Od pohlavného vzrušenia k orgazmu ženy species Homo sapiens: sexuologické parametre orgazmového procesu


The authors study parameters of sexual reaction of a woman. They compare nearly 50-year old four-phase „EPOR (Excitation – E,Plateau – P, Orgasm – O, Resolution – R) model“ of Masters and Johnson with three-phase „EOR (Excitation – E, Orgasm – O, Resolution – R)model“. The reason of omitting of phase II („plateau phase“ – P) in „EOR model“ is is variability and often nearly impossibility to identify objectively this phase of sexual reaction in majority of women. The part of work is devoted to evolution and ethological questions of woman‘s orgasm and orgasm of other mammals. The reasons are stated: why in a woman but also in some females of some primates Maccacus (Rhesus macaque) and Pan paniscus (Bonobo) (dwarf chimpanzees) coital orgasm exists. This phenomenon is related to evolutionary remodeling of pelvis which allows coitus “face to face” with more intensive stimulation of clitoris, other erectile structures and whole genitalia in comparison with coital activity “a tergo”, “from the back”, which exists, except for the stated exception, in all other primates. The traditional theme is also analysed as of vaginal versus clitoridal stimulation in inducing of orgasm and the question of multiorgasm. In the frame of orgasmic process there is a reaction of distinctive parts of woman genitalia described with emphasis on their erectile structures, especially clitoris. The attention is devoted also to changes outside of genitalia for example to breasts (mamma feminina) and to other structures as well as how their changes come in woman’s organism during orgasmic process [75].

Key words:
woman sexual reaction – orgasmic process – EPOR model – excitation – plateau – orgasm – resolution – EOR model – multi-orgasm – ejaculatory orgasm – evolution of woman‘s orgasm – clitoris – vagina – mamma feminina


Autoři: M. Zaviačič †1;  B. Whipple2;  V. Šišovský1;  T. Zaviačič3;  M. Palkovič1
Působiště autorů: Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika1;  Department of Psychology, College of Nursing, Rutgers, The State University of New Jersey in Newark, New Jersey, USA2;  Helios Klinikum Bmbh, Frau-Mutter-Kind Zentrum, Erfurt, Deutschland3
Vyšlo v časopise: Prakt Gyn 2011; 15(2): 101-107
Kategorie: Reprint

Souhrn

Autori sa zaoberajú parametrami sexuálnej reakcie ženy. Porovnávajú takmer 50-ročný štvorfázový „EPOR (Excitácia – E, Plató – P, Orgazmus – O, Rezolúcia – R) model“ Mastersa a Johnsonovej s trojfázovým „EOR (Excitácia – E, Orgazmus – O, Rezolúcia – R) modelom“. Dôvodom vynechania fázy II („fáza plató“ – P) v „EOR modeli“ je variabilita a často až nemožnosť objektívne identifikovať túto fázu sexuálnej reakcie u väčšiny žien. Časť práce sa venuje evolúcii a etologickej problematike orgazmu ženy a iných cicavov. Uvádzajú sa dôvody, prečo u ženy, ale aj samíc niektorých primátov Macaccus (makak rhesus) a Pan paniscus (Bonobo) (trpasličieho šimpanza) existuje koitový orgazmus.. Tento fenomén súvisí s evolučnou prestavbou panvy, ktorá umožňuje koitus „tvárou v tvár“ s intenzívnejšou stimuláciou klitorisu, ďalších erektilných štruktúr a celých genitálií v porovnaní s koitovou aktivitou „a tergo“, „zozadu“, aká existuje okrem uvedených výnimiek u všetkých iných primátov. Analyzuje sa aj tradičná téma vagínovej versus klitorisovej stimulácie na vyvolanie orgazmu a problematika multiorgazmu. V rámci fáz orgazmového procesu sa opisuje reakcia jednotlivých častí ženských rodidiel s dôrazom na erektilné štruktúry, najmä klitoris. Pozornosť sa venuje aj zmenám mimo genitálií, napr. prsníkom (mamma feminina) a iným štruktúram, ako ich zmeny nastávajú u ženy počas orgazmového procesu [75].

Kľúčové slová:
sexuálna reakcia ženy – orgazmový proces – EPOR model – excitácia – plató – orgazmus – rezolúcia – EOR model – multiorgazmus – ejakulačný orgazmus – evolúcia ženského orgazmu – klitoris – vagína – mamma feminina

Práce je převzata z časopisu Praktická gynekológia 2006; 13(2–3): 47–53, na základě spolupráce redakcí našich časopisů a dohody o výměně odborných prací.

Sexualita človeka s dôrazom na sexualitu ženy v porovnaní so subhumánnymi primátmi (poznámky o evolúcii a etologickej problematike ženského orgazmu)

