#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Alkohol v rukách detí a mladistvých čoraz častejšie končí pobytom v nemocnici – skúsenosti z Bratislavy a okolia


Alcohol in the hands of children and adolescents tends to end up with hospital stay more often – experience from Bratislava region

Introduction: Alcohol flowing in the veins of children and adolescents is a years-lasting problem not only in Slovakia. Even though consumption of alcohol decreased in Slovakia during last decades and reaches european average level, the number of drunk children at the Department of pediatric emergency, National institute of children’s diseases (DEP NICD) in Bratislava rises annualy.

Objective: The aim of this work is to express our experience with taking care of inebriated children and emphasize the need to prevent children and adolescents from drinking alcohol.

Material and methods: The cohort consists of all children who visited DPE NICD after alcohol intake in the time period from November 2010 to December 2018. We were interested in their age, sex, blood level of alcohol, additional poisonings, type of alcohol and patient’s destiny after examination at the DPE.

Results: In the mentioned period of more than eight years we have treated 829 children after alcohol intake at the DPE NICD. 425 boys and 404 girls. In the year 2018 it has been 163 children which is almost twice as much as in the year 2011, when there were 85. More than a half of all children admitted previous experience with alcohol. Average age was 15.6 years, the youngest intentional drinkers were 9-years old. Average level of blood alcohol was 1.91 g/l.

Conclusion: The number of children treated for alcohol abuse is rising in the past years. During the period of 8 years it has almost doubled. It is therefore our duty to act preventive and talk about this problem.

Keywords:

alcohol – inebriation – child


Autoři: J. Gécz 1;  M. Brenner 1;  J. Buchanec 2
Působiště autorů: Oddelenie urgentného príjmu, Národný ústav detských chorôb, Bratislava, Slovensko 1;  Klinika detí a dorastu Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice, Martin, Slovensko 2
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2020; 75 (3): 172-177.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Úvod: Alkohol kolujúci v žilách detí a mládeže je roky trvajúcim problémom, a to nie len na Slovensku. Aj napriek tomu, že spotreba alkoholu na Slovensku v priebehu desaťročí pomaly klesá a dosahuje európsky priemer, počet opitých detí na Oddelení urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb (OUP NÚDCH) v Bratislave medziročne stúpa.

Ciele: Cieľom tejto práce je priblížiť naše skúsenosti so starostlivosťou o deti pod vplyvom alkoholu. Zdôrazniť potrebu prevencie užívania alkoholu u detí a mladistvých.

Materiál a metódy: Súbor predstavuje všetky deti ošetrené na OUP NÚDCH po požití alkoholu v období od novembra 2010 do decembra 2018. Zaznamenávali sme vek, pohlavie, hladinu alkoholu v krvi, pridružené otravy, druh alkoholu a cestu pacienta po ošetrení v ambulancii OUP.

Výsledky: V predmetnom období niečo viac ako ôsmych rokov sme na OUP NÚDCH ošetrili 829 detí po požití alkoholu (425 chlapcov a 404 dievčat). V roku 2018 to bolo 163 detí, čo je takmer dvojnásobok oproti roku 2011, kedy ich bolo 85. Predchádzajúcu skúsenosť s alkoholom sama potvrdila viac ako polovica detí. Priemerný vek detí dosiahol 15,6 roka, najmladší úmyselne opití mali 9 rokov. Priemerná hladina alkoholu v krvi bola 1,91 g/l.

Záver: Počet u nás ošetrených detí v rôznom stupni opitosti za posledné roky stúpa. Za obdobie 8 rokov sa takmer zdvojnásobil. Je preto našou povinnosťou o tejto skutočnosti hovoriť a pôsobiť preventívne.

Klíčová slova:

alkohol – opitosť – dieta

ÚVOD

Alkohol je šiestou najčastejšou príčinou predčasnej smrti v prosperujúcich krajinách sveta vrátane krajín Európskej únie (EÚ) [1]. V rámci Európy je riziko úmrtia spojeného s užívaním alkoholu až sedemnásobne vyššie v našom regióne ako v stredomorských krajinách [2]. Európsky región má najvyššiu spotrebu alkoholu na svete a až 70 % dospelých v Európe pravidelne pije [3]. Závislých od alkoholu je v Európe odhadom až 6,4 % mužov a 1,2 % žien [4]. „Alkoholovým paradoxom“ nazývame fenomén, keď aj napriek tomu, že vo všeobecnosti slabšie socio-ekonomické skupiny obyvateľstva konzumujú menej alkoholu, zažívajú oveľa viac s alkoholom spojených problémov [5].

