Hodnotenie sociokognitívnych schopností detí prostredníctvom testovej batérie ESB: pilotná štúdia

Souhrn

Oslabené sociokognitívne schopnosti môžu signalizovať riziko sociálnej (pragmatickej) komunikačnej poruchy alebo poruchy autistického spektra. Skorá identifikácia ťažkostí je kľúčová pre začatie cielenej intervencie a elimináciu prehlbovania existujúcich deficitov. Cieľom príspevku je predstaviť zahraničný diagnostický nástroj The Early Sociocognitive Battery (ESB) autoriek Shuly Chiat, Penny Roy a Jennifer Warwick, ktorý umožňuje priame hodnotenie sociokognitívnych schopností detí už v ranom veku. Teoretický opis ESB je doplnený o stručný prehľad výsledkov pilotného testovania 44 intaktných slovensky hovoriacich detí mladšieho predškolského veku, zameraného na analýzu výkonov detí v závislosti od pohlavia. Participanti boli hodnotení prostredníctvom batérie ESB, testu Opakovanie pseudoslov a Dotazníka použitia jazyka (LUI). Pilotné dáta ukazujú, že pohlavie detí nemá signifikantný vplyv na ich výkony v rámci nástroja ESB. Rovnako bola preukázaná štatisticky významná korelácia medzi celkovým skóre v dotazníku LUI a skóre v subteste Spoločná pozornosť batérie ESB. Výsledky podporujú aplikovateľnosť nástroja ESB aj v slovenskom kultúrnom a jazykovom prostredí.

Klíčová slova:

Early Sociocognitive Battery, ESB, diagnostika sociokognitívnych schopností, raný vek, pilotná štúdia

Úvod do problematiky

Sociálna kognícia predstavuje súbor mentálnych procesov, ktoré nám umožňujú porozumieť zmýšľaniu a konaniu druhých osôb, ich vnútornému prežívaniu, vnímaniu reality a vyvodzovaniu záverov (Hala, 1997). Saxton (2012) zdôrazňuje, že detské porozumenie funkcií jazyka je pevne zakorenené v sociálnych aktoch komunikácie. Zároveň je známe, že niektoré aspekty interakcie sú jedinečné pre ľudí, ako schopnosť čítať a zdieľať zámery iných. Sociokognitívne schopnosti sú tak logicky dôležitým prekurzorom jazykového vývinu detí (Adamson et al., 2019; Rudd et al., 2008; Tomasello, 1988). Na druhej strane sú oslabené sociokognitívne schopnosti a oneskorené dosahovanie vývinových medzníkov v rámci jazyka jedným z charakteristických znakov sociálnej (pragmatickej) komunikačnej poruchy (SPKP), ktorá je v DSM-5 definovaná ako pretrvávanie ťažkostí v používaní verbálnej a neverbálnej komunikácie v sociálnom kontexte, ktoré rezultujú do obmedzenia efektívnej komunikácie, sociálnej participácie a vzťahov a limitujú akademické a profesijné výkony (DSM-5, 2013). Deficity v oblasti jazyka a sociálnej kognície môžu tiež signalizovať potenciálne riziko poruchy autistického spektra (PAS) (Chiat a Roy, 2013). Roy a Chiat (2019) upozorňujú, že u značného počtu detí sú spomínané poruchy diagnostikované až v školskom veku, čím prichádzajú o benefity vychádzajúce zo skorého zahájenia cielenej terapie. Diagnostika sociokomunikačných schopností a pragmatickej roviny jazyka obvykle pozostáva z kombinácie rozhovorov s rodičmi/vychovávateľmi dieťaťa, dotazníkov (napr. Social Communication Questionnaire), hodnotiacich škál (napr. Children’s Communication Checklist-2), testových metód (Social Language Development Test, Test of Pragmatic Language-2 a pod.) a štruktúrovaného pozorovania prejavov dieťaťa (Červenková, 2022; Plšková, 2024). Jedným z nástrojov hodnotiacich sociokognitívne schopnosti detí je The Early Sociocognitive Battery, ktorý umožňuje identifikáciu detí rizikových z pohľadu SPKP a PAS už v ranom veku (Chiat a Roy, 2013). Cieľom príspevku je predstavenie uvedeného diagnostického nástroja, vrátane jeho základnej štruktúry, teoretických východísk vzniku a procesu jeho koncipovania. Charakteristiku nástroja dopĺňajú výsledky z pilotného testovania sociokognitívnych schopností 44 intaktných slovensky hovoriacich detí mladšieho predškolského veku. Jeho zámerom bolo overiť hypotézu, že výkony detí v danej oblasti neovplyvňuje ich pohlavie.

