Mapovanie hluku a vibrácií u zamestnancov údržby mesta a golfového parku


Monitoring of noise and vibrations in employees of the city maintenance service and golf park

Ongoing changes on the work market create new risks in the working environment. European agency for safety and health protection at work (EU-OSHA) warned about risk factors in smaller enterprises and plants, in maintenance service and less traditional professions in relation to the prevention of health risk at work. Currently, different machines producing noise are used in open space in cities and sports facilities and they might be the source of excessive vibrations. Therefore, the authors decided to assess exposure to physical factors at manipulation of garden and building technologies. In the framework of preventive medical examinations 36 employees with average age 40.75 ± 11.52 rokov (x̅ ± SD) who have undertaken maintenance service of the city and golf park have been examined. Besides risk of noise and vibrations and load of musculoskeletal apparatus other diversed complementary work activites were assessed in studied individuals (lifting loads, work with soil during gardening, work in high positions, work related to biological risk factors when cleaning sewage systems, work of grave-diggers, etc.). Analysis and evaluation of results of measuring noise using the phonometer Nor.-118 (Norsonic AS, Norway) and measuring vibrations using the apparatus B & K 4366, 4370 revealed the significant health risk of noise and vibrations and thus employees were categorized into the 3rd and 4th category of work risk. The proposal of preventive measures was elaborated in cooperation with the employer and the range of necessary monitoring of health status of employees was indicated in relation to the regulation of the MoH SR from March 1, 2010. In relation to the exposure to noise and vibrations during last 1–16 years, neither professional damage from noise nor symptoms of damage from vibrations or a long-term load of extremities were found during preventive medical examinations. The authors discuss benefits of monitoring of professional health service on working environment and health status of employees. The authors suggest that changing different work activities, using protectors against noise, seasonality of noise and vibrations might explain the absence of occupational diseases in studied sample with a relatively low mean age.

Key words:
level of noise and vibrations, machines producing noise, categories of risk working positions, 36 employees, other varied preparatory or complementary working activities, absence of occupational diseases


Autoři: M. Hrušková 1;  J. Buchancová 2;  Z. Kunhart 3;  H. Hudečková 2;  P. Kulina 1
Působiště autorů: ŽILPO, s. r. o., Pracovná zdravotná služba, Žilina, vedúci MUDr. Štefan Zelník, SR 1;  Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, vedúca prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., SR 2;  Klub ZPS vo vibroakustike, s. r. o., Žilina, vedúci Ing. Jan Šimo, CSc., SR 3
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 63, 2011, No. 2, s. 55-62.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Neustále sa meniaci svet práce prináša aj novo vznikajúce riziká v pracovnom prostredí. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) upozornila, že pri predchádzaní rizikám poškodenia zdravia pri práci treba odhaľovať aj rizikové faktory v menších prevádzkach a závodoch, u skupín údržbárov a u netradičných profesií.

V súčasnosti sa na rozľahlých plochách miest a pri rozširovaní športových aktivít používajú rôzne stroje, ktoré emitujú hluk a môžu byť zdrojom nadmerných vibrácií.

Autori sa preto rozhodli posúdiť expozíciu fyzikálnym faktorom pri obsluhe záhradnej a stavebnej techniky. V rámci lekárskych preventívnych prehliadok bolo vyšetrených 36 zamestnancov s priemerným vekom 40,75 ± 11,52 rokov (x̅ ± SD), ktorí vykonávali práce pri údržbe mesta a golfového parku. Okrem rizika hluku a vibrácií a zaťažovania pohybového aparátu bolo upozornené aj na ďalšie rôznorodé doplnkové pracovné činnosti u sledovaných osôb (dvíhanie bremien, práca so zeminou, pri výžive a ochrane rastlín, vo výškach, práce spojené s biologickými rizikovými faktormi pri čistení kanalizácií a šácht so splaškovou vodou, práca hrobárov a i.).

