Profesionálna astma a profesionálna rinitída – jedny dýchacie cesty, jedno ochorenie?


Occupational asthma and occupational rhinitis – one airway tract, one disease?

Asthma and rhinitis are widespread around the world and often affect the patients simultaneously. Allergic inflammation with rhinitis is isolated to nasal mucosa only, whereas bronchial mucosa in asthma is associated with affected mucosa of upper respiratory tract. This idea is the basis of the terminology of „one airway, one disease“, which may also be applied to allergic rhinitis and asthma of occupational genesis. It has been published that 76–92% of patients with occupational asthma suffers from rhinitis. Less data concern associated asthma in patients with rhinitis of occupational etiology.

We have investigated prevalence of rhinitis in patients with acknowledged occupational asthma or, on the other hand, with prevalence of asthma in patients with occupational rhinitis. As the same time we analyzed the relation between these two diseases, which is closely related to evaluation of the chance of oneself to assert or acquit well socially, self-fulfillment.

The group included 121 patients: 89 with occupational asthma and 32 with occupational rhinitis. In the group of patients with occupational asthma, rhinitis was associated in almost 53.93%, in the group of patients with occupational rhinitis, 25% of patient were affected with asthma. An increasing trend in the occurrence of cases of associated rhinitis with occupational asthma was observed. The patients with occupational rhinitis, who also suffered from associated asthma, were classified as occupational rhinitis with transition to bronchial asthma. Frequent simultaneous occurrence of rhinitis and asthma indicate the need of a complex view of these diseases. In each patient with occupational rhinitis it is needed to perform targeted examinations to exclude bronchial hyperreactivity. In contrast, in bronchial asthma patients an otolaryngology examination is indicated as well as examination of upper respiratory tract by means of functional methods of examination at specialized institutions.

Key words:
occupational asthma – occupational rhinitis – prevalence – difficult social self-fulfillment


Autoři: S. Perečinský ;  A. Jančová
Působiště autorů: Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF Univerzity P. J. Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice, prednosta doc. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 64, 2012, No. 4, s. 164-168.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Astma a rinitída sú celosvetovo rozšírené ochorenia, ktoré sa často vyskytujú u pacienta súčasne. Alergický zápal pri rinitíde nie je izolovaný len na nosovú sliznicu, a naopak postihnutie sliznice bronchov pri astme je združené aj s postihnutím sliznice horných dýchacích ciest. Z tejto myšlienky vychádza označenie „one airway, one disease“, ktoré je možné aplikovať aj na alergickú rinitídu a astmu profesionálnej genézy. Uvádza sa, že 76–92 % pacientov s profesionálnou astmou má rinitídu. Menej údajov je ale o výskyte pridruženej astmy u pacientov s rinitídou profesionálnej etiológie.

Cieľom našej práce bolo zistiť prevalenciu rinitídy u pacientov s hlásenou profesionálnou astmou, resp. naopak prevalenciu astmy u pacientov s profesionálnou rinitídou. Takisto bol analyzovaný vzťah medzi týmito dvoma ochoreniami, čo úzko súvisí s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia.

Súbor pozostával zo 121 pacientov – 89 s profesionálnou astmou a 32 s profesionálnou rinitídou. V skupine pacientov s profesionálnou astmou bola pridružená rinitída zistená takmer u 53,93 %, v skupine pacientov s hlásenou profesionálnou rinitídou malo 25 % pacientov astmu. Bol zaznamenaný stúpajúci trend výskytu prípadov pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou. Pacienti s profesionálnou rinitídou, u ktorých bol zaznamenaný vznik pridruženej astmy, boli klasifikovaní ako „profesionálna rinitída s prechodom do bronchiálnej astmy“.

Častý súčasný výskyt rinitídy a astmy poukazuje na potrebu komplexného pohľadu na tieto ochorenia. U každého pacienta s profesionálnou rinitídou je potrebné vykonávať cielené vyšetrenie na vylúčenie bronchiálnej hyperreaktivity, a naopak u pacientov s bronchiálnou astmou je indikované otorinolaryngologické vyšetrenie a vyšetrenie horných dýchacích ciest pomocou funkčných vyšetrovacích metód na špecializovaných pracoviskách.

