#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Sexuálny život seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach


Sex life of seniors living in social service homes

Introduction:
With the gradual more liberalised attitude of society towards sexuality and intimacy, sex is no longer such a taboo as it used to be 20 years ago. The truth is that both teenagers as well as productive age people have become used to the fact that sex is a common element and part of their lives. The issue is that retired people can also be, and actually are, sexually active. Sometimes we even somehow mentally refuse to believe the fact that people living in Social Service Homes and Homes for the elderly have sex and are sexually active too.

Aim of study:
To determine the quality of the sex lives of elderly clients in homes and to discover the factors that influence it.

Material and methodology:
We devised a non-standardized questionnaire. Descriptive statistics have been used to evaluate the data.

Results and outcomes:
The study reviews the sexual behaviour of the elderly, in particular the clients of retirement homes. It shows that sex is an important part of their lives, it is a common practice implemented in various forms and if it is not, the reasons are usually concerned with seniors’ health or the absence of a sexual partner. The study looks for the causes that have an impact on decreased quality of sexual life and tries to point out particular weaknesses caused by living in a social facility of this kind.

Key words:
senior, sexuality, retirement homes


Autoři: I. Dolan 1;  A. Grombířová 2;  D. Dolanová 2;  T. Šrámková 3
Působiště autorů: Urologické oddělení FN u sv. Anny v Brně, Primář: MUDr. Filipenský Petr, Ph. D. 1;  Katedra Ošetřovatelství LF MU Brno, Přednosta: doc. PhDr. Kyasová Miroslava, Ph. D. 2;  Sexuologické oddělení FN Brno, Primář: MUDr. Sejbalová Petra 3
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2012; 92(10-12): 551-554
Kategorie: Z různých oborů

Souhrn

Úvod:
Postupnou liberalizáciou spoločnosti sa v porovnaní so situáciou spred 20 rokov takmer kompletne odtabuizovala téma sexuality a intímneho života partnerov. Akosi veľmi rýchlo sme si zvykli, že sex je bežnou súčasťou života ľudí v teenagerskom a produktívnom veku. Problém však nastáva pri predstave, že sexuálne aktívni môžu byť, a aj sú, aj ľudia v dôchodkovom veku. Ešte s výraznejším vnútorným sebazaprením prijímeme myšlienku, že sa táto téma týka aj ľudí žijúcich v rôznych domovoch sociálnych služieb a domovoch pre seniorov (DPS).

Cieľ štúdie:
Zistiť kvalitu sexuálneho života seniorov žijúcich v DPS a faktory ktoré ho ovplyvňujú.

Materiál a metodika:
Ku zberu empirických dát bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. K vyhodnoteniu dát bola využitá deskriptívna štatistika.

Výsledky a záver:
Štúdia je sondou do sexuálneho správania seniorov, špeciálne u klientov DPS. Poukazuje na skutočnosť, že sex je dôležitou súčasťou ich života, je bežne praktizovaný v rôznych formách a pokiaľ tomu tak nie je, väčšinou je to zo zdravotných dôvodov, alebo že dotazovaný nemá partnera/partnerku. Štúdia hľadá príčiny ovplyvňujúce zníženú kvalitu pohlavného života a snaží sa poukázať na konkrétne nedostatky vyplývajúce s pobytu v sociálnom zariadení.

Kľúčové slová:
senior, sexualita, domov pre seniorov

Úvod

Sexualita môže byť definovaná ako schopnosť alebo stav, ktorý zahŕňa túžbu, vzrušenie, aktivitu, fyzickú satisfakciu a emocionálnu intimitu (1). Je to aktivita, ktorá sa v prírode biologicky zameriava na rozmnožovanie. Jedine človek v rámci svojej kultúry dokázal sex oprostiť od prastarých rozmnožovacích intencií a jeho sexualita sa poľudštila. Sex sa u človeka upína k slasti a to tak pre seba ako aj pre druhého (2). Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou každej ľudskej bytosti. Jej plný vývoj súvisí s uspokojovaním základných ľudských potrieb. WHO definuje sexuálne zdravie ako stav fyzickej, emočnej, duševnej a sociálnej pohody súvisiacej so sexualitou, nejedná sa teda len o neprítomnosť nejakej dysfunkcie či slabosti (3). V každom veku má sexuálny kontakt iný význam a formu. U dospievajúcich ľudí je to hlavne vzrušenie z poznávania vlastného a cudzieho tela. V mladom dospelom veku je to zase potreba vybitia sexuálnej energie, neskôr má sex reprodukčnú funkciu za účelom založenia rodiny. V zrelom dospelom veku je telesná blízkosť pri pohlavnom styku výrazom nehy, solidarity, vrelosti a citovej blízkosti vôbec. Poskytuje ťažko nahraditeľný pocit bezpečia, vyjadruje úctu a obdiv, dôveru a intimitu (4). Skúmanie sexuality u starých ľudí je v súčasnosti oveľa dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Súvisí to so starnutím populácie v Európe a vo svete, predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcich 30 rokov bude viac ako 50 % populácie staršej ako 60 rokov (5). Kvalita sexuálneho života je predikátorom zdravia ako takého a uspokojivý sexuálny život je podstatnou zložkou kvality života (6).

