Liečba hypertonikov v ambulantnej starostlivosti na Slovensku


Treatment of hypertensive patients in ambulatory care in Slovakia

Blood pressure (BP) is one of the most important and common vascular risk factors, but it is often poorly controlled. The aim of the study was to obtain extensive data about the treatment and management of hypertensive patients in ambulatory care in Slovakia. We analysed a group of 910 hypertensive adult patients (age 25 – 81 years, 45.6 % males) in a retrospective study. The efficiency of the treatment was evaluated according to the four most prescribed antihypertensive drugs.

– ACE-inhibitors,

– β-blockers,

– diuretics,

– calcium channel blockers and

– positive outcomes in terms of BP reduction.

Control of the blood pressure was defined as values < 140/90 mmHg.

β-blockers were found to be the most frequently used. The majority of patients were treated with a combination of two drugs. No differences in antihypertensive efficacy among the individual antihypertensives were observed, neither when used in combination. Control of blood pressure was achieved in 28 % of patients, whereas in 20 % of patients the blood pressure did not fall under 160 and/or 100 mmHg respectively.

Out of 590 hypertensive patients that were evaluated, 41 % were obese and another 41 % of the patients were overweight.

Values of blood pressure less than 140/90 mmHg were only obtained in the group of hypertensive patients treated by calcium channel blockers monotherapy and by β-blockers + diuretics + calcium channel blockers combination.

Key words:
hypertension, control of blood pressure, drug therapy of hypertension.


Autoři: A. Čorejová;  J. Kyselovič;  E. Račanská
Působiště autorů: Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika ;  Farmaceutická fakulta ;  Katedra farmakológie a toxikológie ;  Vedúci: prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc.
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2010; 90(11): 659-665
Kategorie: Z různých oborů

Souhrn

Tlak krvi je jedným z najdôležitejších a všeobecne akceptovaných cievnych rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení a vo všeobecnosti je slabo kontrolovaný. Cieľom práce bolo získať údaje o liečbe ambulantných hypertonikov na Slovensku a zhodnotiť kontrolu ich tlaku krvi. Retrospektívne sme hodnotili údaje 910 ambulantne liečených dospelých hypertonikov (vek 25–81 rokov, 45,6 % mužov) s hlavnou diagnózou esenciálna hypertenzia. Zber údajov prebiehal v období, keď sa sartany zavádzali do praxe, čím sa minimalizovalo ich percentuálne zastúpenie medzi antihypertenzívami. Liečbu sme posudzovali z pohľadu štyroch najčastejšie predpisovaných skupín antihypertenzív

– ACE-inhibítory,

– β−blokátory,

– diuretiká,

– blokátory vápnikových kanálov, a

– na základe poklesu hodnôt tlaku krvi.

Za kontrolovaný sme považovali tlak krvi < 140/90 mmHg.

Najviac predpisovanými liečivami boli β-blokátory a vzhľadom na kombinácie bola najčastejšie predpisovaná dvojkombinácia liečiv. Pri dosiahnutí kontroly tlaku krvi sme medzi jednotlivými antihypertenzívami, ani pri ich kombináciách nepozorovali rozdiely. Na konci sledovaného obdobia dosiahlo kontrolu tlaku krvi (< 140 / 90 mmHg) 28 % hypertonikov, pričom pri 20 % hypertonikoch tlak krvi ani liečbou neklesol pod 160 a/alebo 100 mmHg.

Zo skupiny 590 hypertonikov bolo 41 % obéznych, ďalších 41 % trpelo nadhmotnosťou.

Úroveň tlaku krvi < 140/90 mmHg bola dosiahnutá u hypertonikov liečených monoterapiou blokátormi vápnikových kanálov a pri trojkombinácii β-blokátor + diuretikum + blokátory vápnikových kanálov.

Kľúčové slová:
hypertenzia, kontrola tlaku krvi, farmakoterapia hypertenzie.