Orgazmus ženy a orgazmus muža sú vrcholové fázy ich sexuálnej reakcie a vytúženými profitmi sexuality ženy a muža asi už od počiatkov ich existencie. Najskôr boli ich túžby iste len neuvedomelé, ale postupne sa väčšinou prejavuje cítenie („feeling“) a túžba po orgazme dominantnejšie ako dôležité reprodukčné poslanie [17]. K obráteniu poradia týchto parametrov môže dôjsť, pokiaľ pár, z dôvodov jedného alebo druhého alebo oboch pohlaví, nenaplňuje očakávanú reprodukčnú úlohu. V ďalšom texte sa osobitne nevenujeme opačnej situácii, anorgazmii a ďalším poruchám orgazmu a ich špecifikám, ktorými sa kvalifikovane zaoberá Zvěřina vo svojej Lékařské sexuologii [74]. Podľa Mastersa a Johnsonovej [36] je ženský orgazmus vysoko variabilným vrcholom sexuálneho zážitku sprevádzaný vôľou neovládanými rytmickými kontrakciami vonkajšej tretiny pošvy, často aj maternice, zvieračov anusu a uretry, uvoľnením kongescie krvných ciev a svalového napätia navodených intenzívnym pohlavným vzrušením. Hynie [19] zdôrazňuje, že u ženy je orgazmus vrcholným výkonom jej organizmu, ktorý sa prejavuje aktiváciou a činnosťou najrozličnejších funkčných systémov. Levin [34] uvádza definície orgazmu ďalších jedenástich autorov zaoberajúcich sa ženskou sexualitou, ktorí v nich zachytávajú a zdôrazňujú široké spektrum parametrov a vlastností tohto unikátneho ženského fenoménu. Komisaruk a Whippleová navrhli roku 1991 termín „orgazmový proces“, ktorý sme použili aj my v nadpise tejto práce. Pod tento termín zahrňujú vytvorenie pocitu vyvrcholenia vzrušenia, orgazmus nasledovaný uvoľnením (relaxáciou) so zdôraznením, že tento fenomén nevyžaduje stimuláciu genitálií. Profesorka Beverly Whippleová, popredná americká sexuologička, dlhoročná osobná priateľka, spolupracovníčka a spoluautorka viacerých prác s prvým autorom predloženej publikácie, v ktorej je tiež spoluautorkou, na základe svojich výskumov opakovane hovorí [56], že celé ženské telo je tvorené potenciálnymi erotogénnymi zónami. Weiss [54] cituje knihu N. McConaghy „Sexual behavior“, ktorá vyšla v New Yorku roku 1993 (Plenum Press) a zdôrazňuje, že u ženy, na rozdiel od subhumánnych živočíchov, je vybavenie jej nervového systému neurotransmitermi už na úrovni, ktorá umožňuje dosiahnutie plnohodnotného orgazmu. V minulosti často, ale niekto možno doteraz, vníma orgazmus u ženy oveľa diskrétnejšie, niekedy dokonca ako „nebadateľný“ prejav jej sexuality [41,52] v porovnaní s orgazmom druhého (mužského) pohlavia. U muža sa vyvrcholenie (orgazmus) vždy prirodzene spájalo s ejakuláciou semena, a preto neboli pochybnosti o jeho prítomnosti. Toto hodnotenie však neplatí, pokiaľ súhlasíme s existenciou ejakulačného orgazmu aj u ženy ako normálneho prejavu jej sexuality [1,4,8,9,30,33,42,43,46,48,49,57,59–72]. Dokonca, podobne, ako sa o takýchto tendenciách hodnotenia ejakulácie uvažuje u muža, mohla by byť ejakulácia na vrchole vyvrcholenia aj u ženy dôkazom, že orgazmus naozaj nastal. Takto závery nemožno formulovať, pretože ejakulácia u ženy môže nastávať už aj počas sexuálneho vzrušenia [46,60,61] a aj u muža môže byť ejakulácia predčasná (ejaculatio praecox), často bez zvyčajných pocitov sprevádzajúcich mužský orgazmus [19]. Zdá sa, že u jedinca mužského pohlavia (samca) bola ejakulácia pôvodne možno podobne rýchla ako u subhumánnych primátov. Napríklad u samcov antropoidných opíc nastáva ejakulácia už po niekoľkých sekundách pohlavného spojenia a u nižších živočíchov dokonca ihneď po imisii membrum virile (penisu) do vagíny. V tom čase by asi normou ľudského (mužského) sexuálneho správania bola situácia teraz označovaná ako ejaculatio praecox. Predpubertálny chlapec dosahuje orgazmus bez ejakulácie frikčnou stimuláciou penisu. Až po puberte sú u muža orgazmy sprevádzané ejakuláciou. Na rozdiel od toho sú u ženského pohlavia ejakulačné orgazmy charakteristické už pre veľmi včasné predpubertálne obdobie. Neskôr v tomto čase nastáva inhibícia správania dievčaťa vyvolávajúceho ejakuláciu pod tlakom rodičov a iných dospelých a dievča potláča svoju prirodzenú túžbu po pocite orgazmu s ejakuláciou. Ten je pre ňu už v tomto veku – a o to viac neskôr, pocitovo veľmi príťažlivý [17,60,61].

Je samozrejmé, že pokiaľ sa závery týkajúce sa najmä parametrov ženského orgazmu zistili vo veľmi malom súbore a tieto pozorovania sú zovšeobecňované na celú ženskú populáciu, nespĺňajú kritéria vedeckej objektívnosti. Zdá sa, že z tohto pohľadu výskumná práca v sexuológii, pokiaľ chceme zachovať všetky etické a ďalšie požadované normy, je náročnejšia ako v iných odboroch.

V porovnaní tohto samičieho fenoménu (ženského orgazmu) u druhu Homo sapiens so subhumánnymi primátmi sú dve základné predstavy o evolúcii ženského orgazmu [50]. Podľa jednej z nich je ženský orgazmus vyslovene len unikátnou, inde v prírode neexistujúcou, formou vyvrcholenia sexuálnej reakcie ženy – samice druhu Homo sapiens, počas koitu alebo masturbácie. Autoerotické a všetky ďalšie sexuálne praktiky známe u človeka vrátane homosexuálnych, genitoorálnych, genitoanálnych a ďalších, sa opakovane pozorovali a opísali a existujú aj u nižších (subhumánnych) cicavcov (Mammalia), napríklad opíc species Macaccus [22].

