Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže u profesií v domovoch sociálnej starostlivosti, v nemocnično-poliklinickom zariadení a vo vybraných nezdravotníckych oblastiach


Evaluation of psychical workload in occupations of Social Care Homes, Hospital-Policlinic Institutions and Selected Non-medical Areas

Significant changes in the labor world – technical, organizational, social-economic, demographic, as well as globalization – bring about the origin of new and increasing risks at work including psychical workload, which urgently requires their evaluation and solution in the long run. The common legal basis for the safety and protection of health in the obligation of employers as well as adherence to all aspects of safety and protection of health associated with work. According to data of the European Foundation for Improvement of Life and Work Conditions, stress associated with work belongs to the most frequently reported causes of diseases of employees and affects more than 40 million of people in the European Union.

The authors decided to evaluate psychical load at work in selected area of public health including social care, in the area of services (hotels, restaurants and catering services – HORECA) and in the area of judiciary network associated with execution of the constitution law. The target group included a total of 471 respondents at the average age of 41.14 ± 10.82 years (Mean ± SD). The evaluation of the risk of psychical workload was executed according to requirements of present legislation of the Slovak Republic.

The analysis and evaluation of the results revealed the risk of psychical workload in various occupations of the Social care service as well as in medical institutions. Based on the results the authors offered to recommend the employees to classify the works to the 3rd category for 133 employees, 126 of them women. In collaboration of Occupational health service with the employees a recommendation of preventive measures was elaborated and the extent of direct supervision over the general health state of the employees was declared in implementation of the Professional Regulation of the Ministry of Health of Slovak Republic issued in 1st March, 2010. The paper also discussed the favorable effects of the surveillance of the labor health service on working environment and health conditions of the employees as well as the need to look for new methods for the evaluation of psychical workload in practice.

The results obtained may serve to professionals as a motivation for revealing specific conditions of work associated with psychical workload, which has been paid so weak attention so far.

Key words:
psychic workload – employees – social care – public health service – services (hotel Horeca) – judiciary network


Autoři: M. Hrušková 1,2;  M. Strýčková 1;  J. Buchancová 1,2;  Z. Cigániková 1
Působiště autorů: ŽILPO, s. r. o., Pracovná zdravotná služba, Žilina, vedúci MUDr. Š. Zelník, SR 1;  Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, vedúca prof. MUDr. H. Hudečková, PhD., SR 2
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 64, 2012, No. 4, s. 147-155.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Zásadné zmeny vo svete práce – technické, organizačné, sociálno-ekonomické, demografické a globalizácia – prinášajú so sebou vznik nových a narastajúcich rizík pri práci vrátane psychickej pracovnej záťaže, čo si naliehavo a dlhodobo vyžaduje ich hodnotenie a riešenie.

Spoločným právnym základom pre bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov je povinnosť zamestnávateľa zaistiť všetky aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia súvisiace s prácou. Podľa údajov Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok stres súvisiaci s prácou patrí k najčastejšie uvádzaným príčinám ochorenia pracovníkov a postihuje viac ako 40 miliónov ľudí v celej EÚ.

Autorky sa preto rozhodli v rámci vykonávania činností súvisiacich s pracovnou zdravotnou službou osobitne skríningovo posúdiť psychickú pracovnú záťaž pri práci vo vybraných oblastiach zdravotníctva vrátane sociálnej starostlivosti, v odvetví služieb (hotely, reštaurácie a stravovacie služby – HORECA) a v odvetví justičnej siete pri realizácii ústavného práva.

Cieľovú skupinu tvorilo celkom 471 respondentov s priemerným vekom 41,14 ± 10,82 (x ± SD). Posúdenie rizika psychickej pracovnej záťaže bolo realizované podľa požiadaviek súčasnej legislatívy SR.

Po analýze a zhodnotení výsledkov bolo odhalené riziko psychickej pracovnej záťaže u viacerých profesií v domovoch sociálnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení. Na základe toho bolo zamestnávateľom zo strany Pracovnej zdravotnej služby odporúčané podanie návrhu na zaradenie prác do 3. kategórie pre 133 zamestnancov, z toho 126 žien. V spolupráci Pracovnej zdravotnej služby so zamestnávateľom bol vypracovaný návrh preventívnych opatrení a určený rozsah primeraného dohľadu na zdravotný stav zamestnancov v zmysle Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR z 1. marca 2010. V práci sa ďalej diskutuje nielen o priaznivom vplyve dohľadu Pracovnej zdravotnej služby na pracovné prostredie a zdravotný stav zamestnancov, ale aj o potrebe hľadania nových metód na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže v praxi.

