Dotazník TSI – Teacher Stress Inventory: validácia slovenskej verzie


TSI – Teacher Stress Inventory: Validation of the Slovak version

Introduction:

The teacher profession is considered as an assisting occupation. According to various sources in literature, this profession is considered very stressful, with icreasing requirements for personal and professional qualifications and specific sources of stress are considered as a world-wide phenomenon. Objective of the work: The objective of this paper was to translate and validate Slovak version of TSI - Teacher stress inventory. It seems TSI questionnaire can be possible researching and evaluating tool for risk assessment of subjective response to mental load.

Methods:

The original version of TSI was translated into the Slovak language. The collection of data for validation of the questionnaire was executed in June 2017 before the end of the school year in selected basic schools and universities. The teacher filled out the questionnaire for the first time (a test) during the visit of the research worker at the school. After 14 days during the visit of the schools, they filled out the questionnaire for the second time (a retest). The analysis of internal consistence was made by means of the Cronbach alpha. The level of significance p ˂ 0.05 was considered significant.

Results:

the questionnaire consists of 49 questions classified in 10 domains. Questionnaires filled out by 20 teachers were used for validation of the Slovak version. The value of Cronbach alpha above 0.7 was considered acceptable. Cronbach alpha was higher than 0.7 except domain 7 (0.631), while total score reached the value of 0.959. These results indicate a high internal consistence of the questionnaire. The value of Pearson correlation above 0.5 is considered high. Pearson's coefficient proved to be higher than 0.7 in all cases and reached the value of 0.992 for total score, while all P values were lower than 0.001.

Conclusion:

TSI questionnaire can serve as a suitable tool for the evaluation of subjective response to the teacher's mental load. It provides information about specific sources of load for the teachers and manifestations of the stress. Identification of specific stressors in the teacher´s work helps in better orientation in prevention of psychical working load at individual and organization level.

Keywords:

TSI Teacher stress inventory questionnaire – validation – teachers – mental working load – education sector


Autoři: R. Čecho ;  V. Švihrová ;  D. Hricová ;  J. Buchancová ;  H. Hudečková
Působiště autorů: Ústav verejného zdravotníctva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, vedúca prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 70, 2018, No. 1-2, s. 18-26.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Úvod:

Učiteľské povolanie je považované za pomáhajúcu profesiu. Podľa viacerých literárnych zdrojov je táto profesia vnímaná ako veľmi stresujúca, so zvyšujúcimi sa nárokmi na osobnostné a profesijné predpoklady a špecifické zdroje stresu učiteľa sú považované za celosvetový fenomén.

Cieľ práce:

Cieľom práce bolo preložiť a validovať dotazník TSI – Teacher Stress Inventory (Inventár pracovnej záťaže učiteľa) v slovenskom jazyku ako možný výskumný a hodnotiaci nástroj na určenie úrovne subjektívnej odozvy na psychickú záťaž.

Metodika:

Originálna verzia anglického dotazníka TSI bola preložená do slovenského jazyka. Zber dát pre validáciu dotazníka bol realizovaný v júni 2017 pred koncom školského roka na vybraných základných a vysokých školách. Učitelia vyplnili dotazník prvýkrát (test) pri osobnej návšteve školy výskumníkom. Po 14 dňoch pri opakovanej návšteve školy vyplnili druhý dotazník (retest). Analýza vnútornej konzistencie bola vykonaná pomocou Cronbachovej alfy. Na zhodnotenie reliability dotazníka bola použitá metóda test-retest a výpočet Pearsonovho koeficientu. Výsledky boli spracované pomocou štatistického programu SPSS 24. Za štatisticky významné boli považované hodnoty p < 0,05.

Výsledky:

Dotazník pozostáva zo 49 otázok zadelených do 10 domén. Pre validáciu slovenskej verzie dotazníka boli použité dotazníky vyplnené spolu 20 učiteľmi. Hodnota Cronbachovej alfy nad 0,7 je považovaná za prijateľnú. Cronbachova alfa bola s výnimkou domény 7 (0,631) viac ako 0,7, pre celkové skóre dosiahla hodnotu 0,959. Uvedené poukazuje na vysokú vnútornú konzistenciu dotazníka. Hodnota Pearsonovho koeficientu nad 0,5 je považovaná za vysokú. Pearsonov koeficient bol vo všetkých prípadoch viac ako 0,7, pre celkové skóre dosiahol hodnotu 0,992, pričom všetky hodnoty p < 0,001.