V rokoch 2005 až 2012 bolo na severo-západe Slovenska zaznamenaných 975 prípadov úmrtí spojených s konzumáciou alkoholu (hladina v krvi viac ako 2 g/kg), čo predstavuje 2,2 % z celkovej mortality mužov a 0,3 % z celkovej mortality žien. Najväčší podiel alkoholu na mortalite bol zaznamenaný vo vekovej skupine do 39 rokov [6]. Z pomedzi hlásených otráv psychoaktívnymi látkami NTIC (Národné toxikologické informačné centrum) v rokoch 2004–2008 bola prevaha alkoholu jednoznačná. Podiel alkoholu bol vo všetkých rokoch minimálne tretinový [7]. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa celková konzumácia alkoholu na Slovensku momentálne blíži k priemeru EÚ. V roku 2015 to bolo 10,2 litra čistého alkoholu na obyvateľa staršieho ako 15 rokov, čo je mierny pokles oproti roku 2000, kedy to bolo 11 litrov. V roku 1996 to bolo viac ako 12,5 litra. V porovnaní s EÚ kde až 20 % dospelých priznáva nárazové pitie (tzv. „binge drinking“ – 60 gramov alkoholu na jedno posedenie aspoň 1-krát v priebehu mesiaca), je to na Slovensku len 13 %. Avšak počet adolescentov, ktorí sa opili viac ako dvakrát v živote, je vyšší ako európsky priemer: 26 % 15-ročných dievčat a 29 % 15-ročných chlapcov (v porovnaní s EÚ – 24 % dievčat a 27 % chlapcov) [8].

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je tomu trochu inak. Údaje súhlasia s tým, že v porovnaní s rokom 1996, kedy bola podľa WHO spotreba čistého alkoholu na Slovensku 12,8 litra na obyvateľa staršieho ako 15 rokov, sme v roku 2016 zaznamenali pokles. Muži vypijú v priemere 23 litrov čistého alkoholu za rok na jedného. U žien hovoríme o tretine, niečo viac ako 8 litrov. Avšak rozdiel sa týka nárazového pitia. Podľa WHO až 55 % všetkých mužov na Slovensku pije nárazovo, u žien je to tretina (18,3 %), spolu je to 36,1 % obyvateľstva. Priemer EÚ je podľa WHO 30,4 %. Vo vekovej skupine 15–19 rokov je spotreba čistého alkoholu na Slovensku u chlapcov 10,2 litra na jedného, u dievčat 3,1 litra. Obe tieto čísla sú v súčasnosti pod priemerom EÚ, čo sa zdá byť priaznivé (v EÚ – 10,3 litra u chlapcov a 3,4 litra u dievčat). Prevalencia nárazového pitia vo vekovej skupine 15–19-ročných je 53,4 % u chlapcov a 17,3 % u dievčat. V oboch prípadoch je to viac ako európsky priemer (50,7 % chlapci a 15,5 % dievčatá) [9]. Dá sa teda povedať, že celková konzumácia alkoholu na litre je u adolescentov na Slovensku nižšia ako európsky priemer, avšak častejšie pijú nárazovo.

Štatisticky horšie sú na tom obyvatelia všetkých našich susediacich krajín [10]. Pre porovnanie, podľa Centra pre kontrolu chorôb (CDC) v Spojených štátoch amerických, v roku 2013 až 18,6 % detí vo veku do 13 rokov pilo alkohol (nie len hlt). Až 20 % detí vypilo za posledný týždeň 5 a viac pohárov alkoholu v rade a 6,1% detí vypilo 10 pohárov a viac [11]. Vo Veľkej Británii sa priznalo 1,2 % 11-ročných detí, že boli opité. Požitie viac ako 5 pohárov alkoholu za sebou priznáva 0,6 % 11-ročných [12]. Niektorí autori píšu, že až 15 % 15- a viac-ročných detí sa opíja pravidelne [13]. Postoj našich adolescentov k alkoholizmu popisujú vo svojej práci Ondriová a kol. [14].

Je preukázané, že konzumácia alkoholu má blízky vzťah ku kriminalite, krádežiam, sexuálnemu násiliu, vraždám a lúpežným prepadnutiam [15].