Sexualita u starých ľudí je čiastočne ovplyvnená problémami, ktoré sú bežné v tejto vekovej kategórii, napríklad zdravotné ťažkosti, depresie, zbavenie právnej spôsobilosti, alebo smrť partnera (7). Hoci je poznanie elementárnou hnacou silou vývoja spoločnosti, ľudská sexualita je často nepochopená, zvlášť u starších ľudí (8). Staroba je charakterizovaná fyziologickými, telesnými, behaviorálnymi a duševnými zmenami, ktoré môžu ovplyvňovať sexuálne funkcie a je veľmi ťažké individuálne rozlíšiť ich vplyv u konkrétneho jednotlivca (9). Lekári majú tendenciu ignorovať tieto aspekty života u staršej populácie, pričom oni sami majú problém o nich s pacientom hovoriť. Starí ľudia sú vo všeobecnosti mylne považovaní za asexuálne bytosti, ktoré stratili záujem o sex a schopnosť sexuálneho správania (10). Rôzne zdroje uvádzajú, že sexuálne aktívnych ľudí v staršom veku je okolo 50 %, pričom krivka klesá s vekom (11). Muži majú v starobe tendenciu byť sexuálne aktívnejší v porovnaní s ženami (17). Faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu a frekvenciu intímnych kontaktov je veľmi veľa, u starých ľudí je jedným z nich aj možnosť presťahovania sa do domova pre seniorov a nutnosť zvyknúť si na novú situáciu.

Cieľ práce

Zisťovali sme frekvenciu intímnych kontaktov u seniorov pred a po vstupe do domova pre seniorov, dôvody prečo niektorí respondenti nežijú aktívnym sexuálnym životom, typ praktizovaných sexuálnych činností, mieru spokojnosti seniorov so svojim sexuálnym životom po vstupe do DPS, mieru dôležitosti sexuálneho života, faktory narušujúce sexuálny život, ďalej na koho sa seniori najviac obracajú s otázkami tykajúcimi sa sexuálnej problematiky a či pri sexe používajú konkrétne prípravky a pomôcky.

Súbor a metodika

Pre zber empirických údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie obsahujúci 20 otázok zameraných na skúmanú problematiku. Kritériom pre výber respondentov bol vek 65 a viac rokov a trvalý pobyt seniora v DPS. Celkom bolo distribuovaných 120 dotazníkov do 6 domovov pre seniorov na území Jihomoravského kraja a do 1 domova pre seniorov v Zlínskom kraji v Českej republike. Návratnosť dotazníkov bola 91,6 %. S uskutočnením prieskumu na veľmi chúlostivú tému muselo vydať súhlas konkrétne vedenie DPS. V záujme zachovania maximálnej anonymity respondentov, neuvádzame konkrétne DPS. Každý klient vyslovil ústny súhlas so zaradením do štúdie pod podmienkou absolútnej diskrétnosti zistených dát.

Výsledky

Na otázku aký typ sexuálnej činnosti praktizujete, odpovedalo takmer 42 % respondentov, že nepraktizujú žiadnu sexuálnu činnosť. Ako dôvody najčastejšie udávali zdravotné ťažkosti (40 %), 21 % uviedlo že nemajú partnera/partnerku, o niečo menej ľudí (17 %) stratu libida. Iba 7 % respondentov označilo ako dôvod nevhodné podmienky v domove. Necelých 15 % ľudí vpísalo do kolonky „iné dôvody“ najčastejšie náboženské dôvody a vek.

Skupina praktizujúca sexuálnu činnosť mohla rozviesť jednotlivé typy praktík. Autostimuláciu a maznanie uskutočňuje rovnako po 36 % respondentov a sú to zároveň najčastejšie sa vyskytujúce sexuálne činnosti. Pohlavný styk označilo takmer 25 % klientov. Iba 3 % označilo orálnu stimuláciu.

