Rozdiely v duševnom zdraví žiakov v meste a na vidieku


Differences in mental health of pupils in urban and rural

The aim of the study was to investigate the differences in mental health of pupils in urban and rural. We have not registered a similar study in the domestic and foreign literature sources, however, the several studies suggested that there were differences in the mental health and the prevalance of mental disorders in urban and rural, especially in the adult population. Several authors argue that it is necessary to expand this research which would help to clarify many causalities. We intend to contribute to the expansion of knowledge in this field with our results. The research was carried out at the primary and eight-grade grammar schools in the Žilina region (Slovak Republik). 406 pupils of 6th and 7th class have participated in the research. The average age of pupils was 12.4 years.

The General Health Questionnaire (GHQ12), the Affect Balance Scale (ABS), the Rosenberg Self Esteem Scale (SeS) and the Live Event Inventory (LEI) were used in investigating the extent of mental healh. The Demographic data sheet including age, gender, type of school, year/grade, family type, type of living and education of parents was created as a part of research tools. Mann-Whitney and Chi Square test were applied as a statistical method. A significant difference was found in the Emotional Balance Scale, namely in the Positive Emotions, where the pupils living in urban marked more Positive Emotions in comparison with those living in rural. No significant difference was found in the remaining items.

Key words:
mental health, mental health indicators, primary schools, socio-economic indicator – living


Autoři: P. Dankovičová 1;  Ž. Fetisovová 1;  I. Ondrejka 2
Působiště autorů: Ústav nelekárskych študijných programov, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martinprednostka doc. Mgr. M. Bašková, PhD. 1;  Psychiatrická klinika, Univerzitná nemocnica, Martinprednosta doc. MUDr. I. Ondrejka, PhD. 2
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2013; 68 (5): 309-318.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Cieľom štúdie
bolo zistiť rozdiely v duševnom zdraví žiakov v meste a na vidieku. V prieskume domácej a zahraničnej literatúry sme nezaznamenali podobnú štúdiu, ale viaceré štúdie uvádzajú, že existujú rozdiely v duševnom zdraví a vo výskyte duševných porúch v meste a na vidieku hlavne v dospelej populácii. Viacerí autori uvádzajú, že je potrebné výskum rozšíriť, čo prispeje k objasneniu mnohých súvislostí. Našimi výsledkami chceme prispieť k rozšíreniu poznatkov v tejto oblasti. Výskum bol realizovaný na základných školách a osemročnom gymnáziu v žilinskom regióne. Do výskumu bolo zaradených 406 žiakov šiestych a siedmych ročníkov. Priemerný vek žiakov bol 12,4 roka.

Na meranie miery duševného zdravia sa použil dotazník duševného zdravia (GHQ 12), škála emocionálnej rovnováhy (ABS), Rosenbergova škála sebahodnotenia − sebaúcty (SeS) a inventár životných udalostí (LEI). Súčasťou výskumných nástrojov bol formulár s demografickými údajmi, ktorý obsahoval vek, pohlavie, typ školy, ročník/trieda, typ rodiny, typ bývania a vzdelanie rodičov. Zo štatistických metód sa použil Mannov--Whitneyov test a chí-kvadrátový test. Zistil sa signifikantný rozdiel v škále emocionálnej rovnováhy, a to v pozitívnych emóciách, kde viac pozitívnych emócií označili žiaci žijúci v meste v porovnaní so žiakmi na vidieku.V ostatných položkách sa zaznamenal nesignifikantný rozdiel.

Kľúčové slová:
duševné zdravie, ukazovatele miery duševného zdravia, základné školy, socioekonomický ukazovateľ – bývanie

ÚVOD

Bradley et al. (2002) uvádza, že v posledných rokoch je čoraz väčšia pozornosť venovaná vplyvu socioekonomických faktorov na duševné zdravie. Socioekonomický status patrí medzi často študované konštrukty v sociálnych vedách [1]. Pod pojmom socioekonomický status sa uvádza sociálne postavenie jednotlivca, a to z hľadiska jeho vzdelania, príjmu, profesného postavenia a bývania. Výskumy uvádzajú, že socioekonomické faktory ovplyvňujú vo veľkej miere telesné aj duševné zdravie v dospelej aj detskej populácii [2]. V detskej populácii ide o socioekonomické postavenie rodičov. Účinky sa môžu prejaviť už pred narodením a pokračovať do dospelosti [1, 2]. Waddell et al. (2007) zistili, že nízky socioekonomický status v rodine vedie k ekonomickým ťažkostiam, manželskému nesúladu, čo predstavuje zvýšené riziko vzniku psychických problémov ako riziko užívania nelegálnych drog, porúch správania, alebo emočných porúch [2, 3]. Murali et al. (2004) vo výskumoch zameraných na detskú populáciu z najchudobnejších domácností zistili, že deti majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť pre vznik duševných porúch. Chudoba a sociálne znevýhodnené prostredie sú úzko spojené s deficitmi v kognitívnych schopnostiach, vo vzdelávaní, správaní sa a s výskytom ADHD. Vzťah medzi chudobou a poruchami v detstve sa javí výraznejší u chlapcov ako u dievčat a zdá sa byť silnejší v mladšom školskom veku než v adolescencii [4]. Vonnie (1998) zistil, že pretrvávajúca chudoba u detí má škodlivé účinky na ich IQ, prospech v škole a socio-emocionálny život [5]. Riešenie socioekonomických rozdielov už v ranom detstve môže viesť k zachovaniu duševného a telesného zdravia detskej populácie [3].