The Early Sociocognitive Battery – ESB

The Early Sociocognitive Battery (ESB) je psychometricky robustný, štandardizovaný diagnostický nástroj zabezpečujúci systematické hodnotenie sociálnej kognície u detí vo veku 2;0–4;11 rokov, ktorý dokáže odhaliť deficity v sociokognitívnych schopnostiach ovplyvňujúcich jazykový a sociokomunikačný vývin detí (Taylor et al., 2020). Modifikovanú verziu testovej batérie je možné použiť u detí s identifikovaným rizikom (napr. mentálne postihnutie) aj po piatom roku života (Roy et al., 2017). Autorkami batérie sú psycholingvistka Shula Chiat, vývinová psychologička Penny Roy a logopedička Jennifer Warwick. Nástroj je určený predovšetkým pre odborníkov z oblasti logopédie, psychológie a pediatrie. Používanie batérie je podmienené absolvovaním certifikovaného školiaceho kurzu (Hogrefe, 2019).

Vývoj batérie

Batéria bola pôvodne vytvorená pre potreby projektu Very early processing skills – VEPS. Jedným z jeho cieľov bolo zistiť, či sa rané sociokognitívne schopnosti detí preukážu ako dobrý prediktor úrovne ich sociokomunikačných schopností v neskoršom veku. Autorky vytvorili testovú batériu ESB, ktorá poskytovala objektívne hodnotenie vybraných sociokognitívnych schopností (Hogrefe Ltd, 2020; Chiat a Roy, 2008). Psychometrické vlastnosti ESB boli následne overované prostredníctvom série výskumov, ktoré preukázali dobrú súbežnú a prediktívnu validitu batérie, ako aj jej vekovú citlivosť a využitie u detí z rôzneho jazykového a socioekonomického prostredia (Chiat a Roy, 2008; 2013; Roy a Chiat, 2014; 2019). U detí, ktoré v ranom veku dosahovali nízke skóre v ESB, boli v školskom veku v signifikantne vyššej miere prítomné pretrvávajúce deficity v oblasti sociálnej komunikácie (Chiat a Roy, 2013).

Druhý subtest sa snaží formou hry zapojiť dieťa do spoločnej aktivity. Hra sa sústreďuje na krabičku so šiestimi plastovými vajíčkami, postupne otváranými a prezentovanými dieťaťu. Vo vnútri každého vajíčka je ukrytý malý predmet (napr. miniatúrna sviečka) a väčšie verzie týchto predmetov sú rozmiestnené v testovacej miestnosti. Subtest sa skladá z dvoch častí:

• Striedanie pohľadu – hodnotí sa schopnosť dieťaťa striedať a prepínať pohľad medzi vyšetrujúcim a predmetom (malé predmety vo vajíčku).
• Sledovanie pohľadu – zameriava sa na schopnosť dieťaťa preniesť pohľad na objekt, na ktorý sa vyšetrujúci v danom momente pozerá (väčšie predmety v miestnosti) (Roy a Chiat, 2019).