Záver:

Dotazník TSI môže slúžiť ako vhodný nástroj na hodnotenie subjektívnej odozvy na psychickú záťaž učiteľov. Poskytuje informácie o špecifických zdrojoch záťaže učiteľa a prejavoch stresu. Identifikácia konkrétnych stresorov v práci učiteľa pomáha lepšej orientácii v prevencii psychickej pracovnej záťaže na individuálnej a organizačnej úrovni.

Klúčové slova:

dotazník TSI Teacher stress inventory – validácia – učitelia – psychická pracovná záťaž – odvetvie školstvo

ÚVOD

Psychická pracovná záťaž a jej prevencia je v súčasnosti jeden z kľúčových problémov v oblasti verejného zdravotníctva a ochrany zdravia pri práci. Z európskych prieskumov vyplýva, že približne 30 až 50 % zamestnancov pociťuje na pracovisku stres a považujú ho za bežný [1]. V súčasnosti je trend zvyšovania osobnostných a profesijných nárokov na výkon práce, s tým súvisí aj nárast počtu zamestnancov s nadmernou psychickou záťažou [2]. Skríning psychickej pracovnej záťaže, riadenie rizika a návrh preventívnych opatrení sú kľúčové v prevencii neprimeranej záťaže.

Učiteľské povolanie je považované za pomáhajúcu profesiu so zvyšujúcimi sa nárokmi na osobnostné a profesijné predpoklady [3]. Podľa viacerých literárnych zdrojov sú pomáhajúce profesie vnímané ako veľmi stresujúce a špecifické zdroje stresu učiteľa sú považované za celosvetový fenomén [3, 4, 5, 6, 7]. Profesionálny stres v práci učiteľa je spojený so zvyšovaním incidencie zdravotných problémov vo vzťahu k práci, je považovaný za hlavný faktor v rozvoji syndrómu vyhorenia (burnout syndróm) [8, 9, 10].

Monitorovanie učiteľského stresu prostredníctvom validovaného nástroja môže byť veľmi užitočné pre riadenie rizík v rámci ochrany zdravia pri práci. Pre potreby lepšieho skríningu a prevencie učiteľského stresu a burnout syndrómu bol preto v roku 1984 skonštruovaný dotazník TSI – Teacher Stress Inventory (Inventár pracovnej záťaže učiteľa). Autorom dotazníka je Michael Fimian (USA). Tento špecifický dotazník bol validovaný [11], preložený do viacerých jazykov a bol následne použitý v rôznych štátoch [12, 13, 14]. Cieľom práce bolo preložiť a validovať slovenskú verziu dotazníka TSI ako výskumného a hodnotiaceho nástroja na určenie úrovne subjektívnej odozvy na psychickú pracovnú záťaž.

SÚBOR A METODIKA

Originálny dotazník je v anglickom jazyku. V roku 2017 sme požiadali autora o súhlas s prekladom do slovenského jazyka v súlade so štandardnými metódami [15]. Dotazník preložili do slovenčiny dvaja bilingválni výskumníci. Z týchto dvoch prekladov sme vybrali verziu, ktorá predstavovala najvhodnejší ekvivalent anglického originálu. Následne bol urobený spätný preklad do angličtiny. Spätná verzia prekladu v angličtine bola porovnaná s originálnou verziou, boli upravené drobné jazykové odlišnosti. Preložené verzie v slovenčine a angličtine boli odoslané na overenie autorovi. Po odsúhlasení spätného prekladu autorom sme dotazník predložili piatim učiteľom na overenie jeho zrozumiteľnosti. Cieľom bolo odstrániť prípadné nezrozumiteľnosti tak, aby bol dotazník ľahko čitateľný.

