom bolo doteraz venovaných už niekoľko prác. Po zistení cytotoxickej a antimikrobiálnej aktivity etanolového extraktu 1, 2) sme začali študovať sekundárne metabolity, ktoré by sa mohli na danej aktivite podielať. V rode Philadelphus L. boli doteraz opísané hlavne látky polyfenolického charakteru ako flavonoidy a aromatické kyseliny 3), ktorých obsah v nadzemných častiach rastliny bol stanovený kolorimetricky 4). Z konárov tejto rastliny boli izolované triterpény taraxerol, amyrín, kyselina ursolová a oleanolová, ďalej kyselina kávová a protokatechová5), z listov kumaríny umbeliferón a skopoletín, ďalej stigmasteryl-3β-D-glukozid, triterpény uvaol a 3β, 28β-dihydroxyoleán – 11(12), 13(18) – dién 6), flavonoidové glykozidy apigenín-7-O-glukozid (kozmozid) a luteolín-7-O-glukozid (cynarozid) 7).

Predložená práca opisuje izoláciu a identifikáciu obsahových látok z listov Philadelphus coronarius L. a prináša nové poznatky o výskyte flavonoidov v tejto časti rastliny.

POKUSNÁ ČASŤ

Materiál a metódy

Listy Philadelphus coronarius L. boli nazbierané v Arboréte Mlyňany v Ústave dendrobiológie Slovenskej akadémie vied a usušené pri laboratórnej teplote.

Na separáciu obsahových látok sme použili silikagél zn. Silpearl, pripravený podľa Pitru a Štěrbu 8) a Sephadex LH-20 (Pharmacia, Uppsala, Švédsko). Na tenkovrstvovú chromatografiu bol použitý Silufol UV 254 a 366 nm (Kavalier, Votice). Detekcia chromatogramov sa robila ultrafialovým žiarením pri 254 a 366 nm po predchádzajúcom postriekaní chromatogramu Naturstoffreagenz A v metanole. Rozpúšťadlá použité pri chromatografii boli pred použitím predestilované.

Pri navažovaní sme používali analytické váhy Chyo JL-200 (Chyo, Japonsko). Teploty topenia sme merali na Koflerovom bloku (VEB Analytik Dresden, Nemecko) a nie sú korigované. Ultrafialové spektrá boli merané na prístroji Specord UV-VIS (Carl Zeiss, Jena, Nemecko) v metanole a po pridaní špecifických diagnostických skúmadiel podľa Mabryho 9), infračervené spektrá na prístroji FT-IR Impact 400 D (Nicolet, Anglicko), hmotnostné spektra na prístroji HPLC Agilent 1100 Series s MS ion trap detektorom.

Extrakcia a izolácia látok

Zo 700 g usušených a pomletých listov Philadelphus coronarius L. sa v Soxhletových aparatúrach pripravili 4 extrakty: petroléterový, chloroformový, metanolový a butanolový. Metanolový extrakt sa vytrepal do etylacetátu a vody. Látky prítomné v etylacetátovom extrakte (15 g) sa delili na stĺpci silikagélu elúciou zmesou rozpúšťadiel chloroform : metanol : benzén v rôznom pomernom zastúpení. Eluáty sa zachytávali v množstvách priblížne po 100 ml. Tieto sa postupne odparovali a na základe výsledkov tenkovrstvovej chromatografie spojili do 17 frakcií hrubého delenia.

Rechromatografiou frakcie č. 15 a č. 16 sa získali dve mikrokryštalické látky.  

VÝSLEDKY A DISKUSIA 

Etanolový extrakt z listov Philadelphus coronarius L. sme delili roztrepávaním medzi vzájomne sa nemiešajúce rozpúšťadlá. Delenie etylacetátového podielu sme robili na kolóne silikagélu č. 3 v sústave chloroform : metanol : benzén.

Rechromatografiou frakcie č. 15 na Sephadexe LH-20 a po kryštalizácii z metanolu sme získali 7,3 mg svetložltých kryštálov s teplotou topenia 180–184 °C (I). Hmotnostné spektrum látky poskytlo v negatívnom móde molekulový ión [M-H+] o m/z 593 (glykozid) a fragment o m/z 285 (aglykón). V IČ spektre sú pásy hydroxylových skupín pri 1035 a 3370 cm-1, pás pri 2915 cm-1 typický pre metylénové skupiny, pás konjugovaného karbonylu pri 1650 cm-1, pás pri 1070 cm-1 typický pre vibrácie C-O sacharidovej zložky a pás pri 830 cm-1 patriaci 1,2,3,5-tetrasubstituovanému benzénu. Utrafialové spektrum v metanole vykazuje pásy typické pre flavón: λMeOHmax nm: 268 a 350.

Po pridaní špecifických diagnostických skúmadiel sme namerali nasledujúce posuny maxím:

λNaOMemax            nm: 277, 325, 405     Δ  I = + 55 nm

λAlCl3max               nm: 277, 305, 354, 408            Δ  I = + 58 nm

λAlCl3/HClmax          nm: 277, 305, 354, 408            Δ  I = + 58 nm

λNaOAcmax             nm: 277, 307, 386     Δ II = +   7 nm

λNaOAc/H3BO3max    nm: 270, 310, 366     Δ  I = + 16 nm

Na základe výsledkov spektrálnej analýzy a tenkovrstvovej chromatografie na Silufole možno predpokladať, že látka (I) je glykozid kempferolu. To sme dokázali enzymatickou hydrolýzou (viď ďalší text).

