Lumbálna sympatektómia − prehľad svetovej literatúry za posledných 15 rokov


Lumbar sympathectomy − literature review over the past 15 years

Introduction:
Lumbar sympathectomy (LS) irreversibly damages a part of the sympathetic trunk and adjacent ganglia between L1 and L5, typically between L2 and L4. The first LS was performed in 1923. Initially, it used to be performed very often; however, with the progress of vascular and endovascular surgery its importance gradually continues to decline. The aim of the paper is to present literature review focusing on LS over the past 15 years.

Method:
Literature review of 113 academic articles found in academic journal databases.

Pathophysiology:
Irreversible interruption of the efferent innervation leads to relative vasodilation of small vessels in lower extremities (α1-receptors blockade), and it reduces the volume of sweat due to inactivation of eccrine glands and nociception from lower limbs.

Indication:
Raynaud´s phenomenon, thromboangitis obliterans, non-revascularizable peripheral arterial disease (PAD) (Fontain grade III-IV), hyperhidrosis, persistent pain in lower extremities, chronic pain of amputation stump, frostbites, chilblains.

Effect:
The three largest studies showed a positive effect in 63.6–93.4% cases of PAD and in 97%−100% cases of hyperhidrosis. The positive effect was defined as warmer lower extremities, increased blood flow, acceleration of chronic defects healing, sweating disappearance and pain reduction.

Conclusion:
Lumbar sympathectomy still remains a useful method in the treatment of above mentioned diseases if properly indicated.

Key words:
lumbar sympathectomy – Raynaud´s phenomenon – thromboangitis obliterans –peripheral arterial disease – hyperhidrosis


Autoři: M. Pekař 1,2;  M. Mazur 1;  A. Pekařová 2;  J. Kozák 3;  A. Foltýs 1
Působiště autorů: Chirurgické oddělení Vítkovické nemocnice a. s., Ostrava primář: MUDr. M. Mazur, Ph. D. 1;  Fyziologický ústav LF Masarykovy univerzity, Brno přednosta: doc. PharmDr. P. Babula, Ph. D. 2;  Vaskulární centrum, Interní oddělení Vítkovické nemocnice a. s., Ostrava primář: MUDr. D. Kučera, Ph. D. 3
Vyšlo v časopise: Rozhl. Chir., 2016, roč. 95, č. 3, s. 101-106.
Kategorie: Souhrnné sdělení

Souhrn

Úvod:
U lumbálnej sympatektómie sa ireverzibilne poškodí sympatikový kmeň a gangliá segmentov L1-L5, najčastejšie L2-L4. Výkon sa robí už od roku 1923. V minulosti boli jeho indikácie široké, po zavedení revaskularizačných metód význam poklesol. Cieľom práce je predstaviť literárny prehľad problematiky lumbálnej sympatektómie za posledných 15 rokov.

Metóda:
Literárny prehľad 113 akademických článkov svetovej literatúry.

Patofyziológia:
Princípom je zrušenie eferentácie na alfa-1 receptory, čím dochádza k relatívnej vazodilatácii malých ciev na dolných končatinách (DKK), prerušenie eferentácie exokrinných žliaz, ktorým sa zníži objem tvoreného potu a aferentácie nociceptorov ovplyvňujúcich bolesti DKK.

Indikácie:
Raynaudov fenomén, thromboangiitis obliterans, ischemická choroba dolných končatín (ICHDK) u nerevaskularizovateľného nálezu v štádiu Fontain III – IV, hyperhidróza, perzistujúca bolesť DKK, chronické bolesti amputačného pahýľu, omrzliny, oziabliny.

Efekt:
Tri najväčšie dohľadané štúdie uvádzajú pozitívny efekt v intervale 63,6 %−93,4 % u ICHDK a 97 %−100 % u hyperhidrózy. Za pozitívny efekt u pacienta považujú teplé DKK, zvýšenie prekrvenia, akceleráciu hojenia chronických defektov, zmiznutie potenia a zmenšenie bolestí DKK.

Záver:
lumbálna sympatektómia je stále použiteľnou metódou v terapii vyššie uvedených chorôb. Jej efekt závisí od správnej indikácie.