Získané výsledky môžu poslúžiť odbornej verejnosti ako motivácia k odhaľovaniu špecifických podmie­nok práce spojenej s psychickou pracovnou záťažou u profesií, ktorým sa doteraz venovalo pomerne málo pozornosti.

Kľúčové slová:
Psychická pracovná záťaž – zamestnanci – sociálna starostlivosť – zdravotníctvo – služby (hotely – Horeca) – justičná sieť

Úvod

Podľa údajov Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, stres súvisiaci s prácou patrí k najčastejšie uvádzaným príčinám ochorení pracovníkov a postihuje viac ako 40 miliónov ľudí celej EÚ [16].

Výbor vrchných inšpektorov práce SLIC (The Committee of Senior Labour Inspectors) [17] sa dohodol na uskutočnení kampane venovanej psychosociálnym rizikám v roku 2012. V roku 2011 bolo hlavnou úlohou pracovnej skupiny zástupcov 12 členských štátov EÚ pod vedením Švédska vytvoriť metodiku na kontrolu psychosociálnych rizík, s cieľom vyvinúť také nástroje, ktoré budú vyhovovať potrebám všetkých členských štátov EÚ, a ako podkladový materiál im uľahčia inšpekcie počas kampane [16, 17].

Závažnosť problematiky bola výzvou pre autorky, ktoré sa rozhodli poukázať na problematiku psychickej pracovnej záťaže (PPZ) vo vybraných oblastiach zdravotníctva vrátane sociálnej starostlivosti, v odvetví služieb (hotely, reštaurácie a stravovacie služby – HORECA) a v odvetví justičnej siete pri realizácii ústavného práva v Stredoslovenskom regióne. Cieľom bolo pri hodnotení a analýze faktorov práce a pracovného prostredia poukázať na riziko psychickej pracovnej záťaže a nutnosť jeho riadenia tak, aby sa zvýšila ochrana zdravia pri práci.

Metodika

Autorky sledovali PPZ u 471 zamestnancov rôznych profesií v 7 podskupinách (podľa zariadení A–G). Údaje o celkových počtoch, počtoch žien a veku sú na tabuľke 1.

Tab. 1. Súbor zamestnancov
Súbor zamestnancov

Psychickú pracovnú záťaž autorky hodnotili v súlade s platnou legislatívou SR podľa Vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z. z. [3], a to prostredníctvom:

  1. Charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže podľa autorov Hladký, A., Matoušek, O. [2, 20], ktoré vykonával tím odborných vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov Pracovnej zdravotnej služby (PZS) v spolupráci s oprávnenými zástupcami jednotlivých subjektov. PPZ hodnotil jedenástimi charakteristikami práce a pracovného prostredia škálou štyroch stupňov. Prevod stupňov A–D na stupne 1–4 je znázornený v tabuľke 2.
  2. Ďalšou oblasťou bolo posudzovanie charakteristík subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž podľa Meistera (Hladký, A., Židková, Z.) [5, 20], ktoré vykonávali samotní zamestnanci hodnotením desiatich položiek s možnosťou ich zaradenia podľa slovnej klasifikácie (áno úplne – skôr áno – ? – skôr nie – nie, vôbec). Pracovníci boli poučení o cieľoch práce a vyslovili súhlas s individuálnym vyplnením dotazníkov.

Tab. 2. Prevod stupňov A–D na stupne 1–4
Prevod stupňov A–D na stupne 1–4

Autorky spracovali a hodnotili subjektívnu odozvu zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž v charakteristikách: psychické preťaženie, monotónna záťaž (monotónia) a nešpecifické preťaženie súčtom určených položiek.

Výsledky

Uvádzame stručnú charakteristiku vyplývajúcu z náplne práce v jednotlivých zariadeniach, kde sme očakávali rôznu mieru psychického pracovného zaťaženia. Po sumarizácii hodnotenia PPZ podľa metodiky Vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z. z. [20] sú na tabuľkách 3–9 uvedené v jednotlivých zariadeniach profesie, počty zamestnancov, z toho žien, výsledná kategória práce z hľadiska hodnotenia PPZ, osobitne s vyznačením 3. kategórie – rizikovej práce.

Zamestnanci zariadení sociálnej starostlivosti (A až C) poskytujú služby v nepretržitej prevádzke formami celoročného pobytu, alebo pobytu na dobu určitú (maximálne 3 mesiace). Služby sociálnej starostlivosti poskytujú starostlivosť nevyhnutnú (stravovanie, bývanie, zaopatrenie) a ďalšiu (poradenstvo, záujmovú, kultúrnu, rekreačnú a rehabilitačnú činnosť a pracovnú terapiu).