Po analýze a zhodnotení výsledkov merania hluku pomocou zvukomeru Nor.-118, od výrobcu Norsonic AS, Nórsko a merania vibrácií pomocou snímačov zrýchlenia vibrácií B & K 4366, 4370, zistení závažného zdravotného rizika hluku a vibrácií boli zamestnanci z tohto hľadiska zaradení do 3. a 4. kategórie rizikových prác. V spolupráci so zamestnávateľom bol vypracovaný návrh preventívnych opatrení a určený rozsah potrebného dohľadu na zdravotný stav zamestnancov v zmysle Odborného usmernenia MZ SR z 1. marca 2010. Pri expozícii hluku a vibráciam, ktorá v sledovaných organizáciach trvala 1–16 rokov, neboli doteraz pri lekárskych preventívnych prehliadkach zistené profesionálne poškodenia z hluku ani prejavy choroby z vibrácií či z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín. V práci sa diskutuje o priaznivom vplyve dohľadu pracovnej zdravotnej služby (PZS) na pracovné prostredie a zdravotný stav zamestnancov. Autori usudzujú, že aj striedanie rôznych pracovných činností, nosenie chráničov sluchu v hluku, sezónnosť rizika hluku a vibrácií, viazaná u časti zamestnancov na teplejšie obdobie roka, by mohli vysvetliť u sledovaného súboru s relatívne nižším priemerným vekom doterajšiu absenciu chorôb z povolania.

Kľúčové slová:
hladiny hluku a vibrácií, stroje emitujúce vibrácie, kategórie rizikových prác, 36 zamestnancov, rôznorodá iná pomocná a prípravná pracovná činnosť, absencia chorôb z povolania

Úvod

V rámci stratégie EU-OSHA s cieľom zvyšovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, prostredníctvom Európskeho observatória rizík agentúry EU-OR-OSHA sú členské štáty EU vyzývané ku skvalitneniu odhaľovania rizík pracovného prostredia [3]. Tento cieľ je aj výzvou pre pracovné zdravotné služby členských krajín Európy.

V r. 2010 bol publikovaný EU-OSHA osobitný projekt týkajúci sa potreby zvýšenia pozornosti o zdravotný stav často malých samostatných skupín zamestnancov údržby, často včlenených do rôznych organizácií s rozličnými škodlivými pracovnými podmienkami, pričom niekedy musia nevyhnutne pracovať za havarijných situácií. V rámci EU sa zistilo, že zdravotnícka starostlivosť o údržbárov doteraz častokrát unikala analýze a zhodnoteniu miery pôsobenia kombinovaných rizík, ktorým sú tieto osoby vystavené v rozličných pracovných podmienkach. Preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia v práci, prevenciu pracovných úrazov treba preto výrazne zlepšiť [5].

Hluk v práci je globálnym problémom, odhaduje sa, že v EU-27 je mu vystavených 60 miliónov pracovníkov, čo je približne 30 % pracovnej sily. Najvyšší počet zamestnancov vystavených nadmernému hluku je v EU v ťažbe nerastných surovín, priemyselnej výrobe, stavebníctve, lesníctve, poľnohospodárstve a v doprave. Hluk však zasahuje aj do menej tradičných odvetví, ktoré sa nepokladajú za veľmi hlučné, napr. školstvo, odvetvie zábavy a i. [3, 8].

Na Slovensku z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce bolo nadmernému hluku vystavených v rokoch 2003–2008 v priemere až 73,7 % pracovníkov. V r. 2009 bolo evidovaných 80 960 osôb vystavených v práci hluku v 3. a 4. kategórii rizikových prác. Počet profesionálnych poškodení z hluku v SR je relatívne malý, v r. 2000 až 2009 sa pohyboval medzi 47–36 prípadmi [13]. Príčinou je zčasti horší záchyt poškodení sluchu, problém objektivizovať u jednotlivých pacientov hlukové zaťaženie z pracovných činností, aj nezáujem zo strany zamestnancov pre obavu zo straty zamestnania, či z obavy zo zložitého vymáhania si odškodného ku koncu produktívneho veku.

V riziku vibrácií pracovalo na Slovensku v r. 2009 4 360 pracovníkov v 3. a 4. kategórii rizikových prác. Počet hlásených chorôb z vibrácií sa pohyboval od 115 (r. 2000) po 84 prípadov (r. 2009), s najvyšším výskytom v rezortoch baníctvo a hutníctvo a lesný priemysel [13].

