#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Tomáš Garrigue Masaryk, prof. MUDr. Josef Švejcar, DrSc., a Martin


Autoři: Prof. MUDr. Buchanec Ján, DrSc.
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2020; 75 (3): 189-191.
Kategorie: Historie

Martin bol v minulosti (aj teraz podľa zákona 241/1994) Centrom národnej kultúry Slovákov. V roku 1863 tu vznikla Matica slovenská, v roku 1867 slovenské patronátne gymnázium (obidve zrušené uhorskou vládou), neskôr tu bolo založené Slovenské národné múzeum, ženský spolok Živena, Národná knižnica, Slovenská národná galéria, Slovenská národná rada a iné celoslovenské ustanovizne. Dňa 30. októbra 1918 tu bola prijatá Martinská deklarácia, ktorou sa Slováci prihlásili k prvej ČSR. Neskôr, i za podpory Masaryka, tu bola vybudovaná tretia najväčšia nemocnica na Slovensku, na čo nadväzoval vznik Jeseniovej lekárskej fakulty UK v roku 1969 a univerzitnej nemocnice.

T. G. Masaryk mal rád Martin. Prvýkrát tu bol v r. 1886 na národopisnej výstave výšiviek a výstave obrazov českého maliara Jaroslava Věšína. Výstava bola v Halašovskom dome, ktorý dodnes existuje, je tam teraz reštaurácia „Kocúr“, zariadená v retroštýle, kde sú aj dodnes vyvesené obrazy Věšína.

Alica G. Masaryková, dcéra pána prezidenta, uvádza vo svojej knižke „Dětství a mládí“ (Ústav T. G. Masaryka, Praha, 1994, s. 115) počiatky vzťahu T. G. M k Martinu a blízkej obci Bystrička (cca 2 km) takto:

„Roku 1886 byla v Turčianském Svätém Martině pořádaná výstava malíře Věšína. Věšín byl romantik a krása slovenské přírody a slovenského lidu ho nadchla. Slováci, zvlášte Martinčané, ho měli rádi a zvali ho mezi sebe. V předních slovenských rodinách bylo často vidět jeho obrazy na stěně. Slovensko a Slováci otce zajímali, vždyť jeho otec byl Slovák z Kopčan. Také ve Vídni se otec stýkal se  Slováky, tam ještě zastihl vzpomínky na Kollára (rodáka z Mošoviec  pri Martine –⁠ pozn. autora), pěvce „Slávy dcery“. Otci se v Turci naráz zalíbilo. Krása prostředí, půvab slovenského denního života a práce Slováků na kulturním rozvoji ho upoutaly už při návštěvě v severoslovenské župě a rozhodl se, že na Slovensku bude s rodinou letovat. Šťastnou náhodou tenkrát byl v Turčianském Svätém Martině Rudolf Krupec, rodák z Bystričky, který se stal inženýrem a stavěl železnice na Rusi. Krupec otci doporučil rodinu Lehotských na Bystričce a jejich usedlost. U nich jsme pak po léta trávili prázdniny...“.

Masaryk si Bystričku obľúbil. Tu strávil dávno predtým ako sa stal prezidentom prakticky každoročne i s rodinou leto, tu sa stal poľovníkom, chodil na svojom koňovi (Hektorovi?) do Martina, do prírody, tu prijímal návštevy: Vajanského, Škultétyho, Šoltésovú, ale tiež lekára Vavra Šrobára, Karela Čapka, Edvarda Beneša a iných. Alica Masaryková si postavila v r. 1935 na Bystričke dom, ktorý sa v r. 1990 vrátil Masarykovcom, dom navštívil po Nežnej revolúcii prezident Václav Havel. Dom však dedičia predali bez vedomia obce podnikateľovi z Prahy, ktorý podľa záznamov nezaplatil splátky, dom išiel do dražby, kúpila ho rodina Bartová, ktorá ho dáva do pôvodného stavu, sú tu možné návštevy.

Alica Masaryková sa zaslúžila o zdravotníctvo na Slovensku. V roku 1919 založila Československý červený kríž, sídlom slovenskej časti sa aj jej zásluhou stal Martin. Alica sa priatelila s Martinčankou Annou Gašparíkovou-Horákovou, ktorá v rokoch 1929–1936 pracovala a bývala u Masarykovcov a jej kniha „U Masarykovců“ je unikátnym svedectvom o živote a práci T. G. M. Horákovský dom v Martine je dnes sídlom múzea Čechov na Slovensku.