Druhá skupina prác a teórií predpokladá a verí, že orgazmus nie je prinajmenšom výnimočnou reakciou samíc aj u iných cicavcov [44,45]. Poukazuje sa na to, že niektoré prejavy orgazmu u samíc subhumánnych primátov sú porovnateľné s podobnými parametrami orgazmu u ženy. Patria medzi ne: vrchol (zvýšenie) krvného tlaku, frekvencie dýchania, srdcovej činnosti (frekvencie tepnového tepu). Ďalšie pozorovania ukázali, že zmeny hormónov samíc niektorých species počas kohabitácie (pohlavného styku) sú podobné ako u ženy. Po koite sa u niektorých samíc subhumánnych primátov objavuje vo vzťahu k druhému pohlaviu vďačné správanie, nie nepodobné behaviorálnym prejavom vďačnosti ženy mužovi po orgazme, keď je už žena v štádiu relaxácie (uvoľnenia). Parametre svedčiace o možnej existencii orgazmu u samíc subhumánnych primátov majú veľkú variabilitu prejavov. Táto variabilita však nie je vyslovene typická len pre samice subhumánnych primátov, ale môže byť a býva často aj u druhu Homo sapiens.

Weiss [54] v kapitole svojho článku nazvanom „Evoluce ženské orgastické funkce“ cituje znova knihu McConaghy (pozri vyššie) a vracia sa k etologickej problematike ženského orgazmu. Uvádza, že v laboratórnych podmienkach bol fyziologický orgazmus dokázaný len u samíc primátov druhu Pan paniscus (Bonobo) (trpasličí šimpanz)a u jedného druhu Macaccus (makak rhesus). Vysvetľujúce dôvody, prečo to tak je, sú prinajmenšom zaujímavé. U samíc všetkých cicavcov, vrátane primátov, je vyústenie pošvy dozadu. Len u človeka a trpasličieho šimpanza (Bonobo) pošva smeruje a vyúsťuje dopredu. Prestavba panvy a rozšírenie pôrodného kanála ženy bolo najpravdepodobnejšie vyvolané výrazným zväčšením mozgu novorodencov počas vývoja. Kým mozog u Australopithecus mal objem asi 413 cm3, mozog sa u Homo erectus zdvojnásobil až na 837 cm3.

Evolučná prestavba ženskej panvy umožňuje ľuďom koitus v misionárskej polohe („tvárou v tvár“), kým u iných primátov nastáva spojenie pohlavných orgánov vždy „zozadu“ („a tergo“, „positio aversa“). Dokonca aj u trpasličiehošimpanza (Bonobo) pošva (pozri vyššie) sa „tvárou v tvár“ odohráva približne len jedna tretina pohlavných spojení. Pohlavný styk spredu logicky umožňuje priamejšie dráždenie klitorisu a väčšie množstvo polohových variácií a aktivít ako poloha „a tergo“. S týmto stanoviskom sa stotožňuje aj Nedoma, ktorý vo svojej práci [39] zhŕňa výsledky publikované v knihe Forda a Beacha „Patterns of sexual behavior“ (New York, Harper, 1951) venované tejto problematike. Inými slovami výsledky tu uvedené a výsledky ďalších štúdií podporujú predstavu o závislosti koitového orgazmu na evolučnom vývoji človeka a technike koitového spojenia oboch pohlaví („tvárou v tvár“).

Orgazmus u ženy obsahuje veľkú škálu parametrov – od veľmi diskrétnych, takmer nepozorovateľných, po vizuálne a akustické prejavy, ktorých intenzita môže vysoko presahovať a často aj presahuje reakcie mužského pohlavia. Vtedy sa už stávajú prejavy orgazmu osobitnými hodnotovými špecifikami sexuality ženy a oboch pohlaví.

Otázka úlohy vagínovej versus klitorisovej stimulácie [24] na dosiahnutie orgazmu u ženy prešla obdobiami diskusií [2,16,37] v súvislosti s Freudovou predstavou, že vagínový orgazmus je jediný kvalitne dokumentujúci vrchol psychosexuálneho vývinu ženy, kým klitorisový orgazmus mal byť prejavom psychosexuálnej nezrelosti ženy. Druhý extrém zdôrazňoval, že dosahovanie orgazmu u ženy je len záležitosťou klitorisu [16], jeho priamej alebo nepriamej stimulácie, rytmickým ťahom za labia minora pudendi (malé pysky ohambia) pri koitových pohyboch membrum virile (penisu) [36]. Ukázalo sa, že u veľkého percenta žien, až u 90% podľa Kratochvíla [26,28], má skutočne klitoris pri dosahovaní orgazmu prvoradý význam. Veľké percento žien však zdôrazňuje aj význam vagínovej alebo kombinovanej klitorisovo-vagínovej stimulácie na vyvolanie orgazmu. Weiss a Zvěřina [55] pri vyšetrení veľkého 857-členného súboru českých žien tiež potvrdili pri sledovaní sexuálnej reaktivity a orgazmovej schopnosti preferenciu stimulácie klitorisu (41%) pred kombinovaným typom stimulácie (34%) a preferenciou stimulácie vagíny (12%). Zdá sa, že za určitých podmienok nemusí byť u ženy určitý typ stimulácie nemenne zafixovaný na vyvolanie excitácie a orgazmu. Lightfoot-Klein [35] sledoval 300 sudánskych žien s radikálnou (faraónskou) obriezkou, pri ktorej sa exciduje klitoris, labia minora a vnútorné časti labia majora vulvy a robí sa, často opakovane po pôrodoch, infibulácia vchodu do pošvy. Všetky tieto brutálne mutilujúce výkony majú mužovi zatraktívniť pôžitok z koitu. Napriek veľkej aktivite OSN sa doteraz nedarí tieto praktiky zrušiť. Dôvodom môže byť v primitívnej kultúre dlhodobo nemenne zafixovaný rituál. Pokiaľ sa mu žena nepodrobí, ešte aj jej deti niekedy komunita osobitne označuje: „To je syn neobrezanej“. Z hľadiska sexuality týchto žien sú veľmi zaujímavé ich údaje týkajúce sa zachovania sexuálnej potreby, sexuálneho vzrušenia aj orgazmu. Niektoré z nich s odstráneným dráždcom sú schopné vyvolania orgazmu intenzívnou frikciou „jazvy“ po klitoridektómii alebo vchodu do pošvy po infibulácii.

