SILS apendektómia pre akútnu apendicitídu – dvojročné skúsenosti


SILS appendectomy for acute appendicitis – two-year experience

Introduction:
The study aims to present our two-year experience with SILS (Single Incision Laparoscopic Surgery) appendectomy in patients operated on for acute appendicitis symptoms. The results obtained were analysed and then compared with patients operated by standard laparoscopy, as well as with data available from the published literature with emphasis on safety and advantages of a new operating technique.

Material and methods:
A retrospective analysis of patients operated on at the Third Department of Surgery, Slovak Medical University, the Košice-Šaca Hospital, a.s., in the past two years was performed. Age, sex, BMI, length of operation, post-operative hospitalization period, occurrence of pre- and post-operative complications were evaluated.

Results:
In the period from 1 November 2009 to 31 October 2011, 116 patients were operated on by the authors, 47 of them by the SILS technique. The group included 26 males and 21 females with average age of 37.13 years (18–80) and average BMI 26.3 kg/m2 (18–47.1). Average length of the operation was 54.81 minutes (30–100). The length of post-operative hospital stay was 3.83 days (2–6). An abscess in the surgical wound was found in three patients. One patient had to be reoperated due to a pericaecal abscessed hematoma. Incisional hernia was not observed in our group.

Conclusion:
Our results are comparable with the data from international published literature and confirm that the SILS appendectomy is a safe method and represents an appropriate alternative to the standard laparoscopic technique. It is suitable for surgeons with advanced experience in laparoscopy. Apart from the excellent cosmetic effect, other advantages or disadvantages in comparison with standard laparoscopy will require confirmation by prospective randomized studies.

Key words:
appendectomy – laparoscopy – SILS


Autoři: R. Krajničák 1;  A. Vrzgula 1;  V. Pribula 1;  M. Šašala 1;  M. Múdry 1;  T. Vasilenko 1;  J. Slavík 1
Působiště autorů: 1III. Chirurgická klinika SZU, Nemocnica Košice-Šaca a. s., 1. súkromná nemocnica, Slovensko prednosta: MUDr. A. Vrzgula, PhD. 1;  OAIM, Nemocnica Košice-Šaca a. s., 1. súkromná nemocnica, Slovensko, primár: MUDr. J. Slávik 2
Vyšlo v časopise: Rozhl. Chir., 2012, roč. 91, č. 9, s. 469-474.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Úvod:
cieľom práce je prezentácia dvojročných skúseností so SILS (Single Incision Laparoscopic Surgery) apendektómiou u pacientov operovaných akútne pre príznaky akútnej apendicitídy. Získané výsledky sme po analýze porovnali s pacientmi operovanými štandardne laparoskopicky, ako aj s údajmi dostupnými v odbornej literatúre so zameraním na bezpečnosť a výhody nového operačného postupu.

Material a metódy:
urobili sme retrospektívnu analýzu pacientov operovaných za dvojročné obdobie na III. Chirurgickej klinike SZU v Nemocnici Košice-Šaca a.s. Hodnotili sme vek, pohlavie, BMI, dĺžku trvania operácie, pooperačnú dobu hospitalizácie, výskyt peroperačných a pooperačných komplikácií.

Výsledky:
v období od 01. 11. 2009 do 31. 10. 2011 autori operovali 116 pacientov, z toho 47 pacientov SILS metódou. V súbore bolo 26 mužov a 21 žien s priemerným vekom 37,13 roka (18–80) a priemerným BMI 26,3 kg/m2 (18–47,1). Priemerný operačný čas bol 54,81 minút (30–100). Dĺžka pooperačnej hospitalizácie bola 3,83 dňa (2–6). U troch pacientov sme zaznamenali absces v rane. Jedného pacienta bolo nutné reoperovať pre pericekálny abscedovaný hematóm. Herniu v jazve sme v našom súbore nezaznamenali.

Záver:
naše výsledky sú porovnateľné s údajmi v zahraničnej odbornej literatúre a potvrdzujú, že SILS apendektómia je bezpečnou metódou a je vhodnou alternatívou štandardnej laparoskopie. Je vhodná pre chirurgov s pokročilými skúsenosťami v laparoskopii. Okrem výborného kozmetického efektu ostatné výhody či nevýhody oproti štandardnej laparoskopii bude potrebné potvrdiť prospektívnymi randomizovanými štúdiami.