Kľúčové slová:
lumbálna sympatektómia – Raynaudov fenomén – thromboangiitis obliterans –ischemická choroba dolných končatín – hyperhidróza

Úvod

Lumbálna sympatektómia (LS) je prerušenie časti truncus sympatikus s priľahlými sympatikovými gangliami v rozsahu L1 až L5, najčastejšie však L2−L4. Princípom je vyrušenie eferentácie na alfa-1 receptory, dochádza tak k relatívnej vazodilatácii malých ciev na dolných končatinách (DKK) [1,2], denervácia eferentácie na exokrinných žľazách DKK, znižuje sa tak objem tvoreného potu a vyrušenie aferentácie z nociceptorov, ovplyvňuje sa tak vnímanie bolesti DKK [3]. Výkon bol v minulosti vykonávaný vo veľkom počte, po zavedení revaskularizačných výkonov však poklesol jeho význam.

Metóda

K vytvoreniu tohto textu vykonal autorský tím literárny prehľad vo svetových databázach lekárskych odborných časopisov. Ako kľúčové slová boli použité - lumb*[Title] AND sympathect*[Title]. Časové obdobie: 2000-2015. Bez jazykového obmedzenia. Prostredníctvom discovery.muni.cz boli prehľadané nasledujúce databázy: Scopus; Medline; Medline Complete; Science Citation Index; Science Direct; OAlster; Directory of Open Access Journals; SciELO; Central & Eastern European Academic Source; Social Sciences Citation Index; J-STAGE; Gale Virtual Reference Library. Spolu bolo nájdených 113 odborných článkov z rôznych časopisov (z nich 2 abstrakty neboli dostupné v našej licencii). Na základe prečítaných abstraktov bolo vybraných 43 fulltextov, ktoré boli podrobne preštudované. Z takto nadobudnutých informácií autorský tím vytvoril prehľadový článok, ktorý sa citáciami odvoláva na zdrojovú literatúru.

História

História LS sa datuje na začiatok 20. storočia. Prvú LS v terapii spastickej paralýzy u vojnového veterána uskutočnili Royle a Hunter v Sydney v roku 1923. Roku 1924 pozoroval William Mayo vazomotorické zmeny na koži nôh pacientov po lumbálnej sympatektómii a uskutočnil v roku 1925 prvú LS v terapii pacienta s Raynaudovým fenoménom. Diez, v Buenos Aires, použil LS ako prvý v liečbe thromboangitis obliterans v roku 1924. V roku 1935 urobil White ako prvý perkutánnu chemickú LS s použitím alkoholu. Túto metódu zdokonalil Reid pridaním röntgenovej (RTG) kontroly v roku 1970. Postupne sa zaviedla kontrola počítačovou tomografiou (CT) s kontrastom, zaviedlo sa použitie rádiofrekvenčnej sondy. Chirurgická LS sa zdokonalila zavedením laparoskopického miniinvazívneho prístupu [4,5].

Patofyziológia:

Lumbálny sympatikus ovplyvňuje na DKK vazokonstrikciu ciev, potné žľazy a bolesť. Tonus ciev – prostredníctvom noradrenalínu/adrenalínu. Pôsobením na alfa-1 receptory vyvolá vazokonstrikciu. V pokojovej fáze udržuje tonus sympatiku väčšinu arteriol konstrihovanú na ½ maximálneho priemeru lumenu. Zvýšením tonusu dôjde ku zvýšeniu konstrikcie, naopak znížením tonusu sympatiku dôjde ku zníženiu konstrikcie oproti pokojovému stavu – vyvoláme teda relatívnu vazodilatáciu (poznámka - pôsobením na beta-2 receptory, ktoré sa nachádzajú v niektorých typoch ciev dokáže sympatikus vyvolať priamo vazodilatáciu). Na exokrinných žľazách zvyšuje pomocou acetylcholínu objem produkovaného potu. Cez tenké nemyelinizované vlákna aferentuje bolesť z DKK [1–3].