Podskupina A – tabuľka 3

Tab. 3. Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (A), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie
Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (A), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie

Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb (A) poskytuje komplexné služby sociálnej starostlivosti 304 klientom vo veku od 49 do 99 rokov, z ktorých je 262 klientov mobilných a 42 imobilných. Pri prepočte pripadalo na 1 zamestnanca domova 3,1 klientov, rizikové práce 3. kategórie z hľadiska PPZ vykonávalo 40,2 % zamestnancov. Z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu z hľadiska PPZ v podskupine A išlo v 95 % o ženy.

Podskupina B – tabuľka 4

Tab. 4. Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (B), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie
Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (B), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie

Zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb a útulok (B) poskytuje komplexné služby sociálnej starostlivosti pre 64 klientov vo veku 35–102 rokov, z ktorých je 35 klientov mobilných a 29 imobilných. Pri prepočte pripadalo na 1 zamestnanca v B podskupine: domova, vrátane útulku 5,27 klientov, rizikové práce 3. kategórie z hľadiska PPZ vykonávalo 81,8 % zamestnankýň (ženy – 100 %). K zariadeniu B patrí aj útulok, ktorý poskytuje starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a je v hmotnej núdzi, alebo sa zrušila ústavná výchova po dosiahnutí jeho plnoletosti, prípadne občanovi, na ktorom je páchané násilie osobou, s ktorou žije v domácnosti. V súčasnosti poskytuje útulok starostlivosť 52 klientom. Sociálne služby útulku sa klientovi poskytujú na 6 mesiacov a sú zamerané na jeho stabilizáciu a pomoc pri osamostatnení sa (vybavovanie úradných záležitostí – doklady, dávky v hmotnej núdzi, starostlivosť u všeobecného lekára, sprostredkovanie komunikácie medzi úradmi a i.). Doba stabilizácie a osamostatnenia sa klienta často presahuje 6 mesiacov (klienti psychicky narušení, ťažko zdravotne postihnutí, neprispôsobiví a i.).

Podskupina C – tabuľka 5

Tab. 5. Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (C), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie
Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (C), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie

Domov sociálnych služieb (C) poskytuje komplexné služby sociálnej starostlivosti 90 zdravotne psychicky ťažko postihnutým ženám vo veku 18–84 rokov, z ktorých je 70 žien mobilných, 9 čiastočne imobilných a 11 imobilných. Pri prepočte pripadalo na 1 zamestnanca domova 1,9 klientov, rizikové práce 3. kategórie z hľadiska PPZ vykonávalo 54,2 % zamestnancov. Z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu z hľadiska PPZ v podskupine C išlo v 85 % o ženy.

Podskupina D – tabuľka 6

Tab. 6. Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (D), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie
Profesijná skladba zamestnancov zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb (D), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ so zvýraznením 3. kategórie

Nemocnica s poliklinikou poskytuje ambulantnú, ústavnú a lekárenskú starostlivosť a zabezpečuje činnosť dopravnej a záchrannej zdravotnej služby v nepretržitej prevádzke.

Z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu v podskupine D predstavujú ženy 98 %.

V D zariadení vykonávalo rizikovú prácu 3. kategórie z hľadiska PPZ 23,2 % zamestnancov. Išlo o 3 profesie lekárov a 47 profesií zdravotných sestier.

Zamestnanci 2 štvorhviezdičkových hotelov (E–F) poskytujú nasledovné hotelierske a gastronomické služby v nepretržitej prevádzke:

  • ubytovanie,
  • stravovanie v reštaurácii,
  • wellnes,
  • kongresové služby.

Podskupina E – tabuľka 7

Tab. 7. Profesijná skladba zamestnancov hotela (E), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ
Profesijná skladba zamestnancov hotela (E), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ

Štvorhviezdičkový šport wellnes hotel ponúkajúci ubytovanie, stravovanie v reštaurácii, wellnes a kongresové služby.

Podskupina F – tabuľka 8

Tab. 8. Profesijná skladba zamestnancov hotela (F), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ
Profesijná skladba zamestnancov hotela (F), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ

Štvorhviezdičkový hotel poskytujúci hoteliérske a gastronomické služby – ubytovanie, stravovanie v reštaurácii, wellnes, kongresové služby.

Práce v uvádzaných štvorhviezdičkových hoteloch z hľadiska hodnotenia PPZ nedosahovali úroveň rizikovej kategórie, ale len kategórie 1.