Kľúčové slová:
apendektómia – laparoskopia – SILS

Úvod

Akútna apendicitída patrí medzi najčastejšie náhle príhody brušné. Apendektómia je preto jedným z najčastejších akútnych operačných výkonov na chirurgických pracoviskách. Prvý publikoval informáciu o laparoskopickej apendektómii Semm v roku 1983 (1). Rozvojom miniinvazívnej chirurgie sa laparoskopická apendektómia stala štandardným chirurgickým výkonom. Viaceré štúdie porovnávajúce laparoskopickú apendektómiu s klasickou potvrdili, že jej výhody spočívajú v miniinvazivite, v lepšom kozmetickom výsledku, v skrátení doby hospitalizácie, v rýchlejšej rekonvalescencii, v znížení pooperačnej bolesti a v znížení počtu ranových komplikácií [2, 3, 4, 5, 6]. Vykonáva sa z troch portov, pričom prvý je zavedený v oblasti umbilika pre optiku a ďalšie dva pre pracovné inštrumenty sú umiestnené v súlade so základnými princípmi laparoskopie vo viacerých variáciách [7].

V snahe o minimalizáciu operačnej traumy a vylepšenie kozmetického efektu dochádza koncom 20. storočia k rozvoju nových techník využívajúcich prístup cez prirodzené otvory – NOTES (Natural Orifice Transluminal Endoscopic Surgery) alebo metódy využívajúce jeden port, respektíve jednu incíziu. Prvá z metodík je vysoko náročná na inštrumentárium a naráža na rôzne etické aspekty a preto sa realizuje takmer výhradne v špecializovaných centrách . Jednoduchšia, menej náročná na inštrumentárium a v širšej miere akceptovateľná je metóda využívajúca jednu incíziu, pričom ako najvhodnejšie miesto prístupu je umbilikus – jediná viditeľná prirodzená jazva [8, 9]. Nomenklatúra je rôznorodá a používa sa viacero termínov:  natural orifice transumbilical surgery (NOTUS), single-port access (SPA), one-port umbilical surgery (OPUS), transumbilical endoscopic surgery (TUES), single-site laparoscopy (SSL), single-incision laparoscopic surgery (SILS), single-instrument port laparoscopic surgery (SIMPL) a laparoendoscopic single-site surgery (LESS) [10].  Metóda jednej incízie sa ukazuje prirodzenejšia a pre pacienta prijateľnejšia ako NOTES, a preto je aj pravdepodobne rozšírenejšia [8, 9].

Na našom pracovisku vykonávame laparoskopickú (LSK) apendektómiu od roku 1996. Snaha udržať krok s novými modernými trendmi nás priviedla k rozšíreniu operatívy o metódu operačného prístupu z jednej incízie, vyskúšaniu náročnosti, ako aj porovnaniu tohto prístupu so štandardnou laparoskopiou. Naším cieľom je publikovať nadobudnuté skúsenosti a porovnať ich s údajmi v literatúre, ako aj overiť tvrdenia autorov, že SILS operatíva je bezpečná metóda s lepším kozmetickým efektom, ponúka aj možnosť konverzie na štandardnú laparoskopiu a je alternatívou v liečbe akútnej apendicitídy [11, 12, 13].   

Materiál a metodika

So SILS operatívou sme začali na III. Chirurgickej klinike SZU Nemocnica Košice-Šaca a.s. v októbri 2009. Štandardne vykonávame cholecystektómie a apendektómie, v roku 2010 sme rozšírili spektrum výkonov o resekcie hrubého čreva pre benígne a malígne ochorenia, ako aj resekcie terminálneho ilea a céka pre Crohnovu chorobu. V našej práci analyzujeme 116 pacientov, ktorých sme v období od 01.11.2009 do 31.10.2011 indikovali na základe klinických príznakov a výsledkov pomocných vyšetrení na apendektómiu. Pacientov sme operovali po nevyhnutnej príprave štandardne laparoskopicky a SILS metódou. 

Pri oboch spôsoboch laparoskopického prístupu je pacient v Trendelenburgovej polohe, pričom je mierne natočený doľava. Operatér aj asistent stoja na ľavej strane pacienta, pričom asistent stojí po pravej ruke operatéra. Monitor a laparoskopická veža sú umiestnené oproti operatérovi v úrovni dolných končatín pacienta.

