Niektoré postrehy z histórie slovenskej gastroenterológie 1945– 2002


Autoři: A. vavrečka 1;  M. kaščák 2
Působiště autorů: Gastroenterologická klinika LF SZU a UN Bratislava, Slovenská republika 1;  Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Slovenská republika 2
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2015; 69(4): 299-302
Kategorie: 70 let České gastroenterologické společnosti

Úvod

Česká gastroenterologická společnost (ČGS ČLS JEP) 25. októbra 2015 oslávi 70. výročie svojho založenia. Je to významné výročie, ktoré stojí za to, aby sa mu venovala patričná pozornosť. Založenie ČGS malo pochopiteľne veľký vplyv aj na slovenských gastroenterológov, veď v tom čase existoval spoločný československý štát. V tejto súvislosti sme sa pokúsili podať stručný prehľad základných etáp vývoja slovenskej gastroenterológie do roku 2002.

Slovenská gastroenterologická spoločnosť, jej výbory

Na báze České společnosti gastroenterologické, ktorá bola založená 24. októbra 1945, vznikla v roku 1951 Společnost pro gastroenterologii a výživu a mala 140 členov. V roku 1958 mala Československá spoločnosť pre gastroenterológiu a výživu 220 členov, z čoho 20 % bolo zo Slovenska. Prvým Slovákom, ktorý sa stal v roku 1956 predsedom Československé společnosti pro gastroenterologii bol K. Čársky, prednosta Chirurgickej kliniky Univerzity Komenského v Bratislave. Spoločnosť mala komisiu klinickej výživy, endoskopickú, chirurgickú, pankreatologickú, röntgenologickú a hepatologickú.

Po federatívnom usporiadaní Československa vznikla v roku 1968 Slovenská spoločnosť pre gastroenterológiu a výživu (SSGV). Prvý výbor SSGV pracoval v zložení A. Bučko –  predseda, K. Holomáň –  podpredseda, M. Brix –  vedecký sekretár, A. Dvorský –  pokladník a ďalší významní slovenskí gastroenterológovia. Federálny výbor vznikol 2. júna 1969 a v ňom boli za Slovensko delegovaní prví štyria členovia výboru SSGV. Výbor bol volený každé štyri roky. V rokoch 1977– 1981 pracoval v zložení M. Brix –  predseda, M. Lukáč –  vedecký sekretár, A. Dvorský –  podpredseda a členovia I. Beňo, T. Hildebrand a ďalší. Predsedom endoskopickej sekcie bol A. Dvorský. V roku 1990 nastúpila mladšia generácia a výbor SSGV tvorili A. Vavrečka –  predseda, M. Bátovský –  vedecký sekretár, T. Hildebrand –  podpredseda a členovia I. Beňo, E. Brixová, I. Ďuriš, E. Gočár, R. Hyrdel, M. Kaščák, Š. Šafár, R. Šimončič, B. Valach, Š. Žilavý. Predsedom endoskopickej sekcie bol Š. Šafár. Vo federálnom výbore boli A. Vavrečka, M. Bátovský, I. Ďuriš, T. Hildebrand. V rokoch 1996– 2000 pracoval výbor Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti (SGS) prakticky v rovnakom zložení ako v predchádzajúcom období: A. Vavrečka –  predseda, M. Brix –  vedecký sekretár, T. Hildebrand a R. Hyrdel –  podpredsedovia. V. Vráblik bol predsedom onkologickej sekcie, ktorú založil. Podobné zloženie mal výbor SGS zvolený v roku 1998. Predsedom ostal A. Vavrečka, vedeckým sekretárom M. Brix, členovia boli M. Bátovský, I. Beňo, S. Čársky, J. Pechan, I. Ďuriš, T. Hildebrand, R. Hrčka, R. Hyrdel, Ľ. Jurgoš, M. Kaščák, B. Pekárková, Š. Šafár. V tomto zložení pracoval výbor SGS až do roku 2002, kedy sa predsedom SGS stal Ľ. Jurgoš, vedeckým sekretárom L. Kužela a pribudli niektorí noví členovia. Význam SGS/ SSGV dokumentuje aj stály vzostup počtu jej členov. V roku 1969 mala 152 a v roku 2004 už 619 členov.