Podskupina G – tabuľka 9

Tab. 9. Profesijná skladba zamestnancov justičnej siete (G), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ
Profesijná skladba zamestnancov justičnej siete (G), počet zamestnancov, z toho žien, kategórie prác z hľadiska PPZ

Člen justičnej siete poskytuje realizáciu ústavného práva občanov na súdnu ochranu v primeranej lehote pre spádové územie. Výsledky z hľadiska hodnotenia PPZ nedosahovali úroveň rizikovej kategórie, ale spĺňali kritériá kategórie 1.

Analýzou získaných výsledkov bolo odhalené riziko psychickej pracovnej záťaže v podskupinách A, B, C, D u viacerých profesií, na základe čoho bolo zamestnávateľom zo strany PZS odporúčané podanie návrhu na zaradenie prác do 3. kategórie pre 133 zamestnancov (126 žien) podľa Vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z. [19]. V spolupráci PZS so zamestnávateľom bol vypracovaný návrh preventívnych opatrení a určený rozsah primeraného dohľadu na zdravotný stav zamestnancov v zmysle Odborného usmernenia MZ SR z 1. marca 2010.

Diskusia

Zaradením niektorých profesií do III. kategórie rizikových prác z titulu PPZ bola časť zamestnancov nami hodnoteného súboru následne zaevidovaná u ich zamestnávateľov do skupiny pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce. Z celého súboru 471 zamestnancov bolo zo 133 zamestnancov 3. kategórie, z čoho bolo 126 žien. Vykonávali prácu zdravotníckych pracovníkov – zdravotných sestier, opatrovateliek a sanitárok – prevažne v nezdravotníckych zariadeniach (podskupiny A, B, C), ktoré sú zaradené v SR pod gesciu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ktoré nie sú t. č. v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sú v porovnaní s rezortom zdravotníctva v horšej ekonomickej polohe. Zamestnanci troch domovov sociálnych služieb pracovali v nepretržitej prevádzke, vo fyzicky aj psychicky náročných prácach spojených s ošetrovaním polymorbidných osôb, fyzicky aj psychicky narušených, niekedy trvale imobilných, zomierajúcich (priemerne 35 úmrtí/ročne).

Najrizikovejším pracovným prostredím z hľadiska PPZ bola podskupina B. Bola tu aj širšia paleta rizikových profesií, vrátane vedenia domova sociálnych služieb. V porovnaní s podskupinou A a C na jedného zamestnanca pripadalo najviac klientov. V tomto ústave bola skoro polovica trvale imobilných a zamestnanci sa museli starať nielen o občanov trvale umiestnených v domove sociálnych služieb, ale v časti útulku aj o občanov bez domova; tých, ktorí sa ocitli ,,na dne“ s veľmi zložitými, rôznorodými problémami. Vedenie a ošetrovateľský personál sa pokúšali o individuálne riešenia pomoci týmto ľuďom, niekedy aj neprispôsobivým osobám, pri hľadaní možností existencie, ako prežiť, žiť ďalej a navrátiť sa do spoločenstva občanov po opustení zariadenia.

V podskupine C síce pripadalo na počet všetkých zamestnancov najmenej 1,9 klientov, avšak vzhľadom na starostlivosť o ťažko fyzicky, ale hlavne psychicky trvale narušené ženy sa ukázalo aj po hodnotení PPZ, že až 54,2 % zamestnancov v podskupine C spĺňa kritéria pre zaradenie do 3. kategórie rizikových prác. Denný kontakt personálu s nimi bol mimoriadne náročný najmä z dôvodu empatického, personál si zachovával pri komunikácii láskavé vľúdne chovanie.

V nemocničnom zariadení s poliklinikou po hodnotení psychickej záťaže bola zaradená do III. kategórie rizikových prác jedna štvrtina zamestnancov, z toho 2 lekári (1 žena, 1 muž) a 48 zdravotných sestier (chirurgia, JIS, operačné sály, sestry na oddelení pre liečbu dlhodobo chorých – ODCH a zdravotné sestry na psychiatrickom oddelení). Aj Hubačová et al. [5] zaradili, analogicky ako my, PPZ u profesie sestier na oddelení geriatrie a ODCH do kategórie 3 so zvýšenou PPZ. Upozornili, že už pri priemernom veku 27,7 rokov až 35 % týchto mladých sestier trpelo nespavosťou, a až 77,8 % sestier podráždenosťou a nervozitou. Pri hodnotení rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení u 1140 zdravotných sestier zaznamenali autori Sovová et al. [8] hypertenziu u 15,5 % žien a jej nižší výskyt si vysvetlili nižším priemerným vekom 33,3 rokov. Bolo by prínosné v budúcnosti sledovať pri PPZ aj vývoj TK vo vzťahu k veku a súčasne porovnať vývoj TK u skupín pracovníkov zaradených z hľadiska PPZ do I. a III. kategórie rizikových prác.