Striedanie a sledovanie pohľadu sú kľúčovými komponentmi spoločnej pozornosti, ktorú možno definovať ako interakciu, v rámci ktorej dve osoby zdieľajú pozornosť na určitý objekt alebo udalosť. V tejto situácii jedna osoba nasmeruje svoj pohľad na cieľový objekt (napríklad predmet v miestnosti) a druhá následne prenesie svoj pohľad na ten istý objekt (Franco, 1997). Okrem samotného pohľadu je rovnako nevyhnutná vedomosť dieťaťa, že druhé osoby sa selektívne zameriavajú na isté objekty v prostredí, a iné naopak ignorujú (Tomasello, 1995). Spoločná pozornosť zohráva dôležitú úlohu v procese osvojovania si jazykových schopností. Tomasello a Farrar (1986) uvádzajú, že v kontexte spoločnej pozornosti si deti ľahšie osvojujú nové slová a priraďujú k ním adekvátne významy. Naproti tomu deti s PAS majú kvôli deficitom v spoločnej pozornosti tendenciu vytvárať si nesprávne väzby medzi referentmi a ich pomenovaniami (Baron-Cohen, Baldwin a Crowson, 1997).

Subtest Spoločná pozornosť sa zameriava na hodnotenie reakcie dieťaťa (sledovanie, striedanie pohľadu s vyšetrujúcim), nakoľko jej asociácia s jazykovými schopnosťami je signifikantnejšia ako v prípade iniciácie spoločnej pozornosti (Bottema-Beutel, 2016). V prvej časti subtestu dieťa získava body za striedanie pohľadu medzi predmetom a tvárou vyšetrujúceho. V druhej časti sa skóruje, ak dieťa prispôsobí svoj pohľad smeru pohľadu vyšetrujúceho okamžite, alebo s tzv. nápoveďou v podobe gesta (ukazovanie na predmet spolu s pohľadom) (Chiat a Roy, 2008).

Subtest Porozumenie symbolom je receptívna neverbálna úloha inšpirovaná postupom Tomasella a kol. (1999). Realizuje sa formou hry, počas ktorej je dieťa požiadané vyšetrujúcim, aby vybralo zo sady predmetov ten, ktorý najlepšie zodpovedá symbolickému znázorneniu. Vybraný predmet dieťa následne hodí do tunela umiestneného po boku stola tak, aby bol výber predmetu dieťaťom jednoznačný z pohľadu hodnotenia výkonu (Chiat a Roy, 2008).

Osvojovanie si nových slov v ranom veku je podmienené chápaním dieťaťa,že za slovami, ktoré druhí vyslovujú, sa skrývajú isté významy (Roy a Chiat, 2019). K porozumeniu vzťahov medzi slovami a ich referentmi napomáha funkčná a symbolická hra. Toth a kol. (2006) v rámci výskumu zameraného na sociokognitívne schopnosti u detí s PAS zistili, že deti, ktoré v štyroch rokoch disponovali vyššou úrovňou hry a oneskorenej imitácie, vykazovali rýchlejší vývin komunikačných schopností v porovnaní s tými, u ktorých bola funkčná a symbolická hra, ako aj schopnosť oneskorenej imitácie, menej rozvinutá.

Realizácii testových úloh v subteste Porozumenie symbolom predchádza krátky zácvik, počas ktorého má dieťa identifikovať predmety. Zácviková úloha sa neskóruje a slúži ako kritérium prerušenia. Ak je identifikácia predmetov dieťaťom neúspešná, v hodnotení nepokračujeme (Roy et al., 2019).

Subtest má z hľadiska komplexnosti tri úrovne:

• Gesto – dieťa vyberá predmet na základe gesta vyšetrujúceho (napr. vyšetrujúci prostredníctvom pohybu ukazováka a prostredníka znázorňuje nožnice a očakáva, že dieťa vyberie z predložených predmetov nožnice).
• Miniatúrny objekt – funkčná hra – dieťa je požiadané, aby k miniatúrnemu predmetu priradilo jeho reálnu verziu (napr. miniatúrnu topánku k reálnej topánke).
• Náhradný objekt – symbolická hra vyšetrujúci ukáže dieťaťu predmet, ktorý v skutočnosti reprezentuje niečo iné (napr. mušľa, ktorá predstavuje tanierik), a dieťa má vybrať zodpovedajúci predmet (Roy a Chiat, 2019).