Pri SILS metóde využívame SILS™ Port (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA). Port zavádzame otvoreným prístupom 20–25mm incíziou v ľavej časti umbilika (Obr. 1). Pre optiku používame štandardný 10mm resterilizovateľný trokár a ďalšie dva 5mm trokáre zo súpravy od SILS™ Portu (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA). Štandardne používame 30° 10mm optiku a resterilizovateľné rovné inštrumenty používané pri štandardnej laparoskopii (Obr. 2). Samotnú apendektómiu realizujeme podľa pokročilosti zápalu buď striptízovou technikou s ponechaním mesoapendixu alebo tzv. okienkovou metódou s prerušením arteria apendicularis, kedy sa odstráni aj mesoapendix. Vo väčšine prípadov používame monopolárnu koaguláciu, avšak na indikované prípady máme k dispozícii aj harmonický skalpel. Na bázu apendixu nakladáme jednu, eventuálne dve Roederove slučky a distálnejšie ďalšiu, medzi ktorými apendix prerušujeme. Pri pokročilom zápale samotný apendix vkladáme do endobagu a extrahujeme ho spolu so SILS™ Portom (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA) cez 20–25mm incíziu v oblasti umbilika. Operačnú incíziu uzatvárame po vrstvách – peritoneum spolu s fasciou pokračujúcim stehom vstrebateľným materiálom, kožu jednotlivými stehmi (Obr. 3).

Lunátna incízia v ľavej časti umbilika 20–25mm dlhá
Fig. 1: The half moon incision in the left part of the umbilicus, 20–25mm of length
Obr. 1. Lunátna incízia v ľavej časti umbilika 20–25mm dlhá Fig. 1: The half moon incision in the left part of the umbilicus, 20–25mm of length

Umiestnenie SILS™ Portu (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA) v oblasti umbilika – peroperačná fotografia so zavedenými trokármi a inštrumentami
Fig. 2: The placement of SILS™ Port (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA) in the umbilicus area – peroperative photograph with trocars and instruments
Obr. 2. Umiestnenie SILS™ Portu (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA) v oblasti umbilika – peroperačná fotografia so zavedenými trokármi a inštrumentami Fig. 2: The placement of SILS™ Port (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA) in the umbilicus area – peroperative photograph with trocars and instruments

Suturovaná operačná ranka v oblasti umbilika
Fig. 3: The incision after suturing in the umbilicus area
Obr. 3. Suturovaná operačná ranka v oblasti umbilika Fig. 3: The incision after suturing in the umbilicus area

Štandardne laparoskopicky operujeme z prístupu troch portov – periumbilikálny pre 30° 10mm optiku a ďalšie dva pre inštrumenty – 10mm v ľavom mesogastriu v medioklavikulárnej čiare približne 2cm pod úrovňou umbilika a druhý 5mm suprasymfyzeálne v strednej čiare. Na uvoľnenie apendixu využívame rovnakú techniku ako pri SILS, v indikovaných prípadoch s využitím kompletnej škály dostupného inštrumentária. Apendix extrahujeme z dutiny brušnej cez redukciu 10mm portom alebo si tento vymeníme za port o priemere 22mm. V prípade, že je apendix objemnejší, vkladáme ho do endobagu a pomocou rozvierača ho vyberáme z dutiny brušnej v mieste 10mm portu. Po zrušení kapnoperitonea suturujeme fasciu v mieste portu po extrakcii apendixu vstrebateľným materiálom, incízie po ostatných portoch uzatvárame len sutúrou kože. Drén do cavum Douglasi zakladáme len pri pokročilom zápale a purulentnej peritonitíde. 

Výsledky

V období od 01. 11. 2009 do 31. 10. 2011 sme operovali 116 pacientov. Z tohto počtu sme operovali SILS metódou 47 pacientov a štandardne laparoskopicky 69 pacientov. Všetkých pacientov sme operovali do 12hodín od začiatku hospitalizácie. Pacientov na SILS apendektómiu sme selektovali podľa zloženia operačného tímu, dĺžky trvania príznakov apendicitídy a prihliadali sme aj na predchádzajúce chirurgické výkony v anamnéze.