Vekový priemer v podskupinách A, B, C, D a G bol 40,5–44 rokov, kým v hotelových zariadeniach bol vekový priemer nižší, čo koreluje s údajmi v európskych zaria­deniach tohto druhu. Odvetvie hotelov, reštaurácií a stravovacích služieb (HORECA) patrí v súčasnosti k najvýznamnejším tvorcom pracovných miest v odvetví služieb v mnohých štátoch EÚ aj v celom hospodárstve. Tvoria ho predovšetkým malé podniky, ktoré zamestnávajú maximálne 10 osôb, ako to bolo aj v prípade zamestnancov hotela v našom súbore (F podskupina). Pracovná sila je mladá, podľa európskych štatistík (EÚ-25, Eurostat 2005) až 48 % zamestnancov je mladších ako 35 rokov a osoby staršie ako 55 rokov tvoria menej ako 10 % pracovnej sily aj napriek tomu, že ich počet rastie z dôvodu demografických zmien. Toto odvetvie napriek náročným pracovným podmien­kam nevykazuje nadpriemernú mieru úrazovosti a chorôb. Ani u nami sledovaných zamestnancov hotelov s priemerným vekom medzi 32,5–38,5 rokov (podskupiny E a F) sme nezistili zvýšenú mieru psychickej záťaže v práci, všetci boli zaradení do I. kategórie. Je však vhodné podotknúť, že právne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platia aj pre toto odvetvie. To znamená, že na európskej úrovni sa na zamestnancov vzťahuje rámcová smernica č. 89/391/EHS, ktorá vyžaduje, aby zamestnávatelia aj na tomto úseku uplatňovali právne nariadenia na zabezpečovanie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci vrátane hodnotenia rizík [14].

V rozvinutých krajinách sa psychosociálne faktory a faktory spojené s organizáciou práce stávajú jednými z hlavných pracovných rizík [10]. Aj v našich podmienkach sa treba viac sústrediť na mapovanie príčin vedúcich k nadmernému psychickému zaťaženiu, ktoré môže vyústiť do prejavov psychosomatického charakteru, chronického profesionálneho stresu s prejavmi vyhorenia [1, 18]. V našej vstupnej štúdii sme zatiaľ nesledovali prejavy smerujúce k syndrómu vyhorenia tak, ako to súbežne s hodnotením Meisterovho dotazníka publikovali u sestier onkologických pracovísk Zálešáková a Bužgová [11]. Všimli sme si však, že napr. zamestnankyne domovov sociálnych služieb mali značnú fluktuáciu, lebo v rámci PZS sú často vykonávané lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci – pred zaradením na prácu a pri skončení pracovného pomeru (vstupné a výstupné). Nemožno vylúčiť, že fluktuácia je jedným z možných faktorov upozorňujúcich na tendencie k zlyhávaniu adaptácie na vykonávanú prácu.

Dá sa predpokladať, že psychické zaťaženie stresovými faktormi profesionálneho či neprofesionálneho charakteru horšie tolerujú ženy a starší zamestnanci. Vzhľadom na feminizáciu v skupinách A, B, C, D a G sme nemohli porovnať hodnotenia psychickej zaťaženosti medzi mužmi a ženami.

Svoj podiel na psychickom zaťažení osôb v produktívnom veku má v súčasnosti pretrvávajúca pracovná a sociálna neistota, obava z výskytu chorôb pribúdajúcich s vekom, ale aj v súvislosti so zaťažovaním pohybového aparátu v práci, nebezpečím akvirovať v práci infekčnú chorobu – čo všetko môže znížiť pracovnú spôsobilosť, strach z nezamestnanosti, neustály tlak na zvyšovanie výkonov, nezriedka pri redukcii počtu pracovných miest a i. [4, 10]. Aj my sme v rámci lekárskych periodických preventívnych prehliadok častejšie zaznamenávali uvedené obavy a problémy pri zdravotníckych profesiách, hlavne v oblasti sociálnych služieb.