Klasifikáciu stupňov opitosti v závislosti od hladiny alkoholu v krvi a taktiež klinické prejavy rôznych stupňov opitosti vrátane otravy alkoholom popisuje tabuľka 1 [16, 17]. Vplyv konzumácie alkoholu na rôzne parametre vnútorného prostredia vrátane acidobázickej rovnováhy popisuje kolektív autorov Buchancová a kol. [18].

Tab. 1. Klasifikácia stupňov opitosti a ich klinických prejavov v závislosti od hladiny alkoholu v krvi [16, 17].
Klasifikácia stupňov opitosti a ich klinických prejavov v závislosti od hladiny alkoholu v krvi [16, 17].

CIELE

Cieľom tejto práce je priblížiť skúsenosti so starostlivosťou o deti pod vplyvom alkoholu na OUP NÚDCH v Bratislave, upriamiť pozornosť odbornej obce na pretrvávajúci problém užívania alkoholu mladistvými, často aj v kombinácii s inými psychotropnými látkami, neraz končiacimi na nemocničných lôžkach pre pridružené zranenia spôsobené priamo či nepriamo vplyvom alkoholu, alebo prejavy duševných chorôb. Chceme zdôrazniť potrebu prevencie užívania alkoholu u detí a mladistvých.

MATERIÁL A METÓDY

V čase, keď vznikla Expektačná časť OUP NÚDCH v Bratislave, v novembri 2010, začal vznikať súbor pacientov, ktorí prišli do kontaktu s toxickým agens. Boli to deti, ktoré sa náhodne dostali k potenciálne toxickým látkam, čistiacim prostriedkom, kúskom rastlín, výparom, liekom, ale aj tie, ktoré požili lieky, návykové látky, drogy a alkohol úmyselne. Počet pacientov v tomto súbore bol k 31. 12. 2018 celkom 2215. Z toho bolo práve tých, ktorí zväčša vedome užili alkohol, dovedna 829, čo predstavuje 37 %. V tejto práci prezentujeme súbor pacientov pod vplyvom alkoholu.

Súbor predstavuje všetky deti ošetrené na OUP NÚDCH s diagnózou rôzneho stupňa opitosti až otravy alkoholom (MKCH - X65, alebo T510) v období od novembra 2010 do decembra 2018 vrátane. Zaznamenávali sme vek, pohlavie, hladinu alkoholu v krvi stanovenú z venózneho odberu ihneď po príchode na OUP, pridružené otravy, druh požitého alkoholu a cestu pacienta po ošetrení v ambulancii OUP. Teda či bol pacient po ambulantnom ošetrení prepustený domov, expektovaný v Expektačnej časti OUP, alebo hospitalizovaný, najčastejšie z dôvodu pridruženého traumatického deja, závislosti, alebo duševnej poruchy.

VÝSLEDKY

Na OUP NÚDCH sme od novembra 2010 do decembra 2018 ošetrili 829 detí po požití alkoholu. Z toho len 5 detí požilo alkohol náhodne. Najmladší pacient mal 3 mesiace (išlo o náhodné požitie liehu namiesto vitamínu D) a najstarší 18,5 roka. Priemerný vek v tomto súbore bol 15,6 roka. Chlapci boli v priemere o niečo starší ako dievčatá, a to v pomere 15,7:15,4. Takmer 25 % všetkých detí v súbore bolo mladších ako 15 rokov. V skupine chlapcov to bolo necelých 20 % a v skupine dievčat takmer 30 %. Z toho vyplýva, že dievčatá majú tendenciu piť v mladšom veku. Z 829 detí ošetrených po požití alkoholu bolo 425 chlapcov a 404 dievčat. Počet ošetrených v jednotlivých rokoch ako aj mesiacoch je znázornený v tabuľke 2 a v grafe 2. Ako vidíme, oproti roku 2011, kedy bolo pacientov 85, ich počet sa v roku 2018 takmer zdvojnásobil. Podobne tomu bolo aj medzi rokmi 2015 a 2016.

Tab. 2. Počet pacientov v jednotlivých mesiacoch a rokoch.
Počet pacientov v jednotlivých mesiacoch a rokoch.