Cieľom štúdie bolo zistiť, či existujú rozdiely v duševnom zdraví žiakov v meste a na vidieku. V prieskume domácej a zahranič-nej literatúry sme nezaznamenali podobnú štúdiu, ale viaceré štúdie uvádzajú, že existujú rozdiely v duševnom zdraví a vo výskyte duševných porúch v meste a na vidieku hlavne v dospelej populácii. Viacerí autori (Judd et al., 2002; Weich et al., 2006; Thompson et al., 1996; Peen et al., 2007) uvádzajú, že je potrebné výskum rozšíriť, čo prispeje k objasneniu mnohých súvislosti [6, 7, 8, 9]. Našimi výsledkami chceme prispieť k rozšíreniu poznatkov v tejto oblasti.

Judd et al. (2002) v štúdii zistili vyššiu prevalenciu porúch (anxiety, depresívnych porúch a užívania návykových látok) u dospelej populácie v mestských oblastiach v porovnaní s vidieckymi. Autori síce konštatujú, že existujú silnejšie prediktory prevalencie porúch, ale taktiež štúdie uvádzajú, že je potrebné skúmať a analyzovať rozdiely aj v prevalencii duševných porúch medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a pochopiť súvislosti [6].

Weich et al. (2006) vo viacerých štúdiách vo Veľkej Británii zistili vyššiu prevalenciu duševných porúch (úzkosti a depresie) v mest-ských oblastiach. Do štúdie bolo zaradených 7659 respondentov vo veku 16–74 rokov z Anglicka, Walesu a Škótska. Duševné poruchy boli hodnotené pomocou GHQ (General Health Questionnaire). Zistili sa malé, ale štatisticky významné rozdiely vo výskyte duševných porúch medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Obyvatelia žijúci na vidie-ku dosiahli o niečo lepšie duševné zdravie v porovnaní s obyvateľmi v mestách. Autori uvádzajú, že je potrebné zahrnúť aj hustotu populácie [7].

Thompson et al. (1996) skúmali prevalenciu porúch správania u 1047 3-ročných detí a ich rodín vo vidieckom a mestskom prostredí. Na meranie použili Child Behaviour Checklist a GHQ 30 (General Health Questionnaire). Autori nezistili rozdiely v prevalencii duševných porúch medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, ale uvádzajú, že je potrebné výskum rozšíriť [8].

Peen et al. (2007) uvádzajú, že celková miera psychických porúch je vyššia v mestských v porovnaní s vidieckymi oblasťami, a to v mnohých krajinách. Toto zistenie môže pomôcť pri identifikácii faktorov životného prostredia, ktoré sú dôležité v patogenéze duševných porúch. Prieskum NEMESIS (The Netherlands Mental Health Survey and Incidence Study) sa uskutočnil v Holandsku. Použil sa Composite International Diagnostic Interview (CIDI) na určenie prevalencie psychických porúch. Vzorku tvorilo 7076 respondentov vo veku 18–64 rokov. Štúdia potvrdzuje, že psychické poruchy sa vyskytujú častejšie a komplexnejšie vo viacerých mestských oblastiach. To môže pomôcť pri identifikácii faktorov životného prostredia, ktoré sú dôležité pri zisťovaní etio-lógie duševných porúch [9].

METÓDY

Do štúdie bolo zaradených 406 žiakov šiestych a siedmych ročníkov základných škôl a osemročného gymnázia v žilinskom regióne. Z celkového počtu bolo 240 dievčat (59,1 %) a 166 chlapcov (40,9 %). Priemerný vek žiakov bol 12,4 roka. Zber údajov prebiehal v apríli až júni 2010 so súhlasom riaditeľa školy a po písomnom súhlase rodičov. Rozdaných bolo 829 informovaných súhlasov rodičom. Z toho 416 rodičov súhlasilo s vyplnením dotazníka. Žiaci vyplnili dotazník, škály a „inventár“ počas jednej vyučovacej hodiny.