Ďalším krokom bola vlastná validácia slovenskej verzie dotazníka. Zber dát bol realizovaný riešiteľom v júni 2017 (pred koncom školského roka) na vybraných základných a vysokých školách. Učitelia dostali v obálke dva dotazníky. Jeden dotazník vyplnili ihneď (test) pri osobnej návšteve školy výskumníkom. Po 14 dňoch pri opakovanej návšteve školy vyplnili a odovzdali druhý dotazník (retest). Dotazník bol anonymný a participujúci respondenti boli pri prvej návšteve informovaní o zámere a cieľoch štúdie. Učitelia odpovedali v rámci dotazníkového šetrenia aj na demografické otázky (pohlavie, vek, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, dĺžka odbornej praxe). Do výskumu bolo zapojených spolu 25 učiteľov základných a vysokých škôl. Vrátených a úplne vyplnených bolo 20 dotazníkov.

Na zistenie vnútornej konzistencie dotazníka sme použili Cronbachov alfa koeficient. Hodnoty v intervale 0,7 a viac poukazujú na prijateľnú vnú­tornú konzistenciu. Na analýzu spoľahlivosti (reliability) sme využili metódu test-retest, pričom hodnota Pearsonovho koeficientu nad 0,5 je považovaná za vysokú. Ďalej sme vypočítali Pearsonov korelačný koeficient na posúdenie interkorelácie škál jednotlivých domén. Štatistické spracovanie výsledkov bolo vykonané v programe SPSS 24. Za štatisticky signifikantné sme považovali hodnoty p < 0,05.

VÝSLEDKY

Vlastný dotazník TSI pozostáva zo 49 otázok. Učitelia si vyberajú z jednu z piatich možností podľa toho, do akej miery súhlasia s daným výrokom (1 – nikdy, 2 – zriedka, 3 – niekedy, 4 – skoro stále, 5 – stále). Výroky sú rozdelené do dvoch okruhov: zdroje stresu (1. až 5. doména, spolu 29 otázok) a manifestácie stresu (6. až 10. doména, spolu 20 otázok):

  1. Časový manažment (8 otázok) – organizácia práce z časového hľadiska, dostatok času na zladenie práce a súkromia, pocity nervozity pri mrhaní časom.
  2. Pracovné stresory (6 otázok) – málo času na prípravu vyučovania, veľkosť triedy, zodpovednosť, vysoká administratívna záťaž.
  3. Profesionálna úzkosť (5 otázok) – absencia kariérneho rastu, chýbajúce uznanie a spravodlivé ohodnotenie, neadekvátny plat.
  4. Disciplína a motivácia (6 otázok) – problémy s autoritou vo vlastnej triede, problémy so správaním žiakov, slabá motivácia žiakov.
  5. Profesionálne nasadenie (4 otázky) – nedostatočná kontrola nad triednymi záležitosťami, nedostatočná emočná a intelektuálna stimulácia, chýbajúce možnosti na odborný rast.
  6. Emocionálne prejavy (5 otázok) – pocity neistoty, hnevu, zraniteľnosti, depresie.
  7. Prejavy únavy (5 otázok) – pocity nedostatku spánku, únavy, odkladanie povinností, fyzické vyčerpanie, telesná slabosť.
  8. Srdcovocievne prejavy (3 otázky) – pocity zvýšeného krvného tlaku, plytkého dýchania alebo búšenia srdca.
  9. Zažívacie prejavy (3 otázky) – pretrvávajúce bolesti žalúdka, pocit pálenia záhy, kŕče v oblasti žalúdka.
  10. Prejavy správania (4 otázky) – užívanie liekov bez predpisu, vybavovanie si práceneschopnosti u lekára, užívanie alkoholu alebo liekov na predpis.

Test-retest sme vyhodnotili zo súboru 20 učiteľov. Súbor pozostával zo 17 žien a 3 mužov s priemerným vekom 40,9 ± 13,9 rokov (medián 39 rokov, 22–62 rokov). Všetci respondenti mali vysokoškolské vzdelanie a priemerný počet rokov pedagogickej praxe bol 15,0 ± 13,5 rokov (medián 11 rokov, 1 až 42 rokov).

