Constituents of Philadelphus coronarius L.
The paper deals with the isolation and identification of secondary metabolites from Mock Orange leaves (Philadelphus coronarius L.). A methanolic extract was partitioned between ethyl acetate and water. Two flavonoids, kaempferol-3-O-rutinoside and quercetin-3-O-rutinoside (rutin), were isolated from the ethyl acetate fraction. The substances were identified by spectral methods, comparing results with the standards and literature.
Key words: Philadelphus coronarius – kaempferol-3-O-rutinoside – quercetin-3-O-rutinoside
Autoři: D. Grančai 1; V. Vaľko 1; E. Švajdlenka 2 Působiště autorů: Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakognózie a botaniky 1; Veterinární a farmaceutická univerzita v Brne, Farmaceutická fakulta, Ústav přírodních léčiv 2 Vyšlo v časopise: Čes. slov. Farm., 2010; 59, 219-221 Kategorie: Původní práce
Predložená práca sa zaoberá izoláciou a identifikáciou obsahových látok prítomných v listoch pajazmínu vencového – pustorylu věncového (Philadelphus coronarius L.). Metanolový extrakt sme roztrepávali do etylacetátu a vody. Z etylacetátového podielu sme izolovali dva flavonoidy: kempferol-3-O-rutinozid a kvercetín-3-O-rutinozid (rutín). Uvedené látky sme identifikovali pomocou spektrálnych metód, porovnaním výsledkov so štandardami a literatúrou.
Kľúčové slová: Philadelphus coronarius – kempferol-3-O-rutinozid – kvercetín-3-O-rutinozid
Philadelphus coronarius L. – pajazmín vencový z čeľade Hydrangeaceae je 2–3 m vysoký ker, ktorý sa u nás pestuje v parkoch a v záhradách ako obľúbená okrasná rastlina hlavne pre svoje intenzívne a príjemne voňajúce biele kvety. Obsahovým látkam tohto druhu a ich biologickým účinkom bolo doteraz venovaných už niekoľko prác. Po zistení cytotoxickej a antimikrobiálnej aktivity etanolového extraktu 1, 2) sme začali študovať sekundárne metabolity, ktoré by sa mohli na danej aktivite podielať. V rode Philadelphus L. boli doteraz opísané hlavne látky polyfenolického charakteru ako flavonoidy a aromatické kyseliny 3), ktorých obsah v nadzemných častiach rastliny bol stanovený kolorimetricky 4). Z konárov tejto rastliny boli izolované triterpény taraxerol, amyrín, kyselina ursolová a oleanolová, ďalej kyselina kávová a protokatechová5), z listov kumaríny umbeliferón a skopoletín, ďalej stigmasteryl-3β-D-glukozid, triterpény uvaol a 3β, 28β-dihydroxyoleán – 11(12), 13(18) – dién 6), flavonoidové glykozidy apigenín-7-O-glukozid (kozmozid) a luteolín-7-O-glukozid (cynarozid) 7).
Predložená práca opisuje izoláciu a identifikáciu obsahových látok z listov Philadelphus coronarius L. a prináša nové poznatky o výskyte flavonoidov v tejto časti rastliny.
Listy Philadelphus coronarius L. boli nazbierané v Arboréte Mlyňany v Ústave dendrobiológie Slovenskej akadémie vied a usušené pri laboratórnej teplote.
Na separáciu obsahových látok sme použili silikagél zn. Silpearl, pripravený podľa Pitru a Štěrbu 8) a Sephadex LH-20 (Pharmacia, Uppsala, Švédsko). Na tenkovrstvovú chromatografiu bol použitý Silufol UV 254 a 366 nm (Kavalier, Votice). Detekcia chromatogramov sa robila ultrafialovým žiarením pri 254 a 366 nm po predchádzajúcom postriekaní chromatogramu Naturstoffreagenz A v metanole. Rozpúšťadlá použité pri chromatografii boli pred použitím predestilované.
