#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Mikrovlnná rádiometria a ochorenia prsníka – zavedenie novej diagnostickej metódy do praxe?


Microwawe radiometry and the breast disease - introducing the new diagnostic method into practice?

In the early of 21. century there is still not available an imaging diagnostic method for the diagnostic of breast cancer, which has got high sensitivity and specificity. In present the examination with mammography is the most effective diagnostic method for early detection of breast cancer. The values of sensitivity showed in the literature range within the wide intervals. In the world to the examination of breast by native mammography and ultrasonography is added also the other imaging methods. In our study in Saint Elisabeth Cancer Institute Bratislava and National Cancer Institute Bratislava, we have statisticaly found out the sensitivity and specificiy of examination with microwave radiometry and native mamography in 221 women. The sentitivity of microwave radiometry in women with breast cancer up to 20mm has been 89%, and specificity 79%. In conclusion, our study recommends to exert the complex diagnostic of breast cancer, not only native mammography, but sometimes also with mikrowaves radiometry.

Key words:
carcinoma of breast up to 20mm, native mammography, microwaves radiometry, sensitivity, specificity


Autoři: V. Bella;  E. Zámečníková
Působiště autorů: Mamárne oddelenie, Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava, Slovensko
Vyšlo v časopise: Prakt Gyn 2007; 11(5): 216-219

Souhrn

Ani na začiatku 21. storočia nie je vyvinutá zobrazovacia metóda na diagnostiku karcinómu prsníka, ktorá má vysokú senzitivitu ako i špecificitu. Vyšetrenie natívnou mamografiou je v súčasnosti najefektívnejšou metódou v diagnostike karcinómu prsníka. Hodnoty senzitivity sa v literatúre pohybujú v širokých intervaloch. Vo svete sa k vyšetreniu prsníkov pomocou natívnej mamografie a ultrasonografie pridávajú aj iné zobrazovacie metódy. V našej štúdii v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Národnom onkologickom ústave v Bratislave sme štatisticky zistili senzitivitu a špecificitu vyšetrenia mikrovlnnou rádiometriou a natívnou mamografiou v súbore 221 žien. Senzitivita mikrovlnnej rádiometrie u žien s karcinómom prsníka do 20 mm bola 89% a špecificita 79%. Záver tejto štúdie odporúča vykonávať komplexnú diagnostiku karcinómu prsníka, nielen natívnou mamografiou, ale niekedy aj mikrovlnnou rádiometriou.

Kľúčové slová:
karcinóm prsníka do 20mm, natívna mamografia, mikrovlnná rádiometria, senzitivita a špecificita

Úvod

Karcinóm prsníka je najčastejším onkologickým ochorením v ženskej populácii Incidencia karcinómu prsníka neustále narastá vo svete [23,24] ako i v Slovenskej republike [25], až na 18% zníženie incidencie v USA v rokoch 2003-2004 [13]. Karcinóm prsníka je najčastejší zhubný nádor u žien. Vyskytuje sa v l5 až 30% podiele zo všetkých onkologických ochorení u žien [23,25].

Diagnostika karcinómu prsníka sa vykonáva klinickým vyšetrením, zobrazovacími metódami, cytologickým a histologickým vyšetrením.

Vo svete sa vykonávajú rôzne štúdie, zaoberajúce sa novými diagnostickými metódami. Vykonávajú sa za účelom nahradenia alebo doplnenie existujúcich metód alebo na zvýšenie hodnôt diagnostickej senzitivity a špecificity natívnej mamografia a/alebo ultrasonografie. Skúšajú sa nové diagnostické metódy, nielen na podklade morfologickom, ale i na metabolickom. Jednou z nových diagnostických metód je vyšetrenie pomocou mikrovlnnej rádiometrie.

Včasná diagnostika karcinómu prsníkov

Prognóza karcinómu prsníka závisí od veku pacienta, fyzického stavu pacienta, histologického výsledku a prognostických faktorov nádoru a najmä od štádia ochorenia. Prognóza je samozrejme lepšia pri včasnejšom štádiu ochorenia. V súčasnosti je na detekciu včasných štádií karcinómu prsníka odporúčaný skríning. Vykonáva sa hlavne pomocou skríningovej mamografie. Natívna mamografia [1,4,9,16,17] je v súčasnosti aj najefektívnejšou diagnostickou metódou pri symptomatickom ochorení u žien nad 35 rokov.

