Editorial


Vyšlo v časopise: Ces Urol 2018; 22(2): 82-83
Kategorie: Editorial

Pred časom som bol oslovený napísať editoriál do Českej urológie na tému podľa vlastného výberu. Z viacerých možností som sa rozhodol napísať niekoľko poznámok o súčasnom stave slovenskej urológie v porovnaní s českou. Moje dlhoročné pôsobenie v urologickej praxi, ako aj vo funkcii prednostu kliniky mi túto možnosť dáva, aj keď nepochybujem, že vzhľadom na blízke kontakty medzi našimi urologickými spoločnosťami a osobné kontakty najmä moja generácia urológov slovenskú urológiu pozná.

Na Slovensku v súčasnosti existuje 21 urologických pracovísk, ktoré sú rozdelené na 3 univerzitné pracoviská, 6 fakultných pracovísk v krajských mestách a ďalšie urologické oddelenia na okresnej úrovni. Celkom na Slovensku pôsobí 110 neštátnych urologických ambulancií a v urológii aktívne pôsobí približne 300 lekárov.

Technické vybavenie nemocničných pracovísk je značne rozdielne a nedosahuje úroveň českých pracovísk. To je aj jeden z najvýznamnejších rozdielov medzi nami. A týka sa to nielen samotných urologických pracovísk, ale aj vybavenia modernými diagnostickými a terapeutickými technikami nemocníc celkovo. Typickým príkladom je počet robotických pracovísk. Na Slovensku je iba jedno pracovisko vybavené robotickým systémom. Aby sme sa mohli porovnať s Českou republikou, mali by sme ich mať 4–5. Robotizácia v urológii sa bude ďalej rýchle rozvíjať a rozširovať a už terajšie zaostávanie naznačuje problémy v slovenskej urológii v budúcich rokoch. Viaceré pracoviská nemajú technické vybavenie na liečbu konkrementov v horných močových cestách a to sa týka aj pracovísk na najvyššej úrovni. Paradoxne však niektoré pracoviská na nižšej úrovni, ktoré nie sú priamo riadené štátom, sú prístrojovo lepšie vybavené ako univerzitné alebo fakultné.

Na Slovensku stagnuje chirurgická liečba benígnej hyperplázie prostaty. Štandardne sa používa transuretrálna monopolárna alebo bipolárna resekcia prostaty a otvorená prostatektómia transvezikálna alebo retropubická. Takmer sa nepoužívajú laserové techniky ani ďalšie menej invazívne spôsoby liečby. Počet radikálnych prostatektómií pri porovnaní s Českom je stále nízky, ale podstatne nižšia je aj záchytnosť včasných foriem karcinómu prostaty. Na Slovensku sa v súčasnosti ročne diagnostikuje viac ako 2000 nových prípadov ochorenia, pričom v Českej republike 3-násobne viac. Súvisí to zrejme s rozdielnymi možnosťami vyšetrenia PSA. Na Slovensku môže PSA vyšetriť iba urológ, v Čechách všeobecný lekár. Tu vidím zásadnú príčinu diskrepancie v incidencii, pretože naše populácie sú blízke a existujúce rozdiely sa nedajú iným spôsobom vysvetliť. Na vyšetrenie k urológovi sa na Slovensku dostáva iba časť mužskej populácie. To je aj dôvod vysokej incidencie iniciálne diagnostikovaných metastatických karcinómov prostaty, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 12–14 %, kým v iných vyspelých krajinách v rozmedzí 3–5 %.

Incidencia nádorov obličiek je na Slovensku vysoká, v celosvetovom poradí výskytu sa zaraďujeme na tretie miesto po Českej republike a Litve. Chirurgická liečba zaznamenala pokroky a je porovnateľná s Českou republikou. Na takmer všetkých pracoviskách sa používa laparoskopická radikálna nefrektómia, rozšírili sa záchovné operácie otvorenou cestou a laparoskopicky, aj keď využitie robotickej techniky na parciálnu resekciu, čo je pre túto indikáciu najvhodnejšia technika, je možné iba na jednom pracovisku.

