Omentoplastika ako súčasť komplexného riešenia postpneumonektomického empyému s veľkou bronchopleurálnou fistulou


Omentoplasty as a Part of Complex Management of Postpneumonectomy Empyema with Large Bronchopleural Fistula

The authors present a case reivew of a patient with thoracic empyema and large bronchopleural fistula. Following preceeding failing procedures, the condition was managed using Eloesser open drainage, the pleural cavity was cleared and the main bronchus fistula was sutured using omentoplasty. A pediculated omental flap (Kiricutu) was transposed into the pleural cavity through the diaphragm. The flap was used to cover the bronchial suture and fill the pleural cavity. Finally, thoracoplasty and suturing of the thorax was performed. Post-operative course was positive, with no complications recorded and, currently, the patient is asymptomatic.

Treatment of postpneumonectomic empyema with bronchopleural fistula requires complex approach in several steps. During the final phase, following the pleural cavity drainage and clearing and when the dehiscent bronchus is sutured, omental flaps, transposed from the abdominal into the thoracic cavity, may be used to cover the suture and to obliterate the postpneumonectomic pleural cavity. Significance of omentoplasty consists in its features, such as: neovascularization, resorption and absorption qualities, immunological and mechanical functions, which, finally, facilitate healing of serious postpneumonectomic complications.

Key words:
postpneumonectomic empyema – bronchopleurala fistula – omentoplasty – thoracoplasty


Autoři: J. Belák ;  M. Janík ;  M. Kudláč
Působiště autorů: II. chirurgická klinika UPJŠ LF, FN L. Pasteura Košice, Slovenská republika, prednosta: MUDr. J. Belák, PhD.
Vyšlo v časopise: Rozhl. Chir., 2007, roč. 86, č. 11, s. 614-617.
Kategorie: Monotematický speciál - Původní práce

Souhrn

Autori prezentujú prípad pacienta s empyémom hrudníka a veľkou bronchopleurálnou fistulou, ktorý riešili po neúspešných predchádzajúcich operáciách otvorenou drenážou podľa Eloessera a po vyčistení pleurálnej dutiny, uzatvorili kýpeť hlavného bronchu sutúrou s využitím omentoplastiky. Použili lalok omenta podľa Kiricutu na cievnej stopke, ktorý transponovali cez bránicu do pleurálnej dutiny. Lalokom prekryli sutúru bronchu a vyplnili pleurálnu dutinu, výkon ukončili torakoplastikou a uzatvorením hrudníka. Pooperačný priebeh bol priaznivý, bez komplikácií, pacient je v súčasnosti bez ťažkostí.

Liečba postpneumonektomického empyému s bronchopleurálnou fistulou si vyžaduje komplexný viacetapový prístup. V poslednej fáze po drenáži, vyčistení pleurálnej dutiny a po uzatvorení dehiscentnej priedušky je možné využiť na prekrytie sutúry a na zabezpečenie obliterácie postpneumonektomickej pleurálnej dutiny lalok omenta transponovaný do hrudníka z brušnej dutiny. Význam omentoplastiky spočíva v jeho vlastnostiach ako sú: novotvorba ciev, rezorpčná a absorpčná schopnosť, imunologická a mechanická funkcia, ktoré v konečnej fáze pomôžu pri vyhojení vážnej postpneumonektomickej komplikácie.

Kľúčové slová:
postpneumonektomický empyém – bronchopleurálna fistula – omentoplastika – torakoplastika