V poslednom období je vyšetrenie natívnou mamografiou čím ďalej, tým viac kontroverznejšie. Vyplýva to z relatívne nízkej senzitivity [3,4,8,15,19,20-22,28], hlavne u mladších žien, žien s denznými prsníkmi [4,11,12,27] a žien užívajúcich hormonálnu substitučnú terapiu [2,4], ako i z relatívne nízkej špecificity [4,11,18], a tým indikovaných vyšších počtov tzv. zbytočných biopsií. Rôzne výsledky, veľká variabilita hodnôt senzitivity a špecificity sú publikované preto, lebo záležia od subjektívnych ako i objektívnych príčin.

Pre tieto uvedené fakty niektorí autori odporúčajú pridávať k natívnej mamografii iné vyšetrovacie metódy, ako je magnetická rezonancia [19], scintigrafia, ale i tzv. netradičné diagnostické zobrazovacie metódy.

Medzi nové metódy patria:

  • laserová mamografia
  • digitálna termovízia [14]
  • elektromagnetická impedancia [26]
  • mikrovlnná rádiometria [5-7,10,29-31]

Klinický súbor a metodika štúdie

V prospektívnej štúdii sme u žien po vyšetrení natívnou mamografiou v Prsníkovej onkologickej ambulancii v Národnom onkologickom ústave a v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave vykonali vyšetrenie prsníkov pomocou diagnostickej mikrovlnnej rádiometrie. V prípade pozitívneho výsledku po diagnostickom vyšetrení sme vykonali histologické vyšetrenie. Do štúdie sme zaradili tzv. zdravé ženy (negatívne vyšetrenie v rámci karcinómu prsníka po natívnej mamografii) a ženy s podozrením na karcinóm prsníka, spolu bolo v súbore 229 žien. Pri štatistickom zisťovaní efektivity vyšetrenia mikrovlnnou rádiometriou a natívnou mamografiou sa vytvorili 2 skupiny žien, a to ženy bez dôkazu karcinómu prsníka a ženy s histologicky potvrdeným karcinómom prsníka. Štúdiu sme vykonali od 1. 1. 2006 do 31.12. 2006.

Štatisticky sme vypočítali senzitivitu a špecificitu diagnostickej metódy - mikrovlnej rádiometrie.

Výsledky

V našej štúdii sme sa zamerali na diagnostiku karcinómu prsníka pomocou diagnostickej zobrazovacej metódy – mikrovlnnej rádiometrie. Vyšetrenie sme vykonali u 229 žien, s vekovým intervalom od 40 do 74 rokov, s mediánom 51,4 rokov (vekové rozdelenie žien v 5ročných intervaloch - tab. 1).

Tab. 1. Veková distribúcia vyšetrených žien v súbore.
Veková distribúcia vyšetrených žien v súbore.

V súbore sa nachádzalo 179 žien bez detekcie karcinómu prsníkov (po vykonaní natívnej mamografie), ako i ženy s histologicky verifikovaným karcinómom prsníka po vyšetrení natívnou mamografiou a ultrasonografiou. Zo súboru sme vyradili 8 pacientok s verifikovaným karcinómom prsníka nad 20 mm, v súbore zostalo 42 žien s histologicky potvrdeným karcinómom prsníka do 20 mm.

Vyhodnotenie obrazu pomocou mikrovlnnnej rádiometrie sa vykonáva:

  • subjektívne na podklade čiernobielych a farebných snímkov (obr. 1)
  • porovnaním štatisticky vyhodnotenej skupiny žien so známou diagnózou s práve vykonávaným vyšetrením danej ženy (obr. 2)
  • štatisticky sa vyhodnocujú tri matematické parametre tzv. MARK 1, MARK 2, MARK 3 (obr. 3)

Farebné zobrazenie vyšetrenia prsníkov.
Obr. 1. Farebné zobrazenie vyšetrenia prsníkov.

Porovnanie parametrov vyšetrenej ženy a žien v databáze (červené a zelené krúžky).
Obr. 2. Porovnanie parametrov vyšetrenej ženy a žien v databáze (červené a zelené krúžky).

Matematické výpočty MARK 1, MARK 2, MARK 3.
Obr. 3. Matematické výpočty MARK 1, MARK 2, MARK 3.