Kľúčové slová:
profesionálna astma – profesionálna rinitída – prevalencia – sťaženie spoločenského uplatnenia

Úvod

Astma a rinitída sú celosvetovo rozšírené ochorenia, ktoré sa často vyskytujú u pacienta súčasne. Nos a prínosové dutiny i dolné dýchacie cesty sú integrovanou časťou celého dýchacieho traktu [2]. Z toho dôvodu alergický zápal pri rinitíde nie je izolovaný len na nosovú sliznicu, a naopak postihnutie sliznice bronchov pri astme je združené aj s postihnutím sliznice horných dýchacích ciest. Z tejto myšlienky vychádza označenie „one airway, one disease“, „alergická rinobronchitída“ alebo „united airway disease“. Táto hypotéza by mohla byť teoreticky aplikovaná aj na alergickú rinitídu a astmu profesionálnej genézy. Výskyt rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou je v literatúre dobre zdokumentovaný. Malo vo svojej štúdii zistil až 92% výskyt pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou [12]. Siracusa v prehľadovej práci uvádza, že 76–92 % pacientov s profesionálnou astmou má rinitídu [17]. Iní autori popisujú nižšiu prevalenciu – 70% – u pracovníkov exponovaných alergénom laboratórnych zvierat [4] a 52,4% výskyt rinitídy u kaderníkov s persulfátovou profesionálnou astmou [13]. V súčasnosti je popísaných okolo 400 látok, ktoré môžu zapríčiňovať profesionálnu astmu. Analogicky je popísané, že uvedené substancie pôsobia svojimi alergickými a iritačnými stimulmi i v horných dýchacích cestách [20]. V rámci neprofesionálnych ochorení dýchacích ciest je známe, že v bežnej populácii u pacientov s alergickou rinitídou sa môže astma vyskytovať dokonca až v 40 % [15]. Častejšie sa však uvádza širšie rozpätie 10–40 % [2]. Menej údajov je ale o výskyte pridruženej astmy u pacientov s rinitídou profesionálnej etiológie. V jednej štúdii fínski autori popisujú, že 11,6 % pacientov s priznanou profesionálnou rinitídou má bronchiálnu astmu [6]. Práce zaoberajúce sa touto problematikou sú však zriedkavé. Príčinou môže byť fakt, že je astma hlásená ako choroba z povolania podstatne častejšie ako rinitída v našich podmienkach aj vo svete [3, 6, 9, 14], preto rinitíde ako relatívne menej závažnému ochoreniu je venovaná menšia pozornosť.

Cieľom práce bolo zistiť prevalenciu rinitídy u pa­cien­tov s hlásenou profesionálnou astmou, resp. naopak prevalenciu astmy u pacientov s profesionálnou rinitídou. Takisto bol analyzovaný vzťah medzi týmito dvoma ochoreniami, čo úzko súvisí s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia.

Materiál a metodika

Do štúdie boli zahrnutí pacienti, u ktorých bola v rokoch 1990–2011 na našej klinike hlásená profesionálna astma a profesionálna rinitída. Súbor pozostával zo 121 pacientov – 89 s profesionálnou astmou a 32 s profesionálnou rinitídou. Bola sledovaná frekvencia výskytu rinitídy u pacientov s hlásenou profesionálnou astmou a naopak výskyt pridruženej astmy u pacientov s profesionálnou rinitídou. Frekvencia výskytu týchto ochorení bola analyzovaná aj v jednotlivých profesiách podľa Odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ). Súčasne bol porovnávaný priemerný vek pacientov a dĺžka expozície u pacientov s pridruženým ochorením a bez pridruženého ochorenia. Osobitne bola sledovaná skupina pacientov s hlásenou profesionálnou rinitídou, u ktorých došlo k rozvoju bronchiálnej astmy. Analýza bola vykonaná v programe Microsoft Excel.

Výsledky

Za uvedené obdobie bola astma priznaná ako choroba z povolania v 89 prípadoch a profesionálna rinitída v 32 prípadoch. V skupine pacientov s profesionálnou astmou bola pridružená rinitída zistená u 48 pacientov (t. j. 53,93 %), z toho v čase zistenia astmy malo rinitídu 45 pacientov. U 3 pacientov bola rinitída dokumentovaná až v neskoršom období. Bol zaznamenaný stúpajúci trend výskytu prípadov pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou. Zatiaľ čo v prvej polovici 90-tich rokov bola rinitída dokumentovaná zriedkavejšie, v neskoršom období bol v niektorých rokoch zaznamenaný až 100% výskyt (obr. 1).