Vnútornú konzistenciu výskumného nástroja sme vyhodnotili pomocou Cronbachovej alfy. Cronbachova alfa bola s výnimkou domény 7 (0,631) viac ako 0,7, pre celkové skóre dosiahla hodnotu 0,959, čo znamená, že dotazník má dobrú vnútornú konzistenciu. Priemerné hodnoty skóre v jednotlivých doménach a hodnoty Cronbachovej alfy sú uvedené v tabuľke 1.

Tab. 1. Dotazník TSI – priemerné skóre domén, Cronbachova alfa
Dotazník TSI – priemerné skóre domén, Cronbachova alfa

Pred overením konštrukčnej validity dotazníka sme vykonali overenie normality dát prostredníctvom Kolmorgovov-Smirnovovho testu, pri ktorom bolo potvrdené normálne rozloženie dát. Na vlastné overenie konštrukčnej validity dotazníka sme použili metódu test-retest (opakovaný test bol vypĺňaný s odstupom 14 dní od prvého testu) s určením korelačného Pearsonovho koeficientu, ktorý bol vypočítaný samostatne pre každú doménu a za všetky otázky spolu. Preukázaná bola vysoká miera zhody medzi hodnotami vo všetkých doménach. Pearsonov koeficient bol pre každú doménu viac ako 0,7 (tab. 2). Výsledky Pearsonovho koeficientu nad 0,5 pre každú doménu aj celkové skóre poukázali na vysokú spoľahlivosť dotazníka v slovenskom jazyku.

Medzi jednotlivými doménami dotazníka TSI sa prejavili silné pozitívne štatistické korelácie (tab. 3). Najvyššie korelácie boli zistené v doménach pracovné stresory a časový manažment (r = 0,730), pracovné stresory a profesionálna úz-kosť (r = 0,732), srdcovocievne prejavy a prejavy únavy (r = 0,713). Spolu viac ako 84 % možných interkorelácií prekročilo úroveň 0,4 a cca 62 % úroveň 0,5.

Tab. 2. Dotazník TSI – Pearsonov korelačný koeficient (test-retest)
Dotazník TSI – Pearsonov korelačný koeficient (test-retest)

Tab. 3. Interkorelácia medzi jednotlivými doménami dotazníka TSI
Interkorelácia medzi jednotlivými doménami dotazníka TSI
*signifikantné pri p hodnote menšej ako 0,05; **signifikantné pri p hodnote menšej ako 0,01
Skratky: ČM = Časový manažment; PS = Pracovné stresory; PÚ = Profesionálna úzkosť; DaM = Disciplína a motivácia; PN = Profesionálne nasadenie; EP = Emocionálne prejavy; PrÚ = Prejavy únavy; SP = Srdcovocievne prejavy; ZP = Zažívacie prejavy; PrS = Prejavy správania

DISKUSIA

Hodnotenie psychofyziologickej odozvy na stres a možnosti jeho prevencie sú v súčasnosti veľkou výzvou v oblasti ochrany zdravia pri práci [16]. V profesii učiteľa sú stresory súvisiace s prácou považované za veľmi špecifické [3]. Učiteľský stres nevzniká len následkom individuálnych a medziľudských problémov, ale vyplýva tiež z nedostatkov v riadení a štruktúre školských inštitúcií.

Nadmernú psychickú záťaž učiteľov a aktuálnosť tejto problematiky potvrdzujú rôzne literárne údaje [17]. V rámci organizácie ETUCE (European Trade Union Committee for Education – Európsky odborársky výbor pre vzdelávanie), sa vykonáva pravidelný prieskum v Európskej únii, ktorého cieľom je aj identifikácia stresorov v práci učiteľa. Za obdobie rokov 2008–2011 sa do výskumu zapojilo 499 škôl a 5.461 učiteľov z európskych štátov. Išlo o dotazníkovú online formu (COPSOQ – Kopengaenov psychologický dotazník), učitelia odpovedali na otázky z rôznych kategórií (emocionálna záťaž, rola učiteľa, spätná väzba, kvalita vedenia a pod.). Výsledky sa v jednotlivých štátoch významne odlišovali, napr. učitelia z Dánska a Španielska uviedli nízku emocionálnu záťaž (emotional demands) v práci. Naopak – učitelia z Estónska a Litvy uviedli vysokú emocionálnu záťaž, ktorá je súčasťou ich pracovných činností. Z výsledkov tiež vyplýva, že napr. rolu učiteľa a jej dôležitosť (clarity of their role) najlepšie vnímali učitelia z Bulharska a najmenej učitelia z Belgicka, Holandska alebo z Veľkej Británie.