Indikácie:

Lumbálna sympatektómia bola v minulosti používaná s dobrým efektom v liečbe ischemickej choroby dolných končatín (ICHDK). S rozvojom vaskulárnej medicícny a endovaskulárnej intervenčnej medicíny sa význam LS postupne vytrácal do úzadia. Perfúzna scintigrafia ukazuje lepšie výsledky po hyperoxigenačnej terapii, než po LS [6]. V súčasnosti sa hovorí o adjuvantnej metóde, ktorá sa používa podľa niektorých autorov, ako posledná šanca pre pacientov, u ktorých nemožno revaskularizačný výkon urobiť [2,7,8]. Správne indikovaná LS však môže aj dnes urýchliť hojenie defektov a oddialiť amputáciu DKK. Podľa literárnych údajov sa najčastejšie indikuje u štádií III až IV podľa Fontaina, u pacientov, ktorí sú z najrôznejších príčin vylúčení z revaskularizačného výkonu.

Angiológovia a cievni chirurgovia však zďaleka nie sú jediní lekári, ktorí LS využívajú. Ďalšími indikáciami tohto výkonu sú – plantárna hyperhidróza, dysbalancia, ktorá spôsobuje hlavne psychickú ujmu pacientov a rozvoj kožných ochorení s nasadajúcimi superinfekciami v teréne večne vlhkých nôh [9–14]. Raynaudov fenomén, problém v nechcenej vazokonstrikcii periférnych artérií, najčastejšie horných, menej často dolných končatín [15], thromboangiitis obliterans (Buergerova choroba) [16], perzistujúca bolesť v dolných končatinách [17], chronické bolesti amputačného pahýľu, oziabliny a omrzliny [18].

Prehľad indikácií pozri Tab.1

Tab. 1. Prehľad indikácií LS podľa ovplyvnenia modality lumbálného sympatiku Tab. 1. Summary indications of LS according to modalities affected by lumbar sympathetic
Prehľad indikácií LS podľa ovplyvnenia modality lumbálného sympatiku
Tab. 1. Summary indications of LS according to modalities affected by lumbar sympathetic

Predikcia efektu LS:

Efekt LS nie je u všetkých pacientov rovnaký. Maximálny prínos tohto terapeutického zásahu pozostáva v správnom načasovaní. V istom čase totiž môže pacientovi dopomôcť oddialiť amputáciu končatiny aj o niekoľko mesiacov, ideálne rokov. U zle načasovaného výkonu (LS indikovaná príliš neskoro) však bude efekt minimálny až žiadny (napríklad u pacientov s pokročilou gangrénou DKK, u pacientov s neuropatickým poškodením DKK, kde došlo už dávno k autosympatektómii).

K správnej indikácii nám pomáha invazívne testovanie predikcie efektu LS v spinálnom bloku. Spinálny blok, reverzibilná anestézia s pomerne nízkym výskytom nežiadúcich účinkov, imituje sympatektómiu, umožňuje nám sledovať zmeny na DKK – meraním tkanivového kyslíku, arteriálneho prietoku pomocou laserového Dopplera, plošného hodnotenia prietoku laserovým scannerom, perfúznej scintigrafie, zmien kožnej teploty, množstva produkovaného potu provokačným potným testom, sympatikovou kožnou odpoveďou a inými. Pokiaľ pozorujeme signifikantné zmeny v požadovaných parametroch v spinálnom bloku, potom predpokladáme, že LS prinesie očakávaný benefit.

Chemická a chirurgická LS:

LS môžeme urobiť pomocou klasického chirurgického výkonu otvorenou cestou,  miniinvazívne laparoskopicky z retroperitoneálneho prístupu alebo lokálne, perkutánne - chemicky či rádiofrekvenčne.

Klasický prístup sa preferuje v prípade, že LS je súčasťou iného väčšieho chirurgického výkonu (napríklad aorto-bifemorálny bypass) [19]. Moderným prístupom je miniinvazívny retroperitoneálny prístup, ktorý prináša všetky výhody laparoskopického výkonu. Kontrolu zložitých anatomických pomerov zrakom pomocou kamery, kratšiu dobu operácie, menšie jazvy,  kratšiu dobu rekonvalescencie. Chirurgický výkon poskytuje možnosť spätnej väzby bioptickou verifikáciou odstráneného sympatikového kmeňu s gangliami [10–12,14]. Operuje sa v polohe na chrbte, v celkovej anestézii, pacient musí mať kompletné predoperačné vyšetrenie, dĺžka výkonu je približne 40 minút, retroperitoneálny prístup z troch laparoskopických portov (10, 10 a 5 mm). Pozri Obr. 1 a 2.