K činnostiam, ktoré najviac zaťažujú psychickú zložku, patria práce spojené so šikanovaním [15]. Ukazuje sa, že problematike šikanovania bude treba venovať väčšiu pozornosť [6]. Odhaľovaniu týchto patologických vzťahov sa podľa legislatívy SR cielene nevenujeme. Tento problém nám bol pri špecifickej otázke v rámci preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci u nami sledovaných pracovníkov dôrazne zamietaný.

V zariadeniach sociálnej starostlivosti pracovalo aj niekoľko rehoľných sestier, ktoré túto prácu považujú za svoje poslanie. Niektorí zamestnanci aj v zdravotníctve môžu mať aj pri PPZ pocit spokojnosti, iní, v tej istej situácii, spokojnými nie sú. Literatúra upozorňuje, že pri sledovaní úrovne celkovej spokojnosti zamestnancov treba zohľadňovať aj multifaktoriálny charakter odpovedí [7].

Metodika na subjektívne hodnotenie vplyvov pracovnej činnosti na psychiku zamestnancov podľa Meistera je vhodná len na orientačné skríningové hodnotenie rôznych pracovných činností alebo profesií. Vzhľadom na to, že zamestnanci vedia, že majú šancu dostať sa do rizikovej kategórie, čo niektorí považujú, s ohľadom na finančné kompenzácie, za priaznivú okolnosť, ich subjektívna odozva na záťaž môže byť nadhodnotená [3, 20]. Uvedomujeme si preto, že pri vyplňovaní Meisterovho dotazníka sa uplatňuje individuálne vnímanie reakcií na pracovné situácie, ktoré sa aj pri nezmenenom pozadí pracovnej činnosti môžu od zamestnanca k zamestnancovi líšiť. Ďalšou nepresnosťou tohto subjektívneho hodnotenia môžu byť niekedy aj disimulačné tendencie, podhodnocujúce hladinu stresových faktorov práce z rôznych príčin. Z tohto hľadiska bolo pre nás určitým prekvapením, že u skupiny zamestnancov v oblasti justičnej siete sme zaznamenali výsledky, ktoré viedli ku zaradeniu všetkých sledovaných profesií do kategórie I.

Treba upozorniť na rozdielnosti nelegislatívneho hodnotenia psychickej pracovnej záťaže ponúkaných odbornými inštitúciami s podporou EÚ [12] s legislatívnymi možnosťami SR [19, 20, 21]. Pri posudzovaní psychickej pracovnej záťaže sa musíme zmieriť s faktom, že neexistuje metóda, ktorá by umožňovala priamo nahliadnuť do ľudských pocitov. Pri hodnotení účinkov psychickej záťaže na človeka môžeme veľkosť zaťaženia hodnotiť len sprostredkovane podľa veľkosti zmien vybraných funkcií alebo systémov organizmu. Aj pri posune k exaktnejšie­mu posudzovaniu reakcií zamestnancov na pracovné prostredie s jeho faktormi a podmienkami pomocou dlhodobejšieho monitorovania kardiovaskulárnych odpovedí, biochemických, hormonálnych a i. výkyvov je a bude problémom objektivizácia individuálneho náboja psychiky v neustále sa meniacom pracovnom procese.

Vážnosť by sa mala prikladať aj pozorovaniam chovania, výkonovým testom, sociálnym faktorom a subjektívnym výpovediam. Neexistuje metóda, ktorá by spĺňala všetky uvedené požiadavky. Nami použitý spôsob hodnotenia PPZ – kombinácia objektívneho hodnotenia s dotazníkovou metódou subjektívne vyjadrujúcou vzťahy zamestnanca k práci, jej charakteristikám a podmienkam, súhlasí s informáciami publikovanými autorkou Loučimovou [6], že t. č. je najefektívnejším hodnotením PPZ vzájomná podpora objektívnej posudzovacej metódy s dotazníkovou, v rámci ktorej sám zamestnanec hodnotí vnímanie seba v práci. Objektívne hodnotenie podľa súčasnej legislatívy na Slovensku je menej prácne a v SR ho môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci s príslušným vzdelaním v rámci PZS, v žiadnom prípade nie bezpečnostní technici a podobne.

