Stanovenie rizika z expozície zamestnancov vibráciám pri práci v manipulačno-expedičných skladoch – časť 1: vedecký základ


Risk assessment for employees exposed to vibrations at work in manipulation – expedition storage – Part 1 – Scientific background

The contribution deals with evaluation of the influence of vibrations on the health of employees working in the manipulation-expedition storages (wood storages). The present situation in the area of occupational diseases evolution is described and the study also deals with the influence of risk factors in the area of forestry management. Vibrations represent factors which significantly participate in the origin of occupational diseases. The forestry management is just the area, where the employees are exposed to this kind of risk significantly. The contribution presents the results of measurement executed in the wood storages in eastern Slovakia for the occupation sawyer and machinist of the front loader. The analysis of results will be present in the second part of the study.

Keywords:

vibrations – risk assessment – forestry management – health


Autoři: M. Piňosová 1;  E. Lumnitzer 2;  M. Andrejiová 3;  A. Goga-Bodnárová 4
Působiště autorů: Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Ústav Konštrukčného a procesného inžinierstva, Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva, riaditeľ prof. Ing. Jozef Bocko, PhD. 1, 2;  Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Ústav automatizácie, mechatroniky a robotiky, Katedra aplikovanej matematiky a informatiky, riaditeľ prof. Ing. Michal Kelemen, PhD. 3;  lb Solve, s. r. o., Košice 4
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 70, 2018, No. 3-4, s. 106-115.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Príspevok sa zaoberá problematikou hodnotenia vplyvu vibrácií na zdravie zamestnancov pracujúcich v manipulačno-expedičných skladoch (drevoskladoch). Popisuje aktuálnu situáciu v oblasti vývoja chorôb z povolania a zároveň sa zaoberá vplyvom rizikových faktorov v oblasti lesného hospodárstva. Vibrácie sú jedným z faktorov, ktorý sa výrazne podieľa na vzniku chorôb z povolania. Práve lesné hospodárstvo je takou oblasťou, kde sú zamestnanci vystavení tomuto riziku vo veľkej miere. V príspevku sú prezentované výsledky z meraní realizované v drevoskladoch na východnom Slovensku pre profesie pilčík a strojník čelného nakladača. Analýza výsledkov tejto štúdie bude uvedená v jej druhej časti.

Klíčová slova:

vibrácie – hodnotenie rizika – lesné hospodárstvo – zdravie

ÚVOD

História poukazuje na neustálu premenu spoločnosti a s tým súvisiacu aj zmenu demografickej štruktúry krajiny vplyvom industrializácie. Jej začiatky možno datovať do obdobia 18. storočia, kedy ľudská práca v manufaktúrach začala byť postupne nahrádzaná strojmi. Industrializácia vytvorila nové metódy, formy a postupy produkcie spôsobujúce premeny v poľnohospodárstve, baníctve, energetike, strojárstve apod., ale aj v životnom štýle spoločnosti. Výroba za pomoci strojov sa neustále zdokonaľovala a zrýchľovala, s čím súvisel aj vznik úrazov, ale najmä vznik nového fenoménu – choroby z povolania, ktorý sa výrazne začal prejavovať u baníkov. Odborníci zaoberajúci sa skúmaním prvých príznakov dospeli k záveru, že ide o spojitosť s vykonávanou prácou. Na základe týchto skutočností sa postupne ich hlavným predmetom záujmu a skúmania stal rozvíjajúci sa banský priemysel, kde sa v najväčšom rozsahu vyskytovalo používanie vibračných nástrojov.

Raynoudov fenomén prvýkrát opísal syn parížskeho univerzitného profesora, francúzsky lekár a spisovateľ Maurice Auguste Gabriel Raynaud v roku 1862 [1, 3]. Neskôr bol tento jav nazvaný aj ako choroba bieleho prsta a v súčasnosti je označovaný ako HAV-syndróm.

Začiatkom 20. storočia (roku 1911) taliansky lekár Giovanni Loriga, po prvýkrát opísal výskyt brnenia, necitlivosti a zbelenia prstov rúk u kamenárov a rezbárov, ktorí používali pneumatické kladivo bez rukoväte. V roku 1918 Alice Hamilton z USA uverejnila štúdiu, v ktorej potvrdila, že Raynoudov jav postihuje najmä ruky baníkov v dôsledku používania náradia s vysokou mierou kmitania a sťaženými pracovnými podmienkami v chladnom a vlhkom prostredí [4, 5].

Na základe týchto vedecky podložených skutočností, je nutné aj naďalej hľadať a rozvíjať nové metódy skúmania, merania a objektivizácie a hodnotenia expozície zamestnancov, ktorí sú počas svoje pracovnej činnosti exponovaní vibráciám z náradia, ktoré používajú.