V súbore pacientov operovaných SILS metódou bolo 26 mužov a 21 žien s priemerným vekom 37,13 roka (18–80) a BMI 26,3 kg/m2 (18–47,1). Priemerný operačný čas bol 54,81 minút (30–100) v závislosti od zloženia operačného tímu a pokročilosti apendicitídy. Ani u jedného pacienta sme nepoužili prídatný port, nezaviedli sme drén a nemuseli sme konvertovať na štandardnú laparoskopiu ani klasický výkon. Z peroperačných komplikácií sme v jednom prípade zaznamenali krvácanie z arteria apendicularis, ktoré sme ošetrili titánovým klipom. Z pooperačných komplikácií sme zaznamenali u troch pacientov absces v operačnej rane, ktorý sme liečili ambulantne preväzmi a rany sa zhojili bez následkov. Jedného pacienta sme pre príznaky pericekálneho abscesu potvrdeného aj CT vyšetrením rehospitalizovali a následne operovali laparoskopicky s nálezom abscedovaného hematómu pericekálne. Vykonali sme evakuáciu abscedovaného hematómu, toaletu, drenáž dutiny brušnej a ordinovali sme dvojkombináciu antibiotík. Rozsiahlejší výkon u pacienta nebolo nutné realizovať. U 15 (31,91 %) pacientov sme ordinovali antibiotickú liečbu. Priemerná doba pooperačnej hospitalizácie bola 3,83 dňa (2–6).

V skupine operovaných štandardne laparoskopicky bolo 35 mužov a 34 žien s priemerným vekom 41,87 roka (17–86) a BMI 26,78 kg/m2 (18,38–42,94). Priemerný operačný čas bol 69,21 minút (30–210) v závislosti od operatéra, od nutnosti konverzie na klasickú operáciu a nevyhnutnosť rozsiahlejšieho výkonu vzhľadom na pokročilosť a rozsah zápalu. Konvertovať na otvorený výkon bolo nevyhnutné v 9 prípadoch. U jedného pacienta išlo o subakútny zápal riešený drenážou a pacient bol operovaný v priebehu pol roka od prvotnej revízie. U ďalšieho pacienta pri konverzii pre subakútny zápal z rozhodnutia operatéra bolo možné vykonať apendektómiu. U troch pacientov sa operatér rozhodol pre konverziu pri zmenených anatomických pomeroch, pri ktorých nebolo možné dokončiť operáciu laparoskopicky. U štyroch pacientov bola konverzia nevyhnutná pre pokročilosť zápalu pri perforovanej apendicíte s difúznou peritonitídou, čo si vyžiadalo rozsiahlejší výkon. U pacientov sme vykonali resekciu céka s ileo-ascendento anastomózou end to side. Po konverzii bola u jedného pacienta nevyhnutná pre komplikovaný pooperačný priebeh pravostranná hemikolektómia.

Z pooperačných komplikácií sme dvakrát zaznamenali absces v jazve, pričom jednu pacientku sme museli rehospitalizovať. U jednej pacientky sme pri komplikovanom pooperačnom priebehu diagnostikovali tumor tenkého čreva v oblasti jejuna a následne sme počas hospitalizácie vykonali resekciu tenkého čreva. U ďalšej pacientky sme pri negatívnom náleze na apendixe potvrdenom aj histologicky pooperačne diagnostikovali akútnu pyelonefritídu, čo si vyžiadalo predĺženie hospitalizácie. Antibiotickú liečbu sme ordinovali u 36 (52,17 %) pacientov. Priemerná doba pooperačnej hospitalizácie bola 5,6 dňa (2–15), avšak po vylúčení pacientov kde bola vynútená konverzia a dvoch pacientiek – jedna s tumorom tenkého čreva a druhá s pooperačne diagnostikovanou pyelonefritídou bola doba pooperačnej hospitalizácie 4,68 dňa (2–10).

Výsledky histologických vyšetrení apendixov uvádzame v tabuľke (Tab. 1). Aj pri peroperačnom náleze perforovanej apendicitídy bol záver histologického vyšetrenia ulcerózno-flegmonózny zápal. Apendektómiu vykonávame vždy aj pri makroskopicky negatívnom náleze na apendixe. U žien pri makroskopicky patologickom náleze na gynekologických orgánoch privolávame k operácii gynekológa, a po jeho konzultácii v operácii pokračujeme.

