#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Kašeľ u detí s ochorením nosovej dutiny a prínosových dutín


Cough in Children with Diseases of Nasal Cavity and Paranasal Sinuses

Diseases of the upper airways are one of the most common diseases in childhood. Viral infection of the upper airways is usually accompanied by the symptoms arising from the tracheobronchial tree – especially by cough. It is important to state that the cough is not a disease, but the cough is only a symptom. Children with recurrent or persistent cough are usually treated inadequately – by inhaled corticosteroids or other anti asthma drugs without exact diagnosis – they are over diagnosed as having asthma or cough variant asthma, but without examination of bronchial hyperresponsiveness by methacholine inhalation, capsaicin cough challenges, induced sputum or exhaled NO analysis.

The main proposal of this paper is to point out strong relationship between the upper and the lower airways and mechanism potentially participating in the mediation and modulation of the cough reflex in children suffering from rhinosinusitis. The paper also characterizes very briefly some of the diseases linked with rhinosinusitis, which is accompanied by cough – bronchial asthma, cough variant asthma, atopic cough, eosinophilic bronchitis and postinfectious cough.

Key words:
nasal cavity, cough, rhinitis, asthma, postinfectious cough


Autoři: J. Plevková;  M. Tatár
Působiště autorů: Ústav patologickej fyziológie JLF UK, Martin prednosta prof. MUDr. K. Javorka, DrSc.
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2008; 63 (6): 313-319.
Kategorie: Přehledový článek

Souhrn

Ochorenia horných dýchacích ciest u detí sú najčastejšou príčinou chorobnosti v tejto kategórii pacientov. Virózy horných dýchacích ciest sú často spojené aj so symptómami postihnutia tracheobronchiálneho stromu – predovšetkým kašľom. Je potrebné poznamenať, že kašeľ sám o sebe nie je choroba, ale len symptóm. Pri pretrvávajúcom či návratnom kašli je tu problém dlhodobého podávania inhalačných steroidov či iných liekov s „anti astma“ efektom, nakoľko tieto kašľúce deti sú považované za astmatikov bez exaktnej diagnostiky bronchiálnej reaktivity, kašľového testu a vyšetrenia indukovaného spúta, či vydychovaného NO.

Cieľom článku je poukázať na existujúci silný vzťah horných a dolných dýchacích ciest a na patogenetické mechanizmy uplatňujúce sa pri vzniku a modulácii kašľa pri ochoreniach nosovej dutiny a prínosových dutín. Ďalej je článok venovaný stručnej charakteristike niektorých ochorení, ktoré sa manifestujú okrem iného kašľom u detí trpiacich rinosinopatiami, a to prieduškovej astme, kašľovému variantu astmy, atopickému a postinfekčnému kašľu a eozinofilovej neastmatickej bronchitíde.

Kľúčové slová:
nosová dutina, kašeľ, rinitída, astma, postinfekčný kašeľ

Dieťa, ktoré opakovane kašle, nemusí byť problematickým pacientom. Vždy je potrebná dôkladná kašľová anamnéza, fyzikálne vyšetrenie dieťaťa, RTG snímka hrudníka a ak je to možné, aj spirometrické vyšetrenie. Rovnako dôležité je ORL vyšetrenie a rinoendoskopické vyšetrenie na vylúčenie adenoidnej hypertrofie.

V diferenciálnej diagnostike rekurentného kašľa je nutné zvážiť vždy okrem respiračných aj patologické procesy, ktoré sú lokalizované mimo tusigénnych oblastí – pažerákový reflux, poruchy motility pažeráka, ochorenia nosovej dutiny a prínosových dutín. Pri diferenciálnej diagnostike má dôležité postavenie vyšetrenie prieduškovej reaktivity bronchoprovokačným testom, ako aj vyšetrenie reverzibility bronchiálnej obštrukcie pomocou bronchodilatačného testu.

V dnešnej dobe je dobre dostupné aj vyšetrenie vydýchnutého NO a v prípade zistenia nízkych hladín vydýchnutého NO prakticky vylučuje prítomnosť eozinofilného zápalu v dýchacích cestách. Toto vyšetrenie koreluje s testom bronchiálnej hyperreaktivity, má citlivosť a špecificitu predpovedať pozitivitu bronchoprovokačného histamínového testu na 80 %. Rovnako je nevyhnutné odstrániť alebo minimalizovať rizikové faktory pre zvýšenú incidenciu ochorení dýchacích ciest u detí, ako napríklad fajčenie rodičov v domácnosti s takto chorým dieťaťom [29].

Došlo: 12. 9. 2007

Přijato: 26. 2. 2008

 MUDr. Jana Plevková, PhD.