Cesta pacienta po príchode na OUP (E-D = expektácia
– domov, D = domov, KDCH = Klinika detskej chirurgie,
KDP = Klinika detskej psychiatrie, DK = Detská klinika,
DKAIM = Detská klinika anesteziológie a intenzívnej
medicíny, DORLK = Detská otorinolaryngologická
klinika).
Graf 1. Cesta pacienta po príchode na OUP (E-D = expektácia – domov, D = domov, KDCH = Klinika detskej chirurgie, KDP = Klinika detskej psychiatrie, DK = Detská klinika, DKAIM = Detská klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny, DORLK = Detská otorinolaryngologická klinika).

Zastúpenie pacientov v jednotlivých mesiacoch a rokoch.
Graf 2. Zastúpenie pacientov v jednotlivých mesiacoch a rokoch.

Vo všeobecnosti deti viac pijú počas prázdnin, pochopiteľne. Priemerná hladina alkoholu v krvi bola 1,91 g/l. U chlapcov to bolo 1,94 g/l a u dievčat 1,87 g/l. Namerané hladiny sa pohybovali od 0,10 do 4,25 g/l. Najvyššia nameraná hladina alkoholu v krvi bola v skupine chlapcov 4,08 g/l a v skupine dievčat 4,25 g/l. Predchádzajúcu skúsenosť s alkoholom samo potvrdilo takmer 60 % detí. Deti najčastejšie pijú tvrdý alkohol, neraz v kombinácii s pivom. Najobľúbenejším alkoholom je vodka, ktorú podľa dostupných informácií pilo až 30 % opýtaných. Populárne je taktiež pivo (8 %), hruškovica (7 %), rum (7 %) a iné typy najmä tvrdého alkoholu, ale aj víno. V takmer 30 % prípadov nepoznáme, aký alkohol deti pili. Rizikom je kombinácia alkoholu s inými psychotropnými látkami. V 11 % prípadov sme potvrdili požitie inej psychotropnej látky v kombinácii s alkoholom. Najčastejšie to bola marihuana – v 43 prípadoch. V 19 prípadoch išlo o požitie psychostimulancií (amfetamín, metamfetamín, extáza) v kombinácii s alkoholom. V štyroch prípadoch sme zaznamenali požitie opiátov a taktiež gamahydroxybutyrátu. V troch prípadoch deti kombinovali alkohol s kokaínom. Nebezpečná je aj kombinácia alkoholu s benzodiazepínmi (6 prípadov) a antiflogistikami (8 prípadov). Deti na OUP najčastejšie prichádzajú cestou záchrannej zdravotnej služby (ZZS) z parkov, ulíc či dopravných prostriedkov, zastávok. Len zriedka prídu v sprievode rodiča, alebo priateľov. Tí sa väčšinou zľaknú a nechajú opitého kamaráta, alebo kamarátku ležať osamote na ulici.

Užívanie alkoholu je často spojené s úrazmi. V našom súbore je to až 62 pacientov, ktorí vyžadovali hospitalizáciu na Klinike detskej chirurgie (KDCH) práve kvôli úrazu pod vplyvom alkoholu. Najčastejšou príčinou hospitalizácie bol pridružený úrazový dej, otras mozgu, alebo vážne zlomeniny vyžadujúce operačný zákrok. Hospitalizáciu vyžadovalo celkovo 154 detí, t.j. necelých 19 %. Okrem KDCH boli deti hospitalizované na Klinike detskej psychiatrie (KDP) (59 detí), alebo Detskej klinike (28 detí), 3 deti boli hospitalizované na Detskej klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny (DKAIM) a dve na Detskej otorinolaryngologickej klinike (DORLK). Na KDP boli deti uložené buď z dôvodu duševnej poruchy (depresívny syndróm, sklon k automutiláciám), alebo pre opakovaný abúzus alkoholu, alebo jeho kombinácie s inými psychotropnými látkami. Až 667 (80 %) detí využilo expektačné lôžko. Z nich bolo 595 po expektácii prepustených domov, čo predstavuje 72 % z celkového súboru a zvyšných 72 detí bolo odoslaných do ústavnej starostlivosti po stabilizácii stavu event. detoxikácii za účelom ďalšej liečby. Išlo najmä o psychiatrických pacientov. V priemere strávil pacient po požití alkoholu v nemocnici menej ako 12 hodín. Cestu pacienta po príchode na OUP NÚDCH znázorňuje graf 1. V predmetnom období sme nezaznamenali úmrtie žiadneho pacienta z nášho súboru v súvislosti s požitím alkoholu.