Rechromatografiou frakcie č. 17 na Sephadexe LH-20 a po kryštalizácii z metanolu sme získali 8,1 mg svetložltých kryštálov s teplotou topenia 183–187 °C (II). Hmotnostné spektrum látky poskytlo v negatívnom móde molekulový ión [M-H+] o m/z 609 (glykozid) a fragment o m/z 301 (aglykón). V IČ spektre sú pásy hydroxylových skupín pri 1035 a 3415 cm-1, pásy metylových a metylénových skupín pri 2920 a 2940 cm-1, pás konjugovaného karbonylu pri 1660 cm-1 a pás pri 1150 cm-1 typický pre vibrácie C-O sacharidovej zložky.

Utrafialové spektrum v metanole vykazuje pásy typické pre flavón: λMeOHmax nm: 257, 265sh, 300sh a 349.

Po pridaní špecifických diagnostických skúmadiel sme namerali nasledujúce posuny maxím:

λNaOMemax               nm: 270, 328, 412  Δ  I = + 54 nm

λAlCl3max                  nm: 275, 305 sh, 433            Δ  I = + 75 nm

λAlCl3/HClmax             nm: 275, 305 sh, 433            Δ  I = + 75 nm

λNaOAcmax                nm: 273, 307 sh, 392            Δ II = + 16 nm

λNaOAc/H3BO3max       nm: 262, 286 sh, 379            Δ  I = + 21 nm

Na základe výsledkov spektrálnej analýzy a tenkovrstvovej chromatografie na Silufole možno predpokladať, že látka (II) je glykozid kvercetínu. To sme dokázali enzymatickou hydrolýzou.

Enzymatická hydrolýza látok I a II

Enzymatickú hydrolýzu sme uskutočnili β-glykozidázou (Sigma-Aldrich). Látku (I) sme rozpustili v zmesi metanol : voda = 1: 1 a po pridaní enzýmu nechali zmes inkubovať 15 hodín pri laboratórnej teplote. Po tomto čase sme roztok prefiltrovali a po odparení metanolu vytrepali s etylacetátom. Rovnakým spôsobom sme postupovali so vzorkou (II). Etylacetátové výtrepky látok (I a II) sme chromatograficky analyzovali spolu so štandardami kempferolom a kvercetínom na Silufole. Zistili sme, že látka (I) je po hydrolýze totožná s kempferolom a látka (II) je po hydrolýze zhodná s kvercetínom. Vo vodnom podieli hydrolyzátov sme dokázali chromatograficky na Lucefole prítomnosť glukózy a ramnózy.

Na základe porovnania UF spektier aglykónov s UF spektrami kempferolu a kvercetínu, porovnaním nameraných údajov s literatúrou 9, 10) a so štandardami sme dokázali, že izolovaná látka (I) je kempferol-3-O-rutinozid a látka (II) je kvercetín-3-O-rutinozid (rutín).

Vzorce: kempferol-3-O-rutinozid – kvercetín-3-O-rutinozid
Obr. 1. Vzorce: kempferol-3-O-rutinozid – kvercetín-3-O-rutinozid

Práca bola realizovaná s podporou grantovej úlohy č. 1/4289/07 VEGA MŠ SR.

Došlo 19. srpna 2010

Přijato 10. září 2010

Adresa pro korespondenci:

prof. RNDr. Daniel Grančai, CSc.

Katedra farmakognózie a botaniky FaF UK

Odbojárov 10, 832 32 Bratislava, Slovenská republika

e-mail: grancai@fpharm.uniba.sk


Zdroje

1. Jantová, S., Nagy, M., Ružeková, Ľ., Grančai, D.: Cytotoxic Effects of Plant Extracts from the Families Fabaceae, Oleaceae, Philadelphaceae, Rosaceae and Staphyleaceae. Phytother Res., 2001; 15, 22–25.

2. Jantová, S., Nagy, M., Ružeková, Ľ., Grančai, D.: Antibacterial Activity of Plant Extracts from the Families Fabaceae, Oleaceae, Philadelphaceae, Rosaceae and Staphyleaceae. Phytother Res., 2000; 14, 601–603.

3. Billek, G., Kindl, H.: Über die phenolischen Inhaltstoffe der Familie Saxifragaceae. Monatsch Chem., 1962; 93, 85–98.

4. Grančai, D., Mučaji, P., Nagy, M.: Stanovenie vybraných sekundárnych metabolitov a extraktívnych látok vo Philadelphus coronarius L. Čes. slov. Farm., 1999; 48, 265–267.

5. Mučaji, P., Grančai, D., Nagy, M., Czigleová, S., Ubik, K.: Obsahové látky konárov Philadelphus coronarius L. Farm. Obzor, 2001; 70, 311–314.

6. Mučaji, P., Grančai, D., Nagy, M., Czigleová, S., Buděšínský, M., Ubik, K.: Nepolárne obsahové látky listov Philadelphus coronarius L. Čes. slov. Farm., 2001; 50, 274–276.

7. Vaľko, V., Grančai, D.: Flavonoidové glykozidy vo Philadelphus coronarius L. Farm. Obzor, 2005; 74, 150–152.

8. Pitra, J., Štěrba, J.: Třídění silikagélu pro chromatografii. Chem. Listy., 1963; 57, 389–391.

9. Mabry, T. J., Markham, K. R., Thomas, M. B.: The systematic identification of flavonoids. Springer Verlag 1970, s. 354.

10. Devon, T. K., Scott, A. I.: Handbook of Naturally Occuring Compounds. New York, Inc.: Academic Press 1975, s. 644.

Štítky
Farmacie Farmakologie

Článek vyšel v časopise

Česká a slovenská farmacie

Číslo 5

2010 Číslo 5

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
nový kurz
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se