Na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže sa používajú viaceré metodiky. Súčasťou zaužívaných štandardizovaných metód sú výskumné nástroje, ktoré sú všeobecne využiteľné pre všetky profesie. Na vyhľadávanie konkrétnych problémov u učiteľov ide však o metódy, ktoré nepokrývajú všetky aspekty pracovnej záťaže učiteľa. Medzi najznámejšie všeobecné nástroje patrí štandardná metóda pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska senzorickej a mentálnej psychickej záťaže [18, 19]. Súčasťou súboru metód je hodnotenie mentálnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok, hodnotenie podľa Meistera a posúdenie senzorickej záťaže. Tento manuál metodík je súčasťou platnej legislatívy na Slovensku [20]. Viacerí autori vo svojich prácach využili iné metódy, napr. dotazník Maslachovej inventár vyhorenia [21] so zameraním na prevenciu burnout syndrómu. Vo viacerých prácach bol tiež použitý dotazník Percipovaného stresu (PSS) [12, 22], Meisterov dotazník [23, 24] a iné. Dotazník TSI bol preložený, validovaný a využitý ako hodnotiaci nástroj vo viacerých štátoch sveta. Kourmousi et al. validovali dotazník a hodnotili psychickú záťaž zo vzorky 3447 gréckych učiteľov [12]. Hanif et al. v roku 2003 preložili a validovali dotazník na vzorke 120 pakistanských učiteľov [13]. Autori vo všetkých prípadoch potvrdili spoľahlivosť výskumného nástroja a využiteľnosť tohto hodnotiaceho nástroja v praxi.

Na základe štúdia dostupnej literatúry sme vyhodnotili dotazník TSI ako vhodný nástroj pre subjektívne hodnotenie stresu v odvetví školstva pre podmienky Slovenska, keďže pokrýva viaceré charakteristiky a problémy v práci učiteľa. Naše výsledky, podobne ako uvádzané práce zahraničných autorov, potvrdili spoľahlivosť a vnútornú konzistenciu slovenskej verzie dotazníka TSI (viď Inventár s. 22–24). Výsledkom je špecifický štandardizovaný výskumný nástroj.




Zvýšená psychická záťaž súvisiaca s pracovným prostredím môže mať z dlhodobého hľadiska negatívne psychické dopady (burnout syndróm) a sociál­ne vplyvy (práceneschopnosť), podieľa sa na vzniku chronických ochorení a negatívne ovplyvňuje kvalitu života zamestnanca [25, 26]. V súčasnosti sa kladie na pracoviskách dôraz najmä na fyzickú bezpečnosť a psychická pracovná záťaž je na okraji záujmu zamestnávateľov [27]. Pedagogickí zamestnanci majú vo svojej práci vysokú zodpovednosť, zvýšené nároky na učiteľa potvrdzuje aj aktuálne dianie napr. na školách v Spojených štátoch amerických (USA). Podľa dostupných údajov zo CDC (Centers for Disease Control and Prevention), sú násilie a streľba na školách významný verejnozdravotný problém [28]. Každý rok zomrie v USA v dôsledku týchto útokov mnoho detí a adolescentov. Učiteľ v takomto školskom prostredí musí disponovať určitým stupňom reziliencie a psychosociálnej odolnosti. Súvisí to najmä s možným výskytom ohrozenia života. Kolektív autorov zo Strednej Ameriky uvádza, že učitelia, ktorí prežili násilie na školách alebo prekonali posttraumatickú stresovú poruchu, sú náchylnejší na vznik syndrómu vyhorenia [29].