Rozširujúce sa používanie rôznych strojov a zariadení emitujúcich hluk a vibrácie predstavuje aj do budúcnosti vážne zdravotné riziko. Pri vykonávaní dohľadu nad pracovnými podmienkami a stavom pracovného prostredia na pracovisku cestou pracovnej zdravotnej služby (PZS) sme odhalili výskyt rizikových fyzikálnych faktorov hluku a vibrácií v odvetviach a oblastiach, ktoré doteraz neboli podrobnejšie mapované.

Cieľom našej práce sa stalo objektivizovanie miery rizika hluku a vibrácií u vybraných skupín zamestnancov. Cieľom bolo v rámci dohľadu na pracovné prostredie a pracovné podmienky, dohľadu na zdravotný stav následne určiť komplex potrebných opatrení na ochranu zdravia pracovníkov, ktorí sú opakovane, eventuálne aj dlhodobo vystavovaní uvádzaným fyzikálnym faktorom.

Súbor a metodika

Sledovali sme 36 zamestnancov, ktorí boli rozdelení na dve podskupiny:

  1. V 1. podskupine bolo 26 zamestnancov (mužov) údržby mesta vystavených účinkom hluku a vibráciám pri obsluhe rôznej záhradnej a stavebnej techniky. Túto prácu vykonávali viac ako 1 rok, so značným rozptylom 1–16 rokov. Išlo o zamestnancov, ktorých 1/3 tvorili sezónni brigádnici, ktorí sa striedali pri obsluhe jednotlivých strojov. Denná expozícia hluku a vibráciám v letnom období, v 8,5-hodinových pracovných zmenách, sa pohybovala od 120 do 360 minút. Vo zvyšnom pracovnom čase sa pracovníci venovali údržbe strojov a ostatným prípravným činnostiam vrátane výživy a ochrany trávnatých porastov. Denná expozícia kmeňových zamestnancov hluku bola v zimnom období roka v 12-hodinovej zmene 580 minút v prípade obsluhy traktorov. Títo zamestnanci sa starali o udržiavanie zjazdnosti ciest a chodníkov mesta a vykonávali rôzne pomocné práce vrátane údržbárskych prác vo vlastných opravárenských dielňach. Táto denná expozícia hluku zamestnancov v zimnom období v prípade potreby obsluhy traktorov bola stanovená prepočtom (modelový výpočet). Zamestnanci v čase hodnotenia používali slúchadlové (mušľové) chrániče sluchu typu LA 3001 LAS.
  2. V 2. podskupine bolo 10 mužov, ktorí vykonávali sezónne údržbu golfového parku a boli tiež vystavení v práci hluku a vibráciám pri obsluhe rôznej záhradnej techniky. Niektorí pracovali na dobu určitú, na dohodu, traja kmeňoví zamestnanci v zime vykonávali strážnu službu a rôzne opravárenské a údržbárske práce. Denná expozícia hluku/vibráciam sa pohybovala od 260 do 420 minút Zamestnanci v čase hodnotenia pri práci nepoužívali chrániče sluchu.

Po zahájení zmluvnej spolupráce PZS so zamestnávateľmi sme až po odhalení rizikových prác v r. 2009 vykonali u všetkých zamestnancov lekárske preventívne prehliadky (LPP). Pre podozrenie na nedoslýchavosť (ktorá mohla byť v niektorých prípadoch aj z predchádzajúcich zamestnaní) bolo urobené vždy ušné a audiometrické vyšetrenie, pri podozrení na vazoneurózu bola urobená aj chladová skúška (lokálne ochladenie rúk a predlaktí vo vode 12–15 °C na 10 minút s následným vizuálnym posúdením, či je prítomný Raynaudov fenomén). Prvá LPP zo strany PZS mala tak charakter vstupnej LPP. Lekárske preventívne prehliadky sa následne robia pravidelne, v 1–2-ročných intervaloch v zmysle Odborného usmernenia MZ SR [11].

Meranie vybraných fyzikálnych faktorov sme vykonali v spolupráci s akreditovaným pracoviskom spôsobilým vykonávať meranie hluku a vibrácií v životnom a pracovnom prostredí.

Meranie hluku sme vykonali zvukomerom Nor.-118, od výrobcu Norsonic AS, Nórsko, overeným v zmysle metrologických predpisov s triedou presnosti 1 v súlade s legislatívou SR. Pre výpočet normalizovanej hladiny hluku (celozmenovej hlukovej expozície) bola stanovená hladina hluku aj počas prestávky na jedenie a oddych (obed 30 minút) a regeneráciu (2-krát 10 minút) [7].