Pri otázke zisťujúcej frekvenciu pohlavného styku, seniori najčastejšie (72 %) označili možnosť menej ako 1x za rok. Druhá najčastejšie sa vyskytujúca odpoveď bola niekoľkokrát za mesiac – najviac 1x týždenne. Označilo ju 15 % respondentov. Možnosť niekoľkokrát za rok, ale najviac 1x za mesiac zvolilo takmer 12 % klientov. Necelé 2 % klientov označilo odpoveď 2 a viac krát týždenne (graf č. 2). Na otázku o spokojnosti s počtom sexuálnych zážitkov odpovedalo najviac klientov (31 %) negatívne. Zvyšní sa bez väčších rozdielov rozdelili do 3 skupín, kde odpovedali „áno“ (23 %), „ skôr nie“ (23 %) a „skôr áno“ (22 %). Na otázku či je sex pre respondentov dôležitý, odpovedala podstatná časť z nich „ áno“ – 38 %, respektíve odpovedali „skôr áno“ takmer 42 % klientov. Len malá skupina dotazovaných, ktorí ale patrili ku skupine praktizujúcich sexuálnu činnosť uviedlo, že sexuálny život pre nich nie je podstatný (8 %), respektíve odpoveď skôr nepodstatný označilo 11 % respondentov.

Frekvencia pohlavných stykov respondentov v priebehu posledného roku
Graf 1. Frekvencia pohlavných stykov respondentov v priebehu posledného roku

Až 58 % klientov DPS označilo frekvenciu sexuálnych kontaktov po vstupe do DPS za nižšiu. Nezmenená zostala u 28 % respondentov. Vyššiu frekvenciu sexuálnych praktík po vstupe do domova udávalo 13 % klientov (graf č. 1).

Zmena frekvencie sexuálnych praktík respondentov po vstupe do DPS
Graf 2. Zmena frekvencie sexuálnych praktík respondentov po vstupe do DPS

Na otázku, či je v domove zabezpečené dostatočné súkromie pre nerušený sexuálny život odpovedalo 35 % respondentov negatívne. Druhá najpočetnejšia skupina (23 %) uviedla odpoveď „skôr nie“. Zvyšní klienti mali dostatočné súkromie (20 %), respektíve označili možnosť „skôr áno“ (22 %).

Pri problémoch so sexuálnym životom sa klienti najčastejšie na nikoho neobracajú (27 %). Na priateľov, alebo rodinného príslušníka sa obracia rovnako po 20 % klientov. Taktiež zhodne po 15 % respondentov vyhľadá s otázkou sestru, lekára alebo iný ošetrovateľský personál. Inú možnosť vybrali len 3 % seniorov a zhodne označili gynekológa (graf č. 3).

Na koho sa respondenti obracajú s problémami v oblasi sexuality
Graf 3. Na koho sa respondenti obracajú s problémami v oblasi sexuality

Pri otázke aké sexuálne pomôcky klienti zvyknú použiť pri sexuálnych činnostiach, najviac z nich uviedlo, že nepoužívajú žiadnu pomôcku (60 %). Tablety na zvýšenie potencie, alebo libida medikuje 23 % klientov. Lubrikačný gél používa 13 % respondentov. Len minimum s opýtaných uviedlo vibrátor (necelé 2 %) a masážny olej (necelé 2 %).

Diskusia

Keď je človek mladý, myslí si, že sex je vyvrcholením dôvernosti. Neskôr zistí, že je to sotva začiatok (12). Význam, dôležitosť a potreba sexu sa u človeka nepochybne mení s narastajúcim vekom a životnými skúsenosťami. Jedným z mnohých mýtov dnešnej uponáhľanej spoločnosti je myslieť si, že s dôchodkovým vekom človeka vyhasína chuť sexuálne žiť. Je naivné sa domnievať, že v starobe, ktorá sa v predstavách mnohých pracovne aktívnych ľudí spája s chorobou, apatiou a ďalšími nedefinovanými problémami, nie je podstatný sexuálny kontakt. Samozrejme, že vplyvom rôznych chorobných zmien s ktorými je starnutie spojené ho nemôžu praktizovať v takej forme a frekvencii ako v čase mladosti a zrelého veku. Žijeme v dobe, keď sa neustále predlžuje priemerná dĺžka života, čo bezpečne súvisí so zlepšením kvality života. Sexuálny život seniorov sa stáva výraznou kategóriou kvality života (13). Pohľad na kvalitu života seniora by mal byť komplexný a nemal by sa upínať len na fyzické blaho, t.j. napríklad správne moderovaný krvný tlak, funkčný pohybový aparát alebo kontinenciu. Dôležitou zložkou je aj duševná pohoda, kam určite patrí plnohodnotný partnerský vzťah a teda aj sexuálny kontakt. Jedno s druhým súvisí - pokiaľ je človek chorý, odrazí sa to aj na kvalite sexuálneho života. V našom výskume sme sa zamerali na seniorov žijúcich v DPS. Podľa aktuálnych údajov Českého štatistického úradu bolo ku dňu 31.12.2010 v ČR 466 domovov pre seniorov a reálne v nich žilo 36 183 seniorov (15). Náš výzkum dokazuje, že sex je pre starých ľudí veľmi dôležitý. Zdravotné problémy boli najčastejším dôvodom nepraktizovania sexu, na druhom mieste to bola neprítomnosť partnera, s čím súvisí aj forma sexuálneho kontaktu. Najčastejšie je to autostimulácia, až potom pohlavný styk.