Úvod

Hypertenzia patrí celosvetovo medzi najčastejšie kardiovaskulárne (KV) ochorenia (17). Medzi príčiny jej rastúcej prevalencie nielen v USA (9), ale aj v ďalších krajinách sveta patrí aj starnutie populácie (26) a zvyšujúci sa výskyt obezity (8). Keďže s pribúdajúcim vekom stúpa systolický tlak krvi (TK) (11) a všeobecne je ťažšie kontrolovaný pri porovnaní s mladšími pacientmi (22), prevalencia hypertonikov má neustále narastajúcu tendenciu. Či za tento stav je zodpovedná zlá prevencia, nízka starostlivosť, málo razantný lekársky prístup a sledovanie, odmietania liečby, noncompliance pacienta, netolerovania liečby, alebo ide o dôsledok iných príčin, nie je doposiaľ známe. Dôležitá je najmä prevencia a intenzívne sledovanie rizikových faktorov hypertenzie.

Napriek širokej dostupnosti medzinárodných odporúčaní pre prevenciu, diagnostiku a liečbu hypertenzie je počet racionálne liečených pacientov stále veľmi nízky. Nezávisle na socioekonomickom statuse krajiny má väčšina pacientov nedostatočne kontrolovaný TK (< 140/90 mmHg), a tak sa aj úbytok KV ochorení spomalil (5). Hoci prieskumy poskytujúce tieto informácie nie sú bezchybné, sú potrebné k získavaniu informácií o pacientoch a pri hľadaní možných súvislostí pri diagnostike a liečbe.

Na Slovensku je nedostatok farmako-epidemiologických údajov o liečbe artériovej hypertenzie a problémom je aj nedostatočná kontrola TK. Podľa Fodora a kol. (10) má na Slovensku adekvátne kontrolovaný TK, tj. menej ako 140/90 mmHg, len 5 % liečených hypertonikov.

Cieľom práce bolo poskytnúť informácie o liečbe hypertonikov v ambulantnej starostlivosti a kontrole ich TK z pohľadu liekov nesartanového typu.

Súbor a metodika

Práca je založená na retrospektívnom spracovaní údajov zo zdravotných záznamov ambulantne liečených hypertonikov. Údaje sú získané zo siedmich pracovísk šiestich regiónov na Slovensku, kde sa liečili pacienti na vysoký TK. Výber ambulancií súvisel s ochotou lekárov a súhlasom zariadenia poskytnúť požadované informácie na realizáciu projektu. Jednotlivé údaje sa získavali z databázy informačných systémov. Do spracovania bolo zaradených 910 zdravotných záznamov pacientov s hlavnou diagnózou esenciálna hypertenzia – kód I10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb). Pri hodnotení zdravotných záznamov boli zachované všetky podmienky na ochranu individuálnych údajov pacientov.

Pri hodnotení sme požadovali tieto základné informácie (nevyhnutné kritériá):

  • hlavná diagnóza - esenciálna hypertenzia – kód I10,
  • pohlavie (muž, žena),
  • vek (nad 18 rokov),
  • dostupný údaj o hodnote systolického a diastolického TK v rozmedzí dvojročného sledovania pacienta v danej ambulancii (na začiatku a na konci sledovaného obdobia sa zaznamenal TK, ktorý bol priemerným tlakom minimálne dvoch meraní),
  • dostupný údaj o antihypertenzívnej terapii na začiatku a na konci sledovaného obdobia, vzhľadom na vybrané skupiny antihypertenzívnych liečiv:

– ACE-inhibítory,

– β-blokátory,

–iuretiká,

– blokátory vápnikových kanálov (BVK).

V sledovanej skupine hypertonikov sa vyskytla nízka preskripcia sartanov, čo však nemalo štatisticky vplyv pri spracovaní údajov. V prípade, že u pacienta istý údaj zo zoznamu nevyhnutných kritérií chýbal, nebol zaradený do projektu. Pri hodnotení boli použité klasifikácie podľa odporúčaní EHS/ESC (7).

V rámci tejto štúdie sú údaje aritmetickým priemerom viacerých meraní. Ak nie je uvedené inak, sú udávané s príslušnou štandardnou chybou priemeru ako priemer ± SD. Počet pacientov, respektíve liečiv je označený ako n. Výsledky sú uvedené v tabuľkách a zobrazené na grafoch. Štatistická významnosť sa hodnotila jednostranným párovým Studentovým t-testom. Pri hodnote p menšej ako 0,01 bol rozdiel vyhodnotený ako štatisticky významný a ako taký označený.