Jednotlivé úrovne odzrkadľujú vývinovú postupnosť osvojovania si schopnosti porozumenia symbolom. Interpretácia gest ako symbolov (prvá úloha) sa vo vývine objavuje skôr než interpretácia objektov ako symbolov (druhá a tretia úloha). Pre úspešnú realizáciu druhej úlohy (miniatúrne objekty) musí dieťa disponovať porozumením, že predmet je konkrétnym objektom (materiálny aspekt), ale zároveň symbolom niečoho iného (symbolický aspekt). Jedná sa o tzv. problém duálnej reprezentácie. Tretia úloha (náhradné objekty) predstavuje pre dieťa ešte náročnejšiu výzvu. Dieťaťu sú prezentované predmety, ktorých použitie je modelované inak, než je zvyknuté (napr. pohár ako pokrývka hlavy). Fenomén je označovaný ako trojitá reprezentácia (Tomasello et al., 1999). Za správny výber dieťa získava vždy bod (Roy a Chiat, 2019).

Výskumný súbor a výskumné metódy

Pilotný zber dát prebiehal v období od apríla 2021 do novembra 2021. Oslovili sme materské školy a zverejnili výzvu s možnosťou participácie vo výskume na sociálnych sieťach. Výber participantov do výskumného súboru sme realizovali na základe nasledovných inkluzívnych kritérií:

• vek 36–60 mesiacov;
• monolingválne deti s materinským jazykom slovenským;
• deti bez podozrenia alebo potvrdenej diagnózy vývinová jazyková porucha alebo PAS.

Výsledný výskumný súbor (N = 44) tvorilo 20 dievčat a 24 chlapcov vo veku od 36 do 59 mesiacov. Súbor sme rozdelili na dve skupiny z hľadiska pohlavia (dievčatá, chlapci). Vzhľadom na obmedzenú veľkosť súboru (N = 44) sme dievčatá a chlapcov už nerozdeľovali do skupín podľa veku (na základe šesťmesačných intervalov). Analýza výskumného súboru z hľadiska pohlavia a veku je uvedená v Tabuľke 1. Skupina dievčat (Mdn = 45,00) sa z pohľadu veku štatisticky nelíšila od skupiny chlapcov (Mdn = 46,00), U = 223,500, z = 0,390, ns, r = 0,06. Ich výkony v subtestoch ESB sme preto mohli podrobiť následnej komparácii.

Do výskumu boli zapojené deti zo Žilinského (n = 35), Bratislavského (n = 7) a Trenčianskeho (n = 2) kraja. Deti pochádzali z monolingválneho mestského aj vidieckeho prostredia s rôznym socioekonomickým statusom a úrovňou vzdelania matiek (základné, učňovské, stredoškolské, vysokoškolské). Rodičia detí boli poučení o priebehu výskumu a podpísali informovaný súhlas s účasťou dieťaťa vo výskume. Následne im bol administrovaný Dotazník pre rodičov (Kapalková et al., 2010) a Dotazník použitia jazyka LUI (O’Neill, 2007) na hodnotenie sociálnej komunikácie detí. Každé dieťa bolo testované individuálne, buď v škôlke, alebo v domácom prostredí dieťaťa/vyšetrujúceho. Testovanie prebiehalo v tichej miestnosti za stolíkom a bolo zaznamenávané na videozáznam. Na identifikáciu detí rizikových z pohľadu jazykových ťažkostí bol použitý skríningový nástroj Opakovanie pseudoslov (Polišenská a Kapalková, 2014). Na základe analýzy výkonov boli z testovania vylúčené dve deti, ktoré v teste Opakovanie pseudoslov skórovali v pásme rizika. Obom deťom bola neskôr diagnostikovaná vývinová jazyková porucha. Dotazník použitia jazyka – LUI slúžil na zachytenie detí v riziku sociokomunikačných deficitov. Z výskumného súboru sme vylúčili jedno dieťa, ktoré dosiahlo v LUI 77 bodov (cut off skóre zodpovedá hodnote 110 bodov).