Operačná poloha u LS (1 – costae, 2 – crista iliaca, 3 – umbilicus)
Fig. 1. Surgery position in lumbar sympathectomy (1 – costae, 2 – crista iliaca, 3 – umbilicus)
Obr. 1. Operačná poloha u LS (1 – costae, 2 – crista iliaca, 3 – umbilicus) Fig. 1. Surgery position in lumbar sympathectomy (1 – costae, 2 – crista iliaca, 3 – umbilicus)

Pravostranný sympatikový kmeň, záber z laparoskopickej optiky
Fig. 2. Right sympathetic trunk – laparoscopic view
Obr. 2. Pravostranný sympatikový kmeň, záber z laparoskopickej optiky Fig. 2. Right sympathetic trunk – laparoscopic view

U pacientov, u ktorých je chirurgický výkon kontraindikovaný alebo výkon odmietajú, často u polymorbídnych starých pacientov, môžeme s výhodou pristúpiť k lumbálnej sympatektómii perkutánnym spôsobom – chemicky či rádiofrekvenčne. Perkutánne zavádzame ihlu pod RTG kontrolou, moderne a bezpečnejšie pod CT kontrolou s kontrastom ku gangliám, ktoré chceme poškodiť. Táto CT kontrola nám umožňuje veľmi presné a bezpečné umiestnenie perkutánnej ihly. Pri chemickej LS používame roztok 6% fenolu (alebo 60% etanolu a 0,5% bupivakaínu v pomere 5:3), ktorý likviduje ireverzibilne gangliá bez väčšieho poškodenia okolitých štruktúr s dočasným anestetickým účinkom na okolie [20,21]. K verifikácii správneho uloženia môžeme aplikovať 1% roztok trimekaínu s reversibilným dočasným účinkom. Ďalším spôsobom, akým môžeme vykonať perkutánnu LS je termické poškodenie sympatikových ganglií pomocou rádiofrekvenčnej sondy v tvare perkutánnej ihly [5]. Výkon sa robí z rôznych anatomických prístupov. Dorzálny laterálny, ventrálny transabdominálny navigovaný CT, zadný mediálny transdiskálny prístup [18]. Najčastejšie v lokálnej anestézii trimekaínom, je možné pacienta tlmiť napríklad intravenóznym opiátom, pacient je nalačno a má čerstvý koagulogram, výkon trvá asi 20 minút. Pozri Obr. 3 a 4.

CT navigácia u pravostrannej chemickej LS (úroveň L3)
Fig. 3. CT guided right-side chemical lumbar sympathectomy (level L3)
Obr. 3. CT navigácia u pravostrannej chemickej LS (úroveň L3) Fig. 3. CT guided right-side chemical lumbar sympathectomy (level L3)

CT navigácia u chemickej LS (stav po zavedení perkutánnej ihly a aplikácii kontrastu)
Fig. 4. CT guided right-side chemical lumbar sympathectomy after percutaneous puncture and aplication of contrast
Obr. 4. CT navigácia u chemickej LS (stav po zavedení perkutánnej ihly a aplikácii kontrastu) Fig. 4. CT guided right-side chemical lumbar sympathectomy after percutaneous puncture and aplication of contrast

Nežiadúce účinky a komplikácie:

Ako každý invazívny výkon aj LS so sebou prináša radu rôznych rizík a komplikácií. Odlišné komplikácie sú popisované v súvislosti s odlišným prístupom – chirurgickým či perkutánnym. Zástanci perkutánnej metódy vyzdvihujú výhody CT analýzy anatomických pomerov, naopak zástanci chirurgickej metódy uvádzajú výhody v priamej kontrole anatomických štruktúr zrakom pomocou laparoskopickej optiky. Oba spôsoby vykonania LS sú považované obecne za bezpečné, rýchle, lacné a efektívne.