Meranie hladiny ekvivalentného zrýchlenia vibrácií sme vykonali snímačmi zrýchlenia vibrácií B & K 4366, 4370, a to v mieste najvyššieho prenosu vibrácií v súlade s metrologickou praxou [6].

Výsledky

Na tabuľke 1 sú údaje o počtoch vyšetrených zamestnancov po rozdelení na podskupiny, o priemernom veku, výške, hmotnosti a Body mass indexe (BMI).

Tab. 1. Počty zamestnancov podskupín, údaje o priemernom veku, výške, hmotnosti a BMI
Počty zamestnancov podskupín, údaje o priemernom veku, výške, hmotnosti a BMI

Na tabuľke 2 sú údaje o klimatických podmienkach pri meraniach.

Tab. 2. Hodnotenie klimatických podmienok pracovného prostredia v čase merania hluku a vibrácií
Hodnotenie klimatických podmienok pracovného prostredia v čase merania hluku a vibrácií

V tabuľkách 3–5, podľa vybraných fyzikálnych faktorov pracovného prostredia, uvádzame výsledky meraní, trvanie expozície a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík v zmysle vyhlášok: Nariadenie vlády č. 115/2006 Z. z. [7], Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. [6], v znení neskorších úprav, a Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. [12].

Tab. 3. Výsledky merania hluku strojov používaných údržbármi mesta a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík
Výsledky merania hluku strojov používaných údržbármi mesta a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík
LAeq,T (dB) – určujúca veličina – hladina hluku nameraná na pracovnom mieste (T = doba trvania) T – čas pobytu exponovanej osoby na pracovnom mieste LCPk,T (dB) – vrcholová hladina akustického tlaku (hladina určená z maximálneho okamžitého akustického tlaku s frekvenčným vážením C počas intervalu T) x modelový výpočet pre zimné obdobie (traktory, 12-hodinová pracovná zmena)

Tab. 4. Výsledky merania vibrácií nástrojov používaných údržbármi mesta a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík
Výsledky merania vibrácií nástrojov používaných údržbármi mesta a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík
ahweq,Tj [m . s-2] – ekvivalentné vážené zrýchlenie vibrácií prenášané na ruky na pracovnom mieste počas činnosti exponovanej osoby aR,eq,8h – výsledné zrýchlenie vibrácií prenášané na ruky aR,eq,8h + U – výsledné zrýchlenie vibrácií prenášané na ruky rozšírené o neistotu merania U, ktorá je určená v súlade s metrologickou praxou, t. j. 40 % z nameranej hodnoty T – čas pobytu exponovanej osoby na pracovnom mieste [min] U – neistota merania

Tab. 5. Výsledky merania hluku nástrojov a mobilných zariadení pri údržbe golfového parku a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík
Výsledky merania hluku nástrojov a mobilných zariadení pri údržbe golfového parku a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík
Legenda: LAEX, 8h – normalizovaná hladina hlukovej expozície je hladina určená z ekvivalentnej hladiny A zvuku prepočtom na menovitý 8-hodinový pracovný deň LAeq,T – hladina hluku nameraná na pracovnom mieste (určujúca veličina), kde T je doba trvania LCPk,T – vrcholová hladina akustického tlaku je hladina určená z maximálneho okamžitého akustického tlaku s frekvenčným vážením C počas intervalu T T – čas pobytu exponovanej osoby na pracovnom mieste

A  /HLUK/ 1. podskupina – zamestnanci údržby mesta

Merané boli nasledovné stroje emitujúce hluk a vibrácie: vibračná doska, pneumatické kladivo, motorová píla, samozberný zametač, krovinorez, pojazdná kosačka a traktor. Hladina hluku meraných strojov vykazovala premenný charakter – nepravidelný (zmeny akustického tlaku boli nepravidelné a náhodné) a pravidelne prerušovaný (zmeny akustického tlaku prebiehali prudko, ale pravidelne). Výskyt impulzového hluku, infrazvuku a ultrazvuku zaznamenaný nebol.

