XXIX. kongres pracovného lekárstva so zahraničnou účasťou


Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 62, 2010, No. 1, s. 30-48.
Kategorie: Kongres

Banská Bystrica 11. – 12. septembra 2009

Súhrny prednesených sdelení

Legáth, Ľ.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice

Choroby z povolania v Slovenskej republike z pohľadu klinického pracovného lekárstva

Výskyt hlásených chorôb z povolania a profesionálnych otráv je indikátorom ich vývoja a dôležitým faktorom pri hodnotení účinnosti primárnej prevencie a zdravotnej starostlivosti o zdravie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. V roku 2008 bolo v Slovenskej republike hlásených 433 prípadov novozistených chorôb z povolania a profesionálnych otráv. Oproti roku 2007 došlo k poklesu hlásených chorôb z povolania o 146 prípadov, čo reálne predstavuje pokles o 25,4 % dosahujúci druhú najnižšiu úroveň hlásených chorôb z povolania za posledných 10 rokov. Aj napriek zaznamenanému poklesu v absolútnych číslach, najväčší podiel na chorobách z povolania v roku 2008 má choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 195 hlásení, čo predstavuje 45,45 % celkového počtu hlásených profesionálnych ochorení. V porovnaní s rokom 2007, pri percentuálnom zastúpení 45,40 %, pozorujeme naďalej mierne stúpajúci trend najčastejšie hlásenej choroby z povolania. Na druhom mieste v roku 2008, podobne ako to bolo v  období od roku 1998, sa aj pri celkovom poklese na 79 hlásených prípadov (t. j. o 49 % v porovnaní s rokom 2007), umiestnilo ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, ktoré predstavuje 18,4 % z celkového počtu chorôb z povolania na Slovensku.

Najčastejšou diagnózou evidovanou NCZI hlásenou primárne pod položkou 29 boli neuropatie. Po neuropatiach ďalšou položkou hlásenou boli entezopatie, pričom v 15 % boli v zmysle medzinárodnej klasifikácie hlásené ochorenia pod položkou X 50-preťaženia a námahové alebo opakované pohyby – čo neumožňuje validizovať klinický nález alebo diagnózu ochorenia. Z najčastejšie hlásených neuropatií bol syndróm karpálneho tunela. Pri druhej najčastejšie verifikovanej diagnóze v rámci hlásenej ChzP pod položkou 29 sa objavuje okrem uvedených epikondylitíd položka M 70-choroby súvisiace s používaním a nadmerným používaním a tlakom, ktorá taktiež neumožňuje uviesť klinickú diagnózu ochorenia.

Najčastejšou diagnózou v položke 28 – dokumentovanou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10 – boli iné poruchy artérií, arteriol a kapilár zatriedených inde. Otázkou ostáva použitie položky T 75.2-traumatický syndróm vazospazmu pri účinkoch vibrácií.

Podobne ako v roku 2007 boli najčastejšie chorobou z povolania postihnutí pracujúci medzi 45.–54. rokom života, čo predstavuje 48,7 % hlásených chorôb z povolania.

Pri analýze jednotlivých profesií bol v SR najvyšší výskyt chorôb z povolania v celkovom počte 130 u robotníkov pri ťažbe surovín a stavebných robotníkov. Najvyšší výskyt chorôb z povolania podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností v roku 2008 bol v priemyselnej výrobe – 211 hlásení, v ťažbe a dobývaní – 94 hlásení, v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve – 54 hlásení. Na rozdiel od roku 2007 v poradí ďalším odvetvím bolo zdravotníctvo.

Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, je poradie krajov nasledujúce: 1. Banskobystrický, 2. Košický, 3. Trenčiansky, 4. Žilinský, 5. Bratislavský, 6. Trnavský, 7. Prešovský a 8. Nitrian-sky. Pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania v jednotlivých krajoch, bol výskyt chorôb z povolania v roku 2008 najvyšší v Košickom kraji – 138 hlásení, v Banskobystrickom kraji – 120 hlásení, Žilinskom kraji – 101 hlásení. Na základe analýzy údajov úradov verejného zdravotníctva bolo v roku 2008 hlásených 285 ChzP u pracovníkov bez vyhlásenia rizikovej práce, čo predstavuje z celkového počtu 66 % prehodnocovaných prípadov. Pri zhodnotení podľa jednotlivých položiek vidíme, že iba v prípade pneumokonióz (silikózy a azbestózy) a sporadicky hlásenej intoxikácii halogenizovanými uhľovodíkmi neboli priznané profesionálne ochorenia bez vyhláseného rizika (kategórie 3 a 4). Predbežné údaje analýzy ChzP potvrdzujú reálnu potrebu realizácie preventívnych prehliadok nielen v profesiách s vyhláseným rizikom v kategórii 3 a 4.

Opätovne je nutné konštatovať, že zistená záchytnosť chorôb z povolania neodráža už predpokladaný výskyt ochorení vznikajúcich v súvislosti s prácou, s prihliadnutím na už diskutovanú diagnostiku ochorení. S tým súvisí aj nedostatočná edukácia terénnych pracovísk už zriadených pracovne zdravotných služieb. Možné riešenie vidíme už v spomínanej dôslednejšej implementácii položiek ostatných krajín centrálnej Európy a Európskeho zoznamu chorôb z povolania.

Fabiánová, E.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica

Výzvy pre preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu

Odbor preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie má ciele a predmet činnosti stanovené v koncepcii odboru schválenej Ministerstvom zdravotníctva SR. Hlavným poslaním odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie je prispôsobenie práce človeku. Výkon vlastných činností je realizovaný odbornými pracovníkmi v sieti RÚVZ v SR, ale aj tímami pracovníkov pracovných zdravotných služieb, ktorí pracujú priamo pre zamestnávateľov v záujme ochrany zdravia zamestnancov.

Presadzovanie cieľov ochrany zdravia človeka pri práci je obsiahnuté v národných stratégiách a dokumentoch, napr. Programové vyhlásenie vlády, Koncepcia BOZP v SR, Národný program podpory zdravia, Akčný plán pre prostredie a zdravie, ako aj v medzinárodných dokumentoch, napr. Stratégia EÚ na roky 2007–2012, Globálny akčný plán pre ochranu zdravia pri práci Svetovej zdravotníckej organizácie. Špecifické otázky ochrany zdravia pri práci sú premietnuté do programov a projektov úradov verejného zdravotníctva a zameriavajú sa na znižovanie rizikovosti práce, na zvýšenie úrovne ochrany zdravia pri práci s nebezpečnými faktormi, ako sú karcinogény, mutagény, toxické a veľmi toxické látky, ako aj na prevenciu najčastejších a najzávažnejších ochorení v súvislosti s prácou – DNJZ, choroby z vibrácií, nádorové ochorenia. V práci sa uplatňujú epidemiologické, toxikologické metódy a opatrenia štátneho zdravotného dozoru a priameho výkonu štátnej správy. Dôležitá je účasť na tvorbe a úprave legislatívnych predpisov v SR a Smerníc EÚ – v súčasnosti tretí zoznam limitov expozície chemickým látkami, príprava novej legislatívy pre limity pre karcinogény uplatňujúca mechanistické poznatky, príprava nových predpisov na prevenciu muskuloskeletálnych poškodení z práce. Výzvou je aj zapojenie sa do výskumu v oblasti pôsobenia a hodnotenia expozície nanočasticiam.

V príspevku je podaný prierezový pohľad na vývoj stavu rizík vo vzťahu k zamestnanosti aj problematika distribúcie odborných síl na riešenie problematiky zdravia pri práci. Zdôraznená je nutnosť úzkej, efektívnej spolupráce s klinickým pracovným lekárstvom ako aj s ostatnými odbormi verejného zdravotníctva.

Urbanček, S.1, Fetisovová, Ž.2, Vilček, R.3,Vrtíková, E.4

1Dermatovenerologická klinika a 3Oddelenie pracovného lekárstva, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica; 2Dermatovenerologická klinika, MFN Martin; 4Dermatovenerologické oddelenie, FN Nitra

Profesionálne dermatózy z kovoobrábacích zmesí

Kovoobrábacie zmesi sú jednou z najčastejších príčin profesionálnych kontaktných alergických a iritačných dermatitíd. Prípravky používané v súčasnosti sú prevažne syntetické, alebo polosyntetické, emulgovateľné, s obsahom biocídov, emulgátorov a iných aditív.

Autori prezentujú retrospektívnu analýzu zameranú na pôvod a charakter profesionálnych dermatitíd z kovoobrábacích kvapalín za obdobie rokov 2000–2007 v Banskobystrickom, Žilinskom a Nitrian-skom kraji.

Kovoobrábacie kvapaliny predstavovali v uvedenom období najčastejšiu príčinu kontaktných dermatitíd a tvorili druhú najväčšiu skupinu v rámci všetkých profesionálnych dermatóz. Z celkového počtu 294 dermatóz, 45 (33 mužov a 12 žien) bolo vyvolaných kovoobrábacími kvapalinami. Výskyt dermatitíd korešpondoval s regionálnym výskytom strojárskeho priemyslu. 34 pacientov bolo testovaných špeciálnou sadou kovoobrábacích zmesí Trolab®. V uvedenej sade bola zachytená1 x pozitivita na nasledujúce alergény: chloroxylenol, triclosan, amerchol L101, dichlorofén, propylénglycol metyléne (bis-methyl oxazolidín) a kyselina abietová.

Vyvolávateľmi boli výlúčne emulgované (syntetické) kvapaliny. Najčastejšími boli Cimstar MB 604 u siedmich a Sintolin EBD u piatich pacientov. V 28 prípadoch išlo o alergickú, v 17 o iritačnú kontaktnú dermatitídu. U 28 pacientov bola postihnutá dominantná ruka, u zvyšných 17 obe ruky/predlaktia. Vo väčšine prípadov bolo typické dorzálne postihnutie rúk.

Kovoobrábacie zmesi boli najčastejšou príčinou profesionálnych kontaktných dermatitíd v uvedených troch regiónoch Slovenska. Autori zdôrazňujú vysokú právnu zodpovednosť pri posudzovaní choroby z povolania, pričom upozorňujú na špecifiká a problémy, ktoré sa v súvislosti s kovoobrábacími zmesami vyskytujú.

  1. Exaktná detekcia alergénov v kovoobrábacej zmesi. Presné zloženie kvapaliny zostáva pre lekára neznáme. V kartách bezpečnostných údajov majú zloženia iba všeobecný charakter, pričom nie je možné zistiť, či zmes obsahuje pozitívne testovaný alergén, alebo nie. V uvedenom prípade odporúčajú autori kontaktovať výrobcu kvapaliny.
  2. Nejednotnosť pri testovaní kovoobrábacích zmesí.

V súčasnosti neexistuje konzenzus pri postupe testovanie kovoobrábacích zmesí Dôsledkom toho je i významná literárna variabilita v incidencii alergickej (3–50%) a iritačnej kontaktnej dermatitídy (21–80%). Rôzni terénni dermatológovia testujú kvapaliny rôznymi spôsobmi. Výsledky týchto testovaní sa vo všeobecnosti akceptujú pri posudzovaní profesionálnej dermatózy. Otázkou zostáva, či všetci pozitívne testovaní pacienti boli reálne pozitívni. Autori apelujú na unifikáciu spôsobu testovania.

Legáth, Ľ., Perečinský, S., Varga, M.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice

Úskalia v diagnostike profesionálnej astmy

V období od r. 1999 bolo na klinike hospitalizovaných viac ako 800 pacientov za účelom objektivizácie diagnózy bronchiálnej astmy.

V 3 prípadoch išlo o pacientov s pozitívnym auskultačným nálezom, ktorý nekoreloval s funkčným obrazom typickým pre obštrukciu dýchacích ciest. Bronchoprovokačný test histamínom ani bicyklová ergometria nepotvrdili prítomnosť bronchiálnej hyperreaktivity. Modifikovaným 6-hodinovým PEF monitoringom ani v jednom prípade nebola zistená signifikantná variabilita hodnôt vrcholového výdychového prietoku s typickým poklesom v ranných hodinách. Vyšetrením indukovaného spúta nebola verifikovaná prítomnosť eozinofilov, nebol potvrdený eozinofilný zápal, charakteristický pre bronchiálnu astmu. U všetkých pacientov boli prítomné priame a nepriame známky svedčiace pre dysfunkciu hlasivkových väzov s anamnézou dyspnoe a neproduktívneho kašľa, auskultačným nálezom stridorózneho dýchania, často asociovaného s ochorením horných dýchacích ciest bez korelátu s funkčným vyšetrením pľúc. V prípade pacientky boli laryngoskopickým vyšetrením verifikované krátkodobé vôľové uzávery hlasivkovej štrbiny pri ergometrii s obrazom „posterior glottic chink“.

V prípade 49-ročnej pacientky priamy test bronchiálnej hyperreaktivity po podaní poslednej dávky histamínu nepotvrdil jej prítomnosť. Po podaní 2 dávok Salbutamolu dochádza k signifikantnému vzostupu FEV1 – čo ukazuje na latentný bronchospazmus. Opakovanými spiroergometrickými vyšetreniami – nepriamym testom bronchiálnej hyperreaktivity došlo k signifikantnému poklesu FEV1 – bola verifikovaná prítomnosť hyperreaktivity – potvrdená diagnóza bronchiálnej astmy, po objektivizácii pracovnej anamnézy hlásená ako choroba z povolania.