Medzi najčastejšie uvádzané nežiadúce účinky oboch prístupov patrí kompenzatórne potenie, ktoré Rieger a spol. uvádzajú na súbore 154 pacientov až v  52 % a neuralgie v 39 % [22].

Medzi závažnými komplikáciami samotného výkonu je genitofemorálna neuritída, ktorú Michálek a spol. uvádzajú na súbore 71 pacientov v 5 % (riziko sa podstatne znižuje transdiskálnym prístupom) [18], sexuálne dysfunkcie 1−2 % [22] ďalej infekčné komplikácie chirurgickej rany, či miesta vpichu, lokálne reakcie na terapeutickú zmes, náhle zníženie tlaku, dočasná paralýza čriev. Medzi kazuisticky popisované závažné komplikácie patrí: poškodenie uréterov (chirurgické poškodenie, chemické či termické poškodenie) s následnou nekrózou a pri včasnom nerozpoznaní i s rozvojom renálnej insuficiencie [23,24], nerozpoznané krvácanie z lumbálnych artérií [25], či závažné poškodenie veľkých ciev (aorta, vena cava), nekróza musculus psoas. Medzi najzávažnejšími komplikáciami je popísaný prípad masívneho črevného infarktu vyvolaného trombózou hornej mezenterickej cievy pri prolongovanom kapnoperitoneu [26].

Efekt

Efekt lumbálnej sympatektómie závisí od indikácie tohto výkonu. U liečby ICHDK uvádzajú tri dohľadané štúdie s najväčším počtom pacientov pozitívny efekt v intervale 63,6 %−93,4 %. Za pozitívny efekt u pacienta považujú teplé DKK, zvýšenie prekrvenia, akceleráciu hojenia chronických defektov, zmiznutie potenia a zmenšenie bolestí DKK [27–29]. Prehľad - pozri Tab. 2.

Tab. 2. LS vo svetovej literatúre Tab. 2. Lumbar sympathectomy in world academic articles
LS vo svetovej literatúre
Tab. 2. Lumbar sympathectomy in world academic articles
Poznámka: Pozitívny efekt: teplé DKK, zvýšenie prekrvenia DKK, akcelerácia hojenia chronických defektov DKK, zmiznutie potenia, zmenšenie bolestí.

Vynikajúci efekt LS pozorujeme v liečbe plantárnej hyperhidrózy. Tri najväčšie dohľadané štúdie uvádzajú vymiznutie potenia DKK v intervale 97%−100% [12,14,30].

LS prináša úľavu od bolesti dolných končatín nielen vazodilatáciou artérií, ale aj priamym prerušením aferentácie z nociceptívnych receptorov [3]. Štúdia na 30 pacientoch trpiacich dlhodobou bolesťou dolných končatín ukazuje pokles VAS (vizuálna algická škála) z hodnôt 72,3 mm na 38 mm v sledovaní 6 mesiacov od výkonu [31].

Štúdia na 21 pacientoch ukazuje efekt torakálnej a lumbálnej sympatektómie v liečbe Raynaudovho fenoménu [15].

Buergerova choroba bola v minulosti úspešne liečená pomocou LS. V terapii Buergerovej choroby však štúdia na 200 pacientoch ukazuje analógy prostaglandínov ako lacnejší liečebný spôsob s lepším efektom v porovnaní s LS [32].

Diskusia     

Dostupná literatúra v problematike lumbálnej sympatektómie pochádza prevažne z minulého milénia, kedy bol výkon indikovaný vo veľkom počte. Prostredníctvom discovery.muni.cz môžeme vyhľadať od roku 1930 do súčasnosti napísaných 1295 prác, od roku 2010 ukazuje vyhľadávač len 81 prác. V tomto prehľade sa autorský kolektív snažil priniesť aktuálny pohľad na túto problematiku, preto si ako kompromis zvolil obdobie posledných 15 rokov.