Štvorfázová sexuálna reakcia ženy, charakteristika a parametre EPOR modelu (Excitácia, Plató, Orgazmus, Rezolúcia)

Zdá sa, že v otázke sexuálnej reakcie ženy a ženského orgazmu, špecifickej súčasti ženskej sexuality, napriek takmer päťdesiatročnému trvaniu od publikovania, pretrváva naďalej „EPOR model“ Mastersa a Johnsonovej [36] so štyrmi fázami (Excitácia – E, Plató – P, Orgazmus – O a Rezolúcia – R). Sú sprevádzané vzrušením, vystupňovaným sexuálnym rozdráždením, vyvrcholením a poklesom a rozptýlením vzrušenia.

Už na začiatku 80. rokov sa však objavili aj kritizujúce práce. Podľa nich boli ťažkosti s opakovaním uvedených publikovaných výsledkov [73]. Kritika „EPOR modelu“ štvorfázovej sexuálnej reakcie ženy pokračuje. Pozri záver práce a odporúčaný trojfázový „EOR model“ orgazmového procesu [23,56]. Vzhľadom na charakter predloženej práce a napriek oprávneným kritickým poznámkam sa v tejto časti zaoberáme analýzou parametrov všetkých štyroch fáz sexuálnej reakcie ženy v pôvodnom „EPOR modeli“.

Vo fáze I („fáza vzrušenia, excitácie“) sa v dôsledku tumescencie  (zdurenia) a naplnenia žilových pletení okolo pošvy tvorí transudát hromadiaci sa v pošve, ktorý spôsobuje výrazné zvlhčenie tohto kopulačného orgánu. Sekrét Bartholiniho žliaz prispieva k lubrikácii (zvlhčeniu) až po vystupňovanom sexuálnom rozdráždení [19]. Lubrikáciou sa vytvárajú optimálne podmienky pre imisiu mužského membrum virile (penisu) do vagíny. Novšie je podľa Cabello [10] fenomén lubrikácie prejavom sekrečnej činnosti ženskej prostaty. V tejto úvodnej fáze nastáva výrazné prekrvenie a začervenanie pohlavných orgánov. U niektorých subhumánnych primátov, u opíc, je práve tento vizuálny prejav dôležitým optickým signálom pre samca, aby sa uskutočnilo jeho spojenie so samicou. U samíc subhumánnych primátov nastávajú tieto prejavy v čase ruje (estru). U ženy môže byť koitus v hociktorej fáze jej menštruačného cyklu, aj keď túžba po ňom je často veľmi individuálnym prejavom jej sexuality a môže u ženy v rámci cyklu vcelku výrazne kolísať. Môže mať dve maximá. Výraznejšie maximum uvádza veľa žien v proliferačnej fáze jej menštruačného cyklu pred ovuláciou, a druhé maximum býva po ovulácii pred menštruačnou fázou (menštruáciou) menštruačného cyklu [51].Napriek charakteristickej, vizuálne ľahko kontrolovateľnej reakcii muža v čase pohlavnej excitácie, erekcii membrum virile (penisu), ktoré zväčšuje svoj objem 2–2,5-krát, nastáva podstatne väčšia tumescencia (zdurenie) klitorisu, ktorý zväčšuje svoj objem až sedemnásobne. Vzhľadom na svoje anatomické uloženie a stavbu [3,12,20,58], klitoris a jeho najväčšie časti, crura clitoridis, nevidno, lebo sú prekryté kožou. Preto sa tieto zmeny vizuálne nedajú zreteľne zachytiť. Dajú sa však vcelku bez ťažkostí sledovať reakcie viditeľnej časti klitorisu, glans clitoridis. Žaluď dráždca sa počas excitácie zväčšuje až dvojnásobne a jeho citlivosť na dotyk sa výrazne zvyšuje. Vo „fáze plató“ a pri orgazme nastáva pravidelná retrakcia celého klitorisu,ktorý sa stiahne pod prepucium (predkožku). Až po deplécii sa vracia do pokojového štádia a glans clitoridismožno znova vidieť o 5–10 s, ale tento interval sa môže predlžiť aj na 5–20 min, niekedy sa vracia k východiskovým hodnotám až po hodinách [19].

Z toho, čo sme už o klitorise uviedli, je zrejmé, že predstava Mastersa a Johnsonovej [36] o nepriamej stimulácii klitorisu ťahom za labia minora pudendi počas koitu skutočne rešpektuje anatomické zvláštnosti tohto kavernového ženského orgánu rozkoše. Eichel et al [13,14] prezentujú model kontinuálnej neprerušovanej stimulácie klitorisu, ženskej prostaty (predný, meatálny typ prostaty, ktorá je z najväčšej časti uložená v stene uretry za jej meatom) [60,61,72] a pošvy obtieraním sa koreňa penisu okolo lonovej kosti. Vtedy sú bez prerušenia koitovo stimulované naraz všetky uvedené oblasti. Technika „koitového súosia“ („coital alignment“ technique) je pre ženu vysoko efektívna a žena môže dosiahnuťorgazmus počas koitu často simultánne s mužom až v 70% prípadov [13,14].