Po celkovom vyšetrení a stanovení diagnózy na podklade výsledkov mikrovlnnej rádiometrie (tab. 2) a natívnej mamografie sme štatistickým výpočtom zistili senzitivitu a špecificitu mikrovlnnej rádiometrie a natívnej mamografie (tab. 3). 3 pacientky mali diagnostikovaný karcinóm prsníka na podklade pozitívnej mikrovlnnej rádiometrie, pri negatívnom výsledku natívnej mamografie.

Tab. 2. Výsledky vyšetrení žien mikrovlnnou rádiometriou.
Výsledky vyšetrení žien mikrovlnnou rádiometriou.

Tab. 3. Výsledky vyšetrení žien natívnou mamografiou.
Výsledky vyšetrení žien natívnou mamografiou.

Diskusia

Vyšetrením žien pomocou mikrovlnnej rádiometrie sme zistili relatívne vysokú špecificitu ako i senzitivitu. Je pravdepodobné, že po dlhších skúsenostiach s mikrovlnnou rádiometriou a pri väčšom súbore pacientok sa hodnoty senzitivity ako i špecificity môžu zmeniť.

Špecificita vyšetrenia pravdepodobne bude vyššia, nakoľko sa v literatúre uvádza, že ženy s pozitívnymi výsledkami mikrovlnnej rádiometrii boli vysoko rizikové a do 5 rokov bol diagnostikovaný karcinóm prsníka.

Tab. 4. Senzitivita mikrovlnnej rádiometrie (RTM) a natívnej mamografie (NM).
Senzitivita mikrovlnnej rádiometrie (RTM) a natívnej mamografie (NM).

Tab. 5. Špecificita mikrovlnnej rádiometrie (RTM) a natívnej mamografie (NM).
Špecificita mikrovlnnej rádiometrie (RTM) a natívnej mamografie (NM).

Záver

Nakoľko sa naše výsledky zhodujú s mnohými inými údajmi v literatúre, odporúčame vyšetrenie prsníkov vykonávať aj pomocou mikrovlnnej rádiometrie, hlavne u mladých žien ako i v rámci diferenciálnej diagnostiky. Metóda má možno aj perspektívu ako skríningová metóda u mladých žien, vysoko rizikových?

Vyšetrenie prsníkov pomocou mikrovlnnej rádiometrie má pravdepodobne v algoritme diagnostiky prsníkových ochorení svoje plné opodstatnenie.

Doručeno do redakce: 21. 9. 2007

Přijato po recenzi: 10. 10. 2007

MUDr. Vladimír Bella, Ph.D.

Mgr. Erika Zámečníková

Mamárne oddelenie, Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava, Slovensko


Zdroje

1. American Cancer Society: American Cancer Society guidelines for early detection of cancer 2005.

2. Banks E et al. Influence of personal characteristics of individual women on sensitivity in the Milion Women Study: cohort study. BMJ 2004; 329: 477.

3. Barton MB, Harris R, Fletcher SW. Does this patient have breast cancer? The screening clinical breast examination: should it be done? JAMA 1999; 282: 1270-1280.

4. Bella V. Diagnostika karcinómu prsníka. In: Bella V et al (eds). Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 30-45.

5 Bella V. Stav skríningu karcinómu prsníka a ďalšie možnosti rozvoja. Onkológia 2006; 1: 26-29.

6. Bella V. Diagnostika karcinómu prsníka. Trendy Onkol 2006; 1(2): 3-7.

7. Bella V, Zámečníková E. Mikrovlnná rádiometria. CD, 12. Celoštátna pracovná konferencia SEKCAMA, Bratislava, 19. 4. 2007.

8. Bobo JK, Lee NC, Thames SF. Findings from 752 081 clinical breast examinations reported to a National Screening Program from 1995 through 1998. J Natl Cancer Inst 2000; 92: 971-976.

9. Breast cancer: Disease management guide. 2. ed. Montvale: Thomson PDR 2003: 706.

10. Burdina LM, Pinkhosevich IG, Khailenko VA et al. Experience of using RTM-01-RES radiometer for breast cancer diagnosis. Proceedings of the III Rusian Scientific forum X-ray diagnostics and X-ray therapy in clinic of XXI, Moscow 2002. Radiology 2002. Proceedings of the III Rusian Scientific forum X-ray diagnostics and X-ray therapy in clinic of XXI, Moscow 2002: 49-50.

11. Buseman S, Mouchawar J, Calonge N, Byers T. Mammography screening matters for young women with breast carcinoma. Cancer 2003; 97(2): 352-358.