Výsledky

Do hodnotenia boli zaradené údaje 910 hypertonikov. Základná charakteristika súboru vo veku od 25–81 rokov je v tabuľke 1.

Tab. 1. Základná charakteristika súboru hypertonikov
Základná charakteristika súboru hypertonikov
Legenda: n – počet pacientov, BMI – body mass index

Medzi liekmi nestanového typu boli najčastejšie predpisované na začiatku aj na konci sledovaného obdobia β-blokátory a z nich liečivo bisoprolol (tab. 2, obr. 1). Z ACE-inhibítorov bol najviac predpisovaný na začiatku sledovania enalapril, na konci perindopril (obr. 2). Z blokátorov vápnikového kanála užívalo najviac hypertonikov verapamil na začiatku a amlodipín na konci sledovaného obdobia (obr. 3). Hydrochlórtiazid mal z diuretík najvyššie zastúpenie aj na začiatku aj na konci sledovaného obdobia (obr. 4). Zmena systolického a diastolického TK (n = 910) bola pri všetkých vybraných antihypertenzívach štatisticky významná (p<0,0001) (tab. 2). 

Počet hypertonikov liečených β-blokátormi na začiatku a na konci sledovaného obdobia
Obr. 1. Počet hypertonikov liečených β-blokátormi na začiatku a na konci sledovaného obdobia

Tab. 2. Zmeny TK na začiatku (vstup) a na konci (výstup) sledovaného obdobia pri vybraných antihypertenzívach (n = 910)
Zmeny TK na začiatku (vstup) a na konci (výstup) sledovaného obdobia pri vybraných antihypertenzívach (n = 910)
Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi, ***p<0,0001.

Počet hypertonikov liečených ACE-inhibítormi na začiatku a na konci sledovaného obdobia
Obr. 2. Počet hypertonikov liečených ACE-inhibítormi na začiatku a na konci sledovaného obdobia

Počet hypertonikov liečených blokátormi vápnikových kanálov na začiatku a na konci sledovaného obdobia
Obr. 3. Počet hypertonikov liečených blokátormi vápnikových kanálov na začiatku a na konci sledovaného obdobia

Počet hypertonikov liečených diuretikami na začiatku a na konci sledovaného obdobia
Obr. 4. Počet hypertonikov liečených diuretikami na začiatku a na konci sledovaného obdobia

Vzhľadom na terapiu sa hypertonici na začiatku (n = 561) aj na konci (n = 641) sledovania liečili najčastejšie kombinovanou terapiou (tab. 3), pričom pri všetkých kombináciách sa štatisticky významne znížil systolický aj diastolický TK (obr. 5).

Tab. 3. Zastúpenie kombinácií antihypertenzívnych skupín liečiv v súbore hypertonikov (n = 910)
Zastúpenie kombinácií antihypertenzívnych skupín liečiv v súbore hypertonikov (n = 910)

Zmeny TK v súbore hypertonikov (n = 910) pri terapii
Legenda:
STK – systolický tlak krvi,
DTK – diastolický tlak krvi
Obr. 5. Zmeny TK v súbore hypertonikov (n = 910) pri terapii Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi

Počet hypertonikov liečených monoterapiou počas sledovaného obdobia klesol. Najviac zastúpené boli pri monoterapii na začiatku (n = 170) aj na konci (n = 133) sledovania β-blokátory (tab. 4). Pri liečbe monoterapiou sme zaznamenali, okrem skupiny diuretík, signifikantné (p<0,0001) zníženie TK. Na konci sledovaného obdobia malo TK kontrolovaný (< 140/90 mmHg) 30,6 % hypertonikov liečených monoterapiou, 15 % malo TK ≥ 160 a/alebo 100 mmHg (tab. 5).

Tab. 4. Zmena hodnôt tlaku krvi hypertonikov liečených monoterapiou
Zmena hodnôt tlaku krvi hypertonikov liečených monoterapiou
Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi , ***p<0,0001.