Predchádzajúce dôvody (zdravotný stav, neprítomnosť partnera) sú tiež významným predikátorom frekvencie. Seniori väčšinou nie sú spokojní s reálnou frekvenciou sexuálneho kontaktu. Čím častejšia je frekvencia uspokojovania pohlavného pudu (a týka sa to aj masturbácie) v mladšom veku, tým sú vytvorené priaznivejšie predpoklady pre zachovanie sexuálnej aktivity až do neskorej staroby (14). Opäť všetko súvisí so zdravím a aktuálnou fyzickou kondíciou. Starší ľudia medikujú veľké množstvo preparátov ovplyvňujúcich erekciu a libido, väčšinou však negatívne. S narastajúcim vekom sa taktiež znižuje flexibilita a rýchlosť akceptovania a prispôsobenia sa rôznym zmenám a novým situáciám. Skoro 60 % opýtaných uviedlo, že počet intímnych kontaktov sa po vstupe do DPS znížil. Podstatným faktorom tohto údaja je nedostatočné súkromie. Je bežnou praxou, že ošetrovateľský personál v DPS pri vstupe do izby klienta neklope na dvere, alebo vstupuje mimo štandardnú dobu. Nevhodným prístupom je aj situácia, keď personál na dvere síce klope, ale nečaká na povolenie a ihneď vstúpi do izby. Ďalej to môže byť spolubývajúci, ktorý takmer neopúšťa izbu, alebo že pravidlá domového poriadku nepripúšťajú spojené postele.

Ak nastanú nejaké problémy v intímnej oblasti, seniori najčastejšie nikoho neoslovujú. Obávajú sa totiž reakcie oslovených, ktorí by mohli považovať sex v starobe za niečo zvrhlé. Pravdepodobne na základe neosobného prístupu oslovujú ošetrujúci personál až na 4. mieste po rodinnom príslušníkovi alebo priateľovi. Nami oslovení klienti väčšinou nepoužívali žiadne sexuálne pomôcky, tablety na zvýšenie potencie užíva len niečo vyše pätiny oslovených.

Záver

V predkladanej štúdii sme zistili, že väčšina ľudí žijúcich v DPS je sexuálne aktívnych. Najčastejšie sa venujú autostimulácii, pohlavný styk je na druhom mieste. Frekvencia koitálnej aktivity je relatívne nízka, čomu zodpovedá aj relatívne veľká skupina seniorov, ktorí nie sú spokojní s počtom sexuálnych spojení. Sexuálny život je dôležitý až pre 80 % klientov. Väčšine klientov sa znížila frekvencia sexuálnych stykov po vstupe do domova pre seniorov. Ako najčastejší faktor tohto stavu udávali nedostatočné súkromie v domove. Pri akýchkoľvek problémoch sa ale najčastejšie na nikoho neobracajú. Odborný personál - ako lekára, či sestru vyhľadajú len v 15 % prípadov. Na skvalitnenie a spestrenie sexuálnych hier väčšinou nepoužívajú žiadne pomôcky, tablety na potenciu medikuje skoro štvrtina klientov. Lubrikanciá používajú minimálne. Respondenti, ktorí žijú asexuálne, ako najčastejší dôvod udávali zdravotné ťažkosti alebo neprítomnosť partnera/partnerky.