Dôležitou súčasťou diferenciálnej diagnostiky profesionálnych ochorení sú expozičné testy. V prípade profesionálnej astmy nezastupiteľné miesto pritom majú sériové nešpecifické testy bronchiálnej hyperreaktivity, ktoré prezentujú autori na príklade 42--ročnej pacientky. Priebeh hospitalizácie po expozičnom teste so sporadickým nálezom spastických fenoménov na konci exspíria, bronchoprovokačný test s poklesom FEV1 a s pozitívnym bronchodilatačným efektom (dif. FEV1 = +24 %), hraničný bronchodilatačný test, prítomnosť eozinofilov v histologickom vyšetrení sliznice stien bronchov suponujú diagnózu bronchiálnej astmy, hlásenej ako choroba z povolania.

Legáth, Ľ., Labus, J., Perečinský, S., Varga, M.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a FN LP, Košice

Latentný bronchospazmus a bronchiálna hyperreaktivita

Definícia bronchiálnej astmy v pokojnom štádiu pri intermitentej forme spočíva v prítomnosti bronchiálnej hyperreaktivity (hyperresponzivity), spojenej s eozinofilným zápalom dýchacích ciest. Táto hyperreaktivita sa prejavuje bronchospazmom, spôsobenom vyvolávačmi z oblasti fyzikálnych a chemických látok, pôsobiacich na dýchací systém a na organizmus.

Dôkaz tohoto stavu aj v pokojovom štádiu astmy poskytuje bronchoprovokačný test. Jeho realizácia i interpretácia sú dnes ustálené podľa širokého konsenzu európskych i amerických odborných lekárskych spoločností. Bronchoprovokačný test spočíva v inhalačnom podávaní zvyšujúcich sa koncentrácií v „double dose“ histamínu alebo metacholínu, s predpokladom ich sedimentácie a kumulačných dávok s pozitivitou poklesu FEV1 pod 20 % východzej hodnoty.

Prezentovaná štúdia zahŕňa pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na klinike za účelom diferenciálnej diagnostiky bronchiálnej astmy profesionálnej aj neprofesionálnej etiológie. Celkovo bolo realizovaných 770 nešpecifických bronchoprovokačných testov histamínom a metacholínom. Test bol považovaný za pozitívny, ak nastal pokles FEV1 o 20 % bazálnej hodnoty. Z vyššie uvedenej skupiny sme potom sledovali súbor 46 pacientov (16 mužov a 30 žien vo veku 18–68 rokov, priemer 39,4 rokov), u ktorých nedošlo k poklesu FEV1 o 20 % bazálnej hodnoty, ale po podaní inhalačného beta-2-mimetika došlo k vzostupu FEV1 o ≥ 20 % oproti hodnote FEV1 nameranej po najvyššej koncentrácii histamínu, resp. metacholínu.

Realizáciou bronchoprovokačného testu sme získali okrem jednoznačných diagnostických podkladov s typickým pozitívnym a negatívnym výsledkom aj krivky, ktoré pri podrobnejšom skúmaní majú aj niektoré iné znaky, spoločné pre túto skupinu. Ide o negatívny výsledok bronchoprovokačného testu podľa medzinárodných kritérií, kedy krivka hodnôt FEV1 neklesla pod 20 % ani pri najvyšších kumulatívnych dávkach a koncentráciách histamínu alebo metacholínu, vykazuje však sústavný mierny pokles posledných bodov pri najvyšších koncentráciách a po ukončení uvedených látok po podaní beta-sympatikomimetík došlo nielen k návratu hodnoty FEV1 na východziu 100% hodnotu, ale k značnému prevýšeniu, čím počet pozitívnych pacientov s bronchiálnou hyperreaktivitou stúpol z 24,8 % na 30,8 %.

Signifikantný bronchodilatačný efekt beta-2-mimetika dokazuje napriek negativite bronchoprovokačného testu prítomnosť bronchiálnej reaktivity verifikujúcej diagnózu bronchiálnej astmy. Túto skutočnosť potvrdil aj bronchoskopický nález a biopsia sliznice bronchov s eozinofilnou infiltráciou.

Autori za dôvod tohto javu považujú už existujúcu latentnú hyperreaktivitu, v dôsledku ktorej bronchy nedokážu viac reagovať na ďalší bronchokonstrikčný podnet.

Bátora, I.1, Belovičová, M.2

1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, Bratislava; 2Národné referenčné centrum pre chronické hepatitídy SZU, Bratislava

Patologické pečeňové testy v ambulancii pracovného lekára

Neustále sa rozširuje spektrum toxických látok, ktorému je človek exponovaný v pracovnom procese ale i doma (domáca hygiena, hobby, záhradníčenie). Pečeň, ako orgán hrajúci kľúčovú rolu v biotransformácii xenobiotík, je tak vystavená stúpajúcemu riziku poškodenia. Kým Moeschlin v r. 1980 odhadoval počet hepatotoxických látok na 100, Farrell uvádza v r. 1994 už 600 látok. Napriek postupne sa zlepšujúcemu monitorovaniu pracovného prostredia a vyhodnocovaniu miery rizika („risk assessment“) nevieme dnes spoľahlivo detegovať potenciálne hepatotoxické látky ani v priemysle či poľnohospodárstve, a tak predchádzať poškodeniu pečene. Neexistuje všeobecne akceptovaný zoznam chemických látok poškodzujúcich pečeň. V pracovnom lekárstve je v súčasnosti zdrojom informácii o hepatotoxických látkach predovšetkým databáza ATSDR (Agency for Toxic Substances and Disease Registry), ktorá v poslednom vydaní (január 2009) uvádza 55 priemyslových potenciálne hepatotoxických látok aj s údajom o minimálnej rizikovej koncentrácii (Minimal Risk Level, MRL) pri rôznych cestách vstupu do organizmu [1]. Najviac sú zastúpené organické rozpúšťadlá na čele s najtoxickejšími chlórovanými uhľovodíkmi (chlorid uhličitý a ďalšie). Pri najčastejšie používanom rozpúšťadlo toluéne je uvedený len jeho neurotoxický efekt. Databáza Haz-Map [2] uvádza v poslednej revízii (jún 2009) 22 primárne a až 542 sekundárne hepatotoxických látok.

Špecifikami profesionálnej expozície hepatotoxickým látkam, ktoré sťažujú skorú detekciu poškodenia pečene, je napr. skutočnosť, že poškodenie pečene sa najčastejšie zistí ako náhodný nález u asymptomatického jedinca pri preventívnej prehliadke, expozícia hepatotoxickej látke je nízka a dlhotrvajúca („low-level long – term exposure“), zriedka ide o expozíciu jednej látke a cesta vstupu do organizmu je kombinovaná (koža, pľúca, GIT). Priemyslové xenobiotiká vyvolávajú poškodenie pečene, ktoré nie je špecifické a patognomické, ako je toxická hepatitída, steatóza, nekróza, fibróza, cirhóza až karcinóm pečene. Pri absencii špecifického markera k etiologickému agens sa často dospeje len „per exclusionem“, kedy popri vírusových hepatitídach, liekoch a pod. treba na 1. mieste vylúčiť najčastejšiu príčinu patologických „pečeňových testov“ v priemyslovej toxikológii – alkohol, čo môže byť problematické napriek viacerým v súčasnosti používaným diagnostickým algoritmom. Autori poukazujú na zákerne prebiehajúce chronické nealkoholické poškodenie pečene (NASH, nealkoholická steatohepatitída) s prevalenciou až 7–9 % v Európe, prebiehajúce asymptomaticky pod obrazom mierne zvýšených aminotransferáz. Navrhujú postup pri diagnostike poškodenia pečene v ambulancii pracovného lekára a kritériá, kedy treba konzultovať hepatológa. Prezentujú výhody najnovšej neinvazívnej diagnostiky pokročilejších poškodení pečene – tranzientnej elastografie.

Literatúra

  1. http//www.atsdr.cdc.gov/mrls.html
  2. http://hazmap.nlm.nih.gov/cgi-bin/hazmap

Varga, M., Legáth, Ľ.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice

Prínos spiroergometrických vyšetrení pri sledovaní funkčného stavu u pacientov so silikózou pľúc

Kardiopulmonálne záťažové testy (CPET) sú všeobecne aplikovanou metodikou v každodennej klinickej praxi, používané na vyšetrenie kardiálnych a pľúcnych ochorení. Mnoho autorov sa zameralo na sledovanie funkčného stavu počas záťaže u pacientov s rôznymi pľúcnymi ochoreniami [1], avšak je málo prác zameraných na sledovanie záťažových pľúcnych parametrov u pacientov so silikózou pľúc [2].

Cieľom tejto štúdie bolo získanie informácií o parametroch získaných počas spiroergometrického vyšetrenia a ich porovnanie u pacientov so silikózou pľúc, s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc s klasifikáciou poškodenia podľa Globálnej iniciatívy pre obštrukčné ochorenie pľúc (CHOCHP GOLD) a zdravých probandov. Spiroergometrické vyšetrenia boli realizované metodikou podľa odporúčaní Americkej hrudníkovej spoločnosti (ATS) a Americkej akadémie pľúcnych lekárov (ACCP) [3]. Ďalej boli sledované spirometrické hodnoty pred testom (FVC, FEV1/FVC, MEF25-75, PEF), realizovali sa odbery krvných plynov pred a po ukončení záťaže (pH, pO2, pCO2, BE, saturácia O2) a samotné spiroergometrické parametre v kľude, počas dosiahnutia anaeróbneho prahu, na vrchole záťaže a v zotavovacej fáze (spotreba kyslíka – VO2, spotreba kyslíka na kg hmotnosti – VO2/kg, výdaj CO2 – VCO2, kyslíkového pulzu – O2 pulz, dychový objem – Vt, ventilácia – VE, BR, pomer mŕtveho priestoru k dychovému objemu – VD/VT a ďalšie). V súbore sme analyzovali 47 pacientov s diagnózou silikózy (v 9 prípadoch komplikovaná silikóza, v 30 jednoduchá silikóza, u 3 pacientov bola verifikovaná siderosilikóza, v 1 prípade uhľokopská silikóza a v 4 prípadoch boli preukázané RTG znaky nedosahujúce stupeň odškodnenia). Koincidencia CHOCHP v súbore silikotických pacientov bola v 15 prípadoch (GOLD I-8, GOLD II-5 a GOLD III-2). V súbore sme ďalej analyzovali 19 pacientov s CHOCHP (3 prípady GOLD III, 3 pacienti GOLD II, 10 GOLD I a v 3 prípadoch GOLD 0) a 31 zdravých probandov bez subjektívne udávaných obtiaží s dýchaním.

VO2 u silikotikov vs. zdravých pri dosiahnutí anaeróbneho prahu boli signifikantne nižšie hodnoty v l/min. (1,10 Ī 0,35 vs. 1,39 Ī 0,43, p = 0,003), pri porovnaní hodnôt zdravých vs. CHOCHP však neboli preukázateľné nižšie hodnoty spotreby O2 (1,39 Ī 0,43 vs. 1,43 Ī 0,33, p = n. s.). Pri dosiahnutí maximálnej záťaže boli takisto u silikotikov nižšie dosiahnuté hodnoty VO2 v porovnaní so zdravou populáciou (1,58 Ī 0,58 vs. 2,42 Ī 0,74, p = 0,000002) a takisto neboli preukázané rozdiely medzi zdravými a CHOCHP (2,21 Ī 0,53 vs. 2,42 Ī 0,74, p = n. s.). V 26 prípadoch u silikózy pľúc vs. 5 prípadov u zdravých bola preukázaná kardiopulmonálna reštrikcia pre záťaž (p = 0,00005). Na základe porovnania parciálneho tlaku kyslíka v arterializovanej kapilárnej krvi odobraného z ušného lalôčika bola zisťovaná pozáťažová distribučná ventilačná porucha (PDVP). Druhý stupeň PDVP (dif. pO2 do -2 kPa) bol preukázaný v súbore silikotických pacientov v 7 prípadoch, v 2 prípadoch u zdravých a v žiadnom prípade u pacientov s CHOCHP. Tretí stupeň PDVP (dif. pO2 nad -2 kPa) bol zistený v 2 prípadoch silikotických pacientov, v 1 prípade u zdravých a u pacientov s CHOCHP nebol žiaden prípad. Pri hodnotení difúznej kapacity pľúc pre CO neboli zaznamenané signifikantné rozdiely medzi všetkými sledovanými skupinami (DLCO silikotici 81,61 % Ī 20,9, zdraví 85 % Ī 9,3 a CHOCHP 88,92 % Ī 20,1). Pri sledovaní spirometrických parametrov vyšli na štatisticky signifikantne významné rozdiely všetkých sledovaných parametrov medzi skupinou silikotikov a zdravých a takisto CHOCHP a zdravých (okrem PEF); medzi skupinou silikotikov a CHOCHP nebol zaznamený štatistický rozdiel.

Záver: Pri sledovaní funkčného stavu silikotických pacientov je vhodnejšie sledovanie správania organizmu pri záťaži a nie len sledovanie kľudových parametrov, nakoľko z analýzy nášho súboru vyplýva lepšie odhalenie porúch ventilácie a zásobenia organizmu kyslíkom pri záťaži ako iba v kľudových podmienkach.

