MUDr. František Jaroš, CSc., rodom z Osady nad Oravou

MUDr. Jaroš sa dožíva vo februári 2015 významného okrúhleho životného jubilea –⁠ 80 rokov. Tento húževnatý muž, s desaťročia neutíchajúcimi aktivitami na poli pracovného lekárstva, sa môže aj v súčasnosti s pocitom spokojnosti pozrieť spolu s nami na pestré množstvo činností a úspechov, ktoré dosiahol v lekárskom povolaní.

Narodil sa na Orave, v 3 rokoch mu zomrel otec, jeho rodná dedinka sa už dnes na mape nenachádza. Zaliali ju vody Oravskej priehrady. Obyvatelia zatopených obcí boli v r. 1945 presťahovaní na juh Slovenska do novej obce –⁠ s názvom Hviezdoslavov v okrese Dunajská Streda. Od r. 1956 býval v Trnave. Po ukončení štúdia medicíny na LF UK v Bratislave v r. 1959 začal pracovať v OÚNZ Trenčín. Za krátky čas, po I. atestácii z vnútorného lekárstva, bol poslaný na viacmesačné študijné pobyty na Kliniku nemocí z povolání do Prahy k prof. Teisingerovi, DrSc., a na Kliniku chorôb z povo­lania (CHzP) do Bratislavy k prof. Nosáľovi. Po atestácii z chorôb z povolania a II. atestácii z vnútorných chorôb bol v r. 1972 poverený funkciou primára novootvoreného poliklinického Oddelenia CHzP v OÚNZ Trenčín, neskôr aj funkciou krajského odborníka v odbore. S mladíckym entuziazmom sa včas pustil aj do publikovania v medicínskej tlači (prvé práce o hospitalizovaných prípadoch otráv na internom oddelení v Trenčíne mal uverejnené v Lekárskom obzore už v r. 1964). Zaujala ho problematika rôznych intoxikácií, problémy narkománie, samovražednosti mladistvých, otravy hubami a po zakotvení na Oddelení CHzP hlavne otravy rôznymi pesticídmi.

V rokoch 1972–1990 bol členom výboru Slovenskej spoločnosti pracovného lekárstva JEP a ako predseda komisie pre závodných lekárov rámci SR, úzko spolupracoval s primárom MUDr. Dušanom Kalašom, ktorý vykonával analogickú funkciu v ČR. Striedavo, v SR/ČR, každoročne usporiadali konferencie s problematikou aktualít pre závodných lekárov, zabezpečovali aj tematické okruhy z oblasti závodného lekárstva na kongresoch pracovného lekárstva. V tomto období MUDr. Jaroš napísal veľmi užitočnú knihu –⁠ 224-stranovú Praktickú toxikológiu (Osveta, Martin), ktorá sa rýchlo rozpredala, lebo bola veľmi potrebnou pomôckou v diagnostike a liečbe hlavne akútnych otráv v lekárskych pohotovostných službách. Významným bolo prioritné publikovanie klinického priebehu smrteľnej perkutánnej otravy Gramoxonom v Pracovním lékařstvi a v Lancete v r. 1978, čo následne urýchlilo preradenie tohto prípravku do skupiny zvlášť nebezpečných jedov. Záujem o vedeckú prácu sa následne u jubilanta kryštalizoval aj v rámci riešenia rezortnej výskumnej úlohy MZ SR a externej ašpirantúry na Jesseniovej LF UK v Martine. Školiteľka doc. MUDr. Jana Buchancová ocenila jeho podrobné klinické štúdie venujúce sa chronickým nešpecifickým chorobám bronchopulmonálneho traktu z organického prachu v textilnom závode, vplyvu mikromycét a baktérií, sledovaniu imunity, opisu prvého prípadu bysinózy pri spracovaní ľanu v ČSR (u 3 pacientov). Tieto výsledky našli priaznivú odozvu nielen v rámci ČSR, ale aj v zahraničí, vrátane prezentácie na VIII. Svetovom kongrese o prevencii úrazov a chorôb z povolania v Bukurešti, poznatky neskôr vyšli aj v knižnej forme.

V r. 1989 MUDr. Jaroš obhájil úspešne vedeckú hodnosť CSc. V r. 1993 sa jeho pracovisko premenovalo v rámci zmien koncepcie odboru na Oddelenie klinického pracovného lekárstva a toxikológie, v tom čase mal už na trenčianskom pracovisku aj laboratórium priemyselnej toxikológie a hematológie, laboratórium funkčného vyšetrenia srdca s pľúc a osobitný úsek pre inhalačnú liečbu. Materiálno-technické vybavenie, 4 zamestnancov pracoviska –⁠ to všetko prispelo nielen ku skvalitneniu liečebno-preventívnej práce, ale poskytovalo aj lepšiu možnosť pre vedecko-odbornú činnosť, ktorá vyústila do obhájenia viacerých rezortných výskumných úloh MZ SR, spoluriešiteľstva v úlohe ŠPZV s LF KU Plzeň (obhájenie v kategórii A). Vychádzajúc z poznatkov švajčiarskeho toxikológa Floersheima o podávaní PNC experimentálnym myšiam a potkanom otráveným amanitínom a ich prežití MUDr. Jaroš uvádza, že v r. 1971 ako prvý v ČSR a v. s. aj vo svete sa rozhodol podávať PNC pri liečbe otravy muchotrávkou zelenou, vďaka čomu sa od r. 1986 v Trenčíne už nevyskytli smrteľné otravy z týchto húb, hoci sa aj potom otrávilo 47 dospelých a 5 detí. Jubilant opakovane, po desaťročia, zaznamenával incidenciu profesionálnych a neprofesionálnych otráv na Považí so zameraním na analyzovanie príčin, druh jedu, liečbu a prognózu. Osobitne sa venoval aj poškodeniam sluchu z hluku, poškodeniam pohybového systému v textilnom priemysle, histórii zdravotníctva vo vybraných lokalitách (Trenčín, obyvatelia oravských obcí z lokality Oravskej priehrady).