ÚVOD

Bronchopleurálna fistula po pneumonektómii je zriedkavou ale život ohrozujúcou komplikáciou, ktorá je sprevádzaná empyémom. Vďaka zlepšeniu chirurgickej techniky poklesla prevalencia bronchopleurálnej fistuly pod 5 %, ale mortalita sa pohybuje v rozmedzí od 30 % do 50 % [1, 2, 3, 4]. Riešenie postpneumonektomického empyému s bronchopleurálnou fistulou si vyžaduje komplexný, v niektorých prípadoch individuálny prístup. Stále je najdôležitejším aspektom v liečbe postpneumonektomickej bronchopleurálnej fistuly jej prevencia, ktorá spočíva v identifikácii rizikových faktorov a v snahe o ich elimináciu. Je všeobecne známe, že vyššie riziko vzniku bronchopleurálnej fistuly je u starších pacientov vo veku nad 70 rokov, u pacientov s diabetes mellitus, s hypoalbuminémiou a u pacientov s prolongovanou liečbou kortikosteroidmi. Ak nie je u týchto pacientov realizovaná adekvatná predoperačná príprava, bronchus je vystavený vysokému riziku dehiscencie. Profylaktické prekrytie bronchiálneho kýpťa lalokom z perikardu, perikardiálnym tukom alebo lalokom z interkostálneho svalu redukuje riziko vzniku bronchopleurálnej fistuly.

MATERIÁL A METODIKA

Na II. chirurgickej klinike UPJŠ LF, FN L. Pasteura v Košiciach sme liečili 41ročného pacienta s empyémom hrudníka a s úplne otvoreným kýpťom bronchu po predchádzajúcej pneumonektómii.

Pacient bol v novembri 2005 operovaný v inom zdravotníckom zariadení pre empyém hrudníka, kde mu bola urobená pravostranná pneumonektómia. Pooperačne došlo u pacienta k dehiscencii bronchiálnej sutúry a k vzniku empyému hrudníka. Stav bol riešený v tom istom zariadení reoperáciou, resutúrou bronchiálneho kýpťa a drenážou pleurálnej dutiny. Aj po tejto operácii u pacienta vznikol empyém hrudníka, pacient bol prepustený do miesta svojho trvalého bydliska.

V januári 2006 bol pacient prijatý na II. chirurgickú kliniku v Košiciach so zvýšenou telesnou teplotou do 38,5 st. C, s empyémom pravej pleurálnej dutiny. Pacient si mohol ľahnúť iba na pravý bok, lebo pri otočení sa na ľavý bok dochádzalo k zatečeniu hnisavého obsahu z pravej pleurálnej dutiny cez otvorený pravý hlavný bronchus do ľavých pľúc. Fibrobronchoskópia dokumentovala úplne otvorenie kýpťa pravého hlavného bronchu do pleurálneho zbytkového priestoru. Vzhľadom na tento nález sme sa rozhodli pre otvorenú drenáž pravej pleurálnej dutiny podľa Eloessera. Dvakrát denne bola urobená toaleta pleurálnej dutiny, použitím tkanivových longiet napustených v antiseptickom roztoku. Štyri týždne sme požívali 5% roztoku Betadinu, potom tri týždne 3% roztok Persterilu. Kultivačným vyšetrením materiálu z pleurálnej dutiny bola zistená Klebsiella pneumoniaeStaphylococcus aureus. Po 7 týždňoch intenzívnej lokálnej antimibrobiálnej liečby sme sa rozhodli pre ďalšie operačné riešenie daného stavu s uzatvorením pravého hlavného bronchu a vyžitím omentoplastiky. V prvej fáze operácie , u pacienta v celkovej anestéze v polohe na chrbte, hornou strednou laparotómiou sme si pripravili lalok veľkého omenta podľa Kiricuta na stopke ľavej gastroepiploickej artérie. Vytvorený lalok omenta transponujeme otvorom v bránici nad pečeňou z dutiny brušnej do pravej pleurálnej dutiny (Obr. 1). Po uzatvorení laparotómie otáčame pacienta na ľavý bok a rozširujeme otvor pleurostómie. Potom si uvoľňujeme po obvode kýpeť pravého hlavného bronchu a uzatvárame ho U stehmi nevstrebateľným monofilamentóznym materiálom (Obr. 2). Po odstránení početných granulácii v zbytkovej pleurálnej dutine a výplachu dutiny, na suturovaný bronchus prišívame vrchol vytvoreného omentálneho laloka. Výkon doplňujeme torakoplastikou, resekujeme ešte ďalšie 3 rebra čím dosahujeme zmenšenie zbytkovej dutiny. Lalok omenta takmer úplne vyplnil zbytkovú dutinu, do ktorej instilujeme roztok chinolónového antibiotika podľa predchádzajúcej mikrobiálnej citlivosti. Po založení drénu do pleurálnej dutiny uzatvárame ranu po pleurostómii. V pooperačnom období pacient dostáva aj celkovú antibiotickú liečbu podľa mikrobiálnej citlivosti (ciproofloxacin). Pooperačný priebeh je priaznivý, bez komplikácii, na 3. pooperačný deň je drén odstránený, predtým ešte do pleurálnej dutiny instilujeme roztok ciprooflaxinu (200 mg ciproofloxacinu v 200 ml fyziologického roztoku). Ďalší pooperačný priebeh je bez komplikácii, po bronchoskopickej a CT kontrole je pacient prepustený domov v dobrom stave (Obr. 3, 4, 5). Po opakovaných kontrolách je bez ťažkostí.