Výsledky a diskusia

Získané dáta sme spracovali pomocou štatistického programu Statistical Package for the Social Sciences (SPSS). Deskriptívnu štatistiku výskumného súboru na základe skóre v jednotlivých subtestoch a celkového skóre v ESB uvádzame v Tabuľke 2.

Vzhľadom na non-normálne rozloženie dát pre sociálnu citlivosť (p < 0,001), spoločnú pozornosť (p < 0,001), porozumenie symbolom (p < 0,003) a celkové skóre ESB (p < 0,001), ako aj pre obmedzenú veľkosť výskumných skupín, sme výkony porovnávali neparametrickou metódou. Použili sme Mann-Whitneyho U test, ktorým sme sledovali rozdiely medzi dvomi nezávislými výbermi. Z výsledkov vyplýva, že v subteste Sociálnej citlivosti sa výkony dievčat (Mdn = 12,00) signifikantne nelíšili od výkonov chlapcov (Mdn = 11,50), U = 185, 00, z = 1,452, ns, r = 0,23. Rovnako sme nezistili žiadne štatisticky významné rozdiely medzi dievčatami (Mdn = 17,00) a chlapcami (Mdn = 16,00), U = 188,5, z = -1,26, ns, r = 0,19 v subteste Spoločná pozornosť. Výkony detí sa neodlišovali ani v subteste Porozumenie symbolom, dievčatá (Mdn = 15,00), chlapci (Mdn = 15,00) U = 208,00, z = 0,77, ns, r = 0,12.

Na základe porovnania výskumných skupín a štatistickej analýzy získaných údajov možno konštatovať, že výkony slovenských detí vo veku od 36 do 59 mesiacov v celkovom skóre ESB, ako aj v jednotlivých subtestoch, neboli signifikantne ovplyvnené pohlavím detí. Dievčatá a chlapci dosahovali v sledovaných oblastiach relatívne vyrovnané výkony. Výnimku predstavoval subjekt označený v Grafe 1 číslom 4, ktorým bol chlapec s oslabenou pozornosťou, čo mohlo negatívne ovplyvniť jeho skóre v ESB.

Prostredníctvom deskriptívnej štatistiky sme ďalej analyzovali celkové skóre detí v dotazníku LUI. Histogram v Grafe 2 ilustruje normálne rozloženie výkonov detí a zároveň ukazuje, že všetky deti dosiahli skóre vyššie než riziková hodnota 110 bodov.

Následne sme vykonali Spearmanovu korelačnú analýzu na overenie vzťahu medzi celkovým skóre v dotazníku LUI a skóre v batérii ESB (zahŕňajúc celkové skóre a skóre v jednotlivých subtestoch). Výsledky ukázali štatisticky významnú koreláciu (r = 0,334, p = 0,027) medzi celkovým skóre v LUI a skóre v subteste Spoločná pozornosť. U ostatných sledovaných premenných nebol zistený štatisticky významný vzťah.