Percentuálny výskyt pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou podľa jednotlivých rokov (v roku 2007 nebola hlásená na klinike žiadna astma)
Obr. 1. Percentuálny výskyt pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou podľa jednotlivých rokov (v roku 2007 nebola hlásená na klinike žiadna astma)

Naopak v skupine pacientov s hlásenou profesionálnou rinitídou malo 8 pacientov astmu (t. j. 25 %). V skupine pacientov s profesionálnou astmou sa pridružená rinitída často vyskytovala u pacientov pracujúcich v textilnom priemysle (70 %) a potravinárstve (58,3 %), zriedkavejšie v poľnohospodárstve (40,5 %). V odvetví zdravotníctva, chemického priemyslu, služieb a ťažby nerastných surovín bola prevalencia výskytu rinitídy až 100%. V týchto odvetviach bol ale počet pacientov oveľa nižší ako vo vyššie uvedených. V tabuľke 1 je zobrazená prevalencia výskytu pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou, resp. výskyt pridruženej astmy u pacientov s profesionálnou rinitídou v jednotlivých profesiách podľa OKEČ.

Tab. 1. Prevalencia pridruženej rinitídy a astmy v jednotlivých skupinách podľa jednotlivých profesií
Prevalencia pridruženej rinitídy a astmy v jednotlivých skupinách podľa jednotlivých profesií

V skupine pacientov s profesionálnou astmou bol priemerný vek a priemerná dĺžka expozície vyššia u pacientov s izolovanou astmou bez súčasného výskytu rinitídy. V prípade dĺžky expozície bol zaznamenaný aj štatisticky významný rozdiel (p < 0,02).

Naopak v skupine pacientov s profesionálnou rinitídou bol priemerný vek i dĺžka expozícia vyššia u pacientov s pridruženou astmou, v tom prípade však rozdiely neboli štatisticky významné (tab. 2).

Tab. 2. Priemerný vek a priemerná doba expozície v jednotlivých skupinách
Priemerný vek a priemerná doba expozície v jednotlivých skupinách

V štyroch prípadoch pacienti s profesionálnou rinitídou, u ktorých bol zaznamenaný vznik pridruženej astmy, boli klasifikovaní ako „profesionálna rinitída s prechodom do bronchiálnej astmy“.

Diskusia

Častý súčasný výskyt astmy a alergickej rinitídy (One airway, one disease) platí aj v prípade profesionálnej etio­lógie týchto ochorení. Uvádza sa, že v bežnej populácii 80–90 % astmatikov má alergickú rinitídu [18]. Podobná prevalencia výskytu rinitídy sa popisuje aj v prípade profesionálnej astmy [17]. V súbore 89 nami vyšetrených pacientov s potvrdenou profesionálnou astmou malo takmer 54 % aj pridruženú rinitídu, čo je podstatne nižšie číslo, ako uvádza väčšina zahraničných prác. Súvisí to s nedostatočným dôrazom pri diagnostike rinitídy, ktorá bola u týchto pacientov v úzadí predovšetkým v minulosti. Dokazuje to aj nami zistený stúpajúci trend pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou. Na druhej strane však v roku 2009 britskí autori publikovali prácu, ktoré pojednávala o rozdieloch medzi profesionálnou astmou a profesionálnou rinitídou (Occupational rhinitis and occupational asthma; one airway, two diseases?), pričom autori zistili rozdiely medzi etiologickými činiteľmi spôsobujúcimi astmu a rinitídu [16]. V našej štúdii sme zistili rozdielnu prevalenciu pridruženej rinitídy v jednotlivých odvetviach, v ktorých sa profesionálna astma vyskytovala najčastejšie. Častejší výskyt rinitídy bol u pracovníkov v potravinárstve a textilnom priemysle, menej častý v poľnohospodárstve. Túto skutočnosť je možné vysvetliť rozličnou veľkosťou prachových častíc, s čím súvisí rozdielna depozícia [8]. Prachové častice z hospodárskych zvierat sú menšie a ľahšie penetrujú do dolných dýchacích ciest ako napríklad prach z múky, ktorý je z veľkej časti zachytávaný nosom [1, 7, 11]. V skupine pacientov s hlásenou profesionálnou rinitídou bol výskyt pridruženej astmy (25%) obdobný ako v bežnej populácii. Fínski autori zistili, že rinitída profesionálnej etiológie je významnejším rizikovým faktorom pre vznik astmy ako rinitída neprofesionálnej etiológie [6]. Sledovaním priemernej doby expozície bol v skupine pacientov s profesionálnou astmou zistený štatisticky významný rozdiel medzi pacientmi s pridruženou rinitídou a bez rinitídy. Kratšia priemerná doba expozície aj nižší priemerný vek u pacientov s oboma ochoreniami poukazuje na negatívny vplyv rinitídy na zdravotný stav astmatika, s čím súvisí včasnejšia odborná intervencia s následnou elimináciou z rizika. U pacientov s profesionálnou rinitídou naopak priemerná dĺžka expozície a priemerný vek bol kratší u pacientov bez pridruženej astmy, aj keď v tomto prípade rozdiely neboli štatisticky významné. Je veľmi dobre známe, že rinitída ako nezávislý rizikový faktor zvyšuje pravdepodobnosť vzniku astmy [5]. U pacientov so symptómami rinitídy, ktorí nie sú vyradení z expozície, preto môže dôjsť k postupnému rozvoju astmy. Potvrdzuje to aj v našej práci zistená dlhšia priemerná doba expozície u pacientov s pridruženou astmou.