Základnou povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť hodnotenie faktorov práce a pracovného prostredia vrátane PPZ nielen pre účely zaradenia prác do kategórií, ale hlavne preto, aby sa vykonávali účinné opatrenia na zníženia, resp. vylúčenie, nepriaznivých účinkov faktorov práce a pracovného prostredia na zdravotný stav [12, 22]. Využitie psychologických poznatkov s cieľom zlepšiť psychickú pohodu človeka pri práci sa ani dnes v praxi nepresadzuje ľahko. Preventívne opatrenia by mali byť zamerané na vytvorenie optimálneho pracovného ovzdušia za účasti, ústretovosti a vzájomnej dôvery, zodpovednosti, všetkých členov pracovísk voči sebe v práci. Pri PPZ treba vytvárať a zavádzať programy podpory zdravia zamestnancov, tréningy ku psychickej odolnosti voči stresu [13]. U zdravotníckych pracovníkov, sledovaných v našej štúdii, bola výrazná emočná zložka pri PPZ. Vcítenie sa do postavenia imobilných, psychicky narušených pacientov, často dlhodobo úplne osamotene žijúcich mimo rodín, zomierajúcich, kládlo veľké nároky na psychickú odolnosť personálu. Preťaženie zamestnancov v zariadeniach sociálnej starostlivosti sa preto môže združovať s prejavmi frustrácie, agresie, pocitmi napätia na pracovisku. Ich odrazom môžu byť nielen krátkodobé absencie z práce, ale aj psychosomatické ochorenia. Problémom v sledovaných službách, v zdravotníctve, je aj práca na zmeny, najmä pre ženy, ktoré majú ďalšie rodinné povinnosti. Zmenová práca narušuje fyziologické danosti cirkadiánneho rytmu, vplýva na kvalitu oddychu a spánku [4, 9]. K tomu sa v našich podskupinách zdravotníckych pracovníkov nezriedka pridával negatívny efekt nadčasovej práce, časté zastupovanie spolupracovníkov.

V rámci technických opatrení môže prispieť k zníženiu psychickej pracovnej záťaže skvalitnenie pracovného prostredia, ergonomická a esteticky príťažlivejšia úprava pracoviska, obmedzenie senzorickej záťaže a i. Organizačným opatrením je dodržiavanie správneho režimu práce a dostatku odpočinku. Systém riadenia rizika by mal zohľadňovať ochranu zamestnancov, počnúc starostlivosťou o ich zdravotný stav v rámci zabezpečenia preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu ku práci, zaradenie na vhodnú prácu, zácvik, priebežné uplatňovanie aktivít smerujúcich ku ochrane a podpore zdravia pri práci [12, 13, 20].

Na základe porovnania získaných výsledkov s výsledkami iných autorov [4, 5, 9 a i.] je možné konštatovať, že práca personálu v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti je z pohľadu psychickej pracovnej záťaže mimoriadne náročná nielen v oblasti odbornej spôsobilosti, ale aj v „umení“ podávať pomocnú ruku pri riešení rôznych problémov spojených s opaterou prestárleho človeka. Po dlhodobom vzťahu vytvorenom medzi pacientmi a opatrovateľmi sa niekedy rozviazanie tohto puta odchodom zo života pacienta prejavilo u ošetrujúcich osôb prechodným či dlhšie trvajúcim zlyhávaním pracovnej výkonnosti.

Záver

Uvádzané výsledky hodnotenia PPZ poukázali na významné prekročenie limitných hodnôt pri vybraných činnostiach. Z celkového počtu 471 hodnotených zamestnancov 133 zamestnancov vykonávalo práce, ktoré boli pri skríningovom hodnotení PPZ zaradené do 3. kategórie rizikových prác.

Sledovaný súbor tvorili dominantne ženy v produktívnom veku s priemerným vekom 41,14 ± 10,82 (x ± SD).

Keďže analýza získaných výsledkov preukázala zvýšenú PPZ vo vybraných zdravotníckych profesiách, bol zamestnávateľom daný návrh na zaradenie uvedených prác do zoznamu rizikových prác v 3. kategórii. Zamestnávateľom boli v súlade s legislatívou poskytnuté len výsledky skupinového hodnotenia PPZ. V spolupráci PZS so zamestnávateľmi boli navrhnuté preventívne opatrenia, vrátane už 3 roky vykonávaného zdravotného dohľadu u zamestnancov.

Zvýšené psychické zaťaženie u pracovníkov vybraných hotelových zariadení, ani na pracovisku justície autori nepotvrdili.

Získané poznatky môžu poslúžiť odbornej verejnosti ako motivácia k odhaľovaniu špecifických podmienok PPZ pri práci.

Došlo dne 24. 10. 2012.

Přijato do tisku dne 7. 11. 2012.