Hodnotením pracovníkov, ktorí sú vystavení riziku vibrácii sa zaoberalo veľké množstvo domácich a zahraničných autorov. Hrušková M. et al. [6] vo svojej práci vynaložili snahu na objektivizovanie miery rizika hluku a vibrácií u vybranej skupiny zamestnancov (n = 36, 26 zamestnancov údržby mesta, ktorí boli vystavení účinkom hluku a vibrácií pri obsluhe rôznej záhradnej a stavebnej techniky, a 10, ktorí vykonávali sezónne údržbu golfového parku). Cieľom ich práce bolo určiť komplex potrebných opatrení na ochranu zdravia pracovníkov, ktorí sú opakovane, eventuálne dlhodobo vystavovaní uvádzaným fyzikálnym faktorom. Hůzl F. et al. [7] sledovali najťažšie štádia ochorenia ciev z vibrácií v strojárenských a hutníckych prevádzkach. Na 16 prípadoch vazospastického štádia ochorenia ciev z vibrácií preukázali, že tretí najpokročilejší stupeň tohto ochorenia sa určite prejaví už pri niekoľkohodinovom pôsobení počas pracovnej zmeny a pri nedostatočnej hygienickej a lekárskej prevencii. Hrnčíř E. hovorí o tom, že ani najnovšie pozorovania, ani novšie klasifikačné schémy nedokladujú vazospastické štádia ochorenia ciev z vibrácií. Tvrdí, že toto ochorenie sa vyskytuje oveľa menej často ako predtým. Môže to byť spôsobené zlepšením hygienických podmienok práce, znížením doby práce v riziku expozície vibráciám, niekedy taktiež správnym výberom zamestnancov a vyradením tých, ktorí majú iné cievne ochorenia [8]. Hůzl F. [9, 10] a Vejlupková J. [11] sa zhodujú na tom, že veľmi často sa najpokročilejší stupeň tohto ochorenia vyvíjal v prípade, že cievy na rukách pacienta boli už zmenené inou cievnou chorobou alebo geneticky. Šplíchalová A. et al. sledovali koreláciu medzi symptómami a EMG nálezmi u pracovníkov, ktorí pracovali v riziku vibrácii [12]. Ich epidemiologická štúdia sledovala (n = 451, 215 mužov železiarskej a strojárenskej firmy a 236 žien montážneho podniku). Všetci zamestnanci pracovali v riziku nadlimitných vibrácií (riziková skupina = 3). Výsledky hodnotenia validity subjektívne udávaných problémov, týkajúcich sa poškodenia periférnych nervov rúk, k výsledku objektívneho EMG vyšetrenia preukázali veľmi nízku senzitivitu u obidvoch sledovaných súborov. Ďalšie výstupy tejto štúdie ukázali, že zhoršovanie EMG nálezov štatisticky významne koreluje so zvyšujúcim sa vekom (p < 0,001), časom expozície (p < 0,001) i s rastúcou hodnotou BMI (p < 0,001), a to u oboch sledovaných súborov mužov aj žien. Hůzl F. et al. [13] sa u skupiny sledovaných osôb (n = 35, z toho 25 exponovaných vibráciám a 10 osôb tvorilo kontrolnú skupinu) opierali o výsledky aktuálneho klinického obrazu, podloženého vodným chladovým testom a použili ho ako „zlatý štandard“ pri porovnávaní sledovaných metód (prstová pletyzmografia, termometria a termografia). Výsledky ich práce poukazujú na pomerne významnú zhodu medzi aktuálnym klinickým stupňom ochorenia a termografiou (80%). Potvrdili tak výsledky iných autorov [14, 15]. V závere práce konštatujú, že pri vyšetrení pacienta nestačí používať len jednu z uvedených metód, pretože pri komplexnom postihnutí pacienta je nutné vždy použiť súčasne niekoľko metód, najmenej dve, t.j. vodný chladový test a pletyzmografiu [16]. Pri diagnostike ochorenia z vibrácii zostávajú najdôležitejšími pracovná anamnéza, klinický nález, vodný chladový test a pletyzmografia. Termo-metria a termografia môžu slúžiť ako užitočné doplňujúce laboratórne metódy. Termografia je vhodná pri rozhodnutiach, či pracujúci nemá cievy patologicky zmenené a môže byť zaradený do rizika expozície vibráciám. Termometria je časovo náročná a podľa Hůzla et al. bola doporučená k skvalitneniu a rozšíreniu možností pri diagnostike ochorenia z vibrácii [17]. Avšak nevýhodou termometrie je bodové meranie teploty povrchu tela, čim možno čiastočne vysvetliť nezhodu medzi výsledkami termometrie a termografie. Kadlec K. a Pelnář P. [18, 21] diagnostikovali ochorenie ciev z vibrácii metódou troch zápisov, a to pre sledovanie pletyzmografie [22, 23].Táto metóda spočívala v zápise troch kriviek a to pred ochladením, po ochladení na kontralaterálnej končatine a nakoniec na postihnutej končatine. Už v roku 1952 Rejsek K. [24] uviedol, že „pletyzmografická metóda uvedená Kadlecom a Pelnářom je vyslovene objektívna a podľa výsledkov záznamu je možné toto ochorenie deliť na rôzne stupne postihnutia“. Kadlecov a Pelnářov postup zjednodušil Hůzl F. et al. [22, 23, 25] na metódu dvoch zápisov, a to pred ochladením a po ochladení. Analýzou problému synergie klinických príznakov pôsobenia hluku a vibrácií na zdravie človeka v prevádzkach s ich vysokou expozíciou sa zaoberala Piňosová M. et al. [26]. Východiskovým materiálom pre retrospektívnu analýzu boli tri súbory profesionálne exponovaných osôb (n = 131, 47 exponovaných hluku, 47 exponovaných vibráciám, 37 vystavených vzájomnému pôsobeniu hluku a vibrácii). Pre analýzu výsledkov použili Pareto (ABC) analýzu. Pri analýze zistili, že viac ako 83% všetkých zaznamenaných zdravotných anamnéz u 37 osôb vystavených synergii hluku a vibrácií bolo spôsobených siedmimi príznakmi, a to: zhoršením sluchu, tŕpnutím prstov rúk, tinnitusom, bolesťami kĺbov horných a dolných končatín, ťažkosťami s dýchaním a farebnou zmenou pokožky prstov rúk. Obdobný výsledok dosiahli aj pri analýze výsledkov hluku a vibrácii samostatne. Na Slovensku sa hodnotení ochorenia ciev z vibrácii zaoberá vo veľkej mie-re Buchancová J. et al. [27–29]. Rovnako aj autori tohto príspevku sa dlhodobo zaoberajú hodnotením expozície vibráciám na zdravie zamestnancov [30–37]. Solecki L. [38] sa vo svojej práci zaoberal poruchami dolnej časti chrbtice, ktorá má súvis s celotelovým prenosom vibrácii na zamestnanca. Do štúdie zahrnul (n = 138) 98 mužov vo veku 53,3 ± 10,1 zo siedmich obcí v regióne Lublin, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárskou výrobou. Kontrolnú skupinu tvorilo 40 osôb – bez vystavenia vibráciám. Ako hlavný výskumný nástroj pre túto štúdiu bol použitý dotazník. Prieskum potvrdil, že zamestnanci vystavení vibráciám prenášaným na celé telo výrazne častejšie pociťujú bolesti v spodnej časti chrbtice (n = 98) ako zamestnanci kontrolnej skupiny. Časté bolesti chrbta, ktoré pociťujú poľnohospodári počas pracovnej zmeny sa zvyšujú s rastúcou dávkou vibrácii (p = 0,005). V prípade chronickej bolesti bol zaznamenaný vzostupný trend, ktorý nie je štatistiky významný. Bovenzi M. skúmal výskyt ťažkostí súvisiacich s prenosom vibrácií na sústavu ruka-rameno u operátorov zariadení na spracovanie nerastných surovín [4]. Výskumnú vzorku tvorilo (n = 828) pracovníkov zamestnaných v deviatich okresoch severného a stredného Talianska. Celkovo 570 zamestnancov lomu bolo vystavených vibráciám a 258 pomocných pracovníkov – tvorilo kontrolnú skupinu – bez prenosu vibrácií. Každý zamestnanec absolvoval osobný pohovor o jeho zdravotnom stave a pracovnej činnosti. Boli vykonané objektívne merania reprezentatívnej vzorky vibračných nástrojov, ktoré boli pri práci v lome používané. Z výsledkov tejto štúdie vyplynulo, že riziká týkajúce sa vzniku poškodenia zdravia pri používaní vibračných nástrojov sú v súlade so súčasným stavom znalostí týkajúcich sa vzťahu dávka-účinok pre vibrácie prenášané na sústavu ruka-rameno. Tamain L. et al. z laboratória pneumokonióz, banského inštitútu v Cluj-Napoca [39] sledovali 150 baníkov s cieľom vyhodnotiť prevalenciu ischemickej choroby srdca v závislosti na profesionálnej expozícii vibráciám. Baníkov rozdelili do troch skupín: 50 osôb vystavených vibráciám s príznakmi Raynaudovho fenoménu, 50 s podobnou expozíciou bez Raynaudovho fenoménu a 50 osôb tvorilo kontrolnú skupinu – bez vystavenia vibráciám. Tieto tri skupiny boli zosúladené z hľadiska veku, stravovacích návykov, dedičných chorôb (ischemická choroba srdca), BMI, hladiny cholesterolu v krvi, fajčiarskych návykov a pod. V skupine, v ktorej boli zamestnanci vystavení riziku expozície vibrácii, bola prevalencia ischemickej choroby srdca 11% u kontrolnej skupiny 6% (p = 0,35). Prítomnosť Raynaudovho fenoménu výrazne neovplyvnila prevalenciu ischemickej choroby srdca u skupiny vystavenej vibráciám.