12. Feig SA. Methods to identify benefit from mammographic screening of women aged 40-49 years. Radiology 1996; 201: 309-316.

13. Glass AG, Lacey JV, Carreon JD, Hoover RN. Breast cancer incidence, 1980-2006: combined roles of menopausal hormone therapy, screening mammography, and estrogen receptor status. J Natl Cancer Inst 2007; 99(15): 1139-1141.

14. Keith LG, Oleszczuk JJ, Laguens M. Are mammography and palpation sufficient for breast cancer screening? A dissenting opinion. J Womens Health Gend Based Med 2002; 11(1): 17-24.

15. Kerlikowske K, Schmidt-Bindman R, Ljung BM, Grady D. Evaluation of abnormal mammography results and palpable breast abnormalities. Ann Intern Med 2003; 139 (4): 274-284.

16. Klačko J. Natívna mamografia. In: Bella V. Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 159.

17. Knutson DE, Steiner E. Screening for breast cancer: Current recommendations and future directions. Am Fam Physician 2007; 75(11): 1660-1965.

18. Sardanelli F, Podo F, D´Agnolo G et al. Multicenter comprarative multimodality surveillance of women at genetic - familial high risk for breast cancer. Radiology 2007; 242: 698-715.

19. Lehman CD, Isaac CS, Pisano ED et al. Cancer yield of mammography, MR, and US in high women: prospective multi-institution breast cancer scrreening study. Radiology 2007; 244(2): 381-388.

20. Meden H, Neues KP, Roben-Kämpken S, Kuhn W. A clinical, mammographic, sonographic and histologic evaluation of breast cancer. Int J Gynecol Obstet 1995; 48: 193-199.

21. Morris A, Flowers CR, Morris KT et al. Comparing the cost- effectiveness of the triple test score to traditional methods for evaluation palpable breast masses. Medical Care 2003; 41(8): 962-971.

22. Morris KT, Pommier RF, Morris A et al. Usefulness of the tripple test score for palpable breast masses. Arch Surg 2001; 136(9): 1008-1013.

23. Parkin DM, Bray FI, Devesa SS. Cancer burden in the year 2000. The global picture. Eur J Cancer 2001; 107(2): 554-566.

24. Parkin DM, Pisani P, Ferlay J. Estimates of the wordwide incidence of 25 major cancers in 1990. Int J Cancer 1999; 80: 827-841.

25. Pleško I, Obšitníková A, Bella V. Epidemiológia zhubných nádorov prsníka. In: Bella V et al. Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 30-45.

26. Poplack SP, Tosteson D et al. Electromagnetic breast imagining: Results a pilot study in women with abnormal mammograms. Radiology 2007; 243: 350-359.

27. Saarenmaa I. The effect of age an density of the breast on the sensitivity of breast cancer diagnostic by mamography and ultrasonography. Breast Cancer Res Treat 2001; 67(2): 117-123.

28. Strnad P, Daneš J. Nemoci prsu pro gynekology. Praha: Grada 2001: 324.

29. Sdvigkov AM, Vesnin SG et al. Role of microwave radiometry in mammology. Actual problems of mammology: 28-40.

30. Vesnin SG, Gorbach AM. Non-invasive monitoring of body internal temperature using a passive microwave radiometer. Physiology and pharmacology of temperature regulation, 3.-6. March 2006, Phoenix, Arizona.

31. Zharov VP, Suen LY, Harms SE et al. Photothermal/microwave radiometry for imaging and temperature control. Technical summary digest, SPIE´s BIOS 2002, Biomedical Optics, 19.-25. January 2002, San Jose, Caifornia.

Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicína

Článek vyšel v časopise

Praktická gynekologie

Číslo 5

2007 Číslo 5
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Svět praktické medicíny 1/2024 (znalostní test z časopisu)
nový kurz

Koncepce osteologické péče pro gynekology a praktické lékaře
Autoři: MUDr. František Šenk

Sekvenční léčba schizofrenie
Autoři: MUDr. Jana Hořínková

Hypertenze a hypercholesterolémie – synergický efekt léčby
Autoři: prof. MUDr. Hana Rosolová, DrSc.

Význam metforminu pro „udržitelnou“ terapii diabetu
Autoři: prof. MUDr. Milan Kvapil, CSc., MBA

Všechny kurzy
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#