Výsledky pilotného testovania slovensky hovoriacich detí naznačujú, že výkony v rámci batérie ESB sú nezávislé od pohlavia účastníkov a sú v súlade s výsledkami autoriek Roy a Chiat (2019). Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že v našom prípade išlo o testovanie obmedzeného počtu detí v konkrétnom vekovom intervale, 36 až 59 mesiacov. Do výskumného súboru neboli zahrnuté deti vo veku od 2;6 do < 3;0 rokov, u ktorých spomínané autorky zaznamenali štatisticky významný rozdiel v celkovom skóre ESB. Zameranie pozornosti na uvedený vekový interval preto považujeme za relevantné v kontexte budúceho vyskumu. V rámci testovania bola tiež preukázaná štatisticky významná korelácia medzi celkovým skóre v dotazníku LUI a subtestom Spoločná pozornosť. Ukazuje sa však potreba podrobnejšej verifikácie súbežnej validity nástroja ESB v súvislosti s LUI a ďalšími diagnostickými metódami, vzhľadom na obmedzenú reprezentatívnosť nášho výskumného súboru z hľadiska veľkosti, vekového rozmedzia a regionálneho pôvodu účastníkov. V neposlednom rade navrhujeme overiť výkony v ESB na klinickej vzorke a porovnať ich s výkonmi neurotypických detí.

Zhrnutie

The Early Sociocognitive Battery je diagnostický nástroj zameraný na priame hodnotenie troch sociokognitívnych schopností: sociálnej citlivosti, spoločnej pozornostia a porozumenia symbolom. Uvedené schopnosti sú dôležitými prekurzormi jazykového vývinu detí (Hala, 1997; Tomasello a Farrar, 1986; Toth et al., 2006) a ukazujú sa ako spoľahlivý prediktor úrovne sociokomunikačných schopností v neskoršom veku (Chiat a Roy, 2013). Roy a Chiat (2014) uvádzajú, že slabé výkony v ESB dokážu diferencovať intaktné deti od detí rizikových z pohľadu sociokomunikačných deficitov, ktoré sa v plnej miere manifestujú práve v školskom veku.

Významnou črtou ESB je jej využiteľnosť u detí z rozmanitého jazykového, kultúrneho a socioekonomického prostredia, ako aj relatívna nezávislosť výkonov v ESB od pohlavia detí (Roy a Chiat, 2019). Tento trend bol prítomný aj pri testovaní intaktných slovensky hovoriacich detí vo veku od 36 do 59 mesiacov, pričom štatisticky významné rozdiely medzi dievčatami a chlapcami v celkovom skóre ESB, ako aj v skóre jednotlivých subtestov, sa nepreukázali. V rámci pilotného testovania slovenských detí sa tiež potvrdila signifikantná korelácia medzi celkovým skóre v Dotazníku použitia jazyka LUI a subtestom Spoločná pozornosť, ktorý je súčasťou testovej batérie ESB. Výhodou ESB je aj rýchla administrácia a nenáročná interpretácia výsledkov (Roy et al., 2019). Verbálne inštrukcie sú jednoduché na porozumenie a jednotlivé úlohy nevyžadujú verbálnu odpoveď zo strany dieťaťa (Taylor et al., 2020), preto môžu byť administrované aj deťom s výrazne limitovanými jazykovými schopnosťami.

ESB zohráva kľúčovú úlohu nielen pri skorej identifikácii sociokomunikačných deficitov, ale poskytuje terapeutom tiež profil silných a slabých stránok detí v oblasti sociokomunikačného vývinu (Roy a Chiat, 2019). Porozumenie charakteru deficitov je následne východiskom pre návrh vhodného terapeutického postupu. Diagnostiku sociálnej kognície a pragmatických elementov jazyka je však nutné doplniť ďalšími hodnotiacimi metódami. Ako uvádzajú samotné autorky (Chiat a Roy, 2013), ťažkosti môžu byť prítomné aj v iných sociokognitívnych schopnostiach, ktoré ESB nevyšetruje. Kombinácia viacerých metód hodnotenia preto poskytuje celistvý obraz o aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa.

Poďakovanie: Príspevok vznikol s podporou Grantu UK/1243/2025 Vplyv socioekonomického statusu rodiny na úroveň sociálnej kognície intaktných monolingválnych a bilingválnych detí raného veku.

Acknowledgements: The article was created with the support of Grant UK/1243/2025 The Influence of Family Socioeconomic Status on the Level of Social Cognition of Intact Monolingual and Bilingual Children of Early Age.