Literatúra

  1. American Thoracic Society. Evaluation of impairment/disability secondary to respiratory disorders. Am. Rev. Respir. Dis., 1986,133, s. 1205–1209.
  2. Duvenkamp, I., Bauer, T. T., Schmidt, E. W., Emming, B., Lemke, B., Schultze-Werninghaus, G. Submaximal spiroergometric stress study in patients with mixed dust pneumoconiosis. Pneumologie, 1998, 52 (3), s. 171–177.
  3. American Thoracic Society/American College of Chest Physicians. ATS/ACCP Statement on Cardiopulmonary Exercise Testing. Am. J. Respir. Crit. Care Med., 2003. 167, s. 211–277.

Osina, O.1, Klimentová, G.1, Žigová, A.1, Mikulková, R.1, Valachová, J.1,Garajová, J.1, Bellová, V.1, Buchancová, J.2, Gáliková, E.1, Lupták, J.3

1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, JLF UK, Martin; 2Ústav verejného zdravotníctva, JLF UK Martin; 3Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Lučenec

Výsledky preventívnych vyšetrení sklárov

Sklársky priemysel s výrobou olovnatého skla patrí aj v súčasnosti k výrobným odvetviam, kde sú pracovníci vystavení toxickým účinkom olova. Toxické vlastnosti olova (Pb), jeho hematotoxicita, nefrotoxicita, genotoxicita, neurotoxicita a ďalšie sú dlhodobo známe. Viacročná profesionálna expozícia môže viesť k prejavom chronickej intoxikácie a k ukladaniu Pb do kostí. Polčas uvoľňovania depozitného Pb je až 32 rokov, pri niektorých chorobných stavoch (ochorenia sprevádzané horúčkou, stavy vedúce k acidóze, osteoporóza) môže dôjsť k vyplaveniu Pb z kostí a ku prejavom intoxikácie.

V rokoch 2005–2006 sme na žiadosť zamestnávateľa po odporúčaní RÚVZ Lučenec vykonali cielené lekárske prehliadky v Ss sklárňach, a. s., Poltár so zameraním na zhodnotenie zdravotného stavu pracovníkov exponovaných olovu a ďalším rizikovým faktorov práce.

Pracovníci sa podrobili štandardnému pracovno-lekárskemu vyšetreniu (anamnéza podľa dotazníka, klinické internistické vyšetrenie, odber biologického materiálu na hematologický skríning a biochemicko-toxikologické vyšetrenia). Z biologických expozičných testov sa urobili: stanovenie Pb v krvi, deltaaminolevulovej kyseliny v moči a porfyrínov v moči.

Celkovo bolo vyšetrených 292 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo 252 mužov (86,3 %) 40 žien (13,7 %). Priemerný vek všetkých zamestnancov bol 36,81 Ī 10,18 rokov. Z celkového počtu bolo 127 fajčiarov (43,5 %) a 165 nefajčiarov (56,5 %). Z hľadiska vykonávaných profesií priamo exponovaných Pb bolo vyšetrených 48 fúkačov, 65 lisiarov, 11 tavičov, 8 údržbárov taviacich pecí, 2 naberači a 5 kmenárov. Priemerná expozícia v tejto skupine bola 12,3 Ī 9,6 rokov. Zvyšných 113 zamestnancov pracovalo mimo priamej expozície Pb v profesiách brúsiči, črepári, odnášači, strojníci, majstri, údržbári, prehliadači, pomocní a administratívni pracovníci. V skupine pracovníkov exponovanej Pb sme nezistili klinické ani laboratórne prejavy intoxikácie Pb. Priemerná hodnota plumbémie bola 1,9 Ī 0,6 μmol/l (min. 0,257 μmol/l – max. 3,795 μmol/l). Z celkového počtu 139 priamo exponovaných pracovníkov malo 58 hodnotu plumbémie vyššiu ako 2,0 μmol/l.

Pracovníci, ktorí mali plumbémiu vyššiu ako je BMH 1,9 μmol/l sa podrobili eliminačnej liečbe podávaním Ca edetádu na KPLaT. Vylučovanie Pb močom potvrdilo depo Pb v organizme.

Naše výsledky, ktoré signalizovali zvýšenú expozíciu pracovníkov olovu, potvrdili aj následné merania koncentrácií Pb v ovzduší v januári 2007, kde sa v pevnom aerosóle pracovísk strojnej a ručnej výroby zistili vyššie hodnoty Pb, než je NPEL, 0,15mg/m3 (NV SR 355/2006). Na pracovisku ručnej výroby to bolo 0,26 mg/m3 a strojných linkách od 0,19–0,22 mg/m3.

Súčasťou preventívnych lekárskych prehliadok osôb exponovaných Pb je povinné stanovenie plumbémie, čo sa v bežnej praxi (aj pri existencii PZS v závodoch) nerealizuje. V našej práci potvrdzujeme, že aj v súčasnosti v sklárskej výrobe riziko expozície Pb pretrváva.

Upozorňujeme na nutnosť stanovovania plumbémie pri preventívnych lekárskych prehliadkach a pri zvýšených hodnotách plumbémie realizovať eliminačnú liečbu. Táto je popri uplatňovaní ozdravných opatrení zo strany zamestnávateľa účinnou ochranou zamestnancov pred intoxikáciou Pb.

Bízik, A., Bátora, I.

Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK, Bratislava

Nanotechnológie – zdravotné dôsledky

Autori vo svojej prednáške informovali o aktuálnej problematike vplyvu „nanosveta“ na ľudský organizmus a na možné zdravotné dôsledky z toho plynúce. Nanočastice (NČ) a nanoštruktúry (NŠ) sú častice alebo štruktúry s dostatočne malým rozmerom, kedy ich fyzikálno-chemické vlastnosti sú merateľne odlišné od vlastností pozorovaných v mikrometrickom alebo väčšom veľkostnom rozpätí.

Nanotechnológie (NT) sú technologické postupy využívajúce štruktúry, zariadenia a systémy s nie štandardnými vlastnosťami a funkciami, ktoré sú determinované veľkosťou týchto entít. Kľúčovým parametrom je geometria a veľkosť v nanometrickom rozpätí, veľkosť menšia ako 100 nm. Poznáme dva hlavné nanoškálové prejavy – po prvé, reaktivita častice stúpa s poklesom veľkosti častice a po druhé, stúpa predominancia kvantových efektov a v takom prípade každý atóm alebo molekula má významný dopad na správanie sa celku. Zdroje NČ a NŠ sú primárne prírodné zdroje a sekundárne, buď ako arteficiálne produkty priemyslových procesov, alebo ako umelo a cielene vytvorené NČ a NŠ.

Zdravotné dôsledky, pozitívne alebo negatívne, súvisia s mimoriadnou schopnosťou prieniku NČ do organizmu dýchacími cestami, tráviacim traktom, kožou a následnou distribúciou v celom organizme. Typickým príkladom je depozícia inhalovaného materiálu v pľúcach v závislosti od veľkosti inhalovaných častíc. Štandardne s poklesom veľkosti inhalovaných častíc v „mikrometrickom rozpätí“ stúpa schopnosť prieniku a množstvo deponovaneho materiálu do koncovej oblastí bronchoaleveolárneho systému. So zmenšovaním veľkosti na úroveň „nanoškály“ však prekvapivo klesá schopnosť prieniku a depozície v alveoloch a stúpa depozícia v nasofaryngeálnej oblasti. Z tejto oblasti následne významne stúpa schopnosť penetrácie do CNS. Depozícia NČ ústi do rozvoja oxidatívneho stresu s následnou kaskádou zápalovej reakcie, endoteliálnou dysfunkciou a mikrotromtotizáciou ústiacej do ischemizácie tkaniva a jeho poškodenia. Hoci väčšina štúdii zameraných na zdravotné dôsledky expozície NČ a NŠ bola dokumentovaná zatiaľ prevažne v pokuse na zvieratách a malom počte humánnych štúdií s rozporuplnými výsledkami, podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie pri práci (European Agency for Safety and Health at Work, EU-OSHA, 2008) sa NČ radia medzi desať najväčších zdravotných rizík budúcej dekády minimálne v troch prípadoch. Ako NČ rozličnej proveniencie, NČ ako súčasť exhalátov dieselových motorov a po tretie, človekom produkované minerálne vlákna. EU-OSHA v roku 2008 zhrnula svoje závery a odporúčania do nasledujúcich bodov: najdôležitejší efekt indukovaný NČ je chronický zápal s následnou fibrózou v respiračnom trakte, karcinogenita s možnosťou rozvoja pľúcnych nádorov (podobný účinku častíc v mikrometrickom rozpätí). Biologická závažnosť a toxické dôsledky pre depozíciu v iných orgánoch nie sú zatiaľ dostatočne preukázané, podobne nebol dostatočne preukázaný patologický efekt a penetrácia kožou, nebolo dokázané významnejšie postihnutie očí, pričom sa pripúšťa senzibilizácia s prejavmi kontaktnej dermatitídy.

Vzhľadom k explozívnemu rozšíreniu NČ a NŠ, javí sa ako prioritný pracovno-lekársky problém, vypracovanie vhodných diagnostických postupov na detekciu včasných znakov poškodenia organizmu „nanosvetom“ a vypracovať účinné postupy umožňujúce kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie nepriaznivého vplyvu na ľudský organizmus.

Machartová, V.

Klinika pracovního lékařství LF UK a FN Plzeň

Sledování osob v riziku olova na Klinice pracovního lékařství v Plzni

V minulosti sledovala naše klinika osoby v riziku olova (tj. osoby v rizikové kategorii 2R a výše) prakticky z celého západočeského regionu, v současné době máme možnost sledovat osoby v riziku olova pouze tam, kde máme uzavřenou smlouvu o závodní preventivní péči, nebo nás závodní lékař o toto vyšetření požádal. Došlo tedy ke snížení počtu sledovaných osob.

V druhé části přednášky prezentuji výsledky toxikologie olova u příslušníku Policie ČR (34 osob), o které požádal jejich závodní lékař.

Bátora, I.1, Páv, I.2

1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK, Bratislava; 2Gastroenterologická klinika ŠZÚ, Bratislava

Nepoznaná intoxikácia olovom

Intermitentné akútne bolesti brucha spojené s výrazným meteorizmom bez jasnej klinickej príčiny môžu viesť klinika ku suponovaniu akútnej brušnej príhody s následnou operáciou.

Kazuistika: 32-ročný fajčiar, podnikateľ s oceľovými rúrami, s negatívnou osobnou a rodinnou anamnézou bol preložený z chirurgického oddelenia, kam bol prijatý pre akútne bolesti brucha a kde mu bola vykonaná laparoskopicky apendektómia bez zistenia príčiny bolestí brucha, na Gastroenterologickú kliniku. Pri CT vyšetrení brucha sa zistila len distenzia kľučiek tenkého a hrubého čreva. Pri prijatí bol fyzikálny nález veku primeraný. V laboratórnom náleze bola prítomná mikrocytová anémia ľahkého stupňa, ľahko zvýšené hodnoty celkového a konjugovaného bilirubínu, AST, ALT, GMT a ALP. Vykonanými vyšetreniami (sonografické vyšetrenie brucha, gastroskopické a pankolonoskopické vyšetrenie, enteroklýza, NMRCP) sa nezistila príčina ťažkostí. Pre opakované záchvatové bolesti brucha s výrazným meteorizmom gastroenterológovia vyslovili podozrenie na porfýriu. Pri prítomnosti bazofilného bodkovania erytrocytov a výrazne zvýšenej koncentrácii delta aminolevulovej kyseliny, porfyrínov v moči a neskôr aj olova v krvi po konzultácii s biochemikom a neskôr s pracovným lekárom sa vyslovilo podozrenie na intoxikáciu olovom. Pacient bol preložený na Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie, kde sa ihneď začala i. v. eliminačná liečba chelátom (CHELINTOX, CaNa2-EDTA). Postupne doznievali bolesti brucha, v laboratórnom obraze dominovala vysoká koncentrácia Pb v krvi (1 176,7 μg/l) s rýchlym poklesom (600 μg/l) a stredne ťažká anémia (Hb: 88 g/l). Od druhej hospitalizácie o 2 mesiace neskôr konštatujeme úpravu krvného obrazu a postupný pokles koncentrácie olova v krvi v priebehu ďalších hospitalizácií: IV/2005 – 473,1 μg/l; VII/2005 – 396 μg/l; I/2006 – 318 μg/l; VI/2006 – 278 μg/l; I/2009 – 72 μg/l. Ani podrobnou anamnézou sa nepodarilo odhaliť zdroj intoxikácie.

Záver: Autori popisujú akútnu intoxikáciu olovom neznámej etiológie s dominanciou klinických prejavov akútneho brucha, čo viedlo až k neindikovanej chirurgickej intervencii. Pri liečbe chelátom došlo k rýchlej úprave anémie. Počas celého štvorročného sledovania pacienta nezistili žiadne prejavy poškodenia nervového systému.

Perečinský, S., Legáth, Ľ.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice

Nazálne provokačné testymetodika, hodnotenie

Provokačné testy je možné definovať ako modelovú a simulovanú reprodukciu klinickej odpovede a príznakov určitého orgánu u určitého pacienta, ktoré sú vyvolané určitým alergénom alebo nešpecifickým stimulom v určitej dávke po určitú dobu expozície.

Nazálny provokačný test slúži na zistenie odpovede nosnej sliznice na podráždenie špecifickým alebo nešpecifickým nosným podnetom. V pracovnom lekárstve je ich vykonávanie nevyhnutné predovšetkým na verifikáciu súvislosti medzi anamnestickými údajmi pacienta (kýchanie, rinotok, nazálne dyspnoe) a pracovnou expozíciou.