Tab. 5. Klasifikácia hypertonikov podľa hodnoty tlaku krvi a kombinácií liečiv
Klasifikácia hypertonikov podľa hodnoty tlaku krvi a kombinácií liečiv

Najčastejšie bola predpisovaná dvojkombinácia ACE-inhibítor + β-blokátor na začiatku (n = 122) aj na konci (n = 112) sledovania (tab. 6). Okrem kombinácie diuretikum + BVK boli všetky zmeny TK pri dvojkombináciách štatisticky významné (p<0,0001), pričom o 2/3 klesol počet hypertonikov patriacich do 2. štádia hypertenzie a takmer štvornásobne sa zvýšil počet hypertonikov, ktorí mali TK kontrolovaný.

Tab. 6. Zmena hodnôt tlaku krvi hypertonikov liečených dvojkombináciou
Zmena hodnôt tlaku krvi hypertonikov liečených dvojkombináciou
Legenda: STK – systolický tlak krvi, **p<0,001, DTK – diastolick˘ tlak krvi, ***p<0,0001.

Pri trojkombinácii liečiv bola najčastejšie indikovaná na začiatku aj na konci sledovania kombinácia ACE-inhibítor + β-blokátor + BVK (viz. tab. 11), ale signifikantné zníženie TK sme zaznamenali pri všetkých kombináciách (tab. 7). Počet hypertonikov, u ktorých sme zaznamenali pokles TK pod 140/90 mmHg, sa pri trojkombinácií liečiv zvýšil o 20 %. O 2/3 sa znížil počet hypertonikov, ktorí mali TK ≥ 160 a/alebo 100 mmHg.

Tab. 7. Zmena hodnôt tlaku krvi hypertonikov liečených trojkombináciou
Zmena hodnôt tlaku krvi hypertonikov liečených trojkombináciou
Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi, **p<0,001, ***p<0,0001.

V skupine 910 hypertonikov došlo počas sledovaného obdobia k signifikantnému zníženiu TK z 154,24 ± 15,32/94,98 ± 9,78 mmHg na 142,63 ± 14,21/87,27 ± 7,24 mmHg. Ženy mali na začiatku sledovaného obdobia pri porovnaní s mužmi štatisticky významne (p<0,001) vyšší systolický TK. Ostatné rozdiely TK medzi mužmi a ženami navzájom neboli štatisticky významné. Počas sledovaného obdobia došlo u mužov aj u žien k štatisticky významnému poklesu (p<0,0001) hodnoty TK (tab. 8).

Tab. 8. Porovnanie zmeny TK v závislosti na pohlaví
Porovnanie zmeny TK v závislosti na pohlaví
Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi, **p<0,001, ***p<0,0001.

Pri 590 hypertonikoch bol dostupný údaj o výške a telesnej hmotnosti, respektíve o BMI. S vekom rástli tieto hodnoty a s nárastom BMI štatisticky významne (p<0,001) sa zvyšoval systolicky TK (tab. 9). Z 590 hypertonikov malo 177 (30 %) hodnotu BMI ≥ 30 a zároveň TK ≥160 a/alebo ≥100 mmHg (tab. 10).

Tab. 9. Klasifikácia liečených hypertonikov (n = 590) podľa hodnoty BMI
Klasifikácia liečených hypertonikov (n = 590) podľa hodnoty BMI
Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi

Tab. 10. Klasifikácia liečených hypertonikov (n = 590) podľa hodnoty BMI a TK
Klasifikácia liečených hypertonikov (n = 590) podľa hodnoty BMI a TK

Na konci sledovaného obdobia dosiahlo cieľové hodnoty TK (< 140/90 mmHg) 28 % zo sledovanej skupiny hypertonikov. Naopak viac ako 20 % hypertonikov malo na konci sledovania TK ≥ 160 a/alebo 100 mmHg (tab. 11).

Tab. 11. Klasifikácia liečených hypertonikov (n = 910) podľa hodnoty TK
Klasifikácia liečených hypertonikov (n = 910) podľa hodnoty TK
Legenda: STK – systolický tlak krvi, DTK – diastolický tlak krvi

Diskusia

Priaznivé účinky antihypertenzívnej liečby, navodené samotným znížením TK, do veľkej miery nezávisia od použitého antihypertenzíva. Tiazidové diuretiká, β-blokátory, BVK i ACE-inhibítory sú schopné dostatočne zabezpečiť pokles TK, a tak významne redukovať KV morbiditu a mortalitu (7). Všetky skupiny sú tiež vhodné na iniciačnú a udržiavaciu antihypertenzívnu liečbu či už v monoterapii, alebo v kombináciách.