Choroby z povolania a iné poškodenia zdravia pri práci v SR 1987–2017

Aj v súčasnej dobe sa vyskytujú prípady zanedbávania v oblasti ochrany zdravia pred chorobami z povolania. Na jednej strane sa to deje u zamestnávateľov, ktorí nedodržiavajú legislatívu a nevenujú pozornosť tejto oblasti, čím podceňujú riziko vzniku ochorenia u svojich zamestnancov. Na strane druhej sú to samotní zamestnanci, ktorí v snahe zachovať si zamestnanie hazardujú so svojim zdravým bez ohľadu na následky.

Spôsob hlásenia a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania je na území Slovenskej republiky stanovený zákonom NR SR č. 355/2007 Z. z. §31b) ods. 1 a 2 [40].

Na základe prieskumu, ktorý autori tejto publikácie uskutočnili vďaka štatistikám zverejnených na webových stránkach Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) môžeme konštatovať, že počet hlásených chorôb z povolania má od roku 1987 na Slovensku prevažne klesajúci charakter. Najčastejšie zdôvodnenie tohto poklesu, ktoré sa uvádza v rôznych publikáciách je odôvodnené zvýšenou prevenciou a zvyšovaním úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Avšak, dovolíme si tvrdiť, že existuje mnoho iných dôvodov, ktoré do týchto štatistík zasahujú. Svoju úlohu tu zohrávajú objektívne dôvody (vývoj zamestnanosti v jednotlivých odvetviach, vyšší podiel živnostníkov a pod.), ale aj subjektívne, ako sú nevedomosť ľudí, strach zo straty zamestnania, právne povedomie či byrokratické prekážky uplatnenia si nároku na odškodnenie. Uplatniť si nárok na odškodnenie v súvislosti s chorobu z povolania nie je na Slovensku vôbec jednoduchý. Zamestnanec sa často stretne s toľkými komplikáciami v procese získania odškodnenia, že od svojho nároku radšej odstúpi, ak vôbec vie, že nejaký nárok má.