K charakteristickej farebnej zmene genitálií počas sexuálnej reakcie ženy prispievajú zmeny labia majora et minora pudendi. Naplnia sa krvou, zduria sa, sú červenšie a horúce. Ich reakcie sú však diferencované. U multipary v porovnaní s nuliparou sa veľké pysky ohambia 2–3-krát zväčšia a malé pysky pri rovnakom zdurení predlžujú hĺbku pošvy o 1 až 1,5cm. Pri excitácii sa rozširujú zadné dve tretiny pošvy na dvojnásobnú až trojnásobnú šírku a predlžujú sa o 2–3cm. Tieto zmeny zjavne prispievajú k optimalizácii veľkosti (predĺženia) kopulačného orgánu – pošvy v príprave čo najlepších podmienok na koitovú aktivitu [19]. Časovo môže excitácia trvať veľmi dlho, aj niekoľko hodín, vtedy  je fáza II („fáza plató“) len málo výrazná a netrvá ani niekoľko zvyčajných minút. Dlhotrvajúce stupňujúce sa vzrušeniemôže plynule prejsť priamo až do orgazmu (fáza III) [19], podobne ako sa teraz uvádza pri trojfázovom „EOR modeli“ sexuálnej reakcie ženy [23,56].

Vo fáze II („fáza plató“) pokračuje ďalšie zdurenie labia minora pudendi a klitorisu a stupňuje sa lubrikácia pošvy. Citlivosť dráždca kulminuje a pri pokračujúcej frikcii vyvoláva niekedy až bolesť. Z mimogenitálnych reakcií sa zvyšuje srdcová činnosť (frekvencia tepnového tepu), zvyšuje sa krvný tlak a zvyšuje sa tenzia svalov tela. V stupňovanom sexuálnom rozdráždení (vo „fáze plató“) sa zužuje predná tretina vagíny o 1/2 až 1/3, čím sa vytvára orgazmová platforma. Práve tu vznikajú rytmické kontrakcie v počte 3–15 vo frekvencii 8/10 s [36]. Súčasne sa kontrahuje svalstvo rekta. Platforma mizne o 60–90 s po orgazme, distenzia pošvy o 5–8 min a vlhkosť rodidiel o 1–2 hod [19].

Vo fáze III („fáza orgazmu“) nastávajú rytmické kontrakcie svalov panvy [15,38], osobitne svalov okolo vagíny, čo môže muž zreteľne vnímať membrum virile (penisom) pri koitových pohyboch a žena pociťovať pri masturbácii [5]. Bohlen et al [7] pozorovali počas tzv. dlhých orgazmov až 34 nepravidelných kontrakcií, väčšinou svalov panvového dna.

Počet kontrakcií býva 3–12, ale aj viac. U väčšiny žien trvá vyvrcholenie aj 3–8 až 15 s. Podľa dĺžky trvania vyvrcholenia môže ísť o tzv. krátky orgazmus [36] s parametrami, ktoré sme uviedli (3–15 s). U niektorých žien však existuje tzv. dlhý orgazmus [7], ktorý môže trvať aj viac akol–2 min [19,27,31]. Podľa Hubálka a Rabocha [18] a Rabocha a Hubálka [40] nie sú tieto dlhotrvajúce (dlhé) orgazmy ničím výnimočným. Rytmické kontrakcie vulvy[47] a panvy [7] s osobitným významom svalov m. pubococcygeus [21] sú najviac vizuálne manifestným prejavom ženského orgazmu, aj keď nemusia byť jeho podmienkou [29]. Sú v intervale 4/5 s, podobne ako prebieha mužský orgazmus. Väčšinou sa kalkuluje s 5–15 peristaltickými vlnami od introitu vagíny až k vaječníkom a kontrakciami, pri ktorých sa vypudí sekrét z krčka maternice. Rytmicky sa kontrahuje aj maternica. O účasti krčka maternice na vyvolaní orgazmu sa uvažuje väčšinou až pri pohlavnom styku [19]. Sú však aj ženy s nezvyčajne silnou erotickou dráždivosťou v tejto oblasti, ktorá sa prejavuje už aj len pri dotyku čapíka krčka maternice [53]. Kopulačná aktivita končiacaorgazmom u ženy môže vyvolať ovuláciu len veľmi zriedkavo a výnimočne v porovnaní s niektorými subhumánnymi primátmi, kde je takáto koitom vyprovokovaná ovulácia (takmer) pravidlom [19]. Farba labia minora pudendi sa mení až na purpurovú. Ešte viac sa zvyšuje srdcová činnosť (frekvencia tepnového tepu)a frekvencia dýchania, vrcholí krvný tlak.

Niekedy má žena schopnosť aj po orgazme zotrvať vo „fáze plató“ a po ďalšej stimulácii dosiahnuť opakovaný, niekedy ešte intenzívnejší, orgazmus ako predtým. Tento typ orgazmu sa označuje ako „mnohopočetný orgazmus“ (multiorgazmus). Odlišné sú tzv. „sekvenčné orgazmy“. Pri nich ide o samostatne navodené orgazmy z novej stimulácie. Darlingová et al [11] sa zaoberali otázkou opakovaného orgazmu (multiorgazmu) u 805 amerických zdravotných sestier. Zistili, že z tohto súboru mala skúsenosti s multiorgazmom takmer polovica respondentiek (42,7%). Toto vysoké číslo mohlo byť ovplyvnené charakterom súboru, keď zdravotnícke pracovníčky využívajú pri sexuálnej aktivite hlbšie poznatky o sexualite a sú asi schopné efektívnejšie „nasmerovať“ muža k väčšiemu využitiu svojej orgazmovej kapacity. Weiss a Zvěřina [55] pri sledovaní 857-členného súboru českých žien našli „multiorgazmové ženy“ v 25%. Pri sledovaní rovnakej problematiky u moravských zdravotných sestier dospel Kratochvíl [25] k takmer rovnako vysokému číslu (39%) v porovnaní s Darlingovou et al [11]. Súčasne Kratochvíl a Dorflerová [32] pri analýze kriviek 300-členného súboru žien (pozri vyššie) pozorovali pri skúmaní parametrov ich sexuality práve multiorgazmový typ krivky ako druhý najčastejší. Bohlen et al [6] v kazuistike ukázali, že multiorgazmová reakcia vyvolaná masturbáciou v laboratórnych podmienkach sa môže postupne vyvíjať. Ich 36-ročná dobrovoľníčka absolvovala v laboratóriu šesť sedení a digitálnou stimuláciou klitorisu si už pri treťom sedení vyvolala 3 orgazmy v trvaní 7 min a počas šiesteho sedenia dokonca až 7 orgazmov v trvaní 16 min.