Neexistujú dostačujúce podklady pre stratégiu výberu antihypertenzíva ani v závislosti od veku, pretože v každej uvedenej skupine antihypertenzív sa preukázal prínos minimálne jednej účinnej látky, ktorá reprezentuje niektorú z uvedených skupín (24). Pretože v sledovanej skupine hypertonikov prevažovali starší pacienti a aj vzhľadom na dlhodobo zaužívané terapeutické postupy našich lekárov, boli najčastejšie predpisované β-blokátory. Ich vysokú preskripciu podporuje zistenie, že pri porovnaní s ďalšími sledovanými antihypertenzívnymi skupinami liečiv sme pri ich preskripcii zaznamenali na začiatku aj na konci sledovaného obdobia najnižšie hodnoty systolického TK, ktoré boli štatisticky významné (p < 0,05).

Tiazidové diuretiká sa pri liečbe artériovej hypertenzie používajú približne 50 rokov. To, že

  • zhoršujú utilizáciu glukózy,
  • zvyšujú urikémiu,
  • spôsobujú hypokalémiu,
  • hypomagnezémiu,
  • hyponatrémiu, a 
  • dyslipoproteinémie,

zapríčinilo významný pokles ich používania. Aj v našej skupine hypertonikov sme zaznamenali zníženie ich preskripcie.

Tento stav pretrváva napriek konštatovaniu, že krivka výskytu nežiaducich účinkov diuretík pripomína tvar písmena sigma a exponenciálne stúpa so zvyšovaním dávky. Znižovaním dávky úmerne klesá riziko nežiaducich účinkov. Navyše, kontrolované štúdie potvrdili priaznivý účinok diuretík na tzv. veľké KV ciele, vrátane regresie hypertrofie ľavej komory srdca.

Odporúčania na liečbu hypertenzie EHS/ESC (7) označili diuretiká za lieky prvej voľby a súčasne za najvhodnejšie v kombinácii so všetkými ostatnými druhmi antihypertenzív. Aj napriek týmto tvrdeniam ich užívanie je na Slovensku nízke (1), čo potvrdzujú aj nami získané údaje, keď v hodnotenom súbore 910 hypertonikov tvorili diuretiká najmenej predpisovanú skupinu. Vysoká preskripcia hydrochlórotiazidu môže súvisieť s vysokým podielom obéznych hypertonikov v sledovanom súbore. Štúdiami potvrdené (PATS, PROGRESS, SHEP) progresívnejšie diuretiká, ako indapamid (23), ktorý zaisťuje kontrolu TK aj v rizikových ranných a predpoludňajších hodinách (19), alebo chlórtalidón (21) sa zatiaľ v klinickej praxi u nás výraznejšie nepresadili.

Vo väčšine štúdií, ako napríklad HOT (14), ASCOT (6), VALUE (16), sa na dosiahnutie kontroly TK (< 140/90 mmHg) najčastejšie používa kombinácia dvoch alebo viacerých liečiv. Odporúčania ESH/ESC navrhujú pri prvej voľbe liečby uprednostniť liečbu dvoma liečivami ako alternatívu monoterapie, najmä u hypertonikov s vysokým KV rizikom, alebo ak sa miernejšie stupne hypertenzie spájajú s viacerými rizikovými faktormi, subklinickým orgánovým poškodením, diabetom, renálnym či pridruženým KV ochorením.

V našej skupine liečených hypertonikov jednoznačne prevládala kombinovaná terapia, pričom dvojkombinácia sa na začiatku aj na konci sledovaného obdobia predpisovala najviac. Otázkou ostáva, prečo   49 % pri BVK, 45 % pri β-blokátoroch a 47 % hypertonikov pri ACE-inhibítoroch, ktorí mali na začiatku sledovaného obdobia TK vyšší ako 160 a/alebo 100 mmHg, bolo liečených monoterapiou. Ťažko zhodnotiť celkový dôvod alebo príčinu takého rozhodnutia lekára pri TK vyše 160 a/alebo 100 mmHg nasadiť monoterapiu, ktorá je vhodná pre nízkorizikových hypertonikov. Vzhľadom na nedosiahnutie adekvátnej kontroly najmä systolického TK by zrejme bol vhodnejší razantnejší prístup s uprednostnením kombinovanej terapie.