V roku 2017 bolo v Slovenskej republike hlásených 354 prípadov chorôb z povolania a profesionálnych otráv. V prepočte na 100 000 pracujúcich bolo hlásených 14,0% novovzniknutých chorôb z povolania. V porovnaní s rokom 2016 s počtom 316 došlo k vzostupu hlásených chorôb z povolania o 38 prípadov (12,7 %). V tomto roku boli chorobou z povolania najčastejšie postihnutí pracujúci medzi 50.–59. rokom života, čo prestavuje 48,9% zo všetkých hlásených chorôb z povolania.

Najväčší podiel na chorobách z povolania má od roku 1997 ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (položka č. 29). Na druhom mieste je od roku 1999 ochorenie horných končatín z vibrácií (položka č. 28). Ochorenie porucha sluchu z hluku (položka č. 38) sa od roku 1990 pohybuje medzi 3.–5. miestom.

V roku 2017 bolo ochorenie horných končatín z vibrácií hlásené u 59 zamestnancov, t. j. 16,7% (2. miesto) zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR, naproti tomu v roku 2001 bolo toto ochorenie hlásené u 122 zamestnancov, t. j. 21,1%. Porucha sluchu z hluku bola hlásená u 26 zamestnancov, t. j. 6,0% (4. miesto) zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR, v roku 2001 bola hlásená u 47 zamestnancov, t. j. 8,1% [41].

Analýzou chorôb z povolania a systémom kategorizácie prác vo vzťahu k ochrane zdravia pri práci sa na Slovensku a v Českej republike zaoberali autori v publikáciách [42–46].

Podiel najčastejších chorôb z povolania v rokoch 1987–2017
v SR
Obr. 1. Podiel najčastejších chorôb z povolania v rokoch 1987–2017 v SR
Vysvetlivky: 29 – choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín; 28 – choroba z vibrácií – ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou; 38 – porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %.
Pri poškodených nad 30 rokov sa uvedená hranica každé dva roky zvyšuje o 1 % až do dosiahnutia 50 rokov veku poškodeného, odkedy už musí presahovať 50 %; ďalšie uvedené tvoria prílohu č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Vývoj počtu chorôb z povolania v rokoch 1987–2017 v SR
Obr. 2. Vývoj počtu chorôb z povolania v rokoch 1987–2017 v SR

METODOLÓGIA HODNOTENIA VIBRÁCIÍ A REALIZÁCIA MERANÍ

Na základe vykonanej analýzy o súčasnom stave vývoja chorôb z povolania vplyvom pôsobenia rizikových faktorov a na základe poznatkov získaných z meraní, rozhovorov so zamestnancami, zamestnávateľmi v oblasti lesného hospodárstva a tiež s odborníkmi z pracovného lekárstva, je možné stanoviť presný postup merania a hodnotenia expozície vibráciám na zamestnancov v manipulačno-expedičných skladoch (drevoskladoch).

V súčasnosti možno metódy merania a hodnotenia rozdeliť do dvoch základných skupín, a to na meranie a hodnotenie vibrácii pôsobiacich na sústavu ruka-rameno a na celé telo.

Postup hodnotenia vibrácii prenášaných na ruky a ramená

Riziká spojené s pôsobením vibrácii na sústavu ruka-rameno sa vyskytujú v rôznych priemyselných odvetviach, hlavne na pracoviskách s využitím ručného mechanizovaného náradia. Spôsob prenosu je teda zrejmý, keďže ide o pôsobenie na ruky a ramená, tzn. prenos mechanických vibrácií sa uskutočňuje cez prsty a dlaň zamestnanca [47].

V rámci merania, objektivizácie a posudzovania vplyvu vibrácii pôsobiacich na hornú časť tela človeka, teda na sústavu ruka-rameno a s tým súvisiace možné znižovanie rizík možného poškodenia zdravia, bola Európskym spoločenstvom navrhnutá postupnosť jednotlivých krokov pre meranie, objektivizáciu a posudzovanie vibrácií na základe osvedčených postupov [48]. Postupnosť jednotlivých krokov pre posudzovanie expozície vibráciám na ruky a ramená podľa smernice 2002/44/ES je schematicky znázornená na obrázku 3.

Schéma vibrácií pôsobiacich na ruky a ramená [48]
Obr. 3. Schéma vibrácií pôsobiacich na ruky a ramená [48]

Postup hodnotenia vibrácii prenášaných na celé telo

Pôsobenie vibrácií na celé telo sa prejavuje najmä v tých odvetviach priemyslu, resp. v prie-myselných prevádzkach, kde sa zamestnanec dostáva do kontaktu s ťažkými pracovnými mechanizmami, ako napr. vozidlami určenými na prepravu nákladu, pri manipulácii s vysokozdvižnými vozíkmi, pojazdnými plošinami a inými mobilnými strojmi. Vibrácie sú v takomto prípade prenášané na celé telo človeka, hlavne v dvoch polohách, v sede a stoji, v závislosti od vykonávanej činnosti [47].

