Laparoskopia v detskom veku – apendektómia, záchovná resekcia sleziny, hepatobiliárne operácie


Laparoscopy in childhood – appendectomy, spleen preserving surgery, hepatobiliary surgery

Objective:

The aim of this article is to inform about certain existing laparoscopic procedures in children and to focus on the benefit as well as eventual challenges and limitations especially in very small children.

Methods:

We have evaluated laparoscopic surgeries similar to those in adults that are performed more frequently and are more available: appendectomy and cholecystectomy and specific less frequent surgeries based on the congenital developmental defects: biliary atresia and choledochal cysts. The spleen-preserving resection describes the preservation of an organ by using an innovative method.

Results:

The results indicate that it is easier to make recommendations for surgical procedures performed more frequently (531 patients with appendectomy and 75 patients with cholecystectomy) and sometimes there are no clear-cut indication criteria for surgical procedures performed less frequently despite the summary of multicentre studies (22 patients having surgery for the suspected biliary atresia and 4 patients having surgery for the cystic malformation of the bile duct).

Conclusion:

Minimally invasive surgical procedures in the smallest children exclusive due to their low frequency require centralization and multidisciplinary collaboration. The literary data indicate that it will not be easy to make the general guidelines for the selected surgical procedure.

KEY WORDS:

laparoscopy in childhood, appendectomy, cholecystectomy, spleen sparing surgery, hepatobiliary surgery


Autoři: J. Babala ;  R