Vo fáze IV („fáza rezolúcie, uvoľnenia“) nastáva postupné ustúpenie prekrvenia a zdurenia pohlavných orgánov. Návrat do pôvodného stavu trvá zvyčajne až pol hodiny. Ak nenastal orgazmus a predchádzajúce fázy boli dlhé, môže doznievanie („fáza rezolúcie“) trvať aj niekoľko hodín [19].

Trojfázová charakteristika orgazmového procesu ženy (EOR model – Excitácia, Orgazmus, Rezolúcia)

Z hľadiska určitej variability a niekedy až nemožnosti objektívne identifikovať fázu II („fázu plató“) sexuálnej reakcie ženy sa v poslednom čase objavili tendencie vynechať ju z opisu „EPOR modelu“ a propagovať trojfázový model orgazmového procesu ženy bez „fázy plató“ – P: dlhotrvajúcu stupňujúcu sa „fázu excitácie“ –– E až do „orgazmu“ – O a „fázu rezolúcie“ – R („EOR model“) [23,56,75].

Reakcia niektorých mimogenitálnych štruktúr počas sexuálnej reakcie (orgazmového procesu) ženy

Z mimogenitálnych štruktúr sa počas sexuálnej reakcie objavujú výrazné zmeny na prsníkoch ženy (mamma feminina). Už pri excitácii (fáza I) nastáva erekcia prsníkových bradaviek (mamilla). Počas „fázy plató“ (fáza II) vzniká tumescencia dvorčeka prsníkovej bradavky, ktorá spôsobuje, že erekciu prsníkových bradaviek badať menej. Prsníky sa zväčšujú o jednu štvrtinu až pätinu v dôsledku turgescencie (napuchnutia) z prekrvenia. Pri deplécii („rezolúcii“) (fáza IV) všetky tieto viac alebo menej vyznačené zmeny ustupujú, naposledy sa stráca erekcia prsníkových bradaviek [19].

Už vo fáze I, ale aj vo fáze II, nastáva charakteristické začervenanie kože hrudníka, krku, ale aj tváre a brucha (tzv. osýpkovitý „flush“, „sex skin“). Nieje bez zaujímavosti, že zružovenie kože v týchto oblastiach je výraznejšie u blondínok a žien s ryšavými vlasmi v porovnaní s tmavopigmentovanými brunetami [19].

MUDr. Vladimír Šišovský, PhD.
Ústav patologickej anatómie,
LF UK a UN v Bratislave, Slovenská republika
vladimir.sisovsky@fmed.uniba.sk

prof. MUDr. Milan Zaviačič, DrSc.1 †

Profesor patológie a súdneho lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zvolený člen prestížnej International Academy of Sex Research; čestný člen (h. c.) Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS, Slovenskej sexuologickej spoločnosti SLS, Slovenskej urologickej spoločnosti SLS a ďalších.

Prof. Beverly Whipple, R.N., FAAN, Ph.D.2

Professor Emerita at Rutgers University of New Jersey. She is the Secretary General of the World Association for Sexual Health; Past President of the American Association of Sex Educators, Counselors and Therapists; Past President of the Society for the Scientific Study of Sexuality; and Past Vice President of the World Association for Sexology and was on the Board of the International Society for the Study of Women‘s Sexual Health.


Zdroje

1. Addiego F, Belzer EG, Commoli J et al. Female ejaculation: a case study. J Sex Res 1981; 17: 13–21.

2. Bakker WJ. Female sexuality. J Amer Psychoanal Ass 1968; 16: 123–145.

3. Beck A. Das Schwellkorpersystem der Frau als dreidimensionales Modell. Sexuologie 2006; 12(3–4): 105–119.

4. Belzer EG, Whipple B, Moger W. On female ejaculation. J Sex Res 1984; 20: 403–406.

5. Bohlen JG, Held JP, Sanderson MO. Response of the circumvaginal musculature during masturbation. (nepublikovaná práca, 1980).

6. Bohlen JG, Held JP, Sanderson MO et al. Development of a woman’s multiple orgasm pattern: a research case report. J Sex Res 1982; 18(2): 130–145.

7. Bohlen J, Held JP, Sanderson MO et al. The female orgasm: pelvic contractions. Arch Sex Behav 1982; 11(5): 367–201.

8. Bullough B, David M, Whipple B et al. Subjective reports of female orgasmic expulsions of fluid. Nurse Pract 1984; 9: 55–59.

9. Cabello F. Female ejaculation: Myths and reality. 1–8. In: Borrás-Valls JJ, Pérez-Conchillo M (eds). Sexuality and Human Rights. Valencia: Nau Libres 1979.