Na tabuľke 3 sú výsledky merania hluku strojov používaných údržbármi mesta a zaradenie prác do kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík

B /VIBRÁCIE/ 1. podskupina – zamestnanci údržby mesta

Na tabuľke 4 sú výsledky merania vibrácií nástrojov používaných údržbármi mesta a zaradenie prác do kategórií prác.

C /HLUK/ 2. podskupina – zamestnanci údržby golfového parku

Na tabuľke 5 a obrázkoch 1 a 2 sú výsledky merania hluku nástrojov a mobilných zariadení pri údržbe golfového parku.

Ukážka originálneho grafického zápisu priebehu merania kosačky značky G-PLEX
Obr. 1. Ukážka originálneho grafického zápisu priebehu merania kosačky značky G-PLEX

Ukážka originálneho grafického zápisu tretinooktávovej analýzy merania kosačky značky G-PLEX
Obr. 2. Ukážka originálneho grafického zápisu tretinooktávovej analýzy merania kosačky značky G-PLEX

Zdravotný stav zamestnancov

Vstupné LPP sme u zamestnancov oboch organizácií vykonávali vrátane vydania posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon ich konkrétnej činnosti s ohľadom na zistené pracovné podmienky, rizikové faktory pracovného prostredia a zdravotný stav v súlade s Odborným usmernením MZ SR č. 10525/2010-0L [11]. U údržbárov mesta boli vykonané doteraz, v r. 2010 a v r. 2011 aj periodické lekárske preventívne prehliadky.

V podskupine údržbárov mesta bola v r. 2009 – prvom roku vykonania lekárskych preventívnych prehliadok – dĺžka zamestnania v údržbe mesta viac ako 1 rok až 16 rokov. Zamestnanci pracovali striedavo s 1–4 druhmi vibračných mobilných strojov a nástrojov, v letnej sezóne hlavne pri sekaní krovia, kosení trávnych porastov a parkových plôch, údržbe a oprave chodníkov v meste, ručnej manipulácii so zeminou, len 1-krát aj zametanie vonkajších priestorov a i. Pracovníci boli vystavovaní v rôznej miere nadmernému hluku a vibráciam emitovaným z používaných strojov a nástrojov, často aj hluku z dopravy mesta. Príležitostné dvíhanie bremien uviedlo až 20 pracovníkov. Traja vykonávali aj prácu hrobárov, traja robili príležitostne aj práce vo výškach (pílenie stromov, elektrikár), šiesti vykonávali práce aj pri likvidácii biologických splaškov v šachtách, 9 nepravidelne vykonávali práce s pneumatickým kladivom a náradím pri oprave ciest a chodníkov, traja vykonávali aj ochranu a výživu rastlín a zelene v meste chemickými postrekmi. V sledovanej skupine bolo 10 fajčiarov.

Pri prvej LPP sme zistili v 7 prípadoch v minulých zamestnaniach 6–10-ročnú prácu v nadmernom hluku, príp. v riziku vibrácií (v strojárenskom podniku 1 nástrojár a 2 strojní zámočníci, traktorista, stolár, železničiar, u vodiča nákladného auta išlo až o 20-ročnú expozíciu). V 4 prípadoch sme u bývalých strojárov a vodiča nákladného auta zistili obojstrannú percepčnú stratu sluchu s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera v rozmedzí 7,4–27 %. V ďalších 3 prípadoch (vo veku 34–51 rokov), u ,,čistých” viac ako 10-ročných prác v údržbe mesta celková strata sluchu (CSS) percepčného charakteru nepresiahla 9,4 % podľa Fowlera. Audiometria v norme bola u ostatných 19 zamestnancov.

Prejavy vazoneurózy ani polyneuropatie sme nezistili. Prekvapivo neboli ani anamnestické ťažkosti zo strany pohybového aparátu (subjektívne len 1-krát artralgia radiocarpalis vpravo, bez zápalových prejavov, fyzikálne jedna ľahšia kyfoskolióza, bez subjektívneho pozadia).

Obezitu s BMI nad 30 sme zistili 5-krát, nadváhu s BMI medzi 25 do 29 včítane v 13 prípadoch, piati zamestnanci mali hypertonickú chorobu v liečbe, kde hodnoty TK nepresahovali 150/90 torrov. Traja zamestnanci mali diabetes mellitus II kompenzovanú dietou, z toho v 2 prípadoch išlo o prejavy metabolického syndrómu, pričom aktuálne hodnoty glykémie nalačno nepresiahli 6,8 mmol/l. V jednom prípade sme zistili alergiu na včelí jed, pracovník nosí pri sebe pohotovostný balíček. Všetkých zamestnancov v riziku práce s biologickým materiálom, splaškami sme očkovali proti hepatitíde A.