Presunutý lalok omenta do pleurálnej dutiny, pohľad do pleurostómie
Fig. 1. The omental flap transposed into the pleural cavity. A view of pleurostomy
Obr. 1. Presunutý lalok omenta do pleurálnej dutiny, pohľad do pleurostómie Fig. 1. The omental flap transposed into the pleural cavity. A view of pleurostomy

Peroperačný pohľad na miesto sutúry kýpťa bronchu
Fig. 2. A peroperative view of the bronchial fistula suture
Obr. 2. Peroperačný pohľad na miesto sutúry kýpťa bronchu Fig. 2. A peroperative view of the bronchial fistula suture

CT obraz dokumentuje vyplnenie zbytkovej dutiny omentom
Fig. 3. A CT view documents filling of the residual cavity with the omentum
Obr. 3. CT obraz dokumentuje vyplnenie zbytkovej dutiny omentom Fig. 3. A CT view documents filling of the residual cavity with the omentum

CT obraz dokumentuje vyplnenie zbytkovej dutiny omentom
Fig. 4. A CT view documents filling of the residual cavity with the omentum
Obr. 4. CT obraz dokumentuje vyplnenie zbytkovej dutiny omentom Fig. 4. A CT view documents filling of the residual cavity with the omentum

CT obraz 3D rekonštrukcie, stav po torakoplastike
Fig. 5. A CT view of the 3D reconstruction, thoracoplasty completed
Obr. 5. CT obraz 3D rekonštrukcie, stav po torakoplastike Fig. 5. A CT view of the 3D reconstruction, thoracoplasty completed

DISKUSIA

Postpneumonektomický empyém je osobitný druh empyému, ktorý vzniká zvyčajne bezprostredne po pneumonektómii, zriedkavo po dlhšom časovom odstupe. Jeho incidencia sa udáva v 2–3 %, najčastejšie vzniká ako následok včasnej insuficiencie bronchiálnej sutúry [2, 3, 5]. Predisponujúcimi rizikovými faktormi sú vek nad 70 rokov, chronická obštrukčná choroba pľúc, diabetes mellitus, kolagenozy, malnutrícia, dlhodobá liečba kortikosteroidmi, indukčná chemoterapia a rádioterapia, pľúcna infekcia, pneumonektómia v teréne empyémovej dutiny. Aj u nami liečeného pacienta bola pneumonektómia urobená v teréne empyému hrudníka. Liečba akútnej postpenumonektomickej bronchopleurálnej fistuly predstavuje veľký problém, drenáž postihnutej pleurálnej dutiny predstavuje život zachraňujúci výkon, keďže hrozí zatečenie obsahu do pľúc na kontralaterálnej strane. V bezprostrednom období po pneumonektómii je vhodné využiť takzvanú balancovanú drenáž, pri ktorej drenážny systém umožňuje kolísanie tlaku v pleurálnej dutine v rozpätí +4 až -16 cm H2O [3]. Ak to klinický stav pacienta dovoľuje, ďalším krokom je uzatvorenie bronchopleurálnej fistuly. Ak je fistula malá (< 2–3 mm) niektorí autori referujú o úspešnom uzatvorení kýpťa pomocou fibrínového lepidla. Ak je fistula väčšia (> 3 mm) je indikované opätovné uzatvorenie kýpťa cestou torakotómie s prekrytím kýpťa lalokom interkostálneho alebo pektorálneho svalu, lalokom z bránice alebo lalokom z omenta. Niektorí autori odporúčajú uzatvorenia bronchiálneho kýpťa transperikárdiálnym prístupom cez sternotómiu [6, 7]. Azorin referuje o uzatvorení takejto fistuly cez cervikotómiu vyžitím videomediastinoskopie [8].