Postupnosť jednotlivých krokov pre posudzovanie expozície vibráciám na celé telo podľa smernice 2002/44/ES je schematicky znázornená na obrázku 4.

Schéma vibrácií pôsobiacich na celé telo [48]
Obr. 4. Schéma vibrácií pôsobiacich na celé telo [48]

Popis pracovných činností

Analýza zariadení používaných pre ťažbu a spracovanie dreva bola vykonaná z dôvodu ich bližšej identifikácie, pretože napriek nespornému technickému vývoju v posledných rokoch práve oni sú významným zdrojom negatívnych vplyvov na zdravie človeka. Ťažobná činnosť v lesníctve predstavuje súbor teoretických princípov a praktických opatrení, ktoré v rámci súhrnného pojmu „technická výroba dreva“ zaberajú široký okruh logistických problémov lesníctva. Ide predovšetkým o veľmi zložitú oblasť ťažby a dopravy dreva so všetkými sprievodnými technologickými segmentmi [49]. Na obrázku 5 je schematické zobrazenie strojov, zariadení a nástrojov používaných v manipulačno-expedičných skladoch spolu s profesiami a popisom pracovných činností a základnou identifikáciou záťažových faktorov.

Manipulačno-expedičný sklad
Obr. 5. Manipulačno-expedičný sklad

VÝSLEDKY

Príprava a realizácia meraní

Vzhľadom na skutočnosť, že chorobu z povolania nie je možné uznať bez posúdenia objektívnych pomerov na pracovisku zamestnanca (tzv. hygienického prieskumu), máme za to, že bolo dôležité pre spracovanie tohto príspevku zhodnotiť celkovú situáciu na vybraných pracovných pozíciách, to znamená zvážiť všetky získané údaje o vibráciách pre konkrétne mechanizované náradie, resp. pracovný stroj alebo vozidlo a na pracovisku vykonať konkrétne merania. Rovnako je potrebné zistiť priebehy vykonávaných operácií a posúdiť možné zdravotné riziká [48]. Podkladom pre realizáciu výskumu boli taktiež zdravotné záznamy zamestnancov u ktorých boli vykonané merania.

Na základe smernice 2002/44/ES sme pristúpili k realizácii meraní vibrácii v expedično-manipulačných skladoch (drevoskladoch) na profesiách strojník čelného nakladača a pilčík. V nasledujúcej tabuľke 1 uvádzame základné charakteristiky pracovnej činnosti, prehľad používaných strojov a zariadení, čas expozície vibráciám a podobne.

Tab. 1. Základná charakteristika vybraných pracovných profesií
Základná charakteristika vybraných pracovných profesií
Vysvetlivky: P.Č.Z – poradové číslo zamestnanca; a)vibrácie prenášané na ruky cez volant a prevodovú páku čelného nakladača; b)vibrácie prenášané na celé telo cez sedadlo a podlahu čelného nakladača; c)vibrácie prenášané na ruky cez prednú a zadnú rukoväť jednomužnej motorovej píly; *prekročenie limitnej hodnoty výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácii, **prekročenie akčnej hodnoty výsledného zrýchlenia vibrácií.

Meranie vibrácií bolo vykonané pri bežných prevádzkových podmienkach. V rámci výskumu boli na sledovaných pracovných miestach merané nasledovné určujúce veličiny zrýchlenia vibrácií a to vibrácie prenášané na ruky a na celé telo. Na meranie a výpočet expozície vibrácií a ich následné vyhodnotenie boli použité prístroje pod metrologickou kontrolou a akreditované meracie postupu. Meranie vibrácií bolo uskutočnené v spolupráci s firmou lbSolve, s.r.o. Vyhodnotenie výsledkov merania zrýchlenia vibrácií spočívalo v porovnaní nameraných hodnôt s požadovanými hodnotami, ktoré sú uvedené v relevantnom legislatívnom predpise NV SR č. 416/2005 Z. z. [50]. Pri meraniach sa postupovalo v súlade s normami STN EN ISO 5349-1: 2001 [51],STN EN ISO 5349-2: 2015/A1 [52] a STN ISO 2631-1: 1997 [53]. Miesta merania, dĺžka merania a výber vzoriek bol volený tak, aby výsledok reprezentoval a charakterizoval expozíciu zamestnanca. Umiestnenie snímačov zrýchlenia vibrácií bolo v miestach, kde kmitanie vstupuje na telo.

Z výsledkov uvedených v tabuľke 1 vyplýva vysoké prekročenie akčných aj limitných hodnôt expozície pilčíkov vibráciám. Tieto výsledky môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, a to napr.: značkou a typom použitej jednomužnej motorovej píly a jej technickým stavom, spôsobom rezania (t.j. individuálny prístup pilčíka), tvrdosťou a priemerom rezanej drevnej guľatiny, dĺžkou reznej časti lišty a silou uchopenia. V prípade výsledkov meraní expozície vibráciám prenášaných na ruky (cez volant) pre profesiu strojník čelného nakladača došlo k prekročeniu akčných hodnôt len v jednom prípade. Pri posudzovaní normalizovaných zrýchlení vibrácií prenášaných na celé telo ani v jednom prípade neprekračuje akčné ani limitné hodnoty.