Charakteristika súboru

Rozdelenie žiakov podľa typu školy: základná škola 325 (80,0 %), osemročné gymnázium 81 (20,0 %). Rozdelenie žiakov podľa ročníka: 6. ročník 203 (50,0 %), 7. ročník 203 (50,0 %). Rozdelenie žiakov podľa typu rodiny: úplná 337 (83,0 %), neúplná 64 (15,8 %), iné 5 (1,2 %).

Na meranie miery duševného zdravia boli použité výskumné nástroje dotazník duševného zdravia (GHQ 12), škála emocionálnej rovnováhy (ABS), škála sebaúcty podľa Rosenberga (SeS) a inventár životných udalostí (LEI).

DOTAZNÍK DUŠEVNÉHO ZDRAVIA − GHQ 12 (THE GENERAL HEALTH QUESTIONNAIRE, Goldberg 1972)

Dotazník vytvoril Sir David Goldberg v roku 1972. Je dostupný vo viacerých verziách. GHQ 60 – obsahuje 60 položiek, čo je úplná verzia dotazníka, GHQ 28 – obsahuje 28 položiek (skrátená verzia, ktorá neobsahuje položky zamerané na somatické ochorenia) a GHQ 12 – obsahuje 12 položiek; je to skrátená, rýchla a spoľahlivá verzia, ktorá sa používa na výskumné štúdie [10, 11]. Dvanásť položiek skrátenej verzie GHQ 12 je zameraných na subjektívnu pohodu ľudí. Otázky sa týkajú prekonávania ťažkostí, problémov so spánkom, sebadôvery. Respondent odpovedá na otázky týkajúcich sa posledných štyroch týždňov. Pri každej položke má respondent výber zo štyroch odpovedí od „lepšie ako zvyčajne“ po „oveľa menej ako zvyčajne“ a od „viac ako zvyčajne“ po „oveľa viac ako zvyčajne“. V dotazníku sa hodnotí [11]:

  • a) Likertovo skóre (GHQc), ktorého rozsah sa pohybuje od 0 do 36. Vyššie skóre indikuje nižšiu subjektívnu pohodu (nižšiu mieru duševného zdravia);
  • b) binárne skóre (GHQb), ktorého rozsah sa pohybuje od 0 do 12, kde „cut point ≥3 indikuje „prípad“.

ŠKÁLA EMOCIONÁLNEJ ROVNOVÁHY − ABS (THE AFFECT BALANCE SCALE, Bradburn, 1965)

Autorom škály je Norman M. Bradburn, ktorý ju vytvoril v roku 1965. Škála obsahuje desať otázok, ktoré označujú pozitívne a negatívne psychické reakcie ľudí na udalostí prežívané v každodennom živote. Bradburn škálu nazval indikátorom šťastia a všeobecnej psychickej pohody, odráža schopnosť jednotlivca vyrovnať sa so stresovými situáciami v každodennom živote. V škále sa používajú dichotomické odpovede áno/nie; kódovanie jednotlivých položiek 1 („áno“) 0 („nie“). Hodnotia sa [12]:

  • a) pozitívne emócie (ABS p), ktorých rozsah sa pohybuje od 0 do 5, vyššie skóre indikuje vyššiu mieru pozitívnych emócií (vyššiu mieru duševného zdravia);
  • b) negatívne emócie (ABS n), ktorých rozsah sa pohybuje od 0 do 5, vyššie skóre indikuje vyššiu mieru negatívnych emócií (nižšiu mieru duševného zdravia);
  • c) sumárne skóre emocionálnej rovnováhy (SER), ktoré sa ráta ako pozitívne skóre mínus negatívne skóre. Jeho rozsah sa pohybuje od -5 do +5, vyššie skóre indikuje prevahu pozitívnych emócií nad negatívnymi, vyššiu mieru duševného zdravia.

ROSENBERGOVA ŠKÁLA SEBAHODNOTENIA (SEBAÚCTY) − SES (THE ROSENBERG SELF-ESTEEM SCALE, Rosenberg 1965)

Patrí medzi najpoužívanejšie metódy merania celkovej úrovne globálneho vzťahu k sebe. Autorom škály je M. Rosenberg, ktorý ju vytvoril v roku 1965. Obsahuje desať položiek, ktoré sú zamerané na sebahodnotenie. Škála nie je časovo limitovaná a nie je ani časovo náročná. Pri každej položke je výber zo štyroch odpovedí od „úplne súhlasím“ po „vôbec nesúhlasím“. Rozsah skóre sa pohybuje od 10 do 40. Vyššie skóre indikuje vyššiu mieru sebaúcty, vyššiu mieru duševného zdravia [13, 14, 15].