10. Cabello F. Are our ideas on vaginal lubrication correct? Abstracts Book of the 15th World Congress of Sexology, Paris 2001.

11. Darling CA, Davidson JK, Jennings DA. The female sexual response revisited: understanding the multiorgasmic experience in women. Arch Sex Behav 1991; 20(6): 527–540.

12. Dodson B. Side View of the Female Genitals. In: Dodson B (ed). Orgasms for Two. Crown Publishing 2002. Available from: http://www.bettydodson.com/baddraw4a,4b,4c.htm28.9.2005).

13. Eichel EW, Eichel JD, Kule S. The technique of coital alignment and its relation to female orgasmic response and simultaneous orgasm. J Sex Marit Ther 1988; 14: 129–141.

14. Eichel EW, Ablin RJ, Zaviačič M. A natural anatomic design (c.a. t.) for coital orgasm: implications for helth and pathology. Abstract book of the 15th World Congress of Sexology, Paris 2001.

15. Gillan P, Brindley GS. Vaginal and pelvic floor responses to sexual stimulation. Psychophysiology 1979; 16(5): 471–481.

16. Glenn J, Kaplan EH. Types of orgasm in women. A critical review and redifinition. J Am Psychoanal Ass 1968; 16: 549–564.

17. Heath D. Female ejaculation: its relationship to disturbance of erotic function. Med Hypothes 1987; 24: 103–106.

18. Hubálek S, Raboch J. Orgasmus der Frau im Erleben des Paares. Sexualmed 1984; 13: 650–654.

19. Hynie J. Lekárska sexuológia. Martin: Osveta 1970.

20. Chalker R. The clitoral truth. New York: Seven Stories Press 2000.

21. Chambless DL, Stern T, Sultan FE et al. The pubococcygiens and female orgasm: a correlation study with normal subjects. Arch Sex Behav 1982; 11(5): 479–490.

22. Chevalier-Skolnikoff S. Male–female, female–female, and male–male sexual behavior in the Stumptail monkey, with special attention to the female orgasm. Arch Sex Behav 1974; 3: 95–116.

23. Komisaruk BR, Whipple B. Physiological and perceptual correlates of orgasm produced by genital or non genital stimulation. 69–73. In: Kothari P (ed). The Proceedings of the First International Conference on Orgasm. Bombay, India: VRP Publishers 1991.

24. Kratochvíl S. Vaginální a klitoridální dráždivost žen. Česk Gynek 1975; 40(6): 435–437.

25. Kratochvíl S. Opakovaný orgasmus u žen. Čs Psychiat 1993; 89(6): 349–354.

26. Kratochvíl S. Sexuální stimulace a ženský orgasmus. Čs Psychiat 1993; 89(4): 191–198.

27. Kratochvíl S. Trvání ženského orgasmu. Čs Psychiat 1993; 89(5): 296–299.

28. Kratochvíl S. Ženský orgazmus. Mod Gynek Porod 1993; 3(3): 301–309.

29. Kratochvíl S. Vaginální kontrakce při ženském orgasmu. Čs Psychiat 1994; 90(1): 28–33.

30. Kratochvíl S. Orgastické expulze u žen. Čs Psychiat 1994; 90(2): 71–77.

31. Kratochvíl S. Sexuální dysfunkce. Příčiny a léčba. Havlíčkův Brod: Grada Publishing 2003.

32. Kratochvíl S, Dorflerová M. Typy průběhu sexuálního vzrušení u žen při heterosexuální aktivite. Čs Psychiat 1995; 91(1): 31–42.

33. Ladas AK, Whipple B, Perry JD. The G spot and other discoveries about human sexuality. New York: Henry Holt Co 2005.

34. Levin RJ. The female orgasm – a current appraisal. J Psychosom Res 1981; 25(2): 119–133.

35. Lightfoot-Klein H. The sexual experience and marital adjustment of genitally circumsized and infibulated females in the Sudan. J Sex Res 1989; 26: 375–392.

36. Masters W, Johnson V. Human Sexual Response. Boston: Little Brown Co 1966.

37. Moore BE. Psychoanalytic reflections on the implications of recent physiological studies of female orgasm. J Am Psychoanal Ass 1968; 16: 569–587.

38. Mould DE. Neuromuscular aspects of woman s orgasms. J Sex Res 1980; 16(3): 193–201.

39. Nedoma K. K problému orgasmu u žen. Čs Psychiat 1961; 17(4): 262–268.

40. Raboch J, Hubálek S. Příspěvek ke studiu koitálního orgasmu u ženy. Čs Gynek 1984; 49(4): 257–261.

41. Robertiello RC. The „Clitoral versus Vaginal Orgasm“ Controversy and some of its ramification. J Sex Res 1970; 6(4): 307–311.

42. Samak S. Ananga-Ranga: G spot and female ejaculation. (Personal Letter via Dr B. Whipple, 1997).

43. Sevely JL, Bennett JW. Concerning female ejaculation and the female prostate. J Sex Res 1978; 14: 1–20.

44. Sherfey MJ. The nature and evolution of female sexuality. New York: Random House 1966.

45. Sherfey MJ. Some biology of sexuality. J Sex Marit Ther 1976; 1: 97–109.

46. Schubach G. Urethral Expulsions during sexual arousal and bladder cathetrization in seven human females. Electron J Human Sexual 2001; 4.

47. Singer J, Singer I. Types of female orgasm. J Sex Res 1972; 8(4): 255–267.

48. Stifter KF. Die Dritte Dimension of Lust. Das Geheimnis der weiblichen Ejakulation. Frankfurt/Main. Berlin: Ullstein 1988.