Jednoznačnosť indikácie výkonu vychádza z cieľovej modality, ktorú chceme sympatektómiou ovplyvniť. Vyvolanie relatívnej vazodilatácie vyrušením eferentácie na alfa 1 receptory zostáva najviac diskutovanou otázkou. Chýba dostatok štúdií s väčším počtom pacientov, ktoré by jednoznačne definovali využitie LS v terapii ICHDK. [33,34]. Niektorí autori doporučujú robiť LS u pacientov s ICHDK, u ktorých boli vyčerpané všetky možnosti revaskularizácie ako poslednú šancu pre záchranu končatiny [8]. Pritom LS nie je nadradená ostatným chirurgickým výkonom (incízia, nekrektómia a podobne).

Naproti tomu zníženie objemu tvoreného potu vyrušením aferentácie na acetylcholinové receptory má štatisticky jednoznačne potvrdený účinok, v indikácii terapie hyperhidrózy zostáva teda LS metódou voľby [22].

V terapii chronických bolestí DKK uvádzajú autori, ktorí využívajú LS v tejto indikácii, uspokojivé výsledky. Primárne je však v terapii bolesti v praxi mnoho iných spôsobov, dominuje farmakoterapia, preto na LS u týchto pacientov mnohokrát nepomyslíme.

Miniinvazívna laparoskopická LS vyžaduje skúseného chirurga v technike laparoskopie. Chemická LS zase vyžaduje znalosti intervenčnej radiológie či anesteziológie. Pacienti s ICHDK bývajú hospitalizovaní na špecializovaných cievnych oddeleniach. Pokiaľ nie je v nemocnici rozvinutá úzka spolupráca medzi týmito odbornosťami, je potom ťažké zrealizovať daný výkon u pacienta. Možno aj táto skutočnosť prispieva k aktuálne nízkemu počtu LS.

Niektorí pacienti môžu mať vrodené arterio-venózne skraty na periférii. Tieto spojky udržuje sympatikus konstrihované. Sympatektómiou potom u týchto jedincov dochádza k dilatácii skratov a k zlodejskému fenoménu (steal phenomen) krvi z oblasti kožných ciev. U týchto pacientov vyvolá sympatektómia paradoxný efekt s nepriaznivým vplyvom na okysličenie tkaniva. Preto je vhodné rozlíšiť týchto pacientov pomocou objektívnych metód invazívnym testovaním v spinálnom bloku, kedy dochádza k imitácii LS, avšak reverzibilným spôsobom.

Záver    

Lumbálna sympatektómia, lekársky výkon starý skoro 100 rokov, má svoje miesto v medicíne aj v súčasnosti. Najlepšie úspechy sú pozorované v terapii hyperhidrózy, dobré v terapii bolesti DKK, čiastočné v terapii ICHDK. Správne načasovaná LS pomáha oddialiť amputáciu DKK.

Lumbálnu sympatektómiu doporučujeme indikovať v nasledujúcich prípadoch: Hyperhidróza limitujúca v živote, či už psychicky (spoločensky) alebo zdravotne (infekcie). Liečba bolesti – chronické bolesti DKK spôsobené napríklad complex regional pain syndrómom, omrzlinami a oziablinami, chronickými bolesťami amputačného pahýľu, chronickými ischemickými bolesťami. V terapii ICHDK štádia III a IV podľa Fontaina, s nerevaskularizovateľným nálezom, Raynaudovho fenoménu a thromboangiitis obliterans (tu však doporučujeme invazívne testovanie v spinálnom bloku k individuálnemu posúdeniu vazodilatačného účinku pre pacienta).

Zoznam skratiek:

CT – počítačová tomografia
DKK – dolné končatiny
ICHDK – ischemická choroba dolných končatín
LS – lumbálna sympatektómia
PAD – peripheral arterial disease
RTG – Röntgen
VAS – vizuálna algická škála

Podporené: špecifickým výskumom Masarykovej univerzity v Brne: MUNI/A/1365/2015

Konflikt záujmov
Autori článku vyhlasujú, že nie sú v súvislosti so vznikom tohto článku v konflikte záujmov a že tento článok nebol publikovaný v žiadnom inom časopise.

MUDr. Matej Pekař

Chirurgické oddělení

Vítkovická nemocnice a.s.,

Zalužanského 15

703 84 Ostrava

e-mail: matej.pekar@vtn.agel.cz


Zdroje

1. Govedarski V, Petrov I, Zahariev T, et al. [Adjuvant and individual application of lumbar sympathectomy at patient with arterial disease in lower limb]. Khirurgiia (Sofiia) 2010;19–23.