Kontaktní adresa:

RNDr. Mgr. Mária Hrušková, MPH

ŽILPO, s .r. o.,

Pracovná zdravotná služba

Vysokoškolákov 31

010 08 Žilina

Slovenská republika

e-mail: pzs@zilpo.sk


Zdroje

1. BUCHANCOVÁ, J. Profesionálny stres. In Buchancová, J. et al. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2003, s. 821–835.

2. HLADKÝ, A., MATOUŠEK, O. Standardní metodika pro hodnocení pracovních podmínek z hlediska neuropsychické zátěže. AHEM, 1990, 54, příloha 1.

3. HLADKÝ, A. ŽIDKOVA, Z. Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Metodická príručka, Univerzita Karlova, Praha 1999, 78.

4. HUBAČOVÁ, L., HENČEKOVÁ, D. Riziká poškodenia zdravia u pracovníkov v zdravotníctve. Pracov. Lék., 1998, roč. 51, č. 1, s. 28–31.

5. HUBAČOVÁ, L., RODA, Š., ŠULCOVÁ, M., JANOUŠEK, M., VARGOVÁ, M., HENČEKOVÁ, D., FEJDOVÁ, K. Fyzická a neuropsychická náročnosť práce na oddelení geriatrie a oddelení pre liečenie dlhodobo chorých pacientov. Pracov. Lék., 1999, roč. 51, č. 3, s. 107–113.

6. LOUČIMOVÁ, B. Psychická pracovní zátěž a legislativa. Pracov. Lék., 2008, roč. 60, č. 3, s. 122–124.

7. NAKLÁDALOVÁ, M., VÉVODA, J., IVANOVÁ, K., MAREČKOVÁ, J. Pracovní spokojenost všeobecných sester na lůžkových odděleních nemocnic. Pracov. Lék., 2011, roč. 63, č. 1, s. 18–23.

8. SOVOVÁ, E., NAKLÁDALOVÁ, M., KALETOVÁ, M., LUKL, J. Výskyt rizikových faktorů kardiovaskulárních oněmocnění u ošetrovatelského personálu. Pracov. Lék., 2004, roč. 57, č. 4, s. 149–152.

9. SYSEL, D., NOSKOVÁ, T. Problematika fyzickej a psychickej záťaže zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach sociálnej starostlivosti. In Ághová, Ľ. (Eds.) Zborník vedeckých prác. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva SR, 2004, s. 289–292.

10. WOLFOVÁ, K., CHALOUPKA, J. Mobbing – významný negativní psychosociální faktor pracovního prostředí. Pracov. Lék., 2009, roč. 61, č. 2, s. 56–62.

11. ZÁLEŠÁKOVÁ, J., BUŽGOVÁ, R. Psychická zátěž sester pečujícich o onkologicky nemocné. Pracov. Lék., 2011, roč. 63, č. 3–4, s. 113–118.

12. ZÁMEČNÍKOVÁ, M. ÚVZ SR. Psychosociálne faktory práce – Pracovné podmienky – Faktory pracovného prostredia – Hodnotenie zdravotných rizík. Dostupné na http://www.szu.sk/userfiles/Psychicka_pracovna_zataz(1).pdf.

13. ŽIDKOVÁ, Z. Psychická zátěž. In Brhel, P., Maňousková, M., Hrnčíř, E. Pracovní lékařství. Základy primární pracovnělékařské péče. Brno: Národní centrum ošetrovatelství a nelékařských zdravotníckých oborů, 2005, s. 71–81.

14. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci – Ochrana zamestnancov v hoteloch, reštauráciách a stravovacích službách (Facts 79). Dostupné na http://osha.europa.eu.

15. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. FAKTY 23: Šikanovanie na pracovisku. Dostupné na ­http://agency.osha.europa.int.

16. Európska kampaň SLIC Psychosociálne riziká pri práci – informačné podklady. Dostupné na http://www.uvzsr.sk/docs/info/ppl/slic/02_Informacne_podklady.pdf.

17. Campaign on psychosocial risks at work 2012. Dostupné na http://www.av.se/SLIC2012/.

18. KOMAČEKOVÁ, D. Fyzická a psychická záťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (prevencia, ochrana a podpora zdravia sestry). Prohuman: [on line]. Marec 2012 [cit. 2012-08-13]. Dostupné na http://www.prohuman.sk/psychologia/fyzicka-a-psychicka-zataz-pri-poskytovani-osetrovatelskej-starostlivosti-prevencia-ochrana-a-podpora-zdravia-sestry. ISSN 1338-1415.

19. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z., o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

20. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z., o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

21. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení jeho neskorších predpisov.

22. Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení jeho neskorších predpisov.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 4

2012 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
nový kurz
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se