DISKUSIA

Poľská retrospektívna analýza hospitalizovaných pacientov od roku 2000 do 2011 v jednej z poľských nemocníc zachytáva pacientov po intoxikácii alkoholom. Celkovo ich bolo 250. Priemerný vek dievčat bol 15,3 a chlapcov 14,7 rokov. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 2 dni, priemerná hladina alkoholu 1,55 g/l [19]. V našom súbore bola priemerná hladina alkoholu 1,91 g/l a priemerný vek detí bol taktiež vyšší, 15,6 roka. Čo sa týka pomeru pohlaví, tak náš súbor preukazuje, že dievčatá pijú v priemere v nižšom veku a hladina alkoholu v ich krvi býva štandardne nižšia ako u chlapcov. Vek detí v našom súbore spolu s priemerným vekom a priemernou hladinou alkoholu v krvi u jednotlivých pohlaví zobrazujú grafy 3 a 4. Priemerná dĺžka pobytu v nemocnici, pravdepodobne aj vďaka možnosti expektácie, v našom súbore neprekročila 12 hodín.

Priemerný vek v jednotlivých rokoch a pohlaviach.
Graf 3. Priemerný vek v jednotlivých rokoch a pohlaviach.

Priemerná hladina alkoholu v krvi (g/l) v jednotlivých rokoch a pohlaviach.
Graf 4. Priemerná hladina alkoholu v krvi (g/l) v jednotlivých rokoch a pohlaviach.

V Ostrave bolo v období od roku 1999 do roku 2003 hospitalizovaných 165 detí vo veku 3–18 rokov pod vplyvom alkoholu. Priemerný vek pacientov bol 15,3 rokov, podobne ako v našom súbore. Zaujímavé je, že zaznamenali prevahu dievčat k chlapcom v pomere 92:73. Rovnako ako aj v našom súbore, najobľúbenejším alkoholom medzi deťmi bola vodka (24 %), 18 % detí pilo víno. Takmer polovica pacientov udala, že pili tvrdý alkohol. Pivo pilo len 8 %. V 15 % išlo o neznámy druh alkoholu a v 12 % deti mixovali rôzne druhy alkoholu. 70 % detí bolo intoxikovaných čisto alkoholom. 6 % kombinovalo alkohol s thc a 6 % s nikotínom [20]. U nás vidíme kombináciu alkoholu s inými drogami v 11 % prípadov. Najčastejšie je to kombinácia alkoholu s thc (5,5 %).

Iná práca českých autorov hovorí okrem iného aj o náraste počtu hospitalizovaných detí pod vplyvom alkoholu z 307 v roku 2006 na 375 v roku 2010. Išlo o súbor pacientov z 30 detských oddelení v Čechách. Celkový počet hospitalizovaných detí po požití alkoholu bol 1838. Hladina alkoholu v krvi sa pohybovala od 0,4 do 4,7 promile. Deti najčastejšie pili destiláty (57,5 %). U 25 % pacientov nebol zistený druh alkoholu, ktorý pili. V súbore bola tesná prevaha chlapcov [21]. Zaujímavé je, že na základe dotazníkovej metódy je najobľúbenejším alkoholom u detí v Čechách pivo. Pije ho až 50 % z opýtaných [22]. Tí, čo však pijú pivo, očividne nekončia hospitalizovaní na detských oddeleniach. Tam vidíme jasnú prevahu tvrdého alkoholu. Tak ako v Čechách, tak aj na našom pracovisku.

Od januára 2003 do septembra 2007 bolo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove hospitalizovaných 129 detí vo veku 2–18 rokov s diagnózou intoxikácie alkoholom. Chlapcov bolo 52 %, čo je porovnateľné s našim súborom. Priemerný vek v súbore bol podobne ako u nás – 15,5 roka. Až 80 % detí udalo, že pilo koncentrovaný alkohol. Priemerná hladina alkoholu v krvi bola 
2,2 promile, minimálna 1,0 a maximálna 4,2 promile. U všetkých pacientov došlo k úplnej obnove vedomia do 20 hodín, v priemere po 7,2 hodinách [23].