Hepatologická komise Československé společnosti pro gastroenterologii a výživu sa zmenila 14. marca 1967 na Hepatologickou sekci pri ČS lékařské společnosti JEP. Zo Slovenska sa stali členmi výboru sekcie K. Holomáň a I. Vido. V súvislosti s federatívnym usporiadaním Československa vznikla v roku 1969 Česká a Slovenská hepatologická spoločnosť (SHS). V rokoch 1977– 1981 mal výbor SHS zloženie K. Holomáň –  predseda, T. R. Niederland –  podpredseda, E. Brixová –  vedecká sekretárka. Členmi tohto výboru boli zo známych internistov‑ hepatológov napr. M. Mikulecký, M. Brix, I. Beňo, I. Ďuriš, V. Dzúriková, I. Hanták, T. Hildebrand, P. Weisz. Od roku 1986 výbor SHS vymenil predsedu –  stal sa ním M. Mikulecký, čestným predsedom T. R. Niederland, podpredsedom P. Weisz, vedeckým sekretárom J. Holomáň a ďalší. Voľby v roku 2000 priniesli zmeny vo vedúcich funkciách hepatologického výboru, predsedom sa stal J. Holomáň a vedeckým sekretárom J. Glasa, členmi výboru boli M. Bátovský, M. Boča, T. Hildebrand, Š. Hrušovský, M. Kaščák, M. Kováčová, I. Kozár, M. Oltman, V. Kupčová, B. Pekárková, I. Schréter, Ľ. Skladaný, M. Turecký a A. Vavrečka. V roku 2004 mala SHS 138 registrovaných členov. O ďalšom vývoji výborov SGS a SHS bude príspevok terajšieho predsedu SGS Ľ. Jurgoša.

Postgraduálne vzdelávanie v slovenskej gastroenterológii

Postgraduálne vzdelávanie je úzko spojené so vznikom a vývojom hlavnej slovenskej postgraduálnej vzdelávacej ustanovizne, ktorá sa teraz nazýva Slovenská zdravotnícka univerzita. Jej základ bol položený 1. mája 1953, kedy vzniklo Školské stredisko Povereníctva zdravotníctva pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne. Viedol ho Dionýz Dieška, vtedajší primár interného oddelenia OÚNZ. Na jeho základe vznikol 1. januára 1957 Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov (SÚDL) v Trenčíne. Ten sa postupne zmenil (po preložení do Bratislavy v roku 1967) na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF), Inštitút pre ďalšie vzdelávanie zdravotníkov (IVZ), Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny (SPAM) až na súčasnú Slovenskú zdravotnícku univerzitu (SZU). Katedra vnútorného lekárstva SÚDL, ktorej klinickou bázou bolo najprv interné oddelenie trenčianskej nemocnice, sa zameriavala na všetky odbory internej medicíny, vrátane gastroenterológie. Priekopníkom bol J. Wiesner, perfektne ovládajúci endoskopické, laparoskopické vyšetrenia a bio­psiu pečene. Po jeho odchode za primára interného oddelenia v Považskej Bystrici pokračoval v týchto metódach E. Gočár, ktorý k nim pridal aspiračnú bio­psiu žalúdkovej sliznice. Na prácu E. Gočára nadviazal potom Š. Hrušovský, ktorý sa viac orientoval na hepatológiu a v roku 1998 sa stal vedúcim Subkatedry hepatológie SPAM. Za vrchol v inštitucionálnom vzdelávaní v gastroenterológii možno považovať vznik Subkatedry gastroenterológie IVZ v roku 1992 s Internou klinikou gastroenterologickou v Nemocnici sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach a potom Katedry gastroenterológie SPAM s Gastroenterologickou klinikou, ktorá je v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke od roku 1997.

V tejto súvislosti treba spomenúť, že k vytvoreniu gastroenterologickej kliniky nemalou mierou prispel akademik T. R. Niederland, prednosta III. internej kliniky NsP akademika L. Dérera, ktorý zaregistroval nastupujúci trend nových, najmä endoskopických metód a vybavil stáž pre A. Vavrečku na popredných gastroenterologických pracoviskách v Nemecku (L. Demling v Erlangene a M. Classen v Hamburgu). A nielen to, T. R. Niederland umožnil postupné zavádzanie moderných endoskopických metód na III. internej klinike LF UK. Bolo však potrebné rozšíriť počet vyšetrovacích miestností, získať a vyškoliť ďalších lekárov a endoskopické sestry a najmä obstarať endoskopy. Ani v tom čase, rovnako ako dnes, to nebolo jednoduché. Aj tu však pomohla veľká autorita T. R. Niederlanda. Po usilovnej snahe sa podarilo vybudovať v rámci III. internej kliniky endoskopické pracovisko, ktoré začalo vykonávať okrem iného aj ERCP. Po získaní skúseností bolo možné na III. internej klinike vykonať endoskopickú papilosfinkterotómiu (EPS) a odstrániť u pa­cienta z choledochu žlčové konkrementy. Ako sa ukázalo, bola to prvá EPS v celom Československu (obr. 1).