Výsledky našej štúdie jednoznačne potvrdzujú, že seniori sú a chcú byť sexuálne aktívni. Intímny kontakt je prejavom partnerskej blízkosti, dôvery a vzájomnej úcty. V predkladanej štúdii poskytujeme pohľad na sex v starobe ako na dôležitú zložku kvality života, špeciálne u seniorov žijúcich v DPS. Snažili sme sa zistiť, čo ich v tejto problematike trápi. Na základe získaných vedomostí môžeme konštatovať, že je to nedostatočné súkromie, nekvalifikovaný prístup ošetrujúceho personálu a celkový pohľad spoločnosti na sex v dôchodkovom veku. Spoločnosť sa už naučila tolerovať sex u „detí“, podľa štatistík začínajú intímne žiť adolescenti pred 15 rokom života (16), no nevieme ešte s pochopením akceptovať sex u seniorov. Možnosťou odstránenia komunikačnej bariéry je, aby sa ošetrujúci personál sám pýtal na problémy v sexuálnej oblasti a nečakal, že senior sa zdôverí sám. Treba klásť dôraz na správnu komunikáciu, aby nedošlo k nedorozumeniu v tejto veľmi citlivej téme. Vhodné by preto bolo organizovanie rôznych odborných seminárov zameraných na komunikačné zručnosti v oblasti sexuológie. Sem patria aj školiace akcie pre ľudí pracujúcich v DPS. Častokrát s klientmi pracujú nezdravotnícki pracovníci, ktorý absolvujú len zdravotnicky kursy. Je nutné zvýšiť profesionalitu a sexuálnu edukáciu zamestnancov DPS, pretože práve ošetrujúci personál je ten, ktorý problematiku sexuálnych aktivit simplicikuje (18). Sexuológii všeobecne nie je už pri pregraduálnom štúdiu zdravotníkov venovaný žiaden, alebo len úplne minimálny priestor. Sexuológia len veľmi okrajovo spomenutá na seminároch z urológie. Domnievame sa, že väčší rozsah výučby tohto predmetu pri vzdelávaní zdravotníkov by bol určite k prospechu.

MUDr. Dolan Igor

Štefáčkova 1

62800 Brno

E-mail: i.dolan@seznam.cz


Zdroje

1. Butler, R. N., Lewis, M. I.: Sexuality in old age. In: Tallis RC, Fillit HM. (Eds.) Geriatric medicine and gerontology. London: Churchill Livingstone 2006: p. 1407-1412.

2. Pondělíček, I., Pondělíčková-Mašlová, J.: Jak (se) lidé milují. Praha: Nakladatelství technické literatury, 1990. 288 s. ISBN 04-416-90.

3. Světová zdravotnická organizace. Definice sexuálního zdraví [on-line]. Dostupný na www:

4. Říčan P.: Cesta života. 2. vyd. Praha: Portál, 2006. 390s. ISBN 80-7367-124-7.

5. Kontula, O., Haavio-Mannila, E.: The impact of aging on human sexual activity and sexual desire. J Sex Res 2009; 46: p. 46–56.

6. Wang, T. F., Lu, C. H., Chen, I. J., Yu, S.: Sexual knowledge, attitudes and activity of older people in Taipei, Taiwan. J Clin Nurs 2008; 17: p. 443-450.

7. Pfeiffer, E., Verwoerdt, A., Davis, G. C.: Sexual behavior in middle life. Am J Psychiatry 1972; 128: p. 1262–1267.

8. Walker, B. L.: Sexuality and the elderly: A research guide. Westport, CT: Greenwood Press; 1997.

9. Kalra, G., Subramanyam, A., Pinto, C.: Sexuality: Desire, activity and intimacy in the elderly. Indian J Psychiatry 2011; 53(4): p. 300–306.

10. Tien-Hyatt, J. L.: Self-perceptions of aging across cultures: Myth or reality? Int J Aging Hum Dev 198; 24: p. 129-148.

11. Palacios-Ceña, D., Carrasco-Garrido, P., Hernández-Barrera V., et al.: Sexual behaviors among older adults in Spain: results from a population-based national sexual health survey. J Sex Med 2012; 9(1): p. 121–129.

12. Citáty. Hoeg Peter (on-line). Dostupný na www: http://cituj.cz/Citaty/kat-120.aspx. [cit. 2012-11–04].

13. Mühlpachr, P.: Gerontopedagogika. Brno: Masarykova univerzita, 2004, s. 172. ISBN 80-210-3345–2.

14. Uzel, R.:Intimní slasti a strasti. Praha: Galén, 2005. 270 s. ISBN 80-7262-365-6.

15. Český statistický úřad. Souhrnná data o České republice [on-line]. Dostupný na www:

16. Weiss, P., Zvěřina, J.: Sexuální chování české populace. Urolog. pro praxi, 2009, 10(3) s. 160–163.

17. Šrámková, T.: Poruchy sexuálních funkcí u somatických onemocnění a po úrazech. Praha: Grada, 2013 (v tisku).

18. Vasmanská, S., Pokorná, A.: Sexualita seniorů, Prakt.Lek. 2011, 91, No. 10, pp. 602–605.

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 10-12

2012 Číslo 10-12
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#