Rozdielna je stratégia liečby pri neskoršie vzniknutej bronchopleurálnej fistule s empyémom. Vtedy je dôležitá drenáž pleurálnej dutiny s výplachmi alebo otvorená drenáž pleurálnej dutiny podľa Eloessera s denným debridmentom pleurálneho priestoru. Po vyčistení pleurálnej dutiny, po mikrobiologickej kontrole je možné pristúpiť k uzatvoreniu bronchiálneho kýpťa už vyššie uvedenými možnosťami a uzatvoriť hrudníkovú dutinu. Vhodné je využiť po uzatvorení bronchiálneho kýpťa lalok omenta na prekrytie sutúry a vyplnenie zbytkovej pleurálnej dutiny.

Anatomická a mikroskopická stavba omenta predurčuje jeho dôležitú defenzívnu úlohu v brušnej dutine, čo ale môže byť využité aj v iných oblastiach organizmu. Jej hlavnými zložkami sú: sekrécia peritoneálnej tekutiny, rezorpčná, absorpčná a imunologická funkcia [9, 10, 11]. Absorpčná kapacita omenta nie je pre všetky látky rovnaká. Kryštaloidy sa rezorbujú dobre, proteíny a plyny menej a tuky a olejovité substancie sa nerezorbujú. Absorpcia sa realizuje celulárnymi mechanizmami. Množstvo makrofágov, fibroblastov, histiocytov, lymfocytov umožňujú fixáciu a úplnú izoláciu cudzích častíc. Z viacerých klinických pozorovaní je zrejmá regenerácia omenta, ale o jej mechanizmoch je len málo známe. Pravdepodobne ide o aktivitu mezotelu a do určitej miery aj histiocytov. Pri ometoplastikách sa vyžívajú fyziologické vlastnosti omenta (lymfatická drenáž, novotvorba ciev, mechanická bariéra). Presunom časti alebo celého omenta do miesta poškodenia, prípadne jeho premiestnením, sa vytvárajú alebo posilňujú kompenzačné mechanizmy dôležité pri ochorení organizmu. Omentoplastiky v hrudníkovej dutine si vyžadujú prípravu štepu na cievnej stopke. Z hľadiska operačnej stratégie je potrebné rozhodnúť o použití cievnej stopky z artéria gastroepiploica dextra alebo sinistra. Pre transpozíciu omenta do hrudníkových dutín je vhodné využiť plastiky podľa Kiricutu, fixácia štepu sa vykonáva jednotlivými stehmi [9].

Kontroverznou zostáva úloha torakoplastiky pri liečbe postpneumonektomického empyému. Naše skúsenosti potvrdzujú pozitívny pohľad iných autorov na využitie tejto metódy v kombinácii s omentoplastikou alebo svalovou plastikou na vyplnenie zbytkovej dutiny.