Aktuálnosť problematiky potvrdzuje aj snaha európskych pracovných skupín o harmonizáciu hodnotenia a prevencie stresu a psychosociálnych rizík na pracovisku [1, 2]. Neodmysliteľnou súčasťou prevencie dopadov nadmernej psychickej záťaže je hodnotenie rizík a následný návrh preventívnych opatrení. V rámci skríningu pracovnej psychickej záťaže učiteľov plánujeme preto rozšíriť súbor respondentov a overiť vhodnosť skríningového využitia tohto výskumného nástroja (dotazník TSI) na väčšej vzorke. Ďalším cieľom je doplniť hodnotenie subjektívnej odozvy meranej dotazníkom o objektivizáciu psychickej záťaže, napr. analýzou salivárneho kortizolu. Táto neinvazívna vyšetrovacia metóda sa ukazuje ako možný spôsob objektivizácie psychickej záťaže, v posledných rokoch bolo uverejnených už niekoľko prác o využití stanovenia salivárneho kortizolu pri posudzovaní psychickej záťaže [23, 24].

ZÁVER

Dotazník TSI môže byť vhodný nástroj na hodnotenie subjektívnej odozvy na psychickú záťaž učiteľov. Poskytuje informácie o špecifických zdrojoch záťaže učiteľa, zohľadňuje rôzne charakteristiky ako sebaúčinnosť (self efficacy), manažment v triede (classroom management practices), pozitívnu afektivitu (positive affectivity) a ďalšie [12]. Identifikácia konkrétnych stresorov v práci učiteľa pomáha orientovať sa v prevencii psychickej pracovnej záťaže. Výsledkom môže byť konkrétny návrh preventívnych opatrení na individuálnej a organizačnej úrovni.

Do redakce došlo dne 27. 3. 2018.

Do tisku přijato dne 6.4. 2018.

Adresa pro korespondenci:

Mgr. Róbert Čecho

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin

Univerzita Komenského Bratislava

Malá Hora 11149/4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: uvzd@jfmed.uniba.sk


Zdroje

1. EU-OSHA. Second European Survey of Enterprises on New and Emerging Risks (ESENER – 2). Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2015, 8 p. ISBN 978-92-9240-608-0. [cit.2018-03-20]. Dostupný z www: https://osha.europa.eu/

2. EU-OSHA. OSH in figures: Stress at work — facts and figures, European Risk Observatory Report. European Agency for Safety and Health at Work (EU-OSHA). 2013 -03-17. [cit.2018-03-20]. Dostupný z www: https://osha.europa.eu//en/publications/reports/TE-81-08-478-EN-C_OSH_in_figures_stress_at_work.

3. Skaalvik, E. M., Skaalvik, S. Teacher stress and teacher self-efficacy as predictors of engagement, emotional exhaustion, and motivation to leave the teaching profession. Creative Education, 2016, 7, p. 1785–1799.

4. Hrušková, M., Strýčková, M., Buchancová, J., Cigániková, Z. Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže u profesií v domovoch sociálnej starostlivosti, v nemocnično-poliklinickom zariadení a vo vybraných nezdravotníckych oblastiach. Pracovní Lékařství, 2012, 64, p. 147–155.

5. Buchancová, J., Vargová, A., Květenský, J., Klimentová, G. Profesionálny stres, syndróm z profesionálneho vyhorenia „karoši“ a infarkty myokardu ako pracovné úrazy. Slovenský lekár, 2001, 11, p. 259–265.

6. Chan, D. Stress, Self -Efficacy, Social Support and Psychological Distress among Prospective Teachers in Hong Kong. Educational Psychology, 2002, 22, p. 557–569.

7. Liu, S. , Onwuegbuzie, A. J. Chinese teachers’ work stress and their turnover intention. International Journal Educational Research, 2012, 53, p. 160–170.

8. Siegrist, J. Applying Occupational Health Theories to Educational Stress and Health: Evidence from the Effort-Reward Imbalance Model. In: McIntyre, T., McIntyre, S., Francis, D. (eds) Educator Stress, Springer, Cham, 2017: 223–235. ISBN 978-3-319-53051-2.

9. Tang, C. S. K. , Au, W. T., Schwarzer, R., Schmitz, G. Mental health outcomes of job stress among Chinese teachers. Journal of Organisational Behaviour, 2001, 22, p. 887–910.

10. Howard, K., Haskard-Zolnierek, K., Johnson, A., Roming, S., Price, R., Cobos, B. Somatization disorder and stress in teachers: a comprehensive occupational health evaluation. Journal of Applied Biobehavioral Research, 2017, 22, p. e12105, 11p.