Otázkou ostáva riešenie problematiky pacientov klasifikovaných ako profesionálna rinitída s prechodom do bronchiálnej astmy a posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Tejto problematike nebola venovaná dostatočná pozornosť vzhľadom na nízky počet hlásenej profesionálnej rinitídy, ktorá je na Slovensku výrazne „poddiagnostikovaná“ [9]. Klinický obraz pacientov zodpovedá bronchiálnej astme, s čím súvisí sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania analogická položke 66 (príloha 4 k zákonu č. 437/2004 Z. z.) [21]. Aktuálna potreba vypracovania štandardov pre všetky pracoviská pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia súvisí so zaradením profesionálnej rinitídy do zoznamu chorôb z povolania [10] a najmä stúpajúcim trendom výskytu profesionálnej rinitídy [14].

Významnú úlohu tu zohráva aj ekonomické hľadisko, keďže finančná hodnota bodu ako aj bodové rozmedzie je v SR vyššie ako v ČR, na čo poukazuje aj práca Topolovskej a Vargu [19].

Záver

Profesionálna astma a profesionálna rinitída sú najčastejšími profesionálnymi respiračnými ochoreniami v industrializovaných krajinách. Ich častý súčasný výskyt poukazuje na potrebu komplexného pohľadu na tieto ochorenia. U každého pacienta s profesionálnou rinitídou i pri absencii symptómov astmy je preto potrebné vykonávať cielené vyšetrenie na vylúčenie bronchiálnej hyperreaktivity, a naopak u pacientov s bronchiálnou astmou je indikované otorinolaryngologické vyšetrenie a vyšetrenie horných dýchacích ciest pomocou funkčných vyšetrovacích metód na špecializovaných pracoviskách.

Došlo dne 3. 12. 2012.

Přijato do tisku dne 13. 12. 2012.

Kontaktní adresa:

MUDr. Slavomír Perečinský, PhD.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a UN LP

Rastislavova 43

041 90 Košice

Slovenská republika

e-mail: slavomir.perecinsky@upjs.sk


Zdroje

1. BURDORF, A., LILLIENBERG, L., BRISMAN, J. Characterization of exposure to inhalable flour dust in Swedish bakeries. Ann. Occup. Hyg., 1994, roč. 38, č. 1, s. 67–78.

2. DEMOLY, P., BOUSQUET, P. J. Links between allergic rhinitis and asthma still reinforced. Allergy, 2008, 63, č. 3, s. 251–254.