V prezentácii sú popísané indikácie, podmienky pre vykonávanie nazálnych provokačných testov, metodiky a hodnotenie nešpecifických a špecifických nazálnych provokačných testov využitím objektívnych metód verifikujúcich nazálnu obturáciu.

Význam nazálnych provokačných testov spočíva v diagnostike a objektivizácii príznakov rinitídy, najmä profesionálnej, ktorá musí byť oveľa precíznejšie posúdená. Nazálny provokačný test môže taktiež nájsť uplatnenie pri štandardizácii alergénov pracovného prostredia a pri skúmaní hypersenzitívnych mechanizmov v nosovej sliznici.

Osina, O.1, Mušák, Ľ.2, Buchancová, J.3, Valachová, J.1, Vičanová, M.4

1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, JLF UK a MFN; 2Ústav lekárskej biológie, JLF UK, Martin; 3Ústav verejného zdravotníctva, JLFUK Martin; 4Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava

Monitorovanie zdravotného stavu pracovníkov jaskýň

Na klinike pracovného lekárstva a toxikológie (KPLaT) v Martine sme v rokoch 2003–2006 periodicky sledovali skupinu stálych zamestnancov Správy slovenských jaskýň (SSJ) Liptovský Mikuláš, ktorí boli exponovaní radónu.

Inertný plyn radón (Rn) bol objavený v r. 1900 F. E. Dornom ako piaty radioaktívny prvok. V súčasnosti je známych 36 umelo pripravených a prírodných izotopov, prevažne s veľmi krátkym polčasom rozpadu. Z jeho prírodných izotopov sú najvýznamnejšie 222Rn vznikajúci ako člen rozpadového radu 238U, 220Rn (Torón), ktorý je členom rozpadového radu 232Th a 219Rn (Aktinón) člen rozpadového radu 235U. Všetky izotopy Rn sú alfa rádioaktívne. Z pohľadu humánnej expozície má najväčší význam izotop 222Rn, ktorého polčas rozpadu je 3,823 dňa, pričom energia jeho alfa rozpadu je 5,49 MeV. Táto energia umožňuje alfa časticiam vo vzduchu dolet síce len niekoľko centimetrov, ale pri prieniku cez bunkové jadro môže dôjsť k poškodeniu DNA so vznikom chromozomálnych aberácií. Pri dlhodobej expozícii a dýchaní kontaminovaného vzduchu môže byť izotop 222Rn pre človeka nebezpečný z dôvodu možnej iniciácie nádorových ochorení pľúc. Podľa IARC je 222Rn zaradený do skupiny 1 – humánne karcinogény.

Radón sa v životnom i pracovnom prostredí permanentne uvoľňuje z rôznych prírodných minerálov (uraninit, autunit, torbernit,), hornín (vulkanické horniny, sedimenty) a podzemných vôd. Do organizmu sa dostáva inhalačnou cestou vo forme plynu alebo aerosólov. Vyššie koncentrácie sa môžu vyskytovať v uzatvorených alebo zle vetraných priestoroch, ako sú napr. bane a jaskyne.

Koncentrácia 222Rn v jaskyniach je závislá od cirkulácie vzduchu a ročného obdobia. Sezónne termodynamické zmeny spôsobujú, že koncentrácie radónu v letných mesiacoch sú 3–10-násobne vyššie ako v zime.

V rámci vyšetrení na KPLaT Martin bolo v skupine 15 exponovaných zamestnancov Važeckej, Demänovskej, Bystrianskej a Harmaneckej jaskyne zistené signifikantné zvýšenie celkových chromozomálnych aberácií oproti kontrolnej skupine (2,27 % Ī 0,46 vs. 1,13 % Ī 0,53, p < 0,05). Táto skutočnosť svedčí pre zvýšenú expozíciu genotoxickým látkam so zvýšeným rizikom vzniku nádorového ochorenia.

Napriek týmto faktom prestali byť zamestnanci SSJ periodicky vyšetrovaní na KPLaT v Martine od roku 2007, čo bolo odôvodnené uzatvorením zmluvy s poskytovateľom pracovných zdravotných služieb, ktorý však u zamestnancov nevykonáva sledovanie genotoxicity. Podľa našich informácií vôbec nie sú sledovaní sezónni zamestnanci, ktorí pracujú ako sprievodcovia prevažne v letných mesiacoch a v podzemí strávia väčšinu pracovnej doby. Sú to prevažne mladí ľudia, ktorí sú na poškodenie genetického materiálu účinkom ionizujúceho žiarenia senzitívnejší. U týchto pracovníkov by mala byť vykonaná okrem vstupnej preventívnej lekárskej prehliadky aj cytogenetická analýza periférnych lymocytov pred nástupom do zamestnania a po jeho ukončení.

Perečinský, S., Legáth, Ľ.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice

Profesionálna rinitída v materiáli Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie

V predkladanej štúdii autori prezentujú skupinu pacientov, u ktorých rokoch v 1990–2008 bola na klinike hlásená profesionálna rinitída, resp. ohrozenie vznikom profesionálnej rinitídy. Taktiež analyzujú najčastejšie používané metódy pre diagnostiku profesionálnych rinitíd.

Najvyšší výskyt profesionálnej rinitídy prípadov bol zaznamenaný v potravinárskom priemysle. Najčastejším etiologickým činiteľom bola múka. K ďalším alergénom patril syntetický materiál a bavlna, prach z hospodárskych zvierat a peľ. V čase hlásenia profesionálnej rinitídy bola takmer u jednej tretiny pacientov diagnostikovaná aj pridružená astma.

Z diagnostických metód boli okrem otorinolaryngologického vyšetrenia použité kožné testy, vyšetrenie IgE protilátok, nazálne provokačné testy v laboratórnych podmienkach, resp. priamo na pracovisku. Základnou diagnostickou metódou, na základe ktorej bola potvrdená kauzálna súvislosť rinitídy s pracoviskom, boli vo väčšine prípadov pacientov kožné testy. V 13 % bola diagnóza profesionálnej rinitídy postavená na základe nazálneho provokačného testu, ktorý je najpriekaznejšou metodikou v diagnostickom algoritme profesionálnej rinitídy.

Hettychová, Ľ.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica

Formaldehyd – nové poznatky pre odvodenie expozičných limitov v pracovnom ovzduší a ich praktické uplatňovanie

Formaldehyd (metanol, metylén oxid, metylaldehyd; CAS: 50-00-0) je bezfarebný plyn so štipľavým zápachom. Má široké použitie vo výrobe živíc s močovinou, fenolom a melamínom. Na základe jeho chemickej reaktivity, formaldehyd (FA) sa používa na konzervovanie a dezinfekciu a tiež ako antimikróbna látka v kozmetických výrobkoch. FA je ubikvitárna zložka v životnom prostredí, dôležitá endogénna chemická látka vyskytujúca sa vo väčšine živých foriem, vrátane človeka [IARC, 1995]. Pri kontakte s cieľovým tkanivom spôsobuje lokálne dráždenie, senzibilizáciu, má akútne a chronické účinky, genotoxické a cytotoxické vlastnosti. Karcinogenitu FA v poslednom období prehodnotil a doplnil o najnovšie informácie IARC (2006) z epidemiologických štúdií, ktorými sa potvrdila kauzálna súvislosť so vznikom rakoviny nosohltana. Vý- znamná, ale nedostatočná asociácia je so vznikom leukémie a údaje potvrdzujúce vznik sinonazálneho karcinómu sú zatiaľ obmedzené. Len nedávno boli na základe opakovaných štúdií s kontrolovanou expozíciou [Lang et al., 2008] získané spoľahlivé údaje, ktoré dávajú odpoveď na otázky týkajúce sa prípustných limitov expozície pre senzorickú (očnú, nosnú, pulmonálnu) dráždivosť. Zabránenie iritačného efektu na očiach a v horných dýchacích cestách je kľúčovým momentom, ktorý by mal naznačiť bezpečnú hranicu na vylúčenie lokálnej bunkovej proliferácie indukovanej iritáciou. SCOEL (vedecký výbor pre expozičné limity pri Európskej komisii) považuje FA za genotoxický karcinogén, ktorého účinok je závislý na dávke a pre ktorý odporúča Európska Komisia prijať zdravotne odôvodnený limit (8 hod. ČVP) 0,2 ppm a krátkodobý limit (15 min.) 0,4 ppm. Tieto limity sú stanovené pod hranicou koncentrácie pre očnú dráždivosť. Pri tejto úrovni sa neočakávajú žiadne systémové účinky.

Výsledky meraní formaldehydu, najmä v podmienkach drevospracujúceho priemyslu, ukazujú, že aj pri modernejších technológiách bude problematické dodržiavať navrhnuté limity.

Šťastná, M.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach

Fyzická záťaž u pracovníkov ITZdravé pracovisko

Nadmerná statická záťaž podporno-pohybového aparátu u  pracujúcich s osobnými počítačmi vedie k nerovnomernej distribúcii svalového tonusu a k rozvoji svalových dysbalancií. Včasná identifikácia rozvíjajúcich sa svalových dysbalancií a cielená pohybová aktivita, ako aj zácvik správnych pohybových a polohových stereotypov, sú najúčinnejšími metódami v prevencii profesionálnych poškodení podporno-pohybového aparátu u prác s prevažne statickou záťažou. S týmto cieľom bolo vykonané v rámci projektu Zdravé pracovisko skríningové vyšetrenie svalových dysbalancií a skrátenia niektorých svalových reťazcov u 50 zamestnancov pracujúcich s IT vo vybranej spoločnosti. Okrem toho bol vykonaný obrazový záznam nepriaznivých polôh a pohybov vyskytujúcich sa pri práci s PC, boli získané časové snímky práce a posúdené ergonomické usporiadanie pracoviska. Subjektívne hodnotenie vykonané dotazníkovou metódou bolo zamerané na získanie informácií o výkone práce zamestnancov, pohybovej aktivite pri práci a mimo práce, zdravotných ťažkostiach (bolesti hlavy, horných končatín, chrbta, zrakové ťažkosti) a na aplikovanie ergonomických zásad na pracovisku so zobrazovacími jednotkami.

Z analýzy výsledkov je zrejmé, že v súbore 50 respondentov, s priemerným vekom 39,5 roka a priemernou expozíciou práce s počítačom 9 hodín denne udáva 94 % respondentov bolesti chrbta, najmä v oblasti šije (74 %). U výskytu bolestí v drieku (56 % respondentov) bola zistená závislosť na frekvencii vykonávanej športovej aktivity. U 73 % respondentov bolo zistené chybné držanie tela. V mladšom veku sa častejšie vyskytoval skĺznutý postoj, u starších kyfoticko-lordotický. Medzi najčastejšie rizikové polohy patrilo predsunuté držanie hlavy, ktoré sa vysoko významne zväčšilo v polohe posediačky pri práci za PC oproti polohe postojačky. V priemere sa kraniovertebrálny uhol (CVA) posediačky zmenšil o 14,3 stupňa. Priemerné predsunutie hlavy v súbore bolo o 3,6 cm, čomu zodpovedá zvýšenie kompresívnej sily v oblasti dolných krčných stavcov o cca 7 kg a zvýšenie svalového tonu v oblasti šije o cca 50 %. S vekom sa CVA zmenšoval, čomu nezodpovedal očakávaný častejší výskyt bolestí hlavy. Bolesti hlavy sa štatisticky častejšie vyskytovali u respondentov vo veku do 40 rokov vrátane. Zvýšený svalový tonus horných vlákien trapézového svalu bol zistený u 98 % respondentov, skrátenie zadného svalového reťazca, najmä hamstringov podľa V-testu bol zistený u 58 % mužov a 36 % žien. Príznaky horného skríženého syndrómu boli pozorované u 88 % a dolného u 60 % respondentov. Skrátenie svalového reťazca prednej strany HK bolo zaznamenané u 70 %.

Identifikácia svalových dysbalancií a cielené kompenzačné cviky na jej odstránenie, korekcia ergonómie pracoviska a zaučenie správnych polohových a pohybových návykov pri práci a bežnom živote tvorí náplň intervencie, ktorá t. č. v spoločnosti prebieha.

Križanová, D.1, Zámečníková, M.2

1Medicover, s. r. o., Bratislava; 2Úrad verejného zdravotníctva SR, Bratislava

Psychická a senzorická záťaž pri práci s prenosnými PC

Prezentácia predstavuje vybrané charakteristiky psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže pri práci s prenosnými počítačmi počas celej pracovnej zmeny. Zameriava sa na charakteristiky pracovných podmienok z hľadiska psychickej pracovnej záťaže u zamestnancov v rôznych pozíciách a ktorí pracujú v sálach typu open-space (80–140 zamestnancov) a na zrakovú záťaž pri práci s prenosnými počítačmi u vybraného zamestnávateľa.

Psychická pracovná záťaž bola hodnotená z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia: nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom, vnútené pracovné tempo, monotónnosť práce, vplyvy narúšajúce sústredenie, sociálne interakcie, hmotná a organizačná zodpovednosť, riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb, práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca, neštandardné pracovné prostredie a fyzický diskomfort, senzorické podmienky, senzorická záťaž.

Keďže s psychickou pracovnou záťažou úzko súvisí v tomto prípade aj senzorická záťaž, podrobnejšie bola hodnotená najmä zraková záťaž z hľadiska subjektívne pociťovaných zrakových ťažkostí počas práce a po práci.