INVENTÁR ŽIVOTNÝCH UDALOSTÍ (LEI, Katreniaková et al., 2001)

V roku 1998 sa v Ústave sociálnej medicíny v rámci medzinárodnej zmluvy medzi LF UPJŠ (Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach) a Univerzity of Groningen (Holandsko) začal realizovať projekt „Podpora duševného a emocionálneho zdravia v rámci ENHPS (Európska sieť škôl podporujúcich zdravie) u detí v mladšom školskom veku. Pre nedostatok vhodných metód merania sa krajiny dohodli na pripravení nového výskumného nástroja – inventára životných udalostí, ktorý je určený pre detskú populáciu. Overovala sa reliabilita a validita a autori sa zamerali aj na interpohlavné roz-diely s cieľom špecifikovať ďalšie použitie. Prvá verzia inventára bola vypracovaná na základe výsledkov prieskumu uskutočneného na vzorke 97 žiakov šiestych a siedmych ročníkov základných škôl v Košiciach. Inventár životných udalostí pre detskú populáciu pripravený na Slovensku bol ďalšími účastníkmi (Maďarsko a Holandsko) spomínaného projektu akceptovaný a začlenený do ucelenej metodiky hodnotenia duševného a emocionálneho zdravia detí [16, 17].

Inventár obsahuje 28 položiek (14 pozitívnych a 14 negatívnych životných udalostí). V inventári respondenti označujú dichotomické odpovede áno (1), nie (0). Hodnotia sa [16, 17]:

  • a) pozitívne životné udalostí (LEIp), ktorých rozsah skóre sa pohybuje od 0 do 14, vyšší počet indikuje vyššiu mieru pozitívnych udalostí,
  • b) negatívne životné udalostí (LEIn), ktorých rozsah skóre sa pohybuje od 0 do 14, vyšší počet indikuje vyššiu mieru negatívnych udalostí,
  • c) sumárne skóre životných udalostí (SŽU) sa ráta ako sumárny počet pozitívnych udalostí mínus sumárny počet negatívnych udalostí; rozsah skóre sa pohybuje od -14 do +14, vyšší počet indikuje prevahu pozitívnych udalostí nad negatívnymi.

Reliabilita výskumných nástrojov

Reliabilita výskumných nástrojov sa stanovila pomocou štandardizovaného Cronbachovho koeficientu alfa.

GHQ12 (0,82), ABSp (0,47), ABSn (0,51), SeS (0,76), LEIp (0,50), LEIn (0,57)

Korelácie medzi použitými výskumnými nástrojmi sa stanovili pomocou Pearsonovho a Spearmanovho korelačného koeficientu (tab. 1). Zistili sa početné vzájomné korelácie medzi jednotlivými škálami pozitívne aj negatívne signifikantné, čo svedčí o tom, že zisťujú jednotlivé aspekty duševného zdravia, ktoré navzájom súvisia.

Tab. 1. Korelácie medzi použitými výskumnými nástrojmi.
Korelácie medzi použitými výskumnými nástrojmi.
r(S) – Spearmanov korelačný koeficient, GHQc − dotazník duševného zdravia − Likertovo skóre, GHQb − dotazník subjektívnej pohody – binárne skóre, ABSp – škála emocionálnej rovnováhy − pozitívne emócie, ABSn – škála emocionálnej rovnováhy − negatívne emócie, ABS − sumárne skóre emocionálnej rovnováhy, SeS − škála sebaúcty, LEIp − inventár životných udalostí − pozitívne udalosti, LEIn − inventár životných udalostí − negatívne udalosti, SŽU − sumárne skóre životných udalostí

Použitý dotazník, škály a „inventár“, sa dlhodobo využívajú v klinickej praxi ako súčasť štandardného vyšetrovania pacientov//klientov a sú voľne dostupné na internetových stránkach, ako aj v rozličných publikáciách (ktoré sú uvedené pri výskumných nástro-joch); použili sa aj vo výskumných prácach na Ústave sociálnej medicíny LF UPJŠ Košice v rámci projektu „Promoting Mental and Emotional Health in the European Network of Health Promoting Schools“ realizovanom na Slovensku v rokoch 1998−2000.

Súčasťou výskumného projektu bol aj formulár na získanie demografických údajov, ktorý bol zostavený na základe výskumných cieľov práce.

Formulár obsahoval položky ročník/trieda (6. a 7.); rok narodenia (žiaci boli upozornení, aby napísali aj svoj vek); pohlavie (chlapec, dievča); bývanie (mesto, vidiek); rodina (úplná, neúplná, iné – v prípade žiakov, ktorí žili u starých rodičov, v detskom domove alebo inde); škola (základná škola, iný typ školy – žiaci uvádzali osemročné gymnázium); vzdelanie matky, otca – neukončené základné vzdelanie, ukončené základné vzdelanie; učňovské vzdelanie (výučný list), stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou; pomaturitné vzdelanie; vysokoškolské vzdelanie; doktorandské štúdium (CSc., PhD.).