Tab. 1. Výsledky histologického vyšetrenia Tab. 1: The results of histology examination
Výsledky histologického vyšetrenia
Tab. 1: The results of histology examination

Pri porovnávaní oboch súborov (Tab. 2) sme zaznamenali skrátenie operačného času a skrátenie doby hospitalizácie v skupine operovaných SILS metódou. U pacientov operovaných štandardne laparoskopicky sme zaznamenali mierne vyššiu spotrebu analgetík a antibiotík, čo dávame do súvisu s tým, že pacientov s priebehom ochorenia v trvaní viac ako 48 hodín sme na SILS apendektómiu neindikovali. Všetky tieto minimálne rozdiely však nepokladáme vzhľadom na retrospektívne hodnotenie, rôzne zloženie operačných tímov a selekcii pacientov na SILS apendektómiu za významné. Herniu v mieste portu sme v našom súbore pacientov nezaznamenali.   

Tab. 2. Prehľad výsledkov Tab. 2: Our data
Prehľad výsledkov
Tab. 2: Our data
Operačný čas 1. – všetci pacienti operovaní laparoskopicky Operačný čas 2. – pacienti operovaní laparoskopicky po vylúčení komplikovaných prípadov Dĺžka pooperačnej hospitalizácie 1. – všetci pacienti operovaní laparoskopicky Dĺžka pooperačnej hospitalizácie 2. – pacienti operovaní laparoskopicky po vylúčení komplikovaných prípadov Operative time 1. – all patients after laparoscopic appendectomy Operative time 2. – patients after laparoscopic appendectomy after excluding patients with complications Postoperative length of stay 1. – all patients after laparoscopic appendectomy Postoperative length of stay 2. – patients after laparoscopic appendectomy after excluding patients with complications

Diskusia

V ostatných rokoch vývoja v laparoskopii je snaha o minimalizáciu operačnej traumy. Na jednej strane stoja postupy využívajúce prirodzené otvory (NOTES), na druhej strane metódy  využívajúce jednu incíziu. Najčastejšie miesto na zavedenie prístupu cez jednu incíziu je pupok, ktorý je prirodzenou jazvou človeka a poskytuje miesto kde je jazva na tele najmenej nápadná, respektíve vôbec nie je viditeľná [8, 9].

V našom súbore sme operačnú incíziu viedli najčastejšie v ľavej časti umbilika. Tento prístup uprednostňujeme pred incíziou priamo cez umbilikus po jeho evertovaní. V dostupnej literatúre autori využívajú pri znečistenom pupku incíziu polmesiaca pri okraji umbilika  v snahe minimalizovať možnosť vzniku ranovej infekcie [14]. V našom súbore sme zaznamenali ranovú infekciu u troch pacientov. V literatúre sa uvádza aj suprasymfyzeálne zavedenie SILS™ Portu (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA). Autori uvádzajú lepší prehľad v operačnom poli a možnosť ošetriť aj nález pokročilejšej apendicitídy bez nutnosti pridania ďalšej incízie na zavedenie drénu [15]. Pri zavádzaní portu v umbiliku autori vo väčšine prípadov zavádzajú drén v oblasti pravého hypogastria [16]. V našom súbore sme ani u jedného pacienta poistný drén nepoužili.

Strata triangulácie pri SILS operatíve sa považuje za nevýhodu, ktorú sa však vývojom nového inštrumentária darí čiastočne eliminovať. Nepodarilo sa zatiaľ vylúčiť kolíziu inštrumentov v dutine brušnej, ako aj pred dutinou brušnou, a to zvlášť pri explorácii vnútrobrušných orgánov. Na našom pracovisku používame štandardné rovné resterilizovateľné inštrumenty a väčšie problémy sme nezaznamenali. Dôležitá je súhra operačného tímu pri operačnom výkone, aby nedochádzalo ku kolízii nielen inštrumentov, ale aj medzi operatérom a asistentom.

Vo väčšine štúdií autori nezaznamenali štatisticky významné rozdiely v dĺžke trvania operačného výkonu medzi SILS a štandardnou laparoskopiou [11, 12, 14–25]. Naproti tomu Chow et al. uvádza vo svojej analýze štatisticky významne kratší operačný čas v skupine pacientov operovaných SILS metódou [13]. V našom súbore sme takisto zaznamenali  skrátenie operačného času (Tab. 2). Dávame to do súvisu so zložením operačného tímu a selekcii pacientov indikovaných na SILS apendektómiu.  Štandardnú laparoskopickú apendektómiu vykonávajú všetci lekári ako jeden zo svojich prvých laparoskopických výkonov, naproti tomu SILS metódou operovali chirurgovia s pokročilými skúsenosťami v laparoskopii.

Priemerná doba pooperačnej hospitalizácie bola v našom súbore 3,68 dňa, čo je údaj porovnateľný s výsledkami literárnych údajov [11–25]. Doba pooperačnej hospitalizácie však môže byť do určitej miery ovplyvnená lokálnymi zvyklosťami pracoviska, ako aj systémom zdravotného poistenia krajiny.

Komplikácie, až na jedného pacienta s pericekálnym abscedovaným hematómom, ktorého sme rehospitalizovali a následne reoperovali, sme v súbore pacientov operovaných SILS metódou nezaznamenali. Dávame to do súvisu s našimi indikačnými kritériami, na základe ktorých neindikujeme pre SILS výkon pacientov s príznakmi apendicitídy trvajúcimi viac ako 48 hodín.

Finančná náročnosť metódy nie je zanedbateľná a väčšinou je porovnávaná so štandardnou laparoskopickou operatívou. Na našom pracovisku využívame SILS™ Port (Covidien, Inc., Norwalk, CT, USA) a resterilizovateľné rigidné inštrumentárium využívané pri štandardnej laparoskopii. Cena operačného výkonu pri SILS metóde je preto vyššia o cenu tohto jednorázového portu. Chow et al. vo svojej práci uvádza, že pri použití jednorázového artikulačného inštrumentária sa cena výkonu takmer zdvojnásobuje, no pri použití resterilizovateľných inštrumentov sú rozdiely zanedbateľné [13].   

Záver 

Na našom pracovisku vykonávame pre akútnu apendicitídu štandardne laparoskopickú apendektómiu. V ostatných dvoch rokoch sme ju v súlade so snahou o minimalizáciu operačnej traumy a na základe poznatkov z dostupnej literatúry rozšírili o SILS apendektómiu. Na základe výsledkov a skúseností, ktoré sme získali, môžeme len súhlasiť s autormi prezentujúcich SILS apendektómiu ako bezpečnú metódu s výborným kozmetickým efektom, ktorá poskytuje alternatívu štandardnej laparoskopii v liečbe akútnej apendicitídy. Kedykoľvek počas operácie ponúka možnosť pridania ďalšieho portu alebo konverzie na štandardnú laparoskopiu. Metóda je vhodná pre chirurgov s pokročilými skúsenosťami v laparoskopii, ktorí si touto operatívou zvyšujú zručnosť a skúsenosti pre vykonávanie náročnejších SILS výkonov, kde sa výhody metódy prejavujú vo väčšej miere. V našich podmienkach stále ostáva otvorená otázka finančnej náročnosti metodiky. Jednoznačné výhody či nevýhody metódy voči štandardnej laparoskopii je však nutné overiť prospektívnymi randomizovanými štúdiami.   

MUDr. Radoslav Krajničák

III. Chirurgická klinika SZU

Nemocnica Košice-Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica

Lúčna 57

040 15 Košice-Šaca

e-mail: rkrajnicak@nemocnicasaca.sk


Zdroje

1. Semm K. Endoscopic appendectomy. Endoscopy 1983;15(2): 59–64.

2. Frazee RC, Roberts JW, Symmonds RE, Snyder SK, Hendricks JC, Smith RW, Custer 3rd MD., Harrison JB. A prospective randomized trial comparing open versus laparoscopic appendectomy. Ann Surg 1994;219(6):725–731.

3. Yau KK, Siu WT, Tang CN, Yang GP, Li MK. Laparoscopic versus open appendectomy for complicated appendicitis. J Am Coll Surg 2007;205(1):60–65.

4. Wei HB, Huang JL, Zheng ZH, Wei B, Zheng F, Qiu WS, Guo WP, Chen TF, Wang TB. Laparoscopic versus open appendectomy: a prospective randomized comparison. Surg Endosc 2010;24(2):266–269.

5. Li et al. Laparoscopic versus conventional appendectomy - a meta-analysis of randomized controlled trials. BMC Gastroenterology 2010;10:129.

6. Kapischke M, Friedrich F, Hedderich J, Schulz T, Caliebe A. Laparoscopic versus open appendectomy – quality of life 7 years after surgery. Langenbecks Arch Surg 2011;396:69–75.

7. Korndorffer Jr., RJ, Fellinger E, Reed W. SAGES guideline for laparoscopic appendectomy. Surg Endosc 2010;24:757–761.

8. Ahmed K, Wang TT, Patel VM, Nagpal K, Clark J, Ali M, Deeba S, Ashrafian H, Darzi A, Athanasiou T, Paraskeva P. The role of single-incision laparoscopic surgery in abdominal and pelvic surgery: a systematic review. Surg Endosc 2011;25:378–396.

9. Vrzgula A, Pribula V, Múdry M, Šašala M. SILS apendektómia. Miniinvazívna chirurgia II/2010:4–6.

10. Neto MG, Ramos A, Campos J. Single port laparoscopic access surgery. Techniques in Gastrointestinal Endoscopy 2009;11:84–93.

11. Lee J, Back J, Kim W. Laparoscopic transumbilical single-port appendectomy: initial experience and comparison with three-port appendectomy. Surg Laparosc Endoc Percutan Tech 2010;20: 100–103.

12. Teoh AY, Chiu PW, Wong TC, Wong SK, Lai PB, Ng EK. A case-controlled comparison of single-site access versus conventional three-port laparoscopic appendectomy. Surg Endosc 2011;25(5): 1415–1419.

13. Chow A, Purkayastha S, Nehme J, Darzi LA, Paraskeva P. Single incision laparoscopic surgery for appendicectomy: A retrospective comparative analysis. Surg Endosc 2010;24(10):2567–2574.

14. Kang K, Lee S, Kang D, Kim S, Oh J, Choi D, Park W, Lee J. Application of Single Incision Laparoscopic Surgery for Appendectomies in Patients with Complicated Appendicitis. J Korean Soc Coloproctology 2010;26(6):388–394.

15. Vidal O, Ginesta C, Valentini M, Martí J, Benarroch G, García-Valdecasas JC. Suprapubic single-incision laparoscopic appendectomy: a nonvisible-scar surgical option. Surg Endosc 2011;25 (4):1019–1023.

16. Vidal O, Valentini M, Ginesta C, Martí J, Espert J, Benarroch G, García-Valdecasas J. Laparoendoscopic single-site surgery appendectomy. Surg Endosc 2010;24:686–691.

17. Jun Ho Park et al.Laparoscopic vs Transumbilical Single-Port Laparoscopic Appendectomy; Results of Prospective Randomized Trial. J Korean Surg Soc 2010;78:213–218.

18. Feinberg EJ, O’Connor DJ, Feinberg ML, Vemulapalli P, Camacho D. Single-Incision Laparoscopic Appendectomy: An Early Experience. The American Surgeon 2011;(77)3:286–289.

19. Chiu CG, Nguyen NH, Bloom SW. Single-incision laparoscopic appendectomy using conventional instruments: an initial experience using a novel technique. Surg Endosc 2011;25:1153–1159.

20. Kim HJ, Lee JI, Lee YS, Lee IK, Park JH, Lee SK, Kang WK, Cho H-M, You YK, Oh ST. Single-port transumbilical laparoscopic appendectomy: 43 consecutive cases. Surgical Endoscopy 2010;24(11):2765–2769.

21. Park J, Kwak H, Kim SG, Lee S. Single-port laparoscopic appendectomy: Comparison with conventional laparoscopic appendectomy. Journal of Laparoendoscopic and Advanced Surgical Techniques 2012;22(2):142–145.

22. Frutos MD, Abrisqueta J, Luján JA, García A, Hernández Q, Valero G, Parrilla P. Single incision transumbilical laparoscopic appendectomy: initial experience. CIR ESP 2011;89(1):37–41.

23. Chouillard E, Dache A, Torcivia A, Helmy N, Ruseykin I, Gumbs A. Single-incision laparoscopic appendectomy for acute appendicitis: a preliminary experience. Epub 2010;24(8):1861–1865

24. Raakow R, Jacob DA. Initial experience in laparoscopic single-port appendectomy: a pilot study. Dig Surg 2011;28(1):74–79.

25. Cho MS, Min BS, Hong YK, Lee WJ. Single-site versus conventional laparoscopic appendectomy: comparison of short-term operative outcomes. Surg Endosc 2011;25:36–40.

Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicína

Článek vyšel v časopise

Rozhledy v chirurgii

Číslo 9

2012 Číslo 9

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se