Pri periodických lekárskych prehliadkach sme zatiaľ nezaznamenali zhoršenie zdravotného stavu proti prvému lekárskemu vyšetreniu v r. 2009.

Vstupné LPP u zamestnancov golfového parku sme vykonali analogicky. Vyšetrené osoby uvedené v súbore sú t. č. spôsobilé vykonávať práce v riziku nadmerného hluku a vibrácií. Cestou PZS boli zamestnanci očkovaní proti kliešťovej encefalitíde.

Diskusia

V súčasnosti výrobcovia strojov – dnes už aj on-line – sprístupňujú informácie technickej dokumentácie vrátane hodnôt hluku a vibrácií, s upozornením na prekračovanie limitných hodnôt. V uvádzaných hodnotách sú zohľadnené prevádzkové stavy voľnobehu, plného zaťaženia i maximálneho počtu otáčok. Opatrením zo strany výrobcov je upozornenie na dôsledné používanie osobných ochranných pracovných pomôcok (OOPP) a rešpektovanie ustanovení legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. Naviac výrobca tiež upozorňuje na využívanie náradia. Tzv. hobby náradie je spravidla určené na príležitostné použitie a je konštruované na nízky počet pracovných hodín. Pre profesionálne používanie výrobca odkazuje na tzv. profi náradie, ktoré lepšie spĺňa požiadavky kvalitného profesionálneho náradia.

Naše výsledky meraní hluku a vibrácií boli v mnohých prípadoch vyššie ako hodnoty uvádzané v technickej dokumentácii strojov od výrobcov. Zvýšené hodnoty je možné vysvetliť opotrebovaním strojov, len ich najnutnejšou údržbou pre zvýšené časovo protrahované používanie vo vrcholovom sezónnom období. Na rozdiel napr. od celoročného používania motorových píl v lesníctve boli práce v riziku vibrácií v sledovaných súboroch vykonávané v mesiacoch s priaznivejším počasím, s vyššími teplotami vonkajšieho prostredia. Neuplatňoval sa tak negatívny vplyv chladu na urýchlenie manifestácie choroby z vibrácií [2].

Lekári pracovnej zdravotnej služby posudzovali v prvej podskupine zdravotný stav zamestnancov, ktorí predtým už často viac rokov pracovali pri údržbe mesta bez cielenej vstupnej LPP. V niekoľkých prípadoch nastúpili do práce po viacročnej práci napr. v strojárenskom odvetví, z hlučneho prostredia. Výstupnú LPP s ohľadom na možné zhoršenie sluchu nemali v zdravotnej dokumentácii. Ich terajšia strata sluchu posúdená v súčasnosti ORL lekárom bola hodnotená ako ľahká percepčná nedoslýchavosť. Nemožno vylúčiť, že to je následok kombinácie pôsobenia minulej a súčasnej expozície hluku.

Pri periodických LPP sa v celom sledovanom súbore sledoval a sleduje ORL lekárom ušný nález včítane audiometrie. Zamestnancom a zamestnávateľom zdôrazňujeme nutnosť používať chrániče sluchu a nutnosť udržiavať stroje v dobrom technickom stave. Mimoriadny význam má skrátenie expozície hluku a vibráciam, čo je však pri malom počte pracovníkov v pomere s požiadavkami na nich kladenými t. č. nezriedka problém.

Aj keď zamestnanci boli v priemere v strede produktívneho veku, prekvapilo, že prakticky nemali ťažkosti zo strany pohybového aparátu. Pri dnešných problémoch nájsť si a udržať si pracovnú pozíciu je však možné, že tu boli aj disimulačné tendencie z obavy o stratu práce. Chladová skúška bola u všetkých zamestnancov v riziku vibrácií negatívna. Základné hematologicko biochemické vyšetrenia nesvedčili pre zápalový proces, kyselina močová v sére bola v norme. Reumatické faktory sme nestanovovali.