O výskume boli informovaní riaditelia 20 základných škôl a jedného osemročného gymnázia v žilinskom regióne. Súhlas s výskumom potvrdilo 11 základných škôl [školy v meste Žilina a v obciach Višňové, Trnové, Turie, Teplička nad Váhom (dve školy) a osemročné gymnázium].

VÝSLEDKY

V dotazníku duševného zdravia (tab. 2) sa zaznamenalo nesignifikantne vyššie Likertovo skóre (GHQc) u žiakov na vidieku (10,81 ± 6,02) a tiež binárne skóre (GHQb) u žiakov na vidieku (2,51 ± 2,88) v porovnaní so žiakmi v meste (Likertovo skóre 10,26 ± 5,77; binárne skóre 2,41 ± 2,67).

Tab. 2. Rozdiel v duševnom zdraví – dotazník duševného zdravia vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
Rozdiel v duševnom zdraví – dotazník duševného zdravia vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
GHQc − dotazník duševného zdravia − Likertovo skóre, GHQb − dotazník subjektívnej pohody – binárne skóre , n – absolútny počet, Zadj – testová štatistika adjustované Z, SD – smerodajná odchýlka, M-W – Mannov Whitneyov test

V tabulke 3 uvádzame rozdiel v duševnom zdraví – emocionálnu rovnováhu vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania. V pozitívnych emóciách (ABSp) dosiahli signifikantne vyššie priemerné skóre žiaci v meste (3,50 ± 1,06, p <0,05) v porovnaní so žiakmi na vidieku (3,27 ± 1,16, p <0,05). V negatívnych emóciách (ABSn) dosiahli nesignifikantne vyššie priemerné skóre žiaci na vidieku (1,85 ± 1,33) v porovnaní so žiakmi v meste (1,82 ± 1,38). V sumárnom skóre emocionálnej rovnováhy (SER) dosiahli nesignifikantne vyššie priemerné skóre žiaci v meste (1,68 ± 1,84) v porovnaní so žiakmi na vidieku (1,42 ± 1,96).

Tab. 3. Rozdiel v duševnom zdraví – emocionálna rovnováha vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
Rozdiel v duševnom zdraví – emocionálna rovnováha vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
ABSp – škála emocionálnej rovnováhy − pozitívne emócie, ABSn − škála emocionálnej rovnováhy − negatívne emócie, SER – sumárne skóre emocionálnej rovnováhy, n – absolútny počet, Zadj – testová štatistika adjustované Z, SD – smerodajná odchýlka, ***p <0,05, M-W – Mannov-Whitneyov test

Tabulka 4 prináša pohľad na sebaúctu vo vy-branom súbore žiakov v závislosti od ich bývania. V škále sebaúcty (SeS) dosiahli nesignifikantne vyššie priemerné skóre žiaci v meste (27,53 ± 4,32) v porovnaní so žiakmi na vidieku (26,82 ± 4,28).

Tab. 4. Rozdiel v duševnom zdraví – sebaúcta vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
Rozdiel v duševnom zdraví – sebaúcta vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
SeS – škála sebaúcty, n – absolútny počet, Zadj – testová štatistika adjustované Z, SD – smerodajná odchýlka, M-W – Mannov-Whitneyov test

Životné udalosti vo vybranom súbore žiakov v závislosti od byvania sú uvedené v tabulke 5. V inventári pozitívnych životných udalostí (LEIp) dosiahli nesignifikantne vyššie priemerné skóre žiaci v meste (8,22 ± 2,14) v porovnaní so žiakmi na vidieku (7,93 ± 2,22). V inventári negatívnych životných udalostí (LEIn) sa zistilo nesignifikantne vyššie priemerné skóre u žiakov v meste (4,13 ± 2,28) v porovnaní so žiakmi na vidieku (4,10 ± 2,40). V sumárnom skóre životných udalostí (SŽU) sa zistilo nesignifikantne vyššie priemerné skóre u žiakov v meste (4,10 ± 3,11) v porovnaní so žiakmi na vidieku (3,83 ± 3,23).