Prístup k onkologickým liekom je na Slovensku uspokojivý a v tomto máme asi určitú výhodu oproti českým urológom. Urológ s patričnou kvalifikáciou môže predpisovať LHRH preparáty na karcinóm prostaty bez obmedzenia, môže predpisovať bisfosfonáty alebo denosumab a môže predpisovať ARTA lieky bez schválenia onkologickým pracoviskom, v tomto prípade to však podlieha schváleniu revíznym lekárom. Takmer na všetkých pracoviskách však chýbajú multidisciplinárne tímy pri rozhodovaní o postupoch v liečbe onkologických ochorení. Takéto tímy sú odporúčané EAU, existujú na viacerých českých pracoviskách a majú významný podiel na optimalizácii a individualizácii liečby jednotlivých pacientov. Rozhodovanie o onkologickej liečbe nemá byť v rukách jedného lekára a nemalo by byť založené len na osobnom dohovore s onkológom. Za dôležitý treba pokladať aj prenos informácií o onkologických ochoreniach na pacientov, pacientske skupiny a pacientske organizácie. Možno tiež povedať, aby sme vedeli pacientovi viac a lepšie pomôcť, musí byť dostatočne informovaný.

Významné pokroky sa na Slovensku urobili v starostlivosti o neurourologických pacientov. V posledných rokoch sa na dvoch pracoviskách zaviedla sakrálna neuromodulácia pri refraktérnej hyperaktivite močového mechúra a pri chronickej retencii moču bez anatomickej subvezikálnej obštrukcie. Intradetruzorická aplikácia onabotulinumtoxínu A sa používa na viacerých pracoviskách.

Vedeckovýskumná práca na urologických pracoviskách na Slovensku je, žiaľ, okrajovou záležitosťou. Viac menej je sústredená na pracoviská lekárskych fakúlt, na ktorých je určité zázemie na spoluprácu s výskumnými skupinami, v ktorých sú zastúpení nielen lekári, ale predovšetkým nelekárski pracovníci z oblasti molekulárnej biológie, genetiky, štatistiky a pod. V spolupráci s nimi, ak pracujú cieľavedome, môžu vzniknúť kvalitné vedecké práce publikovateľné v impaktovaných časopisoch. Záujem o spoluprácu zo strany klinických urológov je však minimálny, a to z viacerých dôvodov. Väčšina mladých urológov nepokladá vedeckú prácu za atraktívnu, personálne obsadenie na urologických pracoviskách je nedostatočné, lekári sú preťažení a čas na vedeckú prácu nezostáva. Rozšírila sa kombinácia práce na oddeleniach a zároveň v neštátnych zariadeniach, ktorá je časovo náročná, a nezostáva čas na odborno-vedecké aktivity, čo výrazne negatívne ovplyvňuje aj pracoviská lekárskych fakúlt.

Na záver mi dovoľte pripomenúť významné tohtoročné výročie. Pred 100 rokmi vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov – Československá republika. Pre rozvoj Slovenska mal spoločný štát nepochybne vo všetkých oblastiach obrovský význam. Slovensko predtým neexistovalo, nemalo svoje hranice. Vďaka vzniku Československa sa začala sa rozvíjať slovenská spoločnosť, kultúra, školstvo. V medicíne sa významní českí chirurgovia podieľali na rozvoji nielen chirurgie, ale aj urológie na Slovensku. Prof. Stanislav Kostlivý v roku 1923 na Chirurgickej klinike v Bratislave zriadil prvé samostatné urologické oddelenie. Stal sa tak zakladateľom urológie ako samostatnej chirurgickej disciplíny na Slovensku.

A úplne na záver informácia, dňa 22. 4. 2018 bola na Obecnom úrade v Kocihe pri Rimavskej Sobote, rodnej obci prof. MUDr. Vladimíra Zvaru, DrSc., pri príležitosti 720. výročia založenia obce slávnostne odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú osobnosť slovenskej medicíny, zakladateľa modernej urológie a transplantológie na Slovensku.

prof. MUDr. Ján Kliment, CSc.

Urologická klinika, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského

Univerzitná nemocnica, Martin Martin, 28. mája 2018


Štítky
Dětská urologie Nefrologie Urologie

Článek vyšel v časopise

Česká urologie

Číslo 2

2018 Číslo 2

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Kožní toxicita cílené terapie inhibitory EGFR a VEGF
nový kurz
Autoři: MUDr. Karolína Svobodová

Jak na psoriázu v každodenní ambulantní praxi?
Autoři: MUDr. Jan Šternberský, Ph. D.

Biologická léčba Crohnovy nemoci
Autoři: MUDr. Přemysl Falt, Ph.D.

Pacient na antikoagulační léčbě v akutní situaci
Autoři: MUDr. Jana Michalcová

Kopřivka a její terapie
Autoři: MUDr. Petra Brodská

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se