Špecifiká: počet sledovaných zamestnancov – na troch pracoviskách bolo do hodnotenia zapojených spolu 1592 zamestnancov, z toho 891 žien; prenosné počítače používané pri práci mali veľkosť obrazovky 15“ a menej (14“obrazovka); prenosný počítač sa používal na stabilnom pracovnom mieste počas celej pracovnej zmeny (právne predpisy ho nedefinujú ako zobrazovaciu jednotku).

Východiská: pracovná poloha pri práci so prenosným PC si vyžaduje zvýšenú statickú záťaž podporno-pohybového aparátu, resp. vynútenú polohu (krčnej a bedrovej chrbtice); práca s počítačom typu lap top počas celej pracovnej zmeny kladie zvýšené nároky na zrak; pri práci s prenosným počítačom väčšinu pracovnej zmeny spolu s pracovnými podmienkam (open-space) možno predpokladať zvýšenú psychickú pracovnú záťaž; pracovisko by malo spĺňať všetky požiadavky pracovného miesta v zmysle NV SR č. 276/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách práci so zobrazovacími jednotkami.

Použité metódy a legislatívne zdroje:

  • Štandardná metóda pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže senzorickej a mentálnej [Hladký, A., Matoušek, O. Príloha č. 2 k  Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, 1990, 54 s.]
  • Subjektívne hodnotenie psychickej záťaže pri práci podľa Meistera [Hladký, A., Židkova, Z. Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Metodická príručka, Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.].
  • Dotazník zrakových ťažkostí pri práci [Hladký, A., Židkova, Z. Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Metodická príručka, Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.].
  • Zákon č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  • Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z., o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
  • Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

Ravasová, J., Bátora, I.

Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a FNsP Bratislava

Analýza vplyvu sedavého zamestnania na poškodenie chrbtice

V klinickom pracovnom lekárstve sú jednou z najsledovanejších oblastí ochorení pohybového aparátu okrem ochorení z DNJZ aj ochorenia chrbtice. Doteraz publikované práce sa zaoberali ochoreniami pracovníkov vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu charakterizovanú najmä dvíhaním a nosením ťažkých bremien, častým ohýbaním a otáčaním trupu, alebo pôsobením celotelových vibrácií. Viacerí autori začali brať do úvahy aj vplyv psychosociálnych faktorov pracoviska pôsobiacich na pracovníkov postihnutých ochorením chrbtice.

V poslednom období pre Bratislavu a okolie narastá podiel pracovníkov, ktorých charakter práce sa vyznačuje fyzicky menej náročnou sedavou prácou. Sú to pracovníci, ktorých podstatná časť pracovného času súvisí s prácou na osobných počítačoch (úradníci v rôznych sférach spoločenskej praxe, pracovníci v oblasti informačných technológií, školstva, atď.), kde sa preukázalo, že vo významnej miere trpia na vertebrogénne ochorenia. Príspevok sa zaoberá analýzou anonymného prieskumu vybraných vzoriek pracovníkov, ktorých dominantná činnosť je orientovaná na prácu s osobným počítačom. Dotazníky obsahovali otázky, ktoré sú z terajšieho pohľadu považované za relevantné v oblasti príčin (faktorov) pre poškodenie chrbtice. Boli oslovené skupiny pracovníkov pracujúcich v oblasti ekonómie, programátori, vysokoškolskí učitelia a študenti.

Analýzy preukázali, že poškodenie chrbtice môže byť spôsobené nielen faktormi, ktoré sú typické pre fyzicky náročnú prácu, ale aj prácou, ktorá súvisí so sedavým zamestnaním, pri ktorom sa najvýraznejšie prejavujú ochorenia v driekovej oblasti chrbtice.

Bátora, I., Jurinová, A.

Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LF UK, Bratislava

Biologické monitorovanie zamestnancov exponovaných benzénu

Cieľom biologického monitorovania je sledovanie vzťahu medzi expozíciou, dávkou, účinkom a poškodením zdravia. Meria sa množstvo absorbovanej chemickej látky bez ohľadu na spôsob vstupu do organizmu. Odrazom interakcie medzi biologickým systémom a faktormi prostredia sú biologické markery. Biologické markery sú indikátory signalizujúce javy v organizme. Poukazujú na vzťah medzi expozíciou a poškodením zdravia. Biomarkery delíme na biomarkery expozície, účinku a vnímavosti.

V chemickom závode autori sledovali expozíciu skupiny zamestnancov, ktorí boli exponovaní benzénu (3. kategória, faktor benzén). Pri sledovaní expozície vykonali merania koncentrácie benzénu v pracovnom prostredí pasívnou dozimetriou, na biologické monitorovanie využili sledovanie metabolitu benzénu kyselinu t,t-mukónovú v moči (KM) a chromozómové aberácie lymfocytov periférnej krvi (CALPK). Pri KM v intervale 1 rok zistili zníženie počtu prekročení expozičného ekvivalentu z 8,1 % na 7,9 % a pri CALPK z 2,8 % na 2,6 %.

Všetky tieto spôsoby objektivizácie prispeli k lepšej informovanosti o skutočnej profesionálnej expozícii zamestnancov benzénu – upozornili na zvýšenú expozíciu zamestnancov genotoxickým látkam v pracovnom prostredí, čo v konečnom dôsledku viedlo k návrhu a čiastočnej realizácii opatrení na zníženie profesionálnej expozície u zamestnancov. Na základe výsledkov možno konštatovať, že opatrenia boli čiastočne úspešné – znížil sa absolútny aj percentuálny počet prekročení prípustných limitov v roku. Zníženie nie je štatisticky významné, vzhľadom na krátku dobu realizácie opatrení. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť autori odporúčajú sledovať trend účinnosti opatrení v priebehu ďalších rokov prostredníctvom vyššie vedených metód.

Marušiaková, M.1, Záborský, T.1, Mušák, Ľ.2

1Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Martin; 1Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského, Martin

Hodnotenie pracovnej expozície zdravotníckych pracovníkov chemickým faktorom

Cieľ práce: Hodnotenie pracovnej expozície zdravotníckych pracovníkov chemickým faktorom u zamestnancov vo vybraných zdravotníckych zariadeniach, porovnať výsledky objektivizácii jednotlivých faktorov s doporučenými limitmi, vykonať hodnotenie zdravotných rizík z expozície vybraným chemickým faktorom. Zároveň poukázať na riziká z možnej expozície chemickým látkam/faktorom pri výkone zdravotníckej starostlivosti a iných činností v zdravotníctve, možnej prevencii a návrh intervencií na zníženie rizika.

Materiál a metódy: Analytická štúdia bola vykonaná u zdravotníckych pracovníkov vo vybraných zdravotníckych pracoviskách (sledované súbory). Kontrolný súbor tvorili respondenti (zdravotnícki pracovníci – neexponovaní). Boli vykonané objektivizácie vybraných chemických faktorov, objektivizácie mikroklimatických podmienok, cytogenetická analýza leukocytov periférnej krvi (metóda CALPL), dotazníková metóda – osobný dotazník (riadený rozhovor). Výsledky boli spracované a štatisticky vyhodnotené programom STATCALC EpiInfo Version 5; Microsoft Excel; aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, medián, štatistický test významnosti.

Výsledky: Z praktických poznatkov a vykonaných analýz sú prezentované výsledky expozície zamestnancov halotanu vo vybraných zdravotníckych zariadeniach a výsledky analýz cytogenetického vyšetrenia leukocytov periférnej krvi v exponovanom súbore a kontrolnom súbore. Pri analýze výsledkov objektivizácií všetky namerané hodnoty prekračovali priemerný NPEL pre halotan (2,1–9,8 x). Analýzami bolo zistené štatisticky významné zvýšenie frekvencie aberantných buniek u exponovaných súborov oproti kontrole u oboch chemických faktoroch (p < 0,05).

Diskusia: Z výsledkov práce/štúdie vyplýva, že zamestnanci na hodnotených zdravotníckych pracoviskách sú vo vysokom riziku genotoxického účinku z pracovnej expozície halotanu.

Záver: Návrh opatrení/intervencií pre prax.

Pochybová, D., Záborský, T.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Martin

Pracovné podmienky a zdravotné riziká u zamestnancov hypermarketov

Cieľ: Posúdenie pracovných podmienok v HM TESCO Stores Martin, analýza podmienok práce u pracovníkov rôznych profesií, ich vplyv na možné zdravotné riziká, ktorých vznik je podmienený prácou a návrh opatrení na elimináciu konkrétnych rizikových faktorov.

Materiál a metódy: Analýza podmienok práce sa uskutočnila u pracovníkov troch profesií – pokladník, predavač-skladník a pekár. Boli vykonané objektivizácie variability srdcovej frekvencie pomocou prístroja POLAR, časové snímky, bola použitá dotazníková metóda – 3 typy dotazníkov u 50 respondentov – spolu 150 dotazníkov: dotazník spokojnosti zamestnancov, dotazník subjektívneho hodnotenia záťaže a zdravotných ťažkostí pohybového aparátu pri práci, dotazník informovanosti zamestnancov. Analýza podmienok práce bola zameraná na mikroklimatické podmienky, osvetlenie, fyzickú záťaž, psychickú pracovnú záťaž a s tým súvisiace zdravotné problémy, manipuláciu s bremenami, režim práce a odpočinku, organizáciu práce.

Výsledky: Vyhodnotením bolo potvrdené, že podmienky práce a ich vplyv na pracovníkov u jednotlivých profesií je rozdielny, najmä z hľadiska fyzickej záťaže – DNJZ, psychickej pracovnej záťaže, podľa toho zamestnanci zdokumentovali zdravotné ťažkosti v súvislosti s vykonávaním pracovnej činnosti, spokojnosť s prácou.

Diskusia: Z výsledkov vyplýva, že u pracovníkov v profesii pokladník sú splnené kritéria na fyzickú záťaž, psychickú pracovnú záťaž, v profesii pekár je to podobné, u pracovníkov týchto profesií je možný vznik profesionálneho ochorenia z titulu DNJZ.

Záver: Návrh opatrení na elimináciu zdravotných rizík u jednotlivých profesií a zlepšenie pracovného prostredia.

Beláková, J., Schmidtová, J.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica

Pracovné podmienky zamestnancov v hypermarketoch

V období posledných rokov došlo k výraznému nárastu výskytu zdravotných ťažkostí a ochorení podporno-pohybovej sústavy v súvislosti s vykonávaním práce. Jednou z mnohých príčin je nesúlad vybavenia pracovísk a miest výkonu práce s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce.

Cieľ výskumu: Posúdiť ergonomické usporiadanie pracoviska (pokladne) zamestnancov pracujúcich vo vybraných hypermarketoch v profesii pokladník/pokladníčka a zistiť súvislosť medzi ergonomickým usporiadaním pracoviska a výskytom zdravotných ťažkostí podporno-pohybového aparátu.

Metódy: Rozmery pracovného miesta – pokladne boli zisťované meraním a porovnávané s požiadavkami na miesto výkonu práce, požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci, podľa platnej legislatívy. Subjektívne vnímanie komfortu na pracovisku zamestnancami (pokladníkmi) z hľadiska ergonómie a  lokalizácia ich zdravotných ťažkostí podporno-pohybovej sústavy boli zisťované dotazníkom.

Záver: Zistený výskyt ťažkostí podporno-pohybovej sústavy súvisel so zistenými nedostatkami v ergonomickom usporiadaní pracovísk a ich lokalizácia s konkrétnymi nedostatkami v rozmeroch a vybavení.

Švihrová, V.1, Buchancová, J.1, Hudečková, H.1, Murajda, L.1, Avdičová, M.2, Osina, O.3, Bátora, I.4, Legáth, Ľ.5, Vilček, R.6

1Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin; 2Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica; 3Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, JLFUK a MFN Martin; 4Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, LF UK Bratislava; 5Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, UPJŠ Košice; 6Oddelenie klinického pracovného lekárstva a toxikológie, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica

Analýza výskytu kliešťovej encefalitídy ako choroby z povolania v Slovenskej republike v rokoch 1979–2008

Cieľ práce: Vyhodnotenie výskytu kliešťovej encefalitídy ako choroby z povolania v Slovenskej republike za roky 1979–2008.

Materiál a metódy: Spracované boli informácie Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, resp. Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a databázy EPIS (Epidemiologický informačný systém) ÚVZ SR o výskyte hlásených prípadov ochorení na kliešťovú encefalitídu v Slovenskej republike. Údaje o počte prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy boli získané zo štatistických ročeniek a doplnené o údaje z kliník a oddelení pracovného lekárstva Slovenskej republiky. Na hodnotenie zistených výsledkov boli použité deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

Výsledky: Analýzou získaných dostupných štatistických údajov sa potvrdila vzostupná tendencia výskytu ochorenia v populácii. Za sledované obdobie bolo v SR hlásených 1586 ochorení na kliešťovú encefalitídu s najvyšším výskytom v roku 1996 v počte 101 prípadov, chorobnosť kolísala od 0,30 do 1,90 na 100 tisíc obyvateľov. V prípade profesionálnej kliešťovej encefalitídy bolo za sledované obdobie hlásených 47 prípadov, s najvyššou chorobnosťou v roku 1983 (0,10 na 100 000 obyvateľov) a v roku 1994 (0,09 na 100 000 obyvateľov). Kliešťová encefalitída ako choroba z povolania tvorila v SR v sledovanom období najviac 0,69 % (r. 1994) zo všetkých ročne hlásených chorôb z povolania a trend jej výskytu je klesajúci. Podrobnejšou vekovo-profesijnou analýzou profesionálnej kliešťovej encefalitídy v SR za ostatných dvadsať rokov bolo zistené, že priemerný vek pri hlásení ochorenia bol 46,9 Ī 7,8 rokov, najpočetnejšie bola zastúpená veková skupina 45–54-ročných mužov. Za celé sledované obdobie najčastejší výskyt profesionálnej kliešťovej encefalitídy bol zaznamenaný v lesníckom odvetví v 74 % prípadov.