11. Fimian, M. J. Note on reliability of the Teacher Stress Inventory. Psychological Reports, 1986, 59, p. 275–278.

12. Kourmousi, N., Darviri, C., Varvogli, L., Alexopoulos, E. C. Teacher Stress Inventory: validation of the Greek version and perceived stress levels among 3,447 educators. Psychology Research and Behavior Management, 2015, 8, p. 81–88.

13. Hanif, R., Pervez, S. Translation and Adaptation of Teacher Stress Inventory. Pakistan Journal of Psychological Research, 2003, 18, p. 45–58.

14. Asa, F. T., Lasebikan, V. O. Mental Health of Teachers: Teachers’ Stress, Anxiety and Depression among Secondary Schools in Nigeria. International Neuropsychiatric Disease Journal, 2016, 7, p. 1–10.

15. Muniz, J., Hambleton, R. K. Directions for the translation and adaptation of tests. Papeles del Psicologo, 1997, p. 63–70.

16. Hassard, J., Teoh, K. R., Visockaite, G., Dewe, P., Cox, T. The cost of work-related stress to society: A systematic review. Journal of Occupational Health psychology, 2018, 23, p. 1–17.

17. ETUCE European Trade Union Committee for Education. Teachers’ work-related stress: Assessing, Comparing and Evaluating the Impact of Psychosocial Hazards on Teachers at their Workplace. 2011, p. 1–28. [cit.2018-03-20]. Dostupný z www: http://etuce.homestead.com/Publications2011/WRS_Brochure_Final_ENG_doc.pdf

18. Hladký, A., Matoušek, O. Štandardná metodika na hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska neuropsychickej záťaže. Acta Hygienica, Epidemiologica et Microbiologica, 1990, p. 54.

19. Hladký, A., Židková, Z. Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Metodická príručka. Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.

20. Vyhláška MZ SR č.542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

21. Yu, X., Wang, P., Zhai, X., Dai, H., & Yang, Q. The effect of work stress on job burnout among teachers: The mediating role of self-efficacy. Social Indicators Research, 2015, 122, p. 701–708.

22. Walvekar, S. S., Jeevan, G. A., Basavaraj, B. D. Study on serum cortisol and perceived stress scale in the police constables. Journal of Clinical and Diagnostic Research, 2015, 9, p. BC10–BC14

23. Šušoliaková, O., Šmejkalová, J., Papršteinová, M., Reboš, M. Occupational Mental Stress Assessment of Elementary School Teachers and Firefighters–Rescuers. The New Educational Review, 2013, 31, p. 94–104.

24. Šušoliaková, O. The assessment of occupational stress and quality of life in teachers of the 2nd level of elementary schools. 2014, 127 p. [dizertačná práca].

25. Montgomery, C., Rupp, A. A. A meta-analysis for exploring the diverse causes and effects of stress in teachers. Canadian Journal of Education/Revue canadienne de l‘éducation, 2005, 28, p. 458–486.

26. Nieuwenhuijsen, K., Bruinvels, D., Frings-Dresen, M. Psychosocial work environment and stress-related disorders, a systematic review. Occupational Medicine, 2010, 60, p. 277–286.

27. Vévodová, Š., Vévoda, J., Nakládalová, M., Reimerová, K. Psychická bezpečnost práce. Pracovní Lékařství, 2015, 67, p. 25–29.

28. Shaull, L. Substantial and unacceptable: nearly 1300 children and adolescents aged 17 years or younger die in gun homicides and suicides each year, and a further 5790 are treated for gunshot wounds. A multifaceted approach is needed to control guns. Lancet, 2016, 387, p. 1847–1855.

29. Rojas-Flores, L., Herrera, S., Currier, J. M., Foster, J. D., Putman, K. M., Roland, A., Foy, D. W. Exposure to violence, posttraumatic stress, and burnout among teachers in El Salvador: Testing a mediational model. International Perspectives in Psychology: Research, Practice, Consultation, 2015, 4, 2, p. 98.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 1-2

2018 Číslo 1-2

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
nový kurz
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se