V súvislosti s dosiahnutím kontroly TK (< 140/90 mmHg) sme horšie výsledky zaznamenali pri kombinovanej terapii. V prípade hypertonikov zo sledovanej skupiny, ktorí užívali aj sartany a centrálne antihypertenzíva, bola možná aj štvor- alebo päť-kombinácia antihypertenzívnych liečiv. Hoci sa hypertonikom v našej štúdií podávala kombinácia liečiv a prislúchajúce zníženie TK bolo signifikantné, na konci sledovaného obdobia sa ani pri jednej kombinácii nepodarilo dosiahnuť kontrolu systolického TK (< 140 mmHg).

Dôležité pri sledovaných kombináciách bolo zistenie, že rovnako pri monoterapii, ako aj pri kombinovanej liečbe klesol na konci sledovaného obdobia o viac ako polovicu počet hypertonikov patriacich do 2. štádia hypertenzie a s pribúdajúcim počtom kombinácií liečiv sa zvyšoval počet hypertonikov, u ktorých sa TK upravil na hodnotu menej ako 140/90 mmHg.

Najefektívnejšia kontrola TK u hypertonikov liečených dvojkombináciou liečiv sa dosiahla pri kombinácii ACE-inhibítor + β-blokátor, ktorá bola zároveň aj najviac predpisovanou z dvojkombinácií. Podľa odporúčaní ESH/ESC táto kombinácia nepatrí medzi uprednostňované kombinácie antihypertenzívnych liečiv.

Napriek tomu, že pri terapii hypertenzie sú všeobecne známe viaceré efektívne postupy a kontrola je možná u väčšiny hypertonikov (4, 24), tento potenciál zostáva vo všetkých regiónoch sveta nedostatočne využitý (27, 13). Paradoxne je situácia podobná aj u pacientov s podporovanou zdravotnou starostlivosťou (3, 25), respektíve pri súkromnej a platenej starostlivosti (13). Podľa Wolfovej-Maierovej a kol. (27) má v Európe z liečených hypertonikov kontrolované hodnoty na úrovni menej ako 140/90 mmHg od 5 do 10 % pacientov, pričom podľa Fodora a kol. (10) na Slovensku má TK kontrolovaný len 5 % liečených hypertonikov. Cieľové hodnoty TK navrhnuté v „odporúčaniach“ sa v klinickej praxi (7, 15, 12) dosahujú zriedkavo a len vzácne nad 30 % (2).

V našej skupine bol TK na konci sledovania kontrolovaný pri 28 % liečených hypertonikoch. V celom kontexte nášho projektu, aj so zreteľom na ďalšie parametre, ide o vysoké percento, čo možno chápať ako odraz implementácie odporúčaných postupov a správneho smerovania v liečbe hypertenzie na Slovensku. Ponúka sa však otázka, prečo sa tento úspech neprejaví výraznejšie pri úbytku KV ochorení? S ich výskytom významne súvisí aj dosiahnutá úroveň TK (18). Ide o parameter nezávislý od prítomnosti iných rizikových faktorov (20), ale hodnota TK, ktorú je potrebné docieliť, je neustále prehodnocovaná.

Dosiahnuť kontrolu systolického TK (<140 mmHg) bolo v našom súbore hypertonikov problémom. Namerané hodnoty diastolického TK boli na konci sledovaného obdobia nižšie ako odporúčané, ale nie optimálne, tj. 83 mmHg.

Neuspokojivé sú zistenia o vysokej hmotnosti hypertonikov, ako jedného z rizikových faktorov pacienta. Vysoký počet hypertonikov s obezitou (41 % z 590 hypertonikov), z ktorých 30 % malo súčasne TK ≥160 a/alebo 100 mmHg, poukazuje na úzku súvislosť hypertenzie a obezity. Situáciu zhoršuje zistenie, že ďalších 41 % z 590 hypertonikov malo nadhmotnosť. Práve nezvládajúca epidémia nadhmotnosti ako dôsledok nedostatočnej pohybovej aktivity a zlej životosprávy je nepriaznivým podkladom pre odhady narastajúceho počtu úmrtí na choroby obehovej sústavy.