3. DLOUHÁ, B., HAVLOVÁ, D., FENCLOVÁ, Z. Profesionální alergická onemocnění v ČR. Alergie, 2008, Suppl. 1, s. 49–53.

4. FOLLETTI, I., FORCINA, A., MARABINI, A., BUSSETTI, A., SIRACUSA, A. Have the prevalence and incidence of occupational asthma and rhinitis because of laboratory animals declined in the last 25 years? Allergy, 2008, roč. 63, č. 7, s. 834–841.

5. GUERRA, S., SHERRILL, D. L., MARTINEZ, F. D., BARBEE, R. A. Rhinitis as an independent risk factor for adult-onset asthma. J. Allergy Clin. Immunol., 2002, roč. 109, č. 3, s. 419–425.

6. KARJALAINEN, A., MARTIKAINEN, R., KLAUKKA, T., SAARINEN, K., UITTI, J. Risk of asthma among Finnish patients with occupational rhinitis. Chest, 2003, roč. 123, č. 1, s. 283–288.

7. LEE, S. A., ADHIKARI, A., GRINSHPUN, S. A., MCKAY, R., SHUKLA, R., REPONEN, T. Personal exposure to airborne dust and microorganisms in agricultural environments. J. Occup. Environ. Hyg., 2006, roč. 3, č. 3, s. 118–130.

8. LEGÁTH, Ľ. Depozícia – moderný fenomén v hodnotení inhalačného rizika banského aerosólu. Acta Montanistica Slovaca, 2007, roč. 12, č. 1, s. 42–47.

9. LEGÁTH, Ľ. Choroby z povolania v Slovenskej republike z pohľadu klinického lekárstva. Pracov. Lék., 2010, roč. 62, č. 4, s. 184–189.

10. LEGÁTH, Ľ. Profesionálne ochorenia dýchacieho systému v podmienkach podzemných pracovísk – stále aktuálna problematika. Acta Montanistica Slovaca, 2007, roč. 12, č. 2, s. 140–145.

11. LILLIENBERG, L., BRISMAN, J. Flour dust in bakeries – a comparison between methods. Ann. Occup. Hyg., 1994, roč. 38, Suppl., s. 571–575.

12. MALO, J. I., LEMIERE, C., DESJARDINS, A., CARTIER, A. Prevalence and intensity of rhinoconjunctivitis in subjects with occupational asthma. Eur. Respir. J., 1997, Jul; roč. 10, č. 7, s. 1513–1515.

13. MOSCATO, G., PIGNATTI, P., YACOUB, M. R., ROMANO, C., SPEZIA, S., PERFETTI, L. Occupational asthma and occupational rhinitis in hairdressers. Chest, 2005, roč. 128, č. 5, s. 3590–3598.

14. PEREČINSKÝ, S., JANČOVÁ, A., VARGA, M., LEGÁTH, Ľ. Retrospektívny pohľad na epidemiológiu profesionálnych ochorení dýchacích ciest. Aký bude vývoj v ďalších rokoch? Pracov. Lék., 2012, roč. 64, č. 1, s. 13–17.

15. SEBEROVÁ, E. Poselství nosu průduškám. Alergie, 2006, Supplement. 1, s. 35–38.

16. SEED, M. J., GITTINS, M., DE VOCHT, F., AGIUS, R. M. Occupationa rhinitis and occupational asthma; one airway, two diseases? J. Phys. Conference Series, 2009, 151: 012065.

17. SIRACUSA, A., DESROSIERS, M., MARABINI, A. Epidemiology of occupational rhinitis: prevalence, aetiology and determinants. Clinical and Experimental Allergy, 2000, roč. 30, č. 11, s. 1519–1534.

18. ŠPIČÁK, V., PANZNER, P. et al. Alergologie. Praha: Nakladatelství Galén a Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004, 348 s. ISBN 80-7262-265-X (Galén), ISBN 80-246-0846-4 (Karolinum).

19. TOPOLOVSKÁ, Z., VARGA, M. Pracovní lékařství ve Slovenské a České republice – srovnání. Pracov. Lék., 2011, roč. 63, č. 3–4, s. 137–143.

20. VARGA, M., LEGÁTH, Ľ. Intervencie na pracovisku pri liečbe profesionálnej astmy. I-med, 2012, ISSN 1338-4392.

21. Zákon č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade sťaženia, Príloha č. 4. http://www.zbierka.sk.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 4

2012 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
nový kurz
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se