Obe profesie, a to strojník čelného nakladača aj pilčík sú pri vykonávaní svojej pracovnej činnosti zaťažení vibráciami prenášanými na ruky. V prípade pilčíka, ide o enormnú záťaž. Práve z tohto dôvodu sme sa v ďalšej časti tohto výskumu zamerali práve na hodnotenie vplyvu vibrácii prenášaných na ruky zamestnancov so zameraním na profesiu pilčík.

Pri meraniach pre túto profesiu boli zisťované aj informácie o type rezanej drevnej guľatiny (topoľ a buk). Cieľom bolo zistiť, či druh spracovávanej drevnej hmoty, má významný vplyv na veľkosť zrýchlenia vibrácií alebo ho možno v praktických podmienkach zanedbať.

Meranie sa vykonávalo viacerými jednomužnými motorovými pílami značky STIHL MS 650 a 460. V súčasnosti sa jedná o najčastejší druh motorových píl, ktoré sa používajú v lesníctve. Experiment sme vykonali na dvoch druhoch dreva, a to buk, ktorý sa zaraďuje medzi stredne ťažké, tvrdé a málo pružné dreviny a topoľ, ktorý naopak patrí k ľahkým, veľmi mäkkým a málo pevným drevinám. Vypočítané výsledné vážené hodnoty ekvivalentného zrýchlenia vibrácií na rukovätiach oboch jednomužných motorových píl pri rezaní oboch druhov drevín sú uvedené v tabuľke 2.

Tab. 2. Výsledky výsledného ekvivalentného zrýchlenia vibrácii
Výsledky výsledného ekvivalentného zrýchlenia vibrácii

Pri porovnaní výsledkov ekvivalentného zrýchlenia vibrácii na prednej a zadnej rukoväti oboch typov jednomužných motorových píl pri pílení dvoch druhov drevín bolo zistené, že na prednej rukoväti oboch motorových píl nemá druh pílenej drevnej hmoty výrazný vplyv na veľkosť vibrácií prenášaných na ruky. Naopak na zadnej rukoväti oboch motorových píl pri pílení bukovej drevnej hmoty boli namerané vyššie hodnoty zrýchlenia vibrácií ako pri pílení topoľa.

Na základe uvedených výsledkov môžeme konštatovať nasledovné:

  • predná rukoväť je konštrukčne riešená tak, že jej odpruženie je väčšie ako u zadnej rukoväte;
  • z motora sú vibrácie viac prenášané na zadnú ako prednú rukoväť;
  • druh drevnej hmoty sa jednoznačne prejavil len na zadnej rukoväti, kde merania preukázali výrazný rozdiel v rozsahu (2,92–13,57 m.s-2);
  • výsledky meraní majú veľký rozptyl;
  • pre dosiahnutie relevantnejších výsledkov meraní je potrebné vykonať opakované merania vo väčšom rozsahu, na základe ktorých by bolo možné objektívnejšie posúdiť vplyv druhu píleného dreva na veľkosti zrýchlenia vibrácií prenášaných na ruky.

ZÁVER

Autori sa problematikou vplyvu vibrácii na zdravie zamestnancov dlhodobo zaoberajú. Z výsledkov prezentovaných zistení, ako aj množstva ďalších meraní a sledovaní je zrejmé, že profesia pilčík patrí medzi profesie, ktorá je enormne exponovaná vibráciám na ruky. Boli potvrdené závislosti expozície vibráciám (hodnôt zrýchlenia a odpracovaných rokov) avšak z dôvodu obmedzenej vzorky nie je možné sformulovať objektívne závery. Doterajšie zistenia potvrdili predpoklady autorov o mimoriadne intenzívnej expozícii pilčíkov.

Pri hodnotení sa prejavil aj faktor neurčitosti, ktorý spočíval často v problematickom určovaní času expozície. Zamestnanci často vykonávali prácu pilčíka i po pracovnej dobe, niekedy z rôznych dôvodov nebolo možné v dlhodobom časovom horizonte zistiť skutočnú dobu expozície. Taktiež výpočty vychádzali z meraní súčasných jednomužných motorových píl a nie tých, čo sa pri pílení dreva používali pred rokmi v jedom prípade dokonca pred 28 rokmi.

Napriek tomu vypracovaná metodika bola na vybranej vzorke pilčíkov odskúšaná a je neustále aktualizovaná.

Na základe výsledkov z meraní vibrácií prenášaných na ruky zamestnancov v manipulačno-expedičných skladoch na východnom Slovensku, informácií získaných z rozhovorov so zamestnancami a zamestnávateľom, na základe spolupráce s odborníkmi z Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ v Košiciach, bola v rámci výskumu matematickým aparátom spracovaná štúdia, ktorej cieľom bolo vytvoriť tzv. klasifikačný model, ktorý by do budúcna slúžil ako metodologický základ pre ďalšie hodnotenie rizík v pracovnom prostredí.

Analýza týchto výsledkov bude uvedená v jej druhej časti.

Poďakovanie

Tento príspevok vznikol v rámci projektu KEGA 032TUKE-4/2018 (50%). Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0327-15 (50%).

Do redakce došlo dne 19. 10. 2018.

Do tisku přijato dne 1. 11. 2018.

Adresa pro korespondenci:

Ing. Miriama Piňosová, PhD.