Prof. MUDr. Josef Švejcar, DrSc., jeden z najvýznamnejších československých pediatrov 20. storočia, vo svojej profesionálnej kariére a snáď i vzťahových súvislostiach opakovane navštívil Martin. Nazachovali sa záznamy, kedy tu bol prvýkrát, ale pravdepodobne v polovici dva-dsiatych rokov minulého storočia. Dôvodom návštev bola tiež skutočnosť, že v Martine od roku 1925 pôsobil spolu s manželkou priateľ prof. Švejcara ešte zo študentských čias –⁠ MUDr. František Šmakal (nar. 1896 v Prahe), ktorý tu bol riaditeľom divízie Čs. červeného kríža pre Slovensko. Šmakalovci boli spriaznení s rodinou T. G. Masaryka, ktorí prakticky každoročne letovali v Bystričke pri Martine. Prostredníctvom Šmakalovcov potom prof. Švejcar Masarykovcov na Bystričke navštívil. Tu pravdepodobne pramenil vzťah prof. Švejcara k Martinu, ktorý po prerušení v štyridsiatych rokoch sa znovu rozvinul a trval prakticky až do konca života.

Súčasníci Martina si pamätajú na opakované návštevy prof. Švejcara v sedemdesiatych, osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Bola to jednak účasť na novembrových pracovných konferenciách, poriadaných v Martine pravidelne od roku 1967, jednak návšteva v rodinách a na spoločenských podujatiach. Prof. Švejcar mal úzky až priateľský vzťah k rodinám martinských lekárov a pediatrov –⁠ Galandovcom, Sršňovcom, Miklerovcom, Rosslerovcom, k profesorovi Jurkovi a rodine pisateľa týchto riadkov. Prof. Švejcar tiež pravidelne vystupoval na pracovných konferenciách sesterských spoločností, s hlavnou sestrou detskej kliniky v Martine A. Holigovou si pracovne písal prakticky do konca života.

Medik Švejcar promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave spolu s Martinčanom Pavlom Halašom, prvým lekárom Slovákom, ktorý promoval na novovzniknutej univerzite.

Prof. Švejcar bol pre nás zdrojom informácií, ale tiež vzorom pracovitosti, húževnatosti, optimizmu a nezabudnuteľným spoločníkom. V živej pamäti nám ostalo stretnutie z konca 80. rokov, kedy výnimočne pricestoval vlakom a nie autom a na neupravenom nízkom peróne martinskej stanice z vozňa volal „tu som“ (slovensky). Cestou k autu pán profesor konštatoval, že cesta bola únavná. Na našu poznámku, že škoda, že z uvedenej príčiny nebude môcť absolvovať pripravenú večeru a návštevu v rodine, protestoval: „tak unavený zase nie som“ a po ubytovaní v hoteli bol pán profesor stredobodom pozornosti, zábavy a poučenia až do ranných hodín (kedy hostitelia už odpadli). To nášmu hosťovi nebránilo, aby svieži o niekoľko hodín nato absolvoval brilantnú prednášku na lekárskej spoločnosti, sesterskej konferencii, večer búrlivú besedu v preplnenej posluchárni martinských medikov a následne večeru a spoločenský program v reštauračných priestoroch znovu do skorého rána.

Pre pisateľa týchto riadkov pamätný ostal telefonát v jeden piatok v revolučných časoch 1990, kedy prof. Švejcar požiadal o poskytnutie pomoci pre svojho syna, prof. Švejcara jr. (profesora biochémie vo Freiburgu) a jeho manželku Nemku, ktorí odriekli dovolenku v Egypte (v Kuvajte sa bojovalo) a náhradným riešením pre svoju dovolenku (to bolo prekvapenie) si zvolili Martin (reprodukovanie nemusí byť presné). Vďaka prof. Švejcarovi jr. a najmä jeho manželke (s chuťou jedla bryndzu po prvýkrát v živote) sa uvedená pochutina stala obľúbeným jedlom i v rodinách hostiteľov.

Pamätnými ostali v mysliach členov redakčnej rady časopisu Čs. pediatrie (najmä zo Slovenska) cesty autom prof. Švejcara z motolskej nemocnice po Prahe a tiež posedenia v Klube Národného divadla, kde sme boli vďaka hostiteľovi stredobodom pozornosti a jedálneho (nápojového) lístka.