Jubilant publikoval v domácich a zahraničných medicínskych časopisoch a zborníkoch, doteraz 90 prác (z toho 11 prác in extenso v časopise Pracovní lékařství), vrátane autorstva a spoluautorstva v 12 knižných publikáciach, v ktorých bol 6-krát prvým autorom. V jeho ďalšej databáze, kde sú početné články, príspevky do rôznych populárno-vedeckých časopisov (spolu 51 prác) sa venoval ochrane, podpore zdravia, hlavne prevencii rôznych chorôb profesionálneho aj neprofesionálneho pôvodu. Jubilant má za sebou rozsiahlu prednáškovú činnosť na domácich lekárskych celoštátnych a zahraničných kongresoch, konferenciách. Dlhodobo spolupracoval okrem pracovísk na Slovensku aj s klinickými pracovníkmi svojho odboru z Prahy, Brna, Olomouca a Ostravy. Jeho práce opakovane získali Ceny odbornej spoločnosti pracovného lekárstva za najlepšie knižné publikácie, za najlepšie prednášky v rámci SLS z oblasti pracovného lekárstva, v spoluautorstve získal aj Prémiu Literárneho fondu SR za vedeckú a odbornú literatúru (titul: Pracovné lekárstvo a toxikológia, Martin: Osveta, 2003). Vzhľadom na bohaté klinické, pracovno-lekárske skúsenosti a odborno vedeckú erudíciu bol MUDr. Jaroš dlhoročne aj súdnym znalcom v svojom odbore pri Krajskom súde v Bratislave a v Trenčíne, členom Celoslovenskej komisie konzultačných dní pre choroby z povolania v SR. Za jeho čin­nosť mu bola v r. 1995 udelená zlatá medaila SLS –⁠ Spoločnosti pracovného lekárstva a v r. 1985 zlatá medaila Českej lekárskej společnosti JEP v Prahe. Od r. 2005 je čestným členom Slovenskej lekárskej spoločnosti –⁠ Spoločnosti pracovného lekárstva. V súčasnosti stále pracuje ako odborný lekár pre pracovné lekárstvo a vnútorné choroby v poliklinike Juh v Trenčíne a je súdnym znalcom Ministerstva spravodlivosti SR pre choroby z povolania a toxikológiu v rámci odboru zdravotníctvo a farmácia.

Menej známymi pre medicínsku verejnosť je nadanie jubilanta pre fotografovanie a filmovanie (dokonca r. 1989 s ocenením filmu z oblasti zdravotníctva Osobitnou cenou ministra zdravotníctva) a básnické vlohy MUDr. Jaroša (dve knižne vydané zbierky veršov: „Hviezdoslav a Hviezdoslavov“ a „Ja zdravie a šťastie vinšujem Ti, nielen liekmi ale aj nežným slovom vrátim Ti“). MUDr. Jaroš je riadnym členom Zväzu slovenských spisovateľov.

Nezostal dlžný ani svojmu rodnému kraju; do knihy „Pamätnica obce Ústie nad Oravou“ prispel kapitolou o histórii zdravotníctva na hornej, severnej Orave –⁠ okres Trstená a Námestovo –⁠ od najstarších čias až po rok 1953, kedy bola napustená Vodná nádrž. Tu zaznamenal vtedajší výskyt chorôb, ako a čím sa liečilo, lekárov, ktorí tu pôsobili.

Pokiaľ je nám známe dlhoročne si udržiava kondíciu športovaním, obľúbeným relaxom s loptou –⁠ v skupine futbalistov, basketbalistov, volejbalistov a stolných tenistov svojho veku. S manželkou majú radosť z dvoch vydarených synov –⁠ lekára a právnika –⁠ a ich rodín s 3 vnučkami a 1 vnúčikom.

MUDr. František Jaroš, CSc., má za sebou veľmi pestrú paletu života. Oravský chlapec, nechcene presťahovaný na „dolniaky“ zakotvil natrvalo, na desaťročia pod Trenčianskym hradom. Dostal však v predjarí vstupu do života do vienka náležitú psychickú a fyzickú výbavu, aby mohol na miestach, ktoré mu pririekol život, čo najlepšie a s úsmevom naplniť svoje predsavzatia.

Menom slovenskej a českej obce pracovného lekárstva/nemocí z povolání mu želáme, aby sa mu aj naďalej pri dobrom zdraví darilo byť tak užitočným, ako si to on sám, aj so svojou rodinou, priateľmi a spolupracovníkmi praje.

Keďže vieme, že si veľmi ctí svojho krajana P. O. Hviezdoslava (mimochodom v r. 1849 narodeného tiež začiatkom februára) pridávame na koniec krátky úryvok z jeho epického diela:

„...len chvíľka, ako vzdušný vlas čo preletí nám ponad hlavu –⁠ a už ju máme, myseľ hravú: 

zmladenej duše prez dúbravu tak strie sa, ako dúhy pás...

Z tej duše pozdravujem vás! “ 

Janka Buchancová

menom redakčnej rady Pracovního lékařstvi a výboru SSPL