ZÁVER

Liečba postoneumonektomického empyému s bronchopleurálnou fistulou si vyžaduje komplexný viacetapový prístup. V poslednej fáze po drenáži, vyčistení pleurálnej dutiny a po uzatvorení dehiscentnej priedušky je možné využiť na prekrytie sutúry a na zebezpečenie obliterácie postpneumonektomickej pleurálnej dutiny lalok omenta transponovaný do hrudníka z brušnej dutiny. Význam omentoplastiky spočíva v jeho vlastnostiach ako sú: novotvorba ciev, rezorpčná a absorpčná schopnosť, imunologická a mechanická funkcia, ktoré v konečnej fáze pomôžu pri vyhojení vážnej postpneumonektomickej komplikácie.

MUDr. J. Belák, PhD.

Lomonosovova 30

040 10 Košice

Slovenská republika

e-mail: belakjoz@central.medic.upjs.sk


Zdroje

1. Deslauriers, J., Demers, P. Postpneumonectomy Empyema and Bronchopleural Fistula. In: Sellke, F. W., del Nido, P. J., Swanson, S. J. Surgery of the Chest. Sabiston & Spencer, 7th edition, Vol. 1, Philadelphia: Elsevier Saunders, 2005, s. 439–442.

2. Baue, A. E., Geha, A. S., Hammond, G. L., Laks, H., Naunheim, K. S. Glenns‘ thoracic and cardiovascular surgery. Sixth edition, Vol. I., Stamford: Appleton&Lange, 1996, 951 s.

3. Haruštiak, S. Pleura. In: Černý, J., a kol. Špeciálna chirurgia 3. Chirurgia hrudníka. Martin: Osveta, 1993, s. 119–155.

4. Benej, R., Haruštiak, S., Bohúcky, Š. Racionálny liečebný postup pri empyéme hrudníka. Bratisl. lek. listy, 1995, roč. 96, č. 5, s. 279–282.

5. Haruštiak, S., Benej, R., Bohucký, Š., Pereszlényi, A. Jr. Súčasné problémy s infekciou v hrudnej chirurgii. Bratisl. lek. listy, 1999, roč. 100, č. 12, s. 701–702.

6. Gingsberg, R. J., Pearson, F. G., Cooper, J. D., Spratt, E., Deslauriers, J., Goldberg, M., Henderson, R. D., Jones, D. Closure of chronic postpneumonectomy bronchopleural fistula using transsternal transpericardial approach. Ann. Thorac. Surg., 1989, roč. 47, č. 2, s. 231–235.

7. Petrovski, B. V., Perelman, M. I., Korolyeva, N. S. Tracheo-bronchial surgery. Moskva: Meditsina, 1978, 296 s.

8. Azorin, J. F., Francisci, M. P., Tremblay, B., Larmignat, P., Car vaillo, D. Closure of a postpneumonectomy main bronchus fistula using video-assisted mediastinal surgery. Chest, 1996, roč. 109, č, 4, s. 1097–1098.

9. Daniš, J. Veľká predstera. In: Černý, J. a kol. Špeciálna chirurgia 2. Chirurgia brušných orgánov a retroperitonea. Martin: Osveta, 1992, s. 404–419.

10. Adámek, S., Bláha, M., Libánsky, P., Tvrdon, J., Nanka, O. Omentoplasty of sternum – surgical solution in a sternal defect due to sternal osteomyelitis in a female patient with mediastinal lokalization of parathyroid adenoma. Rozhl. Chir., 2003, roč. 82, č. 12, s. 624–627.

11. Chichevatov, D., Gorshenev, A. Omentoplasty in treatment of early bronchopleural fistulas after pneumonectomy. Asian Cardiovasc. Thorac. Ann., 2005, roč. 13, č. 3, s. 211–216.

Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicína

Článek vyšel v časopise

Rozhledy v chirurgii

Číslo 11

2007 Číslo 11

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: Prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Familiární transthyretinová periferní polyneuropatie
Autoři: MUDr. Radim Mazanec, Ph.D.

Diabetes mellitus a kardiovaskulární riziko, možnosti jeho ovlivnění
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se