Jesseniova lekárska fakulta

Univerzity Komenského

Ústav patologickej fyziológie

Sklabinská cesta 26

037 53 Martin

Slovenská republika

e-mail: plevkova@fmed.uniba.sk

 

Zdroje

1. Chovanová V. Diferenciálna diagnostika kašľa, mukolytiká a expektoranciá. Via Practica 2005;2(1): 34–36.

2. Chang AB. Cough: are children really different to adults. Cough 2005;1 :7, doi: 10.1186/1745–9974-1-7.

3. Munyard P, Bush A. How much coughing is normal? Arch. Dis. Child. 1996;74: 531–534.

4. Chang AB, Asher MI. A rewiev of cough in children. J. Asthma 2000;38: 299–309.

5. Smyth RL. Research with children. BMJ 2001;322: 1377–1378.

6. Polgar G, Weng T. The functional development of the respiratory system from the period of gestation to adulthood. Am. Rev. Respir. Dis. 1979;120: 625–695.

7. De jongste JC, Shields MD. Chronic cough in children. Thorax 2003;58: 998–1003.

8. Hay AD, Wilson AD. The natural history of acute cough in children aged 0 to 4 years in primary care: a systemic review. Br. J. Gen. Pract. 2002;52: 401–409.

9. Staníková A. Adenoidné vegetácie a chronická tonzilitída – indikácie k adenotómii a tonzilektómii. Pediatrická Prax 2007;3: 122–124.

10. Widdicombe JG. Neurophysiology of the cough reflex. Eur. Respir. J. 1995;8: 1193–1202.

11. Barrela M, Wila MP, Martella S, Roncelli F. Exhaled nitric oxide in asthmatic and nonasthmatic children, influence of a type of allergen sensitization and exposure to tobacco smoke. Pediatr. Alergy Immunol. 2001;12(5): 247–256.

12. Plevkova J, Tatar M. Fyziológia a patofyziológia nosovej dutiny, nazálna hyperreaktivita. Čs. Fyziol. 2002;51: 28–36.

13. Mazzone S, McGovern A. Sensory neural targets for the treatmen of cough. Clin. Exp. Pharm. Physiol. 2007;34(10): 955–962.

14. Jakus J, Tomori Z, Stránsky A. Neuronal Determinants of Breathing, Coughing and Other Motor Behaviors. Basics of Nervous Control and Reflex Mechanisms. Slovak Republic, Martin: Wist Press, 2004: 1–335. ISBN 80-8049-381-2.

15. Palombini B, Araujo E. Cough in postnasal drip, rhinitis and rhinosinusitis. In Cough, Causes, Mechanisms and Therapy. Blackwel Publishing, 2003: 107–115.

16. Mazzone S, Miri N, Canning B. Synergistic interaction between afirway afferent nerve subtypes regulatinng the cough reflex in Guinea pigs. J. Physiol. 2005;529: 559–573.

17. Brugman SM, Larsen GL, Henson PM. Increased lower airway responsiveness associated with sinusitis in a rabbit model. Am. Rev. Respir. Dis. 1993;147: 314–320.

18. Magnan A, Romanet S, Varvolet D. Rhinitis, nasosinusal polyposis and asthma: clinical aspects. In Wallaert B, et al (eds). The Nose and Lung Diseases. Eur. Respir. Monograph. 2001;6: 101–114.

19. Choudry NB, Fuller RW. Sensitivity of cough reflex in patients with chronic cough. Eur. Respir. J. 1992;5: 296–300.

20. O’Connel F, Thomas VE, Studham JM, Pride NB. Capsaicine cough sensitivity increases during upper respiratory infection. Respir. Med. 1996;90: 279–286.

21. Pecova R, Vrlik M, Tatar M. Cough sensitivity in allergic rhinitis. J. Physiol. Pharmacol. 2005;56(Suppl 4): 171–178.

22. Lee P, Eccles R. Cough induced by mechanical stimulation of the upper airway in humans. Acta Otolaryngol. 2004;124: 720–725.

23. Pevkova J, Varechova S, Brozmanova M, Tatar M. Testing of the cough reflex sensitivity in children suffering from allergic rhinitis and common cold. J. Physiol. Pharmacol. 2006;57(Suppl 4): 289–296.

24. Eccles R. Placebo effect of antitussive treatments on cough associated with acute upper respiratory tract infection. In Cough, Causes, Mechanisms and Therapy. Blackwel Publishing, 2003: 259–268.

25. Pavord ID. Non-eosinophilic asthma and the innate immune response. Thorax 2007;62: 193–194.

26. Gibson PG, Fujimura M, Niimi A. Eosinophilic bronchitis – clinical manifestation and implication for treatment. Thorax 2002;57: 178–182.

27. McGarwey L, Morice AH. Atopic cough: little evidence to support a new clinical entity. Thorax 2003;58: 736–737.

28. Zimmerman B. Induced sputum: Comparison of postinfectious cough with allergic asthma in children. J. Allergy Clin. Immunol. 2005;105: 495–499.

29. Chow PY, Ng DK. Chronic cough in children. Singapore Med. J. 2004;45(10): 462–468.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 6

2008 Číslo 6
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#