Prvá strana separátky časopisu Čs. gastroenterologie, ktorý vo štvrtom čísle roce 1983 priniesol kazuistiku o prvej endoskopickej papilosfinkterotómii s extrakciou konkrementov z choledochu.
Fig.1. Front page of a special issue of the Czechoslovak Gastroenterology journal, which presented a case report in the fourth issue of 1983 regarding the first endoscopic papillosphincterotomy with the extraction of choledochal concrements.
Obr. 1. Prvá strana separátky časopisu Čs. gastroenterologie, ktorý vo štvrtom čísle roce 1983 priniesol kazuistiku o prvej endoskopickej papilosfinkterotómii s extrakciou konkrementov z choledochu. Fig.1. Front page of a special issue of the Czechoslovak Gastroenterology journal, which presented a case report in the fourth issue of 1983 regarding the first endoscopic papillosphincterotomy with the extraction of choledochal concrements.

Vykonanie prvej EPS v Československu a zavedenie ďalších dia­gnostických a terapeutických endoskopických výkonov (sklerotizácie varixov u dospelých aj u detí, polypektómie v hornom aj dolnom gastrointestinálnom trakte) zvýšilo prestíž gastroenterologicko‑endoskopického tímu III. internej kliniky v SK i ČR. S významným pričinením T. R. Niederlanda pribudli lekári aj endoskopické sestry, narástol počet endoskopických miestností, zavádzali sa ďalšie endoskopické výkony a prichádzali gastroenterológovia zo SR aj ČR, aby získali poznatky o endoskopických metódach a mohli ich zavádzať aj na svojich pracoviskách.

Časté a početné vykonávanie ERCP na III. internej klinike viedlo k získaniu značných skúseností s touto metodikou a vyústilo v roku 1988 do vydania publikácie kolektívu autorov Dia­gnostická a liečebná endoskopia žlčových ciest a pankreasu, ku ktorej T. R. Niederland napísal predslov.

Klinika mala nesporne veľký význam pre ďalší rozvoj slovenskej gastroenterológie a aj pri ďalšom vzdelávaní slovenských gastroenterológov –  doteraz ich úspešne atestovalo 211. Okrem toho bolo možné zabezpečiť aj prednášky a živé endoskopické demonštrácie popredných odborníkov zo zahraničia. Podarilo sa napr. zabezpečiť na Endoskopické dni prednášku M. Classena, ktorý, ako už bolo spomínané, vykonal spolu s L. Demlingom prvú EPS na svete, a organizovať ďalšie akcie, napr. Gastrofórum, postgraduálne sústredenie slovenských gastroenterológov, ktoré sa v tomto roku dočkalo 20. výročia vzniku. Za významnú akciu možno považovať aj tzv. endoskopický „live video transmission“, ktorý sa uskutočnil v roku 1996 v Bratislave s podporou ESGE a priamou účasťou popredných europských endoskopistov (A. Miró, A. Nowak, M. Crespi) a potom aj ďalšie endoskopické workshopy priamo na gastroenterologickej klinike s účasťou ďalších európskych profesorov (napr. M. Cremer, P. Schulz a ďalších).

V tom čase sa podarilo nadviazať aj úzku spoluprácu s predstaviteľmi poľskej gastroenterológie (A. Gabrielewicz, C. Butruk, A. Nowak a ďalší), maďarskej gastroenterológie (L. Simon, J. Papp, I. Rácz, F. Szalay, J. Lonovics a ďalší), rakúskej (P. Ferenczi, P. Knoflauch, A. Gangl), juhoslovanskej (M. Bulajic).

Spoluprácu s českými gastroenterológmi nie je potrebné ani osobitne spomínať –  ostali spoločné slovensko‑ české a česko‑ slovenské gastroenterologické kongresy a endoskopické dni. Na viacerých akciách slovenskej gastroenterologickej spoločnosti sa zúčastňovali a doteraz zúčastňujú poprední českí odborníci (P. Dítě, J. Špičák, J. Kotrlík, M. Kment, J. Bureš, J. Černoch a ďalší). Za veľmi významnú je potrebné považovať účasť legendy československej gastroenterológie Z. Mařatku, ktorý bol pravidelným účastníkom slovenského Gastrofóra, ktoré si veľmi obľúbil. Mnohí z uvedených českých aj zahraničných odborníkov sa stali čestnými členmi SGS.