Záver

Na základe vyhodnotenia údajov zdravotných záznamov ambulantne liečených hypertonikov možno konštatovať, že aj keď súčasná ponuka antihypertenzívne účinných liečiv je široká, v klinickej praxi sa lekári prikláňajú k zaužívaným terapeutickým postupom, ktorých základ tvoria β-blokátory. Najčastejšie je predpisovaná kombinovaná terapia, ale ani tá nie je zárukou dosiahnutia kontroly TK (< 140/90 mmHg). Prekvapujúci je vysoký podiel hypertonikov s TK viac ako 160 a/alebo 100 mmHg liečených neuspokojivo monoterapiou, pričom využitie kombinovanej terapie by v takomto prípade bolo vhodnejším riešením.

Úspešnosť liečby hypertenzie na Slovensku je síce vysoká, ale neprejavuje sa spolu s ňou aj primeraný úbytok KV ochorení. Vysoký podiel medzi hypertonikmi tvoria obézni pacienti a pacienti s nadhmotnosťou. Tí sa veľkou mierou podieľali na zastúpení hypertonikov zaradených do 2. štádia závažnosti ochorenia, čo pre hypertonika v konečnom dôsledku znamená zhoršenie prognózy. 

PharmDr. Adela Čorejová

Farmaceutická fakulta UK

Odbojárov 10

832 32 Bratislava

E-mail: adela.corejova@fpharm.uniba.sk


Zdroje

1. Bada, V. Nová lieková forma indapamidu SR, alebo sú všetky diuretiká rovnaké? Cardiol. 2004, 13, 3, s. 150–156.

2. Borghi, C., Dormi, A.D., Addato, S. et al. Brisighela Heart Study Working Party. Trends in blood pressure control and antihypertensive treatment in clinical practice: the Brisighella Heart Study. J. Hypertens. 2004, 22, p. 1707-1716.

3. Borzecki, A.M., Oliveria, S.A., Berlowitz, D.R. Barriers to hypertension control. Am. Heart J. 2005, 149, p. 785–794.

4. Canzanello, V.J., Jensen, P.L., Schwartz, L.L. et al. Improved blood pressure control with a physician-nurse team and home blood pressure measurement. Mayo Clin. Proc. 2005, 80, p. 31–36.

5. Cooper, R., Cittler, J., Desvigne-Nickens, P. et al. Trends and disparities in coronary heart disease, stroke and other cardiovascular diseases in the United States: findings of the national Conference on CVD Prevention. Circulation 2001, 102, p. 3137-3147.

6. Dahlof, B., Sever, P.S., Poulter, N.R. et al. ASCOT Investigators. Prevention of cardiovascular events with an antihypertensive regimen of amlodipine adding perindopril as required versus atenolol adding bendoflumethiazide as required, in the Anglo-Scandinavian Cardiac Outcomes Trial-Blood Pressure Lowering Arm (ASCOT-BPLA): a multicentre randomized controlled trial. Lancet 2005, 366, p. 895–906.

7. ESH/ESC 2007 Guidelines for the Management of Arterial Hypertension. The Task Force for the Management of Arterial Hypertension of the European Society of Hypertension (ESH) and of the European Society of Cardiology (ESC). Eur. Heart J. 2007, 28, p. 1462–1536.

8. Ferreira, I., Twisk, J.W., van Mechelen, W. et al. Development of fatness, fitness, and lifestyle from adolescence to the age of 36 years: determinants of the metabolic syndrome in young adults. The Amsterdam Growth and Health Longitudinal Study. Arch. Intern. Med. 2005, 165, p. 42-48.

9. Fields, L.E., Burt, V.L., Cutler, J.A. et al. The burden of adult hypertension in the United States 1999 to 2000. A rising tide. Hypertension 2004, 44, p. 398-404.

10. Fodor, J.G., Lietava, J., Rieder, A. et al. Work-site hypertension prevalence and control in three Central European Countries. J. Hum. Hypertens. 2004, 18(8), p. 581-585.

11. Franklin, S.S., Pi,o J.R., Wong, N.D. et al. Predictors of new-onset diastolic and systolic hypertension: the Framingham heart study. Circulation 2005, 111, p. 1121-1127.