Záver: Podľa aktuálne platnej Vyhlášky MZ č. 585/2008 v prípade kliešťovej encefalitídy je povinné očkovanie len u zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťovej encefalitídy. Odporúčané očkovanie je u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu. Vzhľadom ku každoročne sa opakujúcej obmene sezónnych robotníkov v lesnom hospodárstve však zostáva problémom investovanie finančných prostriedkov do primárnej prevencie – očkovania, z pohľadu zamestnávateľov, nakoľko niektoré profesie, ako napríklad píliar, vykonávajú v ostatných rokoch v SR často živnostníci. Očkovanie predstavuje však jednu z najúčinnejších foriem ochrany pred ochorením na kliešťovú encefalitídu, má významný zdravotnícky účinok a pozitívny ekonomický dopad nielen na jednotlivca, ale na celú spoločnosť.

Vildová, H.1, Nakládalová M.1, Kolek, V.2, Jakubec, P.2

1Klinika pracovního lékařství LF UP a FN Olomouc; 2Klinika plicních nemocí a tuberkulózy LF UP a FN Olomouc

Vyšetření kyslíkových radikálů, ANCA protilátek a mezotelinu u exponovaných azbestu

Cílem práce bylo navrhnout další možnosti časného záchytu onemocnění z azbestu. K tomuto byly stanoveny dílčí cíle: Zjistit, zda existuje asociace mezi snížením hladiny celkové antioxidační kapacity v krvi a předchozí expozicí azbestu. Zjistit, zda přítomnost ANCA protilátek v krevním séru osob dříve exponovaných azbestu by mohla být využita jako vyšetřovací metoda informující o změnách zdravotního stavu. Zhodnotit citlivost záchytu RTG změn při klasickém zadopředním snímku plic a při HRCT, zjistit korelaci nálezů s poruchami mechanické ventilace plic.

V těle vznikají toxické volné radikály, které participují na vzniku a rozvoji řady onemocnění i fyziologickém stárnutí lidského organismu. Plíce jsou jediným vnitřním orgánem, který má přímý kontakt se zevním prostředím, jsou citlivé ke kyslíku a také ke škodlivinám, ale zároveň jsou vybaveny nejsilnější antioxidační obranou.

Expozice sloučeninám křemíku je pokládána za jeden z etiologických faktorů vaskulitid asociovaných s ANCA. Přítomnost autoprotilátek odráží přítomnost patogenetického procesu.

Podkladem pro studii byly výsledky získané v rámci následných preventivních prohlídek na Klinice pracovního lékařství Fakultní nemocnice Olomouc. Byla použita forma analytické observační studie. Bylo vyšetřeno 112 osob dříve exponovaných v různých profesích prachu azbestu, u nichž dosud nebyla zjištěna nemoc z povolání. Soubor tvořilo 83 mužů a 29 žen, průměrná délka expozice azbestu činila 15,2 roku, průměrný věk dosahoval 49,3 roku (rozmezí 32–83 roků).

Byla zjištěna silná asociace mezi dřívější expozicí azbestu a snížením celkové hladiny antioxidantů, a to i s ohledem na vedlejší diagnózy.

Bylo zjištěno, že vyšetření plic metodou HRCT zachytí více iniciálních změn způsobených azbestem než prostý zadopřední skiagram.

Dále bylo zjištěno, že u osob s poruchou plicní ventilace a se současným nálezem RTG změn způsobených azbestem, byla celková antioxidační kapacita snížena častěji než u osob bez těchto změn, rozdíl však nebyl statisticky významný.

U obou souborů ve všech případech nebyla zjištěna přítomnost ANCA.

Expozice azbestu tedy zvyšuje riziko snížení celkové antioxidační kapacity, vyšetření metodou HRCT umožní včasnější zachycení iniciálních RTG změn oproti klasickému ZP snímku, zatímco vyšetřování ANCA u osob dříve profesionálně exponovaných azbestu se nejeví podle naší studie jako přínosná vyšetřovací metoda.

V současnosti probíhá novější studie sledující u dříve exponovaných azbestu hladinu mezotelinu jako časného biomarkeru mezoteliomu pleury. Zatím z 50 vyšetřených exponovaných azbestu byl mezotelin pozitivní v jednom případě, na CT je patrná hyalinóza s kalcifikacemi, podrobnější vyšetření probíhají. Budou prezentovány předběžné výsledky.

Gáliková, E. T.1, Garajová, J.1, Kapasný, M.2

1Klinika pracovného lekárstva a toxikológie JLF UK a MFN, Martin; 2Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žilina

Ojedinelý prípad profesionálneho ochorenia z DNJZ pri šraubovaní a balení sifónových bombičiek

Autori poukazujú v kazuistickom spracovaní na nezvyčajný prípad ochorenia z DNJZ u 57-ročnej pacientky, praváčky, nefajčiarky, ktorá pracovala 10 rokov pri šraubovaní a balení sifónových bombičiek. Pri tejto práci vykonávala obrovské množstvo drobných pohybov prstami oboch rúk, pričom mala zainteresované v  práci aj obe predlaktia. Pre bolesti v lakťoch a v zápästiach bola opakovane práceneschopná. Farmakologická, fyziatricko-rehabilitačná liečba nebola úspešná.

Komplexným klinickým vyšetrením, po dôslednom diferenciálnom diagnostickom hodnotení bola u pacientky zistená chronická obojstranná radiálna a ulnárna epikondylitída a chronická styloiditída. Hygienický prieskum objektivizoval pracovnú anamnézu a poukázal na rizikový faktor DNJZ. Na základe týchto skutočností bolo ochorenie deklarované ako profesionálne a hodnotené podľa legislatívnych smerníc.

Guráňová, G., Sárená, M.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Liptovský Mikuláš

Skúsenosti s hodnotením pracovných podmienok pracovníkov predajní mobilných operátorov

Poskytovatelia telekomunikačných služieb v mobilnej sieti v SR prevádzkujú predajne, kde sú zákazníkom ponúkané služby mobilných operátorov. V posterovej prezentácii je poukázané na pracovné podmienky pracovníkov týchto predajní, ktoré boli posudzované komplexne, no zamerané najmä na hodnotenie podmienok potrebných pre prácu so zobrazovacími jednotkami a pracovné polohy zamestnancov. U jedného z mobilných operátorov bola posudzovaná nutnosť práce v stoji, nakoľko u ďalších dvoch posudzovaných mobilných operátov nebola pri porovnateľných až rovnakých pracovných postupoch spojených s ponukou služieb zákazníkom, zistená nutnosť práce v stoji. Práca v stoji v predajniach mobilných operátorov nie je spojená s  požiadavkou na trvalé sledovanie chodu zariadenia, z dôvodu ktorého môže byť miesto výkonu práce vybavené pracovným sedadlom. Postoj zamestnávateľa k splneniu tejto požiadavky je u jedného z mobilných operátov zásadne odmietavý z dôvodu, že spôsob práce a pracovné postupy majú jednotný charakter v rámci jeho pôsobenia v SR a EÚ.

Zimanová, J.1, Bátora, I.1, Dušinská, M.2, Burghardtová, K.2

1Klinika pracovného lekárstva toxikológie, LFUK, Bratislava; 2Ústav preventívnej a klinickej medicíny, Bratislava

Je hyperbarická oxygenoterapia naozaj bezpečná?

Hyperbarická oxygenoterapia (dalej HBO) je úspešne využívaná ako súčasť liečby viacerých ochorení, napr. vredových ulcerácií predkolení rôznej etiológie za rozličných podmienok. Predpokladá sa, že expozícia vysokým koncentráciám kyslíka vedie k poškodeniu buniek a ich jednotlivých štruktúr následkom zvýšenia hladiny voľných kyslíkových radikálov pri zvýšenom oxidatívnom strese. Osobitne citlivé na oxidačné poškodenie sú práve nukleové kyseliny.

Pre stanovenie oxidačného poškodenia DNA sme použili metódu „comet assay“, ktorou stanovujeme množstvo reťazcových zlomov DNA (SBS, FPG.AlKA, ENDO, H2O2) pomocou jednobunkovej gélovej elektroforézy v jadrách izolovaných lymfocytov inkubovaných s bakteriálnymi opravnými endonukleázami, ďalej stanovenie hladín parametrov a ukazovateľov antioxidačného statusu ako TAS, HCY, MAO, CRP, THR, LEU a iných parametrov vo vzťahu k hojeniu defektov u pacientov. Sledovanú skupinu tvorilo 23 pacientov s defektami na prekolení, z nich 10 s diagnózou diabetes mellitus a 13 pacientov s diagnózou chronickej venovej choroby. Pacienti absolvovali priemerne 28–32 expozícií v HBO pod tlakom 2,5–3 ATA a inhalácii 100% kyslíka.

Doterajšie výsledky v jednotlivých sledovaných parametroch v rôznych časových úsekoch nevykázali štatisticky významné rozdiely v porovnaní s východiskovou hodnotou krátkodobého oxidačného poškodenia DNA. Došlo k signifikatnému poklesu THR, a je možné, že tendecia k hojeniu defektu nepriamo úmerne súvisí s výškou hladiny poškodenia DNA-ENDO a FPG.

Vassányi, Z., Klöslová, Z.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica

Biologické expozičné testy

Počas života je človek vystavený účinku rozličných chemických škodlivín, ktorých zdrojom sú najmä kontaminovaná potrava, voda alebo znečistené ovzdušie. Vo významnej miere je človek vystavený chemickým faktorom aj v pracovnom prostredí. K profesionálnej expozícii dochádza v súvislosti s výrobou a spracovaním chemických látok, ich prepravou ako aj pri ich používaní v ďalších pracovných procesoch. Zvlášť závažnými sú z hľadiska expozície tzv. mimoriadne udalosti, definované v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. ako nepredvídateľné a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, fyzikálnymi, biologickými alebo inými faktormi. Vo všetkých prípadoch je potrebné zabezpečiť ochranu zdravia zúčastnených osôb. Pre posúdenie veľkosti profesionálnej expozície a s tým súvisiacich zdravotných rizík sa používajú najmä nasledovné prístupy: analýza pracovného ovzdušia a biologické expozičné testy.

Biologický expozičný test je analýza biologického materiálu na prítomnosť chemického faktora, jeho metabolitov alebo indikátorov účinku, na účely posúdenia úrovne vystavenia zamestnancov pri pracovnej činnosti (Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z.).

Cagáňová, B., Plačková, S., Kresánek, J., Bátora, I., Ficeková, Z.

Národné toxikologické informačné centrum, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, LFUK a FNsP, Bratislava

Intoxikácie pesticídmi hlásené Národnému toxikologickému informačnému centru v Bratislave

Intoxikácie pesticídmi sú na Slovensku pomerne časté a neraz majú fatálne následky. S cieľom získať podrobnejšie informácie o štruktúre a závažnosti týchto otráv, vykonali sme retrospektívnu analýzu všetkých konzultácií s Národným toxikologickým informačným centrom (NTIC) v rokoch 1994–2008. Sledovali sme vek intoxikovaných pacientov, pohlavie, spôsob intoxikácie (náhodná, suicidálna), druh požitej látky (podľa chemickej štruktúry) a stupeň klinickej závažnosti.

V uvedenom 15-ročnom časovom období bolo s NTIC v Bratislave konzultovaných 26 547 akútnych intoxikácií, z čoho 3 156 (11,9 %) bolo zapríčinených pesticídmi. Intoxikácie pesticídmi boli častejšie u mužov (60,8 %) než u žien (33,4 %). Takmer polovicu prípadov (48,1 %) tvorili deti. V spektre intoxikácií prevládali náhodné otravy (82,5 %) nad suicídiami (15,8 %). Najviac intoxikácií bolo spôsobených insekticídmi (46,0 %), ďalej nasledovali rodenticídy (23,3 %), herbicídy (12,3 %) a fungicídy (9,3 %). Podľa chemickej štruktúry požitej látky boli na prvom mieste intoxikácie organofosforovými insekticídmi (39,4 %), potom nasledovali pyretroidy (36,9 %) a karbamáty (8,2 %). Zo sledovaného súboru pacientov sa klinické príznaky vyvinuli v 2 562 prípadoch (81,2 %). Ľahké príznaky sme pozorovali u 63,8 % intoxikovaných, mierne príznaky malo12,4 % a závažné príznaky 4,2 % zo všetkých intoxikovaných pacientov. 24 intoxikácií (0,8 %) sa skončilo letálne.

Otravy pesticídmi, najmä organofosforovými, sú v SR častejšie ako v ostatných štátoch Európskej únie. Vzhľadom na to odporúčame zvážiť zmeny v legislatíve týkajúce sa zákazu požívania vysokotoxických organofosforových insekticídov a sprísniť opatrenia pri manipulácii s pesticídmi.

Plačková, S., Cagáňová, B., Kresánek, J.