Technická univerzita v Košiciach

Strojnícka fakulta

Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva

P. Komenského 5

042 00 KošiceSlovenská republika

e-mail: miriama.pinosova@tuke.sk


Zdroje

1. Vernois, M. De la main des ouvriers et des artisans au point de vu de l’hygiene et de la médecine légale. Paris: Libraires de l’académie impériale de médecine; 1862, 99 s.

2. Raynaud, M. De l’asphyxie locale et de la gangrène symétrique des extrémités. Paris; 1862, 174 s.

3. Maheľová, L., Dostálová, K., Bátora, I., Bizík, A., Kukučková, L., Moricová, Š. Raynaudov fenomén ako súčasť choroby z vibrácií. Via Pract., 2012;9(3):120–122.

4. Bovenzi, M. Hand-arm vibration syndrome and dose-response relation for vibration induced white finger among quarry drillers and stonecarvers. Occupational and Environmental Medicine, 1994;51:603–611.

5. Hamilton, A. A study of spastic anemia in the hands of stonecutters. Bull US Bureau of Labor Statistics, 1918;53–66.

6. Hrušková, M., Buchancová, J., Kunhart, Z., Hudečková, H., Kulina, P. Mapovanie hluku a vibrácií u zamestnancov údržby mesta a golfového parku. Pracov. Lék., 2011;63(2):55–62.

7. Hůzl, F., Chudáček, Z., Machartová, V., Smolíková, L., Jarkovská, D., Kunová, R. et al. Sledování nejtěžších stadií onemocnění cév z vibrací ve strojírenském a hutnickém závodě. Pracov. Lék., 2008;60(1):6–16.

8. Hrnčíř, E. Raynaudův fenomén z vibrací. Pracov. Lék., 2000;52(2):77–81.

9. Hůzl, F. Ergonomics and Medicals Problems in Forestry. In: XIX World Congreess IUFRO. Montreal: Wageningen Agricultural University: Wageningen; 1990. s. 120–136.

10. Hůzl, F. Vibration-Induced Dissease and Forest Workmen, Casting dressers and Foundry Chippers. In: 7th International Conference on Hand-Arm Vibration. Prague; 1995. s. 45–46.

11. Vejlupková, J. Patří těžké nekrózy prstů rukou k typickým projevům traumatické profesionální vazoneurózy? Pracov. Lék., 1990;42(5):211–215.

12. Šplíchalová, A., Pavuková, V., Vaňková, D., Tomášková, H. Korelace mezi symptomy a elektromyografickými nálezy u pracovníků v riziku vibrací a přetěžování horních končetin. Pracov. Lék., 2014;66(1):25–32.

13. Hůzl, F., Chudáček, Z. jr., Smolíková, L., Tvrzký, J. Metoda termografie při vyšetření pacientů s onemocněním cév z vibrací. Pracov. Lék., 2005;57(1):11–23.

14. Rejsek, K. Vasoneurózy u horníků. Pracov. Lék., 1954;6(2):103–104.

15. Bierbauer von, A., Schilk, I., Lucke, C., Schmidt, J. A. Infrared thermography in the diagnosis of Raynaud’s phenomenon in vibration-induced white finger. In: VASA. 1998. s. 94–99.

16. Hůzl, F. Onemocnění způsobená vibracemi, tzv. vibrační nemoc. Kandidátská disertační práce. Praha, 1959.

17. Hůzl, F., Smolíková, L., Tvrzký, J. Metoda kožní termometrie v diagnostice onemocnění cév z vibrací. Pracov. Lék., 2001;53(3):118–128.

18. Gromnica, R., Straková, V. Chladový vodní test, zkušenosti s naší modifikací. Pracov. Lék., 2001;53(4):175–178.

19. Gromnica, R., Straková, V. Pletysmografické vyšetření a další vyšetřovací metody při diagnostice vibračních angiopatií. Pracov. Lék., 2001;53(4):179–182.

20. Pelnář, P. O Raynaudově fenomenu. Praktický lékař, 1945;25:177–180.

21. Menzlová, M. Diagnostické možnosti prstové diagnostické možnosti prstové pletyzmografie. Dermatologie pro praxi, 2008;2(4):190–194.

22. Kadlec, K. Nová metoda prstové pletysmografie. Časopis lékařů českých, 1942;81(28):790–793.

23. Kadlec, K., Pelnář, P. Prstová pletysmografie jako klinická vyšetřovací metoda obvodových cév. Časopis lékařů českých, 1944;83(32):947–952.

24. Rejsek, K. Traumatické vasoneurózy. Pracov. Lék., 1952;4(5):377–380.

25. Hůzl, F. Pletysmografie a její klinické využití, práce k aspirantskému minimu. Praha, 1954.

26. Piňosová, M., Andrejiová, M., Lumnitzer, E. Analýza klinických príznakov synergie pôsobenia hluku a vibrácií na zdravie človeka v prevádzkach s ich vysokou expozíciou. Pracov. Lék., 2012;64(2–3):103–111.

27. Buchancová, J. et al. Pracovné lekárstvo a toxikológia. 1. slovenské vydanie. Martin: Osveta, 2003, 1132 s.

28. Buchancová, J., Javorka, K., Tomíková, K., Mesko, D., Klimentová, G., Zibolen, M. et al. Contribution to Occupational Angiopathy Diagnosis Using Special Examination Methods. Central European Journal of Public Health, 1996;4(1):26–32.