Pán profesor bol okolo deväťdesiatky možno problémový šofér, čo ja som nevedel. Po zasadnutí výboru Čs. pediatrickej spoločnosti a redakčnej rady Čs. pediatrie v Prahe sa všetci vytratili, ostal som s pánom profesorom sám. Na vešiaku som nenašiel môj zánovný modrý baloňák, ostal mi ošúchaný kabát, v ktorom som na druhý deň musel absolvovať v Martine manifestáciu 1. mája. Pán profesor mi ponúkol, že ma zvezie z Motola do Prahy, povedal mi, Buchanec, dajte si ľavú ruku na ručnú brzdu a prípadne korigujte jazdu, najmä na svetelných križovatkách. V Prahe bol známy rozhovor prof. Houštěka s prof. Švejcarom, Houštěk sa ho pýtal: „ako je to možné, Josef, že jazdíš blbo a neplatíš pokutu“. Švejcar mu odpovedal –⁠ „keď ma zastaví príslušník, vystúpim z auta, zasalutujem, pridám mu na hodnosti, predstavím sa a príslušník mi povie: pán profesor, pokračujte v jazde, dávajte si pozor.“ Prof. Houštěk metódu vyskúšal a príslušník mu odpovedal: „Gratulujem Vám, súdruh akademik, že ste to tak ďaleko dotiahli, ale bude to za stovku.“

 Prof. Švejcara som poslednýkrát navštívil spolu s manželkou v Prahe 13. septembra 1996. Pán profesor, trochu pochudnutý bol však svieži, plný tvorivej energie a pracovných plánov. Za približne 3 hodiny nám poskytol množstvo informácií o dianí v odbore a spoločnosti za posledných 80 (!) rokov. Prof. Švejcar sám bol hostiteľom a skvelým spoločníkom.

Prof. Švejcara navštívila v Motolskej nemocnici 27. 11. 1996 martinská novinárka Zuzana Bukovská a urobila s ním možno posledné interview v jeho živote. Tento rozhovor bol zlatým klincom vianočného (1996) vydania Nového Života Turca vychádzajúceho v Martine.

Vďačíme prof. Švejcarovi za jeho prácu, vždy sme obdivovali jeho vitalitu, múdrosť, žiivotný optimizmus a pozitívne myslenie. Poznajúc život a dielo pána profesora sme prišli k názoru, že pracovná aktivita, záťaž a stres s filozofiou kladného prístupu k životu, práci a spoločnosti človeka neubíja, ale povznáša telo i ducha, pán profesor sa dožil bez troch mesiacov stovky. Mrzí nás, že pán profesor nedokončil svoj bestseller „Pediater troch storočí“.

Skláňame sa nad jeho životom a dielom!

Prof. MUDr. Ján Buchanec, DrSc.

Martin

Obr. 1. Deväťdesiatdeväť a pol ročný prof. Švejcar s pisateľom týchto riadkov v jeho byte u Krčskej vodárny v Prahe dňa 13. 9. 1996. Ako dar sme mu doniesli Repetitórium pediatra z Martinskej pediatrickej školy
 Deväťdesiatdeväť a pol ročný prof. Švejcar s pisateľom týchto riadkov v jeho byte u Krčskej vodárny v Prahe dňa
13. 9. 1996. Ako dar sme mu doniesli Repetitórium pediatra z Martinskej pediatrickej školy

Obr. 2. Prof. Švejcar s prof. Buchancovou.
Prof. Švejcar s prof. Buchancovou.


Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 3

2020 Číslo 3
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

BONE ACADEMY 2025
nový kurz
Autoři: prof. MUDr. Pavel Horák, CSc., doc. MUDr. Ludmila Brunerová, Ph.D, doc. MUDr. Václav Vyskočil, Ph.D., prim. MUDr. Richard Pikner, Ph.D., MUDr. Olga Růžičková, MUDr. Jan Rosa, prof. MUDr. Vladimír Palička, CSc., Dr.h.c.

Cesta pacienta nejen s SMA do nervosvalového centra
Autoři: MUDr. Jana Junkerová, MUDr. Lenka Juříková

Svět praktické medicíny 2/2025 (znalostní test z časopisu)

Eozinofilní zánět a remodelace
Autoři: MUDr. Lucie Heribanová

Hypertrofická kardiomyopatie: Moderní přístupy v diagnostice a léčbě
Autoři: doc. MUDr. David Zemánek, Ph.D., MUDr. Anna Chaloupka, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#