Národné toxikologické informačné centrum, KPLaT, LFUK a FNsP Bratislava

Diferenciálna diagnostika otráv hubami na základe mykologickej analýzy

Na Slovensku rastie vyše 5000 druhov húb, z nich je 300–400 jedlých. Ostatné sú nejedlé, respektíve jedovaté. Smrteľne jedovatých rastie na Slovensku 7–8 druhov. Otravy hubami patria medzi časté a nebezpečné alimentárne otravy. Stále je závažným medicínskym problémom včasná a správna diagnostika, ktorá je základom efektívnej a adekvátnej terapie. Otravy hubami tvoria približne 4,5 % zo všetkých intoxikácií konzultovaných s Národným toxikologickým informačným centrom. Identifikácia noxy, ktorá spôsobila otravu, naráža na celý rad úskalí. Informácie sú často veľmi nepresné a zavádzajúce (identifikačné znaky, tvar, farba...). Zavedením laboratórnych diagnostických metód a nových možností liečby do klinickej praxe, lepším poznaním zloženia toxínov a mechanizmu ich účinku na ľudský organizmus podstatne klesla úmrtnosť pri intoxikáciách hubami. V rokoch 2003–2007 bolo analyzovaných 5920 vzoriek spór húb v biologickom materiáli (vývratky, výplach žalúdka, zvyšky potravy, huby – čerstvé, sušené, mrazené, celistvé, krájané a pod.).

Z celkového počtu 296 intoxikovaných pacientov bol na základe mikroskopickej analýzy potvrdený u 216 pacientov gastroenterodyspeptický syndróm, čo tvorilo z celkového počtu 72,97 %, z toho bolo 81,94 % dospelých (priemerný vek 41 rokov) a 18,06 % detí (priemerný vek 13,7 rokov). Mikroskopickou analýzou boli najčastejšie identifikované spóry hríbov 24,26 %, pečiarok 18,66 %, bedlí 16,04 %. Druhý v poradí bol cyklopeptidový syndróm u 25 pacientov, ktorý tvoril 8,45 % z celkového počtu; tieto otravy boli závažné až smrteľné.

Hajduková, Z.1, 2, Mrázková, E.1, 2, Klimková, P.1

1Klinika pracovního a preventivního lékařství FN Ostrava, 2Ústav epidemiologie a ochrany veřejného zdraví, FZS, Ostravská univerzita

Alergenní riziko v dolech OKD

Úvod: Uhelný prach obsahuje SiO2, jehož primárním účinkem je tvorba volných kyslíkových radikálů. To vede jednak k udržování zánětu, který může způsobovat fibrotické změny v plicích nebo remodelaci DC. U důlních pracovníků by mohla hrát důležitou roli v rozvoji chronické bronchitidy a CHOPN nejen zvýšená předchozí prašnost, ale i přetrvávající kumulace SiO2 (křemene) v plicích, kde dochází k opakovanému styku s malou, ale dostatečnou dávkou prachových částic, a tím k aktivaci cílových buněk (a jejich složek).

Cíl práce: Cílem práce je zjistit příčinu a rozvoj alergických onemocnění DC u horníků OKD a výskyt alergických onemocnění a atopie. Autoři vycházeli z pracovní hypotézy, že respirabilní látky důlního prostředí mají alergenní vlastnosti a zvyšují výskyt alergických onemocnění DC.

Metodika: V průřezové studii, ve které byly sledovanými znaky chronická bronchitida (definice WHO), CHOPN (spirometrie, GOLD 2008), alergická onemocnění v osobní anamnéze (slizniční, kožní) a atopie (specifické IgE protilátky v krvi proti běžným inhalačním alergenům v životním prostředí – Phadiatop test), bylo vyšetřeno 489 horníků (muži, průměrný věk 41 roků, SD 12) a 360 pacientů kontrolní skupiny (muži, průměrný věk 37 roků, SD 12). Kontrolní soubor tvořili muži, kteří nikdy nepracovali v dole, nebyli vystaveni prachu, ani nebyli exponováni potenciálním pracovním alergenům. Šlo o pracovníky před výjezdem do zahraničí, běžné cestovatele, žadatele o vstup do zaměstnání nebo o preventivní prohlídku. Všichni respondenti byli vyšetřeni lékařem na klinice.

Statistická analýza byla provedena χ2 testem s použitím kontingenčních tabulek.

Výsledky: V souboru horníků, kteří byli exponováni 3–15 let bylo 29 % atopiků, u skupiny exponovaných po dobu 16–30 let bylo 24 % atopiků, rozdíl nebyl statisticky významný (p = 0,082). Stejně tak procento výskytu alergických onemocnění se mezi oběma skupinami nelišilo (26 %). Při srovnávání výskytu atopie podle věkových skupin byly oba soubory rozděleny do tří skupin podle věku (19–30 let, 31–47 let a 48–60 let). Významně nižší výskyt atopie byl zaznamenán u starších horníků než u kontrol (38 %, p = 0,001). Významně nižší byl také výskyt alergických onemocnění u mladších horníků než u stejně starých kontrol (41 %, p = 0,001). Výskyt CHOPN a chronické bronchitidy byl významně vyšší u horníků střední a starší věkové skupiny (p = 0,000 a p = 0,000). Statistická analýza ukázala, že expozice uhelnému prachu nebo kouření nemá vliv na výskyt atopie, rýmy a astmatu. Prevalence chronické bronchitidy a CHOPN I – IV. vzrůstala s věkem a s délkou expozice uhelnému prachu.

Závěr: Důlní prostředí nezpůsobuje vyšší výskyt atopie a alergických onemocnění DC, a tudíž nezvyšuje alergenní riziko horníka. V důlním prostředí nejsou faktory, které by způsobovaly vznik a rozvoj astmatu a alergické rýmy častěji než běžné životní prostředí. V důlním prostředí se vyskytuje podstatně méně senzibilizujících alergenů než mimo důl. Uhelný prach nemá alergenní vlastnosti. Vysoká prašnost v rubání a ražení neurychlila vznik alergických onemocnění DC u horníků. Uhelný prach s obsahem SiO2 způsobuje vyšší výskyt chronické bronchitidy a CHOPN.

Ondrejková, Ľ.

Úrad verejného zdravotníctva SR, Bratislava

Poznatky Úradu verejného zdravotníctva SR z kontrol pracovnej zdravotnej služby

Pracovná zdravotná služba (ďalej len PZS) je odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad. Zabezpečuje ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku, pričom jej hlavným cieľom je prevencia chorôb z povolania a tiež udržanie pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Je odborným poradcom zamestnávateľa pri tvorbe zdravého pracovného prostredia v záujme dosiahnuť čo najlepší zdravotný stav zamestnancov. Tím PZS dohliada u zamestnávateľa na pracovné podmienky na pracovisku a na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou, vykonáva posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. PZS pomáha zamestnávateľovi zabezpečiť účinnú preventívnu ochranu zdravia zamestnancov, ale aj znížiť náklady za odškodňovanie chorôb z povolania alebo iných ochorení súvisiacich s prácou.

Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej ÚVZ SR) vydáva od 1. júla 2006 oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 5 ods. 4 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a podľa § 21 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Oprávnenie vydáva fyzickým osobám – podnikateľom alebo právnickým osobám, ktoré budú vykonávať PZS dodávateľským spôsobom na území SR, na obdobie piatich rokov. ÚVZ SR vydal do augusta 2009 oprávnenie 106 právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom.

Za porušenie určených podmienok, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie na výkon činnosti PZS alebo za závažné porušovanie právnych predpisov súvisiacich s činnosťou PZS, je ÚVZ SR kompetentný oprávnenie odobrať. ÚVZ SR odobral do augusta 2009 oprávnenie 20 právnickým osobám. Vo všetkých prípadoch bolo dôvodom odobratia oprávnenia, že prestali spĺňať podmienky určené vyhláškou MZ SR č. 292/2008 Z. z. týkajúce sa vedúceho tímu PZS.

Fyzické osoby – podnikatelia alebo právnické osoby oprávnené na výkon PZS sú povinné umožniť Úradu verejného zdravotníctva SR kontrolu plnenia podmienok, na základe ktorých im bolo vydané oprávnenie na výkon činnosti PZS.

ÚVZ SR vykonal od septembra r. 2007 do augusta r. 2009 kontroly nad dodržiavaním podmienok, na základe ktorých boli vydané oprávnenia na výkon PZS u  30 právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť PZS dodávateľským spôsobom. Na základe vykonaných kontrol bolo Úradom verejného zdravotníctva SR nariadené realizovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Najčastejším nedostatkom bol nedostatočný počet členov tímu PZS vzhľadom na počet zamestnancov zmluvnených zamestnávateľov a nedostatočný úväzok lekárov na výkon dohľadu nad pracovnými podmienkami a na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci vzhľadom na konkrétny počet zamestnancov. Nedostatky boli zistené aj v dokumentácii vedenej pracovnou zdravotnou službou, v niekoľkých prípadoch bola pri kontrole dokumentácia k dispozícii len v obmedzenom rozsahu. Nedostatkom boli aj chýbajúci zápis činnosti „pracovná zdravotná služba“ v obchodnom registri a chýbajúce živnostenské oprávnenia na vykonávanie ohlasovacej živnosti „pracovná zdravotná služba“. Ani u jednej z  kontrolovaných právnických osôb nebolo na základe zistených nedostatkov odobraté oprávnenie na výkon činnosti PZS. Len u  4 právnických osôb vykonávajúcich činnosť PZS, ÚVZ SR nezistil pri výkone kontroly žiadne nedostatky. ÚVZ SR priebežne pokračuje vo výkone kontrol činnosti tímov PZS.

Kontroly činnosti a podmienok, za ktorých bolo Úradom verejného zdravotníctva SR vydané oprávnenie na výkon PZS u právnických osôb a u fyzických osôb – podnikateľov, ktoré poskytujú PZS zamestnávateľom dodávateľským spôsobom, majú napomôcť vytvoreniu funkčného systému pracovných zdravotných služieb v Slovenskej republike, ktorý je jedným z hlavných predpokladov na zlepšenie zdravotného stavu a kvality života pracujúcej populácie.

Moravík, J., Jirovská, S.

Pracovní lékařství ŠKODA AUTO, a. s.,

Mladá Boleslav

Škoda Auto Check-u

V roce 2008 bylo v ambulancích závodní preventivní péče ve společnosti Škoda Auto posouzeno celkem 19152 zaměstnanců. Je to téměř 80 % všech zaměstnanců, přičemž většinu tvoří posouzení zdravotní způsobilosti k práci v nočních směnách. Na základě vlastních zjištění a informací ze zdravotnické dokumentace od registrujících lékařů byl téměř všem posuzovaným zaměstnancům nabídnutý osobní zdravotní plán směřující ke dlouhodobému zlepšení jejich zdravotního stavu. Jedná se o redukci nadváhy, respektive obezity, úpravu glykémie, tukového metabolismu, krevního tlaku, dobrovolné absolvování onkologického screeningu, absolvování programů na odvykání kouření, účast na preventivních rekondičních pobytech v lázních apod.

První hodnocení plnění domluvených opatření za 6 měsíců roku 2009 ukázalo, že 57,8 % kontrolovaných zaměstnanců doporučení plně realizovalo, 32,6 % pouze částečně a 9,6 % vůbec ne.

Účast na preventivních programech je dobrovolná, proto překvapila vysoká akceptace nabídky i jejího úspěšného plnění.

Trenklerová, A., Slávik, M.

ProCare, a. s.

Objektivizácia pracovných podmienok pri výrobe kachlí

Jedným z faktorov práce a pracovného prostredia, ktorý sa vo významnej miere nachádza na pracovisku výroby kachlí, sú nebezpečné chemické faktory, konkrétne olovo. Olovo, resp. oxid olovnatý sa do pracovného ovzdušia uvoľňuje v podobe aerosólu počas prípravy a striekania olovených glazúr na upravené kachle. Nakoľko u zamestnancov prevádzky dlhodobo pretrvávajú zvýšené hodnoty olova v krvi, zamerali sme sa na odhalenie príčin tejto zvýšenej expozície. Vzhľadom na predpokladané cesty vstupu: požitím a inhaláciou, po vylúčení, resp. znížení možnosti expozície požitím, prijatím preventívnych opatrení sme sa zamerali na možnú expozíciu inhaláciou.

V rámci objektivizácie pracovných podmienok sme vykonali v spolupráci s akreditovaným laboratóriom meranie koncentrácie olova v pracovnom ovzduší, pričom sme sa snažili zohľadniť všetky okolnosti (používané OOPP, nastavenie prietoku vzduchu vháňaného do kukly, režim práce v priestore glazovne), ktoré sa mohli podieľať na skreslení celkovej situácie.

Výsledky objektivizácie pomohli odhaliť pracovné činnosti, pri ktorých dochádza k expozícii zamestnancov olovu, a budú slúžiť ako podklad pre prijatie preventívnych opatrení.

Karlubíková, A., Frindtová, V.

ProCare, a. s.

Prínos hodnotenia lokálnej svalovej záťaže metódou integrovanej EMG k znižovaniu rizika ochorení z DNJZ

Najväčší podiel vo výskyte chorôb z povolania v posledných rokoch majú choroby kostí, kĺbov, šliach a nervov z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (DNJZ).