12. Guidelines Commitee 2003 European Society of Hypertension-European Society of Cardiology guidelines for the management of arterial hypertension. J. Hypertens. 2003, 21, p. 1011–1053.

13. Hajjar, I.M., Kotchen, T.A. Trends in prevalence, awareness, treatment, and control of hypertension in the United States, 1988–2000. J. Am. Med. Assoc. 2003, 290, p. 199–206.

14. Hansson, L., Zanchetti, A., Carruthers, S.G. et al. Effects of intensive blood-pressure lowerin.g and low-dose aspirin in patients with hypertension: principal results of the Hypertension Optimal Treatment (HOT) randomised trial. Lancet 1998, 351, p. 1755–1762.

15. Chobanian, A.V., Bakris, G.L., Black, H.R. et al. Joint National Committee on Prevention, Detection, Evaluation, and Treatment of High blood pressure. National Heart, Lung, and Blood Institute; National High blood pressure Education Program Coordinating Committee. Seventh Report of the Joint National Committee on Prevention, Detection, Evaluation, and Treatment of High blood pressure. Hypertension 2003, 42, p. 1206–1252.

16. Julius, S., Kjeldsen, S.E., Weber, M. et al. VALUE trial group. Outcomes in hypertensive patients at high cardiovascular risk treated with regimens based on valsartan or amlodipine: the VALUE randomised trial. Lancet 2004, 363, p. 2022–2031.

17. Karney, P.M., Whelton, M., Reynolds, K. et al. Worldwide prevalence of hypertension: a systematic review. J. Hypertens. 2004, 22, p. 11-19.

18. Lewington, S., Clarke, R., Qizilbash, N. et al. Age-specific relevance of usual blood pressure to vascular mortality: a meta-analysis of individual data for one million adults in 61 prospective studies. Lancet 2002, 360, p. 1903–1913.

19. Mallion, J.M., Asmar, R., Boutelant, S. et al. Twenty-four hour antihypertensive efficacy of indapamide, 1,5-Mg sustained release: results of two randomized double-blind controlled studies. J. Cardiovasc. Pharmacol. 1998, 32, p. 673-678.

20. O’Brien, E., Asmar, R., Beilin, L. et al. European Society of Hypertension recommendations for conventional, ambulatory and home blood pressure measurement. J. Hypertens. 2003, 21, p. 821–848.

21. Officers and Coordinators for the ALLHAT Collaborative Research Group. Major outcomes in high-risk hypertensive patients randomized to angiotensin-converting enzyme inhibitor or calcium channel blocker vs diuretic, The Antihypertensive and Lipid-Lowering treatment to prevent Heart Attack Trial (ALLHAT). JAMA, 2002 288, p. 2981–2997.

22. Primatesta, P., Poulter, N.R. Hypertension management and control among English adults aged 65 years and older in 2000 and 2001. J. Hypertens. 2004, 22, p. 1093-1098.

23. PROGRESS Collaborative Study Group Randomised trial of perindopril based blood pressure-lowering regimen among 6108 individuals with previous stroke or transient ischaemic attack. Lancet 2001, 358, p. 1033–1041.

24. Singer, G.M., Izhar, M., Black, H.R. Guidelines for hypertension: are quality assurance measures on target? Hypertension 2004, 43, p. 198–202.

25. Spranger, C.B., Ries, A.J., Berge, C.A. et al. Identifying gaps between guidelines and clinical practice in the evaluation and treatment of patients with hypertension. Am. J. Med. 2004, 117, p. 14–18.

26. Vasan, R.S., Beiser, A., Seshadri, S. et al. Residual lifetime risk for developing hypertension in middle-aged women and men: The Framingham Heart Study. JAMA 2002, 287, p. 1003-1010.

27. Wolf-Maier, K., Cooper, R.S., Kramer, H. et al. Hypertension treatment and control in five European countries, Canada, and the United States. Hypertension 2004, 43, p. 10–17.

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 11

2010 Číslo 11

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

VIRTUÁLNÍ ČEKÁRNA ČR Jste praktický lékař nebo pediatr? Zapojte se! Jste praktik nebo pediatr? Zapojte se!

×