O vznik a rozvoj gastroenterologickej kliniky a katedry gastroenterológie sa zaslúžil najväčšou mierou A. Vavrečka, ktorý bol prednostom kliniky a vedúcim katedry do roku 2008.

Čo sa týka atestácií, treba spomenúť, že prvé atestácie z gastroenterológie sa vykonávali vo Výskumnom ústave výživy ľudu (VÚVĽ) v Bratislave.

Pracovníci tohto ústavu, ktorý viedol A. Bučko, mali na vzdelávaní gastroenterológov veľkú zásluhu. Prví gastroenterológovia atestovali v roku 1966. Boli to A. Dvorský a Z. Blažek. V roku 1967 atestovali E. Gočár a J. Wiesner a v roku 1968 I. Beňo a M. Koška. Do roku 1978 atestovalo 24 gastroenterológov. Vtedy bolo na Slovensku 32 laparoskopov, 29 fibroskopov a šest kolonoskopov (a to najmä v Bratislave). Do roku 1993 bolo atestovaných 104 gastroenterológov. Po A. Bučkovi bol predsedom atestačnej komisie E. Gočár a po ňom A. Vavrečka.

V hepatológii okrem vzniku už spomenutej subkatedry bolo veľmi významné Nariadenie vlády SR č. 157/ 2002 Z. z., ktoré umožnilo špecializáciu v hepatológii a ďalší významný rozvoj slovenskej hepatológie ako samostatného odboru.

Riadenie slovenskej gastroenterológie

Gastroenterológia a hepatológia boli riadené aj metodicky cez Ministerstvo zdravotníctva, prostredníctvom krajských a hlavných odborníkov, čo súviselo so štátoprávnym usporiadaním. Hlavnými odborníkmi boli: A. Vavrečka, M. Kaščák a P. Mlkvý. Hlavnými odborníkmi pre hepatológiu boli J. Holomáň a Š. Hrušovský. Funkciu krajských gastroenterológov vykonávali: M. Koška (Západoslovenský kraj), V. Kopriva (Stredoslovenský kraj), T. Hildebrand (Východoslovenský kraj). Neskôr M. Bátovský pre Bratislavský kraj, B. Pekárková pre Trnavský kraj, M. Greguš pre Nitriansky kraj, M. Kaščák pre Trenčiansky kraj, R. Hyr­del pre Žilinský kraj, B. Valach pre Banskobystrický kraj, T. Hildebrand a M. Zakuciová pre Košický kraj a I. Katančík pre Prešovský kraj. Oba odbory majú expertov aj v stavovských organizáciach (SLK) a v poisťovniach.

prof. MUDr. Antonín Vavrečka, CSc.

Gastroenterologická klinika LF SZU a UN Bratislava

Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

Antolská 11

851 07 Bratislava

Slovenská republika

vavrecka@pe.unb.sk


Zdroje

1 . Obermajer J, Mařatka Z. Historie české gastroenterologie, České gastroenterologické společnosti a jejího časopisu. In: Mařatka Z et al (eds). Gastroenterologie. Praha: Karolinum 1999: 1– 12.

2. Kaščák M. História slovenskej gastroenterológie. In: Jurgoš Ľ, Kužela L, Hrušovský Š et al (eds). Gastroenterológia. Bratislava: VEDA 2006: 3– 12.

3. Vavrečka A. Akademik T. R. Niederland a slovenská gastroenterológia. Interná med 2015. In press.

Štítky
Dětská gastroenterologie Gastroenterologie a hepatologie Chirurgie všeobecná
Článek Vzťahy

Článek vyšel v časopise

Gastroenterologie a hepatologie

Číslo 4

2015 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Diabetická neuropatie a její léčba
nový kurz
Autoři: MUDr. Michal Dubský, Ph.D.

Mnohočetný myelom: Úvodní léčba netransplantovatelných pacientů
Autoři:

Proč v prevenci zubního kazu kartáček nestačí?
Autoři: doc. MUDr. Romana Koberová – Ivančaková, CSc.

Hypersenzitivita dentinu jako příznak poškození tvrdých zubních tkání
Autoři: MUDr. Erika Lenčová, Ph.D.

Cesta pacienta s CHOPN
Autoři: doc. MUDr. Vladimír Koblížek, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se