49. Stifter KF. Sexology of the Vaginal Orgasm. Eschen, Germany: HEDACO 2005.

50. Symons D. The Evolution of Human Sexuality. New York: Oxford University Press 1979.

51. Tinklepaugh OL. The nature of periods of sex desire in woman and their relation to ovulation. Am J Obstet Gynecol 1933; 23: 335.

52. Tordjman G. New realities in the study of the female orgasms. J Sex Educ Ther 1980; 6(1): 22–24.

53. Van De Velde T. Dokonalé manželství. Studie o jeho fysiologii a technice. Praha: Lit. a věd. nakladatelství 1930.

54. Weiss P. Orgasmus u žen. Čes Slov Psychiat 2000; 96(7): 381–384.

55. Weiss P, Zvěřina J. Sexuální vzrušivost českých žen: Výsledky národního výzkumu. Čes Slov Psychiat 1998; 94: 15–22.

56. Whipple B. Brain imaging (fMRI and PET) scans during orgasm in women with and without complete spinal cord injury. European Federation of Sexology Meeting, May 15, 2004.

57. Whipple B, Komisaruk BB. The G spot, vaginal orgasm, female ejaculation: a review of research and literature Sex Matters. S. 33–36. Amsterdam. Elsevier Science Publishers BV 1992.

58. Williams PL, Warwick R, Dyson M et al. Gray’s Anatomy (37th ed). Edinburg – London – Melbourne – New York: Churchil Livingstone 1989.

59. Zaviačič M. Sexual asphyxiophilia (Koczwarism) in women and the biological phenomenon of female ejaculation. Med Hypothes 1994; 42: 318–322.

60. Zaviačič M. The Human Female Prostate. From Vestigial Skene’s Paraurethral Glands and Ducts to Woman’s Functional Prostate. Bratislava: SAP 1999.

61. Zaviačič M. The Human Female Prostate. From Vestigial Skene’s Paraurethral Glands and Ducts to Woman’s Functional Prostate. Tokyo: Free Press 2003.

62. Zaviačič M, Whipple B. Update on the female prostate and the phenomenon of female ejaculation. J Sex Res 1993; 30: 148–151.

63. Zaviačič M, Whipple B. Ženská ejakulácia, ženská prostata, a ženská sexualita: špecifické súčasti biológie ženského pohlavia. Sexuológia/sexology 2001; 1: 12–18.

64. Zaviačič M, Zaviačič T. Biologický fenomén ženských uretrálnych expulzií (ženská ejakulácia). 138–140. In: Šuška P et al (eds). Vybrané kapitoly z gynekológie. Bratislava: LF UK 2003.

65. Zaviačič M, Jakubovský J, Polák Š et al. The fluid of female urethral expulsions analyzed by histochemical, electron microscopic and other methods. Histochem J 1984; 16: 445–447.

66. Zaviačič M, Kokavec M, Zaviačičová A et al. Forenzne-medicínske aspekty ženskej prostaty a ejakulácie ženy a možnosti využitia týchto poznatkov pri vyšetrovaní mravnostných trestných činov. Čs Kriminalist 1987; 20: 205–219.

67. Zaviačič M, Kokavec M, Zaviačičová A et al. Forensic-medical aspects of female prostate and female ejaculation: Acid phosphatase positivity in the arteficially prepared spots from fluid expelled at ejaculation of the female. Arch Med Sad Krim 1987; 37: 152–159.

68. Zaviačič M, Zaviačičová A, Holomáň IK et al. Female urethral expulsions evoked by local digital stimulation of the G-spot: Differences in the response patterns. J Sex Res 1988; 24: 311–318.

69. Zaviačič M, Holomáň IK, Molčan J et al. Weibliche Ejakulation klinisch provoziert. Sexualmed 1988; 17: 196–200.

70. Zaviačič M, Kokavec M, Oberučová J et al. Forensic-medical aspects of female prostate and female ejaculation: Acid phosphatase positivity in spots on soiled female underwear and in the wipe-up spots from female urethra and vagina. Evidence for the existence of continual secretion of the female prostate. Arch Med Sad Krim 1988; 38: 28–35.

71. Zaviačič M, Whipple B, Zaviačičová A et al. Medicínske aspekty fenoménu uretrálnych expulzií (ejakulácie) ženy a ich využitie pre prax. Slov Lek 1933; 3: 53–56.

72. Zaviačič M, Zajíčková M, Blažeková J et al. Weight, size, macroanatomy and histology of the normal prostate in the adult human female: A minireview (Review). J Histotechnol 2000; 23: 61–69.

73. Zilbergeld B, Evans M. The inadequancy of Masters and Johnson. Psychol Today 1980: 29–43.

74. Zvěřina J. Lékařská sexuologie. Praha: H & H 1992.

75. Levin RJ. Sexual desire and the deconstruction and reconstruction of the human female sexual response model of Masters and Johnson. In: Everaerd W, Laan E, Both S (eds). Sexual appetite, desire and motivation: energetics of the sexual system. Amsterdam: Royal Netherlands Academy of Arts and Sciences 2001: 63–93.

Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicína

Článek vyšel v časopise

Praktická gynekologie

Číslo 2

2011 Číslo 2

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Doporučení, indikace a dávkování LMWH
nový kurz
Autoři: Doc. MUDr. Tomáš Kvasnička, CSc.

Pacient s neuropatickou bolestí v ordinaci praktického lékaře
Autoři: doc. MUDr. Ladislav Slováček, Ph.D., MUDr. Birgita Slováčková, Ph.D.

Imunoterapie urotelového karcinomu močového měchýře
Autoři:

Neutropenie
Autoři: MUDr. Michal Kouba

Průlomová bolest a možnosti její léčby
Autoři: MUDr. Pavlína Nosková, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se