2. Kordiak J, Santorek-Strumiłło E, Brocki M, et al. The effects of lumbar sympathectomy in patients with chronic leg ischemia. Clin Exp Med Lett 2008;49:83–5.

3. Coventry BJ, Walsh JA. Cutaneous innervation in man before and after lumbar sympathectomy: Evidence for interruption of both sensory and vasomotor nerve fibres. ANZ J Surg 2003;73:14–8.

4. Huang J. The history of chemical lumbar sympathectomy. Anesthesiology 2000;93:U220–U220.

5. Nelson JW. Percutaneous radiofrequency lumbar sympathectomy. Tech Reg Anesth Pain Manag 2004;8:53–6.

6. Zoranović U, Jevtić M, Jovanović M, et al. Comparative analysis of lower extremities tissue perfusion by the use of perfusion scintigraphy method after hyperbaric oxygenation and lumbar sympathectomy. Vojnosanit Pregl 2009;66:563–9.

7. Bâtcǎ V, Jitea N, Albita O, et al. [The efficiency of lumbar transperitoneal laparoscopic sympathectomy--100 cases revue]. Chir Buchar Rom 2011;106:591–7.

8. Podlaha J, Roubal P, Gregor Z, et al. [Ischemic disease of the lower extremity and lumbar sympathectomy]. Bratisl Lekárske Listy 2000;101:229–30.

9. Coelho M, Kondo W, Stunitz LC, et al. Bilateral retroperitoneoscopic lumbar sympathectomy by unilateral access for plantar hyperhidrosis in women. J Laparoendosc Adv Surg Tech 2010;20:1–6.

10. Tseng MY, Tseng JH. Endoscopic extraperitoneal lumbar sympathectomy for plantar hyperhidrosis: Case report. J Clin Neurosci 2001;8:555–6.

11. Hashmonai M. Endoscopic lumbar sympathectomy following thoracic sympathectomy in patients with palmoplantar hyperhidrosis. World J Surg 2011;35:54–5.

12. Rieger R, Pedevilla S, De Paula Loureiro M, et al. Endoscopic lumbar sympathectomy following thoracic sympathectomy in patients with palmoplantar hyperhidrosis. World J Surg. 2011;35:49–53.

13. Yoshida WB, Cataneo DC, Bomfim GAZ, et al. Chemical lumbar sympathectomy in plantar hyperhidrosis. Clin Auton Res 2010;20:113–5.

14. Reisfeld R. Endoscopic lumbar sympathectomy for focal plantar hyperhidrosis using the clamping method. Surg Laparosc Endosc Percutan Tech 2010;20:231–6.

15. Przywara S, Wroński J, Terlecki P, et al. Monitoring and assessment of effectiveness of videoscopic lumbar sympathectomy in patients with primary Raynaud’s phenomenon and hyperhydrosis by means of laser Doppler flowmetry. Acta Angiol 2004;10:57.

16. Talwar S, Prasad P. Single-stage lumbar sympathectomy and omentopexy: A new surgical approach towards patients with Buerger’s disease. Trop Doct 2001;31:73–5.

17. Straube S, Derry S, Moore R, et al. Cervico-thoracic or lumbar sympathectomy for neuropathic pain and complex regional pain syndrome. Cochrane Database Syst Rev 2013; [on line] doi: 10.1002/14651858.CD002918.pub3.

18. Michálek P, Dutka J, Adamec M, et al. Percutaneous lumbar sympathectomy--presentation of a new trans-diskal approach. Rozhl Chir 2000;79:516–20.

19. Skugar’ Iu A, Logush NO, Fomenko VP. Reconstructive surgery on the femoro-popliteal segment in combination with lumbar sympathectomy. Khirurgiia (Sofiia) 2003;8–10.

20. Alkhudhairi DA, Ali I, Hashim MM, et al. Complete pain relief after combining radiofrequency and phenol for lumbar sympathectomy. Bahrain Med Bull 2013;35:1−5.