Pri navažovaní sme používali analytické váhy Chyo JL-200 (Chyo, Japonsko). Teploty topenia sme merali na Koflerovom bloku (VEB Analytik Dresden, Nemecko) a nie sú korigované. Ultrafialové spektrá boli merané na prístroji Specord UV-VIS (Carl Zeiss, Jena, Nemecko) v metanole a po pridaní špecifických diagnostických skúmadiel podľa Mabryho 9), infračervené spektrá na prístroji FT-IR Impact 400 D (Nicolet, Anglicko), hmotnostné spektra na prístroji HPLC Agilent 1100 Series s MS ion trap detektorom.
Zo 700 g usušených a pomletých listov Philadelphus coronarius L. sa v Soxhletových aparatúrach pripravili 4 extrakty: petroléterový, chloroformový, metanolový a butanolový. Metanolový extrakt sa vytrepal do etylacetátu a vody. Látky prítomné v etylacetátovom extrakte (15 g) sa delili na stĺpci silikagélu elúciou zmesou rozpúšťadiel chloroform : metanol : benzén v rôznom pomernom zastúpení. Eluáty sa zachytávali v množstvách priblížne po 100 ml. Tieto sa postupne odparovali a na základe výsledkov tenkovrstvovej chromatografie spojili do 17 frakcií hrubého delenia.
Rechromatografiou frakcie č. 15 a č. 16 sa získali dve mikrokryštalické látky.
Etanolový extrakt z listov Philadelphus coronarius L. sme delili roztrepávaním medzi vzájomne sa nemiešajúce rozpúšťadlá. Delenie etylacetátového podielu sme robili na kolóne silikagélu č. 3 v sústave chloroform : metanol : benzén.
Rechromatografiou frakcie č. 15 na Sephadexe LH-20 a po kryštalizácii z metanolu sme získali 7,3 mg svetložltých kryštálov s teplotou topenia 180–184 °C (I). Hmotnostné spektrum látky poskytlo v negatívnom móde molekulový ión [M-H+] o m/z 593 (glykozid) a fragment o m/z 285 (aglykón). V IČ spektre sú pásy hydroxylových skupín pri 1035 a 3370 cm-1, pás pri 2915 cm-1 typický pre metylénové skupiny, pás konjugovaného karbonylu pri 1650 cm-1, pás pri 1070 cm-1 typický pre vibrácie C-O sacharidovej zložky a pás pri 830 cm-1 patriaci 1,2,3,5-tetrasubstituovanému benzénu. Utrafialové spektrum v metanole vykazuje pásy typické pre flavón: λMeOHmax nm: 268 a 350.
Po pridaní špecifických diagnostických skúmadiel sme namerali nasledujúce posuny maxím:
λNaOMemax nm: 277, 325, 405 Δ I = + 55 nm
λAlCl3max nm: 277, 305, 354, 408 Δ I = + 58 nm
λAlCl3/HClmax nm: 277, 305, 354, 408 Δ I = + 58 nm
λNaOAcmax nm: 277, 307, 386 Δ II = + 7 nm
λNaOAc/H3BO3max nm: 270, 310, 366 Δ I = + 16 nm
Na základe výsledkov spektrálnej analýzy a tenkovrstvovej chromatografie na Silufole možno predpokladať, že látka (I) je glykozid kempferolu. To sme dokázali enzymatickou hydrolýzou (viď ďalší text).
Rechromatografiou frakcie č. 17 na Sephadexe LH-20 a po kryštalizácii z metanolu sme získali 8,1 mg svetložltých kryštálov s teplotou topenia 183–187 °C (II). Hmotnostné spektrum látky poskytlo v negatívnom móde molekulový ión [M-H+] o m/z 609 (glykozid) a fragment o m/z 301 (aglykón). V IČ spektre sú pásy hydroxylových skupín pri 1035 a 3415 cm-1, pásy metylových a metylénových skupín pri 2920 a 2940 cm-1, pás konjugovaného karbonylu pri 1660 cm-1 a pás pri 1150 cm-1 typický pre vibrácie C-O sacharidovej zložky.
Utrafialové spektrum v metanole vykazuje pásy typické pre flavón: λMeOHmax nm: 257, 265sh, 300sh a 349.