V rokoch 1996–2000 bolo v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave (v súčasnosti NÚDCH) hospitalizovaných 149 detí po požití alkoholu, z toho 80 chlapcov a 69 dievčat. Najviac bolo detí s hladinou alkoholu v krvi od 1,5–2 promile. Maximálna nameraná hodnota u 18-ročného chlapca bola 4,39 promile [24]. Tento súbor rástol a v období od roku 1996 do 2005 bolo v DFNsP (v súčasnosti NÚDCH) v Bratislave hospitalizovaných 537 detí po požití alkoholu. Je to podobne dlhé obdobie, no bolo ich o 35 % menej ako v našom súbore, ktorý začal vznikať o 6 rokov neskôr. Vekový priemer bol o niečo nižší, 15 rokov, avšak priemerná hladina alkoholu bola vyššia, 1,98 g/l [25]. Pre porovnanie: v roku 2014 bolo zastúpenie intoxikácie alkoholom z pomedzi všetkých hlásených otráv v detskom veku NTIC v rámci celého Slovenska len 1,08 % (21 prípadov), avšak len v NÚDCH ich bolo v tom roku ošetrených 80 [26].

Zaujímavé je, že na základe dotazníkovej metódy počet každo-týždenne opitých detí vo veku do 15 rokov na Slovensku v čase od roku 2005 do 2014 klesol. U chlapcov to bolo z 34,3 % na 21 % a u dievčat z 22,1 % na 11,9 %. Tretina opýtaných detí vo veku 13 a menej rokov už bolo opitých [27]. V našom súbore bolo v roku 2011 36 % detí a v roku 2018 23 % detí mladších ako 15 rokov. Percentuálne zastúpenie v jednotlivých rokoch zobrazuje graf 5.

Percentuálne zastúpenie detí mladších ako 15 rokov pod vplyvom alkoholu.
Graf 5. Percentuálne zastúpenie detí mladších ako 15 rokov pod vplyvom alkoholu.

ZÁVER

Počet u nás ošetrených detí v rôznom stupni opitosti za posledné roky stúpa a za obdobie uplynulých 8 rokov sa takmer zdvojnásobil. Alkohol v rukách adolescentov so sebou prináša zvýšené riziko úrazov, kriminálnych trestných činov, vzniku závislosti ako od alkoholu, tak aj od iných návykových látok. Opité deti často ich pseudokamaráti v obave o vlastné dobro nechajú ležať opustené na lavičke či zemi, čo so sebou prináša riziko podchladenia, dusenia sa zvratkami, smrti.

Je preto nie len našou dobrovoľnou snahou, ale aj povinnosťou o tejto skutočnosti hovoriť a naďalej pôsobiť preventívne. Avšak nestačí o tom hovoriť len na pôde odborných konferencií a časopisov. Je potrebné hovoriť o tom priamo s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, s tínedžermi. Nie len my sa s nimi pravidelne stretávame priamo na školách. Najúčinnejším spôsobom ako deti odkloniť od alkoholu je predstaviť im náš pohľad na vec a hovoriť s nimi o rizikách, ktoré so sebou užívanie alkoholu prináša.

Došlo: 2. 12. 2019

Přijato: 4. 3. 2020

MUDr. Jakub Gécz, PhD.

Oddelenie urgentného príjmu

Národný ústav detských chorôb

Limbová 1

833 40 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: jakub.gecz@gmail.com


Zdroje

1. Forouzanfar MH, Afshin A, Alexander LT, et al. Global, regional, and national comparative risk assessment of 79 behavioural, environmental and occupational, and metabolic risks or clusters of risks, 1990 - 2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015. Lancet 2016; 388: 1659–1724.

2. WHO, Infograph – risk – deaths - alcohol, 9/2016; Dostupný na http://www.euro.who.int/_data/assets/pdf_file/0004/319729/Infograph-risk-deaths-alcohol.pdf.

3. Global status report on alcohol and health 2014. Geneva: World Heath Organization; 2014. Dostupný na https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/112736/9789240692763_eng.pdf;jsessionid=28976E4FE98EF2CCB037A5AA003AC83A?sequence=1.

4. Progress report on implementation of the European Action Plan to Reduce the Harmful Use of Alcohol 2012-2020. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe; 2017. Dostupný na http://www.euro.who.int/_data/assets/pdf_file/0008/178163/E96726.pdf.

5. Alcohol and inequalities. Guidance for adressing inequities in alcohol-related harm. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe; 2014. Dostupný na http://www.euro.who.int/_data/assets/pdf_file/0003/247629/Alcohol-and-Inequities.pdf.