21. Manjunath PS, Jayalakshmi TS, Dureja GP, et al. Management of lower limb complex regional pain syndrome type 1: An evaluation of percutaneous radiofrequency thermal lumbar sympathectomy versus phenol lumbar sympathetic neurolysis - A pilot study. Anesth Analg 2008;106:647–9.

22. Rieger R, Pedevilla S, Lausecker J. Quality of life after endoscopic lumbar sympathectomy for primary plantar hyperhidrosis. Present. 9th Annual. Electr Util Environ Conf 2014:7p.

23. Chipde SS, Kumar J, Ranjan P. Acute renal failure due to bilateral ureteric necrosis following percutaneous chemical lumbar sympathectomy. Indian J Nephrol 2012;22:292–4.

24. Wijeyaratne SM., Seneviratne LN, Umashankar K, et al. Minimal access is not maximal safety: Pelviureteric necrosis following percutaneous chemical lumbar sympathectomy. BMJ Case Rep 2010; [on line] doi:10.1136/bcr.12.2009.2538

25. Shin HJ, Choi YM, Kim HJ, et al. Retroperitoneal hemorrhage from an unrecognized puncture of the lumbar right segmental artery during lumbar chemical sympathectomy: Diagnosis and management. J Clin Anesth 2014;26:671–5.

26. Rulli F, Galatà G, Micossi C, et al. Massive intestinal infarction following retroperitoneoscopic right lumbar sympathectomy. J Minimal Access Surg 2006;2:222–3.

27. Kokhan EP, Pinchuk OV, Kokhan VE. Lumbar sympathectomy in atherosclerosis obliterance of lower limb arteries and age of the patients. Khirurgiya 2000;41–3.

28. Matarazzo A, Rosati Tarulli V, Sassi O, et al. Possibilities at present for the application of lumbar sympathectomy in chronic occlusive arterial disease of the lower limbs. Minerva Cardioangiol 2002;50:363–9.

29. Shor NA, Zhadanov VI. Indications for lumbar sympathectomy and prognostication of its outcome in patients with obliterating atherosclerosis of the lower extremity arteries in chronic critical tissue ischemia. Klin. Khirurhiia Minist. Okhorony Zdorovia Ukraïny Nauk Tovarystvo Khirurhiv Ukraïny 2009;25–8.

30. Rieger R, Pedevilla S, Pöchlauer S. Endoscopic lumbar sympathectomy for plantar hyperhidrosis. Br J Surg 2009;96:1422–8.

31. Verma YS, Thakur JR, Sodhi SS. Evaluation of chemical lumbar sympathectomy for chronic arterial ischaemia of lower limb(s). J Anaesthesiol Clin Pharmacol 2007;23:391–4.

32. Bozkurt AK, Demirbas MY, Sayin AG, et al. A randomized trial of intravenous iloprost (a stable prostacyclin analogue) versus lumbar sympathectomy in the management of Buerger’s disease. Int Angiol 2006;25:162–8.

33. Torres Blanco Á, Gómez Palonés F, Ortiz Monzón E. Revisión: El papel de la simpatectomía lumbar en la cirugía vascular actual. Curr. Role Lumbar Sympathectomy Vasc Surg Engl 2015;67:200–5.

34. Ruiz-Aragón J, Márquez Calderón S. Effectiveness of lumbar sympathectomy in the treatment of occlusive peripheral vascular disease in lower limbs: Systematic review Med Clin (Barc.) 2010;134:477–82.

Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicína

Článek vyšel v časopise

Rozhledy v chirurgii

Číslo 3

2016 Číslo 3

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Ulcerative colitis_muž_břicho_střeva
Ulcerózní kolitida
nový kurz
Autoři:

Blokátory angiotenzinových receptorů (sartany)
Autoři: MUDr. Jiří Krupička, Ph.D.

Antiseptika a prevence ve stomatologii
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Citikolin v neuroprotekci a neuroregeneraci: od výzkumu do klinické praxe nejen očních lékařů
Autoři: MUDr. Petr Výborný, CSc., FEBO

Zánětlivá bolest zad a axiální spondylartritida – Diagnostika a referenční strategie
Autoři: MUDr. Monika Gregová, Ph.D., MUDr. Kristýna Bubová

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se