λNaOMemax nm: 270, 328, 412 Δ I = + 54 nm
λAlCl3max nm: 275, 305 sh, 433 Δ I = + 75 nm
λAlCl3/HClmax nm: 275, 305 sh, 433 Δ I = + 75 nm
λNaOAcmax nm: 273, 307 sh, 392 Δ II = + 16 nm
λNaOAc/H3BO3max nm: 262, 286 sh, 379 Δ I = + 21 nm
Na základe výsledkov spektrálnej analýzy a tenkovrstvovej chromatografie na Silufole možno predpokladať, že látka (II) je glykozid kvercetínu. To sme dokázali enzymatickou hydrolýzou.
Enzymatickú hydrolýzu sme uskutočnili β-glykozidázou (Sigma-Aldrich). Látku (I) sme rozpustili v zmesi metanol : voda = 1 : 1 a po pridaní enzýmu nechali zmes inkubovať 15 hodín pri laboratórnej teplote. Po tomto čase sme roztok prefiltrovali a po odparení metanolu vytrepali s etylacetátom. Rovnakým spôsobom sme postupovali so vzorkou (II). Etylacetátové výtrepky látok (I a II) sme chromatograficky analyzovali spolu so štandardami kempferolom a kvercetínom na Silufole. Zistili sme, že látka (I) je po hydrolýze totožná s kempferolom a látka (II) je po hydrolýze zhodná s kvercetínom. Vo vodnom podieli hydrolyzátov sme dokázali chromatograficky na Lucefole prítomnosť glukózy a ramnózy.
Na základe porovnania UF spektier aglykónov s UF spektrami kempferolu a kvercetínu, porovnaním nameraných údajov s literatúrou 9, 10) a so štandardami sme dokázali, že izolovaná látka (I) je kempferol-3-O-rutinozid a látka (II) je kvercetín-3-O-rutinozid (rutín).
Obr. 1. Vzorce: kempferol-3-O-rutinozid – kvercetín-3-O-rutinozid
Práca bola realizovaná s podporou grantovej úlohy č. 1/4289/07 VEGA MŠ SR.
Došlo 19. srpna 2010
Přijato 10. září 2010
Adresa pro korespondenci:
prof. RNDr. Daniel Grančai, CSc.
Katedra farmakognózie a botaniky FaF UK
Odbojárov 10, 832 32 Bratislava, Slovenská republika
e-mail: grancai@fpharm.uniba.sk
1. Jantová, S., Nagy, M., Ružeková, Ľ., Grančai, D.: Cytotoxic Effects of Plant Extracts from the Families Fabaceae, Oleaceae, Philadelphaceae, Rosaceae and Staphyleaceae. Phytother Res., 2001; 15, 22–25.
2. Jantová, S., Nagy, M., Ružeková, Ľ., Grančai, D.: Antibacterial Activity of Plant Extracts from the Families Fabaceae, Oleaceae, Philadelphaceae, Rosaceae and Staphyleaceae. Phytother Res., 2000; 14, 601–603.
3. Billek, G., Kindl, H.: Über die phenolischen Inhaltstoffe der Familie Saxifragaceae. Monatsch Chem., 1962; 93, 85–98.
4. Grančai, D., Mučaji, P., Nagy, M.: Stanovenie vybraných sekundárnych metabolitov a extraktívnych látok vo Philadelphus coronarius L. Čes. slov. Farm., 1999; 48, 265–267.
5. Mučaji, P., Grančai, D., Nagy, M., Czigleová, S., Ubik, K.: Obsahové látky konárov Philadelphus coronarius L. Farm. Obzor, 2001; 70, 311–314.
6. Mučaji, P., Grančai, D., Nagy, M., Czigleová, S., Buděšínský, M., Ubik, K.: Nepolárne obsahové látky listov Philadelphus coronarius L. Čes. slov. Farm., 2001; 50, 274–276.
7. Vaľko, V., Grančai, D.: Flavonoidové glykozidy vo Philadelphus coronarius L. Farm. Obzor, 2005; 74, 150–152.
8. Pitra, J., Štěrba, J.: Třídění silikagélu pro chromatografii. Chem. Listy., 1963; 57, 389–391.
9. Mabry, T. J., Markham, K. R., Thomas, M. B.: The systematic identification of flavonoids. Springer Verlag 1970, s. 354.
10. Devon, T. K., Scott, A. I.: Handbook of Naturally Occuring Compounds. New York, Inc.: Academic Press 1975, s. 644.
Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova
Nemáte účet? Registrujte se
Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.