Tab. 5. Rozdiel v duševnom zdraví – životné udalosti vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
Rozdiel v duševnom zdraví – životné udalosti vo vybranom súbore žiakov v závislosti od bývania.
LEIp – inventár životných udalostí – pozitívne udalosti, LEIn − inventár životných udalostí − negatívne udalosti, SŽU – sumárne skóre životných udalostí, n – absolútny počet, Zadj – testová štatistika adjustované Z, SD – smerodajná odchýlka, M-W – Mannov-Whitneyov test

DISKUSIA

Cieľom štúdie bolo zistiť, či existujú rozdiely v duševnom zdraví u žiakov v meste a na vidieku. Dokázal sa signifikantný rozdiel v miere emocionálnej rovnováhy, u žia-kov v meste sa zaznamenalo v pozitívnych emóciách vyššie skóre v porovnaní so žiakmi na vidieku. V ostatných ukazovateľoch sa zaznamenali nesignifikantné rozdiely. V prieskume domácej a zahraničnej literatúry sme nenašli podobné štúdie, ale výskum sa dlhodobo zaoberá skúmaním rozdielov v duševnom zdraví a duševných porúch vo vidieckych a mestských oblastiach, hlavne v dospelej populácii. Mnohí autori uvádzajú, že je potrebné naďalej skúmať túto problematiku a nachádzať súvislosti.

Roger (2006) zistil vo Veľkej Británii a Škótsku vyššiu mieru duševných porúch v mestských v porovnaní s vidieckymi oblasťami, najčastejšie išlo o úzkostnú poruchu a depresiu. Zistilo sa, že ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach disponujú signifikantne o niečo lepším duševným zdravím v porovnaní s obyvateľmi žijúcimi v meste. Výskumníci poznamenali, že aj keď vzali do úvahy zloženie domácnosti (ľudí žijúcich o samote), neboli schopní kontrolovať ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť duševné zdravie, ako je sociálna podpora, prístup k doprave a zdravotníckym službám, stigmu spojenú s duševnými poruchami. Vyšší výskyt samovrážd sa zaznamenal v mestských oblas-tiach. Štúdie sa uskutočnili u ľudí starších ako 16 rokov. Duševné poruchy boli hodnotené pomocou GHQ (General Health Questionnaire). Respondenti uvádzali svoj vek, pohlavie, rodinný stav, etnickú príslušnosť, vzdelanie, postavenie v zamestnaní, finančné zabezpečenie a stav telesného zdravia [18].

Štúdie realizované vo Francúzsku a Holandsku porovnávajúce depresiu preukázali vyšší výskyt depresie vo veľkých mestách v porovnaní s vidieckym prostredím. Výsledky nie sú konzistentné, pretože obsahujú rozmanitosti, ktoré sa týkajú meracích nástrojov a definovania mestských a vidieckych obastí [19].

Shucksmith et al. (2006) zisťovali roz-diely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami v kvalite života zamestnancov v rámci Európskej únie. Autori sa zamerali na roz-diely v príjmoch, deprivácii a iných životných doménach. Zistili, že v bohatších krajinách existujú v kvalite života malé rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Väčšie rozdiely sa zistili v chudobnejších krajinách (východ a juh), kde zamestnanci z vidieckych oblastí uvádzali oveľa nižšiu úroveň vnímaného blahobytu a životnej spokojnosti. Autori však uvádzajú, že chudobnejšie vidiecke oblasti zaznamenávajú posun k zlepšeniu. Ďalej uvádzajú, že kvalita zamestnania je vyššia v mestských oblastiach, a to najmä pre ženy. Prístup do práce, školy, k službám je náročnejší vo vidieckych oblastiach. Ľudia žijúci v mestách rozmýšľajú optimistickejšie o svojej budúcnosti. Naopak vidiecke oblasti sú vnímané pozitívne pre rodinný život [20].

Kovess-Masféty et al. (2005) v prierezovej ESEMeD (2000) štúdii (Európska štúdia epidemiológie duševných porúch) zisťovali, či existujú rozdiely v duševnom zdraví medzi mestom a vidiekom. Prieskum vychádza z reprezentatívnych náhodných výberov v dospelej populácii 6 európskych krajín: Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Španielsko. Zistili, že duševné poruchy boli rovnako zastúpené vo vidieckych aj mestských oblastiach, najmä pokiaľ ide o sebapoškodzovanie. Celkovo urbanicita sa zdala byť spojená s vyšším rizikom depresívnej poruchy, s nižším rizikom úzkostných porúch. Štúdia potvrdila kolísanie porúch nálad medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Autori sa zhodujú, že štúdia je stimulom pre ďalšie intra-európske štúdie. Odporúčajú pomocou porovnateľných metód a nástrojov rozšíriť výsledky [21].

Paykel et al. (2000) vo Veľkej Británii zistili, že obyvatelia z mestských oblastí dosiahli vyššiu mieru morbidity v porovnaní s obyvateľmi vidieckych oblastí. Závislosť na alkohole a drogách sa ukázala vyššia vo vidieckych oblastiach. Niektorí obyvatelia mestských oblastí pochádzali zo znevýhodnených so-ciálnych skupín, s nepriaznivými životnými podmienkami a vyšším životným stresom. Aj tieto faktory sa spájali s morbiditou. Rozdiely boli nesignifikantné [22].