6. Baška T, Kľučková B, Komáreková I, Straka Ľ. Structure of deaths associated with heavy alcohol use and their contribution to general mortality in Northwest Slovakia. Int J Public Health 2016; 61: 545–551.

7. Kresánek J, Cagáňová B, Plačková S. Otrava alkoholom. Klin farmácia v praxi, 2009; 15 (8): 18–20.

8. OECD, European Observatory on Health Systems and Policies (2017), Slovak Republic: Country Health Profile 2017, State of Health in the EU, OECD Publishing, Paris/European Observatory on Health Systems and Policies, Brussels. Dostupný na http://dx.doi.org/10.1787/9789264283541-en.

9. Alcohol Consumption, Harm and Policy Responses, Slovakia. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe, 2017. Dostupný na http://www.euro.who.int/_data/assets/pdf_file/0004/319729/Infograph-risk-deaths-alcohol.pdf.

10. Alcohol Consumption, Harm and Policy Responses. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe, 2017. Dostupný na http://www.euro.who.int/_data/assets/pdf_file/0003/160680/e96457.pdf.

11. Centers for Disease Control and Prevention, Morbidity and Mortality Weekly Report, Surveillance Summaries/Vol. 63/No. 4, June 13, 2014. [online]. Dostupný na www.cdc.gov/mmwr/pdf.

12. Kelly Y, Britton A, Cable N, et al. Drunkennes and heavy drinking among 11 year olds – Findings from the UK Millenium Cohort Study. Prev Med 2016; 90: 139–142.

13. Pianca TG, Sordi AO, Hartmann TC, von Diemen L. Identification and initial management of intoxication by alcohol and other drugs in the pediatric emergency room. J Pediatr (Rio J) 2017; 93 (Suppl 1): 46–52.

14. Ondriová I, Fertaľová T, Hadašová L. Prieskum postojov adolescentov k alkoholizmu. Pediatria (Bratisl.) 2017; 12 (1): 35–38.

15. Alcohol problems in the criminal justice system: an opportunity for intervention. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe; 2012. Dostupný na http://www.euro.who.int/_data/assets/pdf_file/0006/181068/e96751-ver-2.pdf.

16. Hirt M, Lacina P, Krejzlík Z, Mráz K. Etanol. In: Kolektiv autorů. Soudní lékařství. Praha: Grada Publishing, 1999: 529–538.

17. Pohorecky LA, Brick J. Pharmacology of ethanol. Pharmacol Ther 1988; 36 (2-3): 335–341.

18. Buchancova J, Murajda L, Buchanec J, et al. Acid-base changes in young men after oral intake of ethanol. Acta Medica Martiniana 2012; 12 (2): 12–18.

19. Kaminska H, Gawlik A, Gawlik T, Malecka-Tendera E. Hospitalizations due to alcohol intoxication among children and adolescents from one clinical hospital in Poland. Psychiatr Pol 2018; 52 (2): 387–398.

20. Hladík M, Olosová A, Boženský J, et al. Intoxikace alkoholem u dětí a mladistvých v Ostravě. Čes-slov Pediat 2005; 60 (12): 663–671.

21. Kabíček P, Kobr J, Šašek L, et al. Alkoholové a drogové intoxikace u dospívajících přijatých na dětská oddělení v ČR. Čes-slov Pediat 2013; 68 (5): 293–300.

22. Hrubá D, Žaloudíková I. Zkušenosti dětí mladšího školního věku s legálními drogami. Čes-slov Pediat 2009; 64 (10): 461–468.

23. Kovaľ J, Havrilla R, Kordovanová J, Baláž J. Intoxikácia alkoholom – novodobý trend u mládeže? Pediatria (Bratisl.) 2007; 2 (6): 333–338.

24. Kuželová M, Seginko J, Plačková S, et al. Neliekové intoxikácie u detí hospitalizovaných v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave v rokoch 1996–-2000. Čes-slov Pediat 2005; 60 (2): 47–53.

25. Kuželová M, Harčárová A, Ondriašová E, et al. Intoxikácie alkoholom u detí a adolescentov hospitalizovaných v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Pediatr prax 2010;11 (1): 29–32.

26. Plačková S. Otravy u detí. Praktické lekárn 2014; 4 (2–3):74–76.

27. Baška T, Madarasová-Gecková A, Bašková M, Krajčovič A. Decline in alcohol use among adolescents in Slovakia: a reason for optimism? Public Health 2016; 117: 203–208.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 3

2020 Číslo 3
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#