29. Buchancová, J. Relativny pulsový objem pri syndrome traumatickej angiopatie u choroby z vibracií. Pracov. Lék., 1980;32(1):1–9.

30. Lumnitzer, E., Piňosová, M., Andrejiová, M., Hricová, B. Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle. 2. 1. Zręcin: Zręcin: MUSKA sp. z o.o., 2013, 326 s.

31. Lumnitzer, E., Piňosová, M., Hricová, B. Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle 1. 1. Zręcin: Zręcin: MUSKA sp. z o.o.; 2015. 240 s.

32. Goga Bodnárová, A., Lumnitzer, E. Prístupy pri hodnotení vplyvu vibrácií na zdravie zamestnancov. Fyzikálne faktory prostredia, 2014;4(2):35–37.

33. Goga Bodnárová, A., Lumnitzer, E., Beck, Z. Vplyv rezanej drevnej hmoty na veľkosť výsledného zrýchlenia vibrácií vybraných typov píly. Fyzikálne faktory prostredia, 2015;5(1):26–29.

34. Andrejiová, M., Lumnitzer, E., Goga Bodnárová, A. Stanovenie rizika vplyvu vibrácií prenášaných na ruky na zdravie zamestnancov. Fyzikálne faktory prostredia, 2015;5(2):9–12.

35. Piňosová, M., Lumnitzer, E., Andrejiová, M. Analýza závislosti medzi pracovnou pozíciou a výskytom sledovaných zdravotných problémov v podmienkach priemyselného podniku s expozíciou hluku a vibrácií metódou dotazníkového šetrenia. In: Nové trendy akustického spektra: vedecký recenzovaný zborník. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene; 2012. s. 151–156.

36. Piňosová, M., Moravec, M., Liptai, P. Objektivizácia a hodnotenie fyzikálnych faktorov – hodnotenie negatívnych účinkov hluku a vibrácií na zdravotný stav človeka. In: Manažérstvo životného prostredia. Jaslovské Bohunice: STRIX; 2007. s. 658–665.

37. Fedorko, G., Liptai, P., Molnár, V. Proposal of the methodology for noise sources identification and analysis of continuous transport systems using an acoustic camera. Engineering Failure Analysis, 2018.

38. Solecki, L. Complaints of low back pain among private farmers exposed to whole body vibration. Medycyna Pracy, 2014;65(1):55–64.

39. Tamaian, L. D., Cocarla, A. Occupational Exposure to Vibration and Ischemic Heart Disease. Journal of Occupational Health, 1998;40:73–76.

40. Zákon č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41. Legáth, Ľ. Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v SR 2017. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), 2018.

42. Hubačová, L., Wsólová, L. Dlhodobé nadmerné a jednostranné zaťaženie končatín – hlásené choroby z povolania a podozrenia na chorobu z povolania v Slovenskej republike v rokoch 1996–2003. Pracov. Lék., 2005;57(1):6–10.

43. Legáth, Ľ. Choroby z povolania v SR z pohľadu klinického pracovného lekárstva. Pracov. Lék., 2010;62(4):184–189.

44. Šplíchalová, A., Hrnčíř, K. Systém kategorizace prací ve vztahu k ochraně zdraví při práci. Pracov. Lék., 2011;63(3–4):131–136.

45. Buchancová, J., Švihrová, V., Hudečková, H., Zelník, Š., Záborský, T. Analýza profesionálnych ochorení na Slovensku za roky 2005–2014 aj z aspektu kategórií rizikových prác. Pracov. Lék., 2016;68(1–2):23–32.

46. Bubeníčková, J. Přehled profesionálních onemocnění z vibrací hlášených v Královéhradeckém kraji v letech 1997–2006 a úloha závodní preventivní péče. Pracov. Lék., 2008;60(3):99–105.

47. Cox, P., Matas, I., Palou, J. Nezáväzná príručka o osvedčených postupoch na implementáciu smernice 2002/44/ES. Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, editor. Luxemburg, 2009. 111 s.

48. Cox, P., Matas, I., Palou, J. Smernica 2002/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (šestnásta samostatná smernica v z. Luxemburg; 2002.

49. Lukáč, T. Viacoperačné stroje v lesnom hospodárstve. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2005, 139 s.

50. NV SR č. 416/2005 Z. z., o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, 2005.

51. STN EN ISO 5349-1: 2001 Mechanical vibration. Measurement and evaluation of human exposure to hand-transmitted vibration. Part 1: General requirements, 2003.

52. STN EN ISO 5349-2: 2015/A1 Mechanické kmitanie. Meranie a hodnotenie expozície človeka prenosom kmitania na ruky. Časť 2: Praktický pokyn na meranie na pracovnom mieste. 2015.

53. STN ISO 2631-1: 1997 Mechanical vibration and shock. Evaluation of human exposure to whole body vibration. Part 1: General requirements. 1999.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 3-4

2018 Číslo 3-4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Pacient na antikoagulační léčbě v akutní situaci
nový kurz
Autoři: MUDr. Jana Michalcová

Kopřivka a její terapie
Autoři: MUDr. Petra Brodská

Uroinfekce v primární péči
Autoři: MUDr. Marek Štefan

Roztroušená skleróza a plánování těhotenství
Autoři: MUDr. Radek Ampapa

Alergenová imunoterapie v léčbě inhalačních alergií
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se