V r. 2007 tvorili ochorenia z DNJZ 46,2 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania, v r. 2008 tvorili už 46,8 %. Tento stúpajúci trend nie je len na Slovensku, ale aj v rámci EÚ a ostatných vyspelých krajinách. Stúpajúci trend výskytu týchto ochorení poukazuje na závažnosť problému a nutnosť jeho riešenia. Nové pracovné postupy spojené s automatizáciou a mechanizáciou prinášajú pracovné činnosti spojené s opakujúcimi sa operáciami, s vnúteným pracovným tempom, ktoré spôsobujú jednostranné zaťaženie muskuloskeletárneho aparátu. Ide o dôsledok kumulatívne pôsobiacich faktorov. Napriek množstvu odbornej literatúry, príčinný vzťah medzi chorobami podporno-pohybového systému a pracovným prostredím je stále predmetom diskusie. V súvislosti s vysokou prevalenciou uvedených ochorení je potrebné optimálne a čo najpresnejšie určiť faktor práce, druh a spôsob vykonávania práce.

Fyzická práca sa posudzuje fyziologickými ukazovateľmi zaťaženia, napr. pomocou dynamometrie, ventilometrie, spirometrie, nepriamej kalorimetrie, sledovaním srdcovej frekvencie krvného tlaku alebo tabuľkovou metódou. Uvedené metódy sú metódami odhadu, s možnosťou odchýlky až 30 %.

Jedna z najpresnejších metód merania záťaže malých svalových skupín horných končatín, ktorá sa najviac podieľa na vzniku chorôb z DNJZ, je meranie integrovaných hodnôt svalovej aktivity odvodených z elektromyografického záznamu snímaného v pracovných podmienkach. Tieto ochorenia môžu postihnúť každého zamestnanca. Možno im však predchádzať hodnotením pracovných úkonov, zavedením preventívnych opatrení a kontrolovaním ich účinnosti.

V prednáške prezentujeme ergonomickú analýzu pracovného postu, jeho predpokladané riziká pre vznik choroby z DNJZ, meranie lokálnej svalovej záťaže metódou integrovanej EMG pred a po optimalizácii pracovného postupu zavedením novej technológie.

Z nameraných údajov, poklesu % Fmax vyplýva, že po zavedení technických opatrení a optimalizáciou pracoviska bolo docielené zníženie lokálnej záťaže horných končatín a tým aj zníženie rizika poškodenia zdravia zamestnancov pri práci.

Lvončík, S., Večerek, I.

TeamPrevent, s. r. o., Bratislava

Prehľad profesií s rizikom lokálneho preťaženia pri práci

Problematika lokálneho preťaženia pohybového systému pri práci sa v poslednej dobe dostala do popredia v súvislosti s vyššou incidenciou profesionálnych chorôb, a to hlavne u horných končatín. Tento trend súvisí so zmenou charakteru pracovnej záťaže, kde nastal posun od celotelovej fyzickej záťaže k záťaži lokálnych častí pohybového aparátu, a to hlavne horných končatín.

Cieľom našej prezentácie je prezentovať poznatky zo štúdii lokálnej svalovej záťaže horných končatín v rôznych profesiách, u ktorých sme realizovali objektivizáciu tejto záťaže.

Pri objektivizácii lokálnej svalovej záťaže horných končatín sme používali najmodernejšiu metódu v súčasnosti – integrovanú elektromyografiu, a hodnotenie v kontexte platnej legislatívy SR.

V rámci týchto štúdii boli objektivizované nasledujúce profesie v automobilovom priemysle: výroba sedadiel a elektrických káblov, montáže tesnenia, výroba diskov, výroba automobilových zámkov a montážne práce na automobilovej výrobnej linke.

Vynakladané svalové sily sa pohybovali v rozsahu 10–19 % Fmax a frekvencia pohybov za efektívnu pracovnú dobu bola v rozsahu od 14 600 do 35 600 pohybov.

Ďalej sme realizovali objektivizačné merania v potravinárskom priemysle pri výrobe cukrárskych výrobkov, kde bolo priemerné percentá vynakladaných svalových síl v rozsahu 10–20 % Fmax. Frekvencia pohybov sa pohybovala v intervale 32 500–43 000.

V elektrotechnickom priemysle sme hodnotili lokálnu svalovú záťaž pri výrobe elektromotorov, kde sa % Fmax pohybovalo v rozsahu 10–13,5 %, a frekvencia pohybov bola 31 000 za efektívnu pracovnú dobu.

Na klasických pásových výrobných linkách sme zistili, že sa hodnota % Fmax sa vyskytuje v úrovni 10,6 % Fmax a frekvencia pohybov bola 22 600 za efektívnu pracovnú dobu.

V sklárskom priemysle sa hodnota % Fmax vyskytovala v úrovni 14 % Fmax a frekvencia pohybov bola 32 600 za efektívnu pracovnú dobu.

V rámci zdravotníctva sme hodnotili záťaž rehabilitačných pracovníčok – profesia masérka, kde sa hodnota % Fmax pohybovalo v úrovni 25 % Fmax a frekvencia pohybov bola 9 200.

Veľmi aktuálna problematika lokálnej svalovej záťaže je v obchodných reťazcoch, hlavne u pokladníčok, kde tato záťaže je veľmi premenlivá v závislosti obslužnosti zákazníkov. Pri našich meraniach sa priemerná zmenová hodnota % Fmax vyskytovala v úrovni 10–12 % Fmax a frekvencia pohybov bola 22 600. Tieto hodnoty však samozrejme môžu byť i vyššie, pri vyššej frekvencii zákazníkov.

Z výsledkov našich meraní zisťujeme, že úroveň lokálnej svalovej záťaže je síce premenlivá, závislá na množstve faktorov (napr. produktivite práce, pracovnej polohe, ergonomických parametroch pracovného miesta, zdravotnej a fyzickej dispozícii pracovníka atď.), ale určité analógie sa dajú v praxi aplikovať v rámci hodnotenia tejto záťaže.

Na Slovensku sa v súčasnosti vytvára pri využití dostupných progresívnych metodík objektivizácie potenciál pre vytvorenie databázy profesií s identifikovanou lokálnou svalovou záťažou. To by mohlo prispieť k objektívnejšiemu hodnoteniu tejto záťaže a identifikácii rizika. Významný efekt by bol i v rámci posudzovania pracovnej expozície pri podozrení na profesionálne poškodenie zdravia z práce.

Šulcová, M.

Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava

Praktické skúsenosti s realizáciou Pracovnej zdravotnej služby v praxi

V príspevku autorka opisuje medzinárodné dokumenty, ktoré tvoria základ na riešenie ochrany, podpory a rozvoja zdravia pri práci, ich ciele a zameranie, ako aj trendy pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby, manažment kvality, nároky na jej nové modely a úrovne poskytovania komplexnej preventívnej starostlivosti o zdravie zamestnancov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených materiálov a zo skúseností získaných pri ich zavádzaní do praxe v SR poukazuje na problémy a formuluje odporúčania ako pre zamestnávateľov, tak i pre zdravotníckych pracovníkov, pričom zdôrazňuje význam: orientácie najmä na preventívne aktivity v oblasti primárnej prevencie (programy podpory zdravia, technické a technologické opatrenia) a ich prínosy z hľadiska etického, zdravotného i ekonomického; tímovej spolupráce zdravotníckych pracovníkov príslušných odborov s vedením organizácií a zástupcami zamestnancov; zavedenia pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov všetkých odvetví činnosti, vrátane živnostníkov v rozsahu podľa charakteru práce; komplexného a vzájomne prepojeného dohľadu nad pracovnými podmienkami a zdravím zamestnancov a zaraďovania zamestnancov na prácu podľa ich zdravotnej spôsobilosti.

Všetky legislatívne úpravy a ich realizácia v praxi by mali smerovať k posilňovaniu a prehlbovaniu uvedených zásad.

Mrázková, E.1, 2, Hajduková, Z.1, 2, Sachová, P.2, Menzlová, M.

1Klinika pracovního a preventivního lékařství FN Ostrava; 2Ústav epidemiologie a ochrany veřejného zdraví, FZS, Ostravská univerzita

Ztráta sluchu učitelů vybraných specializací

Úvod: Učitelská profese je povoláním, kterému v současné době není věnován dostatek preventivní péče týkající se jejich zdravotního stavu. Zanedbávají se požadavky na akustické prostředí ve školních třídách, zdraví pedagogů a jejich potřeby. Během vyučovacího procesu je zdraví pedagogů vystavováno řadě negativních vlivů. Význačnou přítěží pro učitele je hluk, který je následován psychickou zátěží a stresovými podněty. Hluk vzniká buď hlasovými projevy, nebo činností žáků. Vliv má i komunální hluk, pronikající do školní třídy z venkovního prostředí. Účinek se odráží především na zdravotním stavu pedagogů, kvalitě jejich profesního života a života vůbec.

Cíl práce: Cílem práce bylo zjistit, jak rozdílná je hluková zátěž pedagogů učících hlučné a tiché předměty. Předpokladem studie bylo, že učitelé tělesné výchovy a hudební výchovy mají horší kvalitu sluchu než učitelé ostatních specializací.

Metodika: Pilotní studie proběhla na území města Karviné. Z osloveného souboru 357 pedagogů bylo finálně vyšetřeno 231 pedagogů (65 % pedagogů základních škol a 35 % pedagogů mateřských škol), kteří prošli audiometrickým vyšetřením a vyplnili dotazník. Z celkového počtu bylo vyřazeno 29 osob, u kterých audiometrická křivka vykazovala sluchovou poruchu jiné než hlukové etiologie. Soubor obsahoval pouze symetrické ztráty sluchu a byl rozdělen na hlučnou a tichou skupinu. Pro hodnocení kvality sluchu byla aplikována trojí metodika: Hodnocení ztráty sluchu na jednotlivých měřených frekvencích v závislosti na délce praxe. Hodnocení ztráty sluchu v procentech podle Fowlera. Biologické hodnocení rizika hluku – k posouzení rizikovosti expozice hluku během pracovní činnosti a zařazení prací do jednotlivých rizikových kategorií. Statistické testování bylo realizováno pomocí neparametrických testů na 5% hladině významnosti. Statistické porovnání jednotlivých frekvencí bylo realizováno párovým Studentovým testem. Pro srovnání ztrát sluchu podle Fowlera byl využit test podle Kolmogorova-Smirnovova.

Výsledky: S rostoucí délkou praxe se zhoršuje kvalita slyšení v oblasti řečových frekvencí. Učitelé hlučné kategorie s délkou praxe do 10 let mají ztrátu sluchu do 5% podle Fowlera, u učitelů s délkou praxe do 15 let se vyskytuje u 33 % osob ztráta sluchu do 10 % podle Fowlera. U učitelů s délkou praxe delší než 15 let ztráty dosahují 15–20 % podle Fowlera, což už pedagogy začíná omezovat v percepci řeči. U tiché kategorie se ztráty sluchu pohybují kolem 5–10 % podle Fowlera. Pouze 6 % pedagogů vykonávající své povolání déle než 21 let dosahuje 20 % ztráty sluchu podle Fowlera. Při testování vypočtených hodnot ztrát sluchu podle Fowlera v závislosti na délce praxe nebyl rozdíl v kvalitě slyšení mezi hlučnou a tichou kategorií. Při hodnocení řečových frekvencí nebyl zjištěn rozdíl mezi definovanými kategoriemi. S pomocí lineární regrese byl posouzen vztah mezi věkem a ztrátou sluchu v dB na frekvenci 6000 Hz, kde sluchové ztráty dosahovaly nejvýraznějších hodnot. U hlučné kategorie měl hledaný koeficient a (ukazatel rizikovosti) hodnotu 0,79, u tiché kategorie 0,49. Učitelé vyučující v hlučnějším prostředí mají ztrátu sluchu v průměru 0,79 dB za rok, pedagogové tichých předmětů 0,49 dB. Práce u hlučné kategorie byla zařazena do 2R rizikové kategorie, výuka relativně klidnějších předmětů do rizika 1R. V souboru občas trpí stresem 59 % respondentů a často 18 %. Nepravidelnou poruchou soustředěnosti trpí 69 % respondentů. Bolesti hlavy se občas vyskytují u 59 %, často u 18 % a velmi často jimi trpí celá 4 % respondentů. Na nespavost si stěžuje 46 % dotazovaných, z toho celkem 11 % osob pravidelně používá hypnotika.

Závěr: Škodlivý účinek hluku na kvalitu sluchu byl prokázán pomocí biologického hodnocení rizika hluku. Učitelé hlučné kategorie mají sluchové ztráty téměř dvojnásobné oproti učitelům vyučujících relativně tišší předměty. Rozdílná hluková zátěž pedagogů byla potvrzena i porovnáním ztráty sluchu podle Fowlera. S rostoucí délkou praxe se kvalita slyšení zhoršuje rychleji u hlučné kategorie. Z hlediska profesního jsou na tom pedagogičtí pracovníci hůře než filharmonici (ztráty sluchu 0,72 dB).


Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 1

2010 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Cesta pacienta s CHOPN
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Vladimír Koblížek, Ph.D.

Arteriální hypertenze ve světle nových evropských guidelines
Autoři: MUDr. Libor Jelínek

Precizní medicína v onkologii
Autoři:

Kožní toxicita cílené terapie inhibitory EGFR a VEGF
Autoři: MUDr. Karolína Svobodová

Jak na psoriázu v každodenní ambulantní praxi?
Autoři: MUDr. Jan Šternberský, Ph. D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se