Pri prácach uvádzaných zamestnancov v teréne môže t. č. už aj v severnejších lokalitách Slovenska hroziť prenos infekcií po zaklieštení. V SR nie je v nami uvádzaných prácach vonku – v prírodnom prostredí – povinnosť, je len odporučené očkovanie proti kliešťovej encefalitíde [9]. Zamestnanci golfového parku boli očkovaní lekárom PZS a zamestnávateľ uhradil všetky náklady s tým spojené.

V literatúre sme sa doteraz nestretli s opisom činností skupiny údržby mesta. Publikácie o rizikách údržbárov sa orientujú skôr na vybrané odvetvia činnosti v rôznych podnikoch, v doprave, v stavebníctve a i. [5]. Dnešný široký záber súkromného sektoru sústreďuje vybrané činnosti (napr. práce pri oprave a údržbe určitého druhu strojového parku, vo vodárenstve, u elektrických zariadení a i.). Objektivizovali sme, že práca údržby mesta je rôznorodá a môže mať svoje špecifiká vzhľadom na rôzne okolnosti riešenia potrebnej údržby realizovanej súkromnými podnikmi, zriedkavejšie štátnymi organizáciami.

Uvádzame situáciu z malého okresného mesta na severozápadnom Slovensku a úmyselne stručne aj paletu viacerých rizikových faktorov pracovného prostredia. Vo všetkých prípadoch sa rôzne práce musia vykonávať niekedy aj za nepriaznivého chladného počasia či v horúčave. Problematika rizikových faktorov a ochorení u zamestnancov údržby mesta na Slovensku nebola doteraz cielenejšie skúmaná.

U nami sledovaných podskupín osôb sme nezistili žiadne alergické ochorenia dýchacieho systému zapríčinené organickými prachmi. V jednom prípade pracovník údržby mesta uviedol, že mal pred viacerými rokmi sennú nádchu, ktorou už v súčasnosti netrpí.

Vyčlenení zamestnanci oboch podskupín vykonávali v určitých obdobiach výživu a ochranu rastlín pravidelným hnojením na list, aplikáciou doplnkových látok na kvalitu trávnika, podľa potreby pri ničení burín.

V literatúre sa v oblasti golfových parkov venuje pozornosť skôr poškodeniam pohybového aparátu u hráčov (tendinitídy flexorov predlaktia, golfový lakeť – epikondylitis radialis, zriedkavá fraktúra hamulus ossis hamati a i. [4], a rôznym úrazom po zásahu golfovou loptičkou, napr. vážnym poraneniam oka s potrebou jeho enukleácie [10]. Hodnotil sa aj vplyv hluku z golfových hier na hráčov na okolité životné prostredie. Upozornenie na riziká poškodenia zdravia zamestnancov údržby golfových parkov z hluku, vibrácií je ojedinelé. Výnimočne sa upozorňuje na úrazy zamestnancov na mobilných strojoch na nerovnom teréne golfových ihrísk [1].

V čase merania na pracovisku golfového ihriska prebiehala hlavná hracia sezóna, v ktorej bolo najväčšou požiadavkou práve kosenie (jeho frekvencia, realizácia kosenia – do blokov, pruhov, kríža alebo pruhovanie kontúr atď.). Údržba golfového parku si vyžadovala značnú časovú a kvalitatívnu náročnosť zo strany prevádzkovateľa, a preto bolo urobené v I. etape hodnotenie hlukového zaťaženia a hodnotenie vibračnej záťaže zamestnancov sa časovo posunulo a bude predmetom ďalšej spolupráce PZS a organizácie.

Odhalenie rizikových faktorov pracovného prostredia údržby mesta a údržby priestorov a plôch pre golf prispieva ku potrebe cielenej ochrany zdravia aj týchto zamestnancov. Na základe výsledkov merania a hodnotenia vybraných fyzikálnych faktorov sme pre zamestnávateľa vypracovali návrh na zaradenie vykonávaných činností do kategórií prác, určili sme jeho povinnosti v oblasti primárnej prevencie (technické, organizačné, náhradné a iné opatrenia).

Určenie preventívnych opatrení so zainteresovaním zamestnávateľa, zamestnancov a v neposlednej miere koordinácia a dohľad PZS na pracovné prostredie, pracovné podmienky a zdravotný stav pracovníkov môžu udržať zdravie v práci a zamedziť vznik choroby z povolania.

Návrh zásadných opatrení na zníženie zdravotného rizika: obmedzovanie trvania a úrovne expozície zamestnancov rizikovým faktorom pracovného prostredia len na potrebný výkon pracovnej činnosti, realizovanie lepšej rotácie pracovníkov, zabezpečovanie zdravotného dohľadu súvisiaceho s výkonom práce v súlade s Odborným usmernením MZ SR č. 10525/2010-OL., zabezpečovanie režimu práce a odpočinku regeneračnými prestávkami a poskytovanie chráničov sluchu a kontrolovanie ich používania.

Záver

Uvádzané výsledky merania hluku a vibrácií poukázali na významné prekročenie limitných hodnôt vybraných fyzikálnych faktorov pri činnostiach vykonávaných pri údržbe mesta a golfového parku. Na základe uvedených zistení je zamestnávateľ povinný zabezpečovať opatrenia na ich elimináciu a na predchádzanie profesionálnemu poškodeniu zdravia. Aj v doplnkových ostatných činnostiach boli pre zamestnávateľa a pre niektorých zamestnancov odporučené individuálne ďalšie opatrenia na ochranu zdravia.

Získané poznatky môžu poslúžiť odbornej verejnosti ako motivácia k odhaľovaniu špecifických podmienok pri práci v údržbe mesta a údržbe golfového parku hlavne s ohľadom na práce pri obsluhe záhradnej a stavebnej techniky s nezanedbateľným vystavením hluku a vibráciám.

Došlo dne 18. 7. 2011.

Přijato do tisku dne 21. 7. 2011.

Kontaktní adresa:

RNDr. Mgr. Mária Hrušková

Žilpo, s. r. o., Pracovná zdravotná služba

Vysokoškolákov 31

010 08 Žilina

Slovenská republika

e-mail: pzs@zilpo.sk 


Zdroje

1. ALLBUT, J., DAVIC, J. Health and safety in golf course management and maintenance. Project, 2007, 44 p.,

2. BUCHANCOVÁ, J. et al. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2003, 1131 s.

3. EU OSHA (European Agency for Safety and Health at Work) Outlook 1- New and emerging risks in Occupational Safety and Health. Anexes outlook 1. European risk observatory Luxemburg, Office for Official Publications of the European Communities. 2009, 24 p.

4. GARRIDO, E. Golf specific injury overview.

http://brianmac.co.uk/articles/article029.htm

5. MILCZAREK, M., KOSK-BIENKO, J. Maintenance and occupational safety and health: a statistical picture. Luxemburg: EU Agency for Safety and Health at Work. Office for Official Publications of the European Communities, 2010, 61 p. 

6. NARIADENIE VLÁDY SR č. 416/2005 Z. z. v znení neskorších úprav o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciam.

7. NARIADENIE VLÁDY SR č. 115/2006 Z. z. v znení neskorších úprav o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.

8. SACHOVÁ, P., MRÁZKOVÁ, E., MENZLOVÁ, M., RICHTEROVÁ, K., SACHOVÁ, R., JANOUT, V. Hluk jako rizikový faktor ve školských zařízeních. Pracov. Lék., 2009, 61, 5, s. 182–187.

9. ŠVIHROVÁ, V., PALÚCH, A., TURSKÁ, A., SZILÁGYIOVÁ, M. HUDEČKOVÁ, H., AVDIČOVÁ, M. Priame a nepriame náklady počas hospitalizácie pacientov s dg. Kliešťová encefalitída na Slovensku v r. 2009. Podpora zdravia, prevencia a hygiena v teórii a praxi-VII. Martin : Berris, s. 391–394.

10. TOWNLEY, D., KIRVAN, C., OęKEEFE, M. Golf – recognising the risk of severe injury. Ir. Med. J., 2008, 101, 6, s. 167–169.

11. Odborné usmernenie MZ SR č. 10525/2010-OL. o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu ku práci. Vestník MZ SR , 2010, roč. 58.

12. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

13. Zdravotnícka ročenka nczi, Bratislava, 2000–2010, ZŠ č. 6/2010.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 2

2011 Číslo 2

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

VIRTUÁLNÍ ČEKÁRNA ČR Jste praktický lékař nebo pediatr? Zapojte se! Jste praktik nebo pediatr? Zapojte se!

×