Pankreatický karcinom – vztah k diabetes mellitus a kouření – editorial

Dítě P et al. Pankreatický karcinom –⁠ vztah k diabetes mellitus a kouření. Vnitř Lék 2011; 57(2): 159–162.

Je všeobecne známe, že karcinóm pankreasu (KP) patrí k malignitám s veľmi nepriaznivou prognózou, pretože úmrtnosť sa rovná prakticky výskytu. Päťročné prežívanie je veľmi nízke, a udáva sa okolo 4–6 %. Tento stav je nesporne dôsledkom toho, že ochorenie býva dlhý čas takmer bezpríznakové a navyše sú symptómy veľmi málo špecifické, preto diagnóza prichádza v čase, keď už väčšina pacien­tov je inoperabilná. Navyše KP vykazuje veľmi nízky počet odpovedí na chemoterapiu a iba mierne predlženie prežívania. Závažnosť ochorenie spočíva aj v tom, že hoci vrchol výskytu je v 7. decéniu, najmenej 10 % pacientov je 50 -⁠ a menej ročných [1].

Uvedená zlá prognóza pankreatického karcinómu vedie pochopiteľne k trvalej snahe tento stav zlepšiť. Ide predovšetkým o objasňovanie úlohy rizikových (etiologických) faktorov s cieľom ich eliminácie a súčasne o hľadenie nových možností včasnej diagnostiky.

Čo sa týka rizikových faktorov, uvádza sa ich v literatúre celý rad, pri čom úloha niektorých v etiopatogenéze KP je viacej, iných menej pravdepodobná. V súčasnosti sú považované za významné faktory diabetes mellitus a fajčenie [2]. Tejto problematike je vo výskume a z neho vyplývajúcej literatúre venovaná veľká pozornosť. Veľké úsilie sa zameriava aj na hľadanie nových diagnostických možností, ktoré by dokázali zistiť KP v časných, ešte liečiteľných štádiách. Hoci táto snaha viedla v posledných rokoch k zave­deniu priam fantastických zobrazovacích metód do klinickej praxe, prognózu KP to zdá sa významnejšie neovplyvnilo.

Autori článku si vytýčili úlohu zistiť, vychádzajúc zo súčasných poznatkov, či sa dajú niektoré hlavné rizikové faktory (fajčenie a diabetes mellitus) využiť k včasnejšiemu stanoveniu diagnózy KP. Za tým účelom vyšetrili 83 pacientov s jednoznačne dokázaným KP, pri čom dokázali v zhode s inými autor­­mi [3], že fajčenie bezpochyby patrí k rizikovým faktorom, pri čom riziko je závislé od dĺžky fajčenia a množstva vyfajčených cigariet. Zistili tiež štatistický významný vzťah medzi KP a diabetes mellitus. Ich zistenia, ako uvádzajú v článku, svedčia preto, že identifikácia 2 vyše uvedených rizikových faktorov môže byť v budúcnosti prospešná pre včasnú diagnostiku KP. Navyše ich eliminácia môže byť významným preventívnym faktorom vzniku KP. Treba však poznamenať, že v praxi môže byť situácia podstatne zložitejšia, pretože napr. dispenzárizácia najmä fajčiarov bude aj v budúcnosti zrejme problematická. Navyše v etiopatogenéze KP hrá úlohu mnoho ďalších faktorov, čo tak isto je potrebné mať na zreteli.

Domnievam sa však, že predkladaná práca je podnetná, a preto hodna pozornosti širokej medicínskej verejnosti.

prof. MUDr. A. Vavrečka, CSc.
www.fnspba.sk
e-mail: vavrecka@mail. t-com.sk

Doručeno do redakce: 21. 1. 2011