Maggi et al. (2010) uvádzajú, že skoré identifikovanie psychických problémov v ranom veku môže zvýšiť blahobyt detí a mládeže. Mladí ľudia, ktorí trpia duševnými poruchami, majú vyššie riziko rozvoja psychopatologických prejavov neskôr v živote, čo naznačuje, že je potrebný rozvoj výskumu k identifikovaniu problémov s duševným zdravím v ranom veku. Štúdia skúmala pomocou rozsiahlych administratívnych dát, či trvalé osídlenie a migrácia môžu mať súvislosť s duševnými problémami medzi adolescentmi vo veku 15 až 19 rokov, mladými dospelými vo veku 20 až 30 rokov a starších vo vidieckych alebo mestských komunitách. Vzorku tvorilo 8502 respondentov. Išlo o case-control štúdiu, ktorá porovnávala mestské a vidiecke oblasti v západnej Kanade. Autori využili medzinárodnú klasifikáciu chorôb – 9. re-víziu (ICD-9), podľa ktorej sa skúmali neurotické poruchy, poruchy osobnosti, akútna reakcia na stres, depresia, závislosť na alkohole a zneužívanie drog. Mladiství a mladí dospelí, ktorí sa narodili a vyrástli v rovnakej vidieckej komunite, boli v nižšom riziku v diagnóze akútnej reakcie na stres (OR = 0,740) a depresie (OR = 0,881) v porovnaní s ich kontrolnými skupinami, ktorí sa nenarodili a nevyrástli v rovnakej vidieckej oblasti. Ďalej, dospievajúci a mladí dospelí, ktorí migrovali medzi vidieckymi komunitami, boli v nižšom riziku psychických porúch (OR = 0,571) v porovnaní s tými, ktorí nemigrovali medzi vidieckymi komunitami. Neboli nájdené žiadne rozdiely pre diagnózy neurotických porúch, poruchy osobnosti, závislosti na alkohole a zneužívania drog. Táto štúdia poskytuje určité presvedčivé dôkazy o ochrannej úlohe vidieckeho prostredia u detí v rozvoji špecifických duševných porúch, napr. depresie, akútnej reakcie na stres [23].

Mayers a Diener (1995) uvádzajú, že nedostatok socioekonomického statusu má vplyv na osobnú pohodu a môže priniesť zúfalstvo, ale aj keď ho človek má, nijako to nezaručuje, že bude šťastný. Dodávajú, že socioekonomický status je nevyhnutnou, ale nie dostačujúcou podmienkou osobnej pohody [24].

ZÁVER

Naša štúdia skúmala rozdiely v duševnom zdraví (subjektívna pohoda, emocionálna rovnováha, sebaúcta a životné udalostí) žiakov v meste a na vidieku. Zistil sa signifikantný rozdiel v škále emocionálnej rovnováhy, a to v pozitívnych emóciách, kde viac pozitívnych emócií označili žiaci žijúci v meste v porovnaní so žiakmi na vidieku. V ostatných položkách sa zistili nesignifikantné rozdiely. Mnohí autori upozorňujú na dôležitosť skúmania duševného zdravia a duševných porúch v dospelej i detskej populácii. Ako sme už uviedli, mnohé štúdie sa venujú problematike duševného zdravia a vplyvu socioekonomických faktorov. Jedným z faktorov je aj vplyv bývania mestských a vidieckých oblastí na duševné zdravie. Táto problematika nie je dostatočne preskúmaná, vyžaduje ďalšie štúdie, preto chceme aj našim výskumom prispieť k rozšíreniu poznatkov. Je samozrejme potrebné rozšíriť náš výskum, ktorý prispeje k lepšiemu hodnoteniu vzťahov, čo prispeje k lepšej podpore duševného zdravia detí a adolescentov v rámci verejného zdravotníctva. Limitácie výskumu: výsledky nemožno zovšeobecniť na regionálnu či nadregionálnu úroveň, nedostatočný počet respondentov, rozšírenie metód výskumu.

Práca bola podporená grantom Univerzity Komenského v Bratislave 105/2011.

Došlo: 21. 8. 2012

Přijato: 24. 7. 2013

Mgr. Petra Dankovičová, PhD.

Ústav nelekárskych študijných programov JLF UK

Malá Hora 5

036 01 Martin

Slovensko

e-mail: dankovicova@gmail.com


Zdroje

1. Bradley RH, Corwyn RC. Socioeconomic status and child development. Annu Rev Psychol 2002; 53: 371–399.

2. Socioeconomic Status and Health Fact Sheet – American Psychological Association [online], 2012, [cit. 2011-12-05]. Available from: http://www.apa.org/about/gr/issues/socioeconomic/ses-health.aspx.

3. Waddell Ch. Improving the mental health of young children [online]. Vancouver: Childrens Health Policy Centre, 2007: 1–15, [cit. 2011-06-05]. Available from: http://www.firstcallbc.org/pdfs/Communities/4-alliance.pdf.).

4. Murali V, Oyebode F. Poverty, social inequality and mental health. Advances in Psychiatric Treatment 2004; 10: 216–224.

5. McLoyd VC. Socioeconomic disadvantage and child development. Amer Psychologist 1998; 53: 185–204.

6. Judd KF, Jackson JH, Komiti A, et al. High prevalence disorders in urban and rural communities. Australian and New Zealand Journal of Psychiatry 2002; 36: 104–113.

7. Weich S, Twigg L, Lewis G. Rural/non-rural differences in rates of common mental disorders in Britain Prospective multilevel cohort study. Br J Psychiatry 2006; 188: 51–57.

8. Thompson MJ, Stevenson J, Sonuga-Barke E, et al. Mental health of preschool children and their mothers in a mixed urban/rural population. I. Prevalence and ecological factors. Br J Psychiatry 1996; 168 (1): 16–20.

9. Peen JMS, Dekker J, Schoevers RA, et al. Is the prevalence of psychiatric disorders associated with urbanization? Soc Psychiatry Psychiatr Epidemiol 2007; 42 (12): 984–989.

10. General Health Questionnaire [online], [cit. 2013-19-1]. Available from: http://www.glassessment.co.uk/health_and_psychology/resources/general_health_questionnaire/general_health_questionnaire.asp?css=1.

11. Goldberg D. The General Health Questionnaire 1972. In: Dowell IMc, Newell C. Measuring Health: A Guide To Scales and Questionnaires. New York: Oxford University Press, 1996: 523.

12. Bradburn MN. The Affect Balance Scale 1965. In: Dowell IMc. Measuring Health: A Guide To Rating Scales and Questionnaires. 3rd ed. New York: Oxford University Press, 2006: 748.

13. Rosenberg M. „The Measurement of Self-esteem“ in Society and the Adolescent Self-image. New Yersey: Princeton, 1965: 16–319. (Citované podľa Katreniaková a Kovařová, 2002).

14. Katreniaková Z, Kovářová M. Duševné zdravie v mladšom školskom veku – možnosti a význam jeho zisťovania. Čes-slov Pediat 2002; 57: 589–594.

15. Svoboda M, Krejčířová D, Vágnerová M. Psychodiagnostika dětí a dospívajících. 2. vyd. Praha: Portál, 2009: 792.

16. Katreniaková Z, Kovářová M, Sarková M. Inventár životných udalostí (LEI) – príprava a overenie novej mierky pre detskú populáciu. Čes-slov Pediat 2001; 56 (4): 203–208.

17. Katreniaková Z, Kovářová M, Sarková M. Vplyv pozitívnych a negatívnych životných udalostí na subjektívnu pohodu a sebaúctu v období pubescencie. Čes-slov Pediat 2004; 59: 381–386.

18. Roger DR. Differences found in rates of mental illnesses between rural and urban areas. Mental health and Psychiatry News [online], 2006, [cit. 2011-12-05]. Available from: http://www.health.am/psy/more/differences_found_in_rates_of_mental_illnesses_between_rural_and_urban_area/.

19. The State Of Mental Health In The European Union. [online]. 2004. [cit. 2011-12-05]. Available from: http://ec.europa.eu/health/archive/ph_projects/2001/monitoring/fp_monitoring_2001_frep_06_en.pdf.

20. Shucksmith M, Cameron S, Merridew T. First European Quality of Life Survey: Urban–rural differences. Dublin: European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions, 2006: 79.

21. Kovess-Masféty V, Alonso J, Graaf R, et al. European Approach to Rural–Urban Differences in Mental Health: The ESEMeD 2000 Comparative Study. Can J Psychiatry 2005; 50 (14): 926–936.

22. Paykel ES, Abbott R, Jenkins R, et al. Urban-rural mental health differences in Great Britain: findings from the national morbidity survey. Psychol Med 2000; 30: 269–280.

23. Maggi S, Ostry A, Callaghan K, et al. Rural-urban migration patterns and mental health diagnoses of adolescents and young adults in British Columbia, Canada: a case-control study. J Child Adolesc Psychiatry Ment Health 2010; 4: 13.

24. Mayers DG, Diener E. Who is happy? Psychological Science 1995; 6: 10–19.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 5

2013 Číslo 5

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Pacient na antikoagulační léčbě v akutní situaci
nový kurz
Autoři: MUDr. Jana Michalcová

Kopřivka a její terapie
Autoři: MUDr. Petra Brodská

Uroinfekce v primární péči
Autoři: MUDr. Marek Štefan

Roztroušená skleróza a plánování těhotenství
Autoři: MUDr. Radek Ampapa

Alergenová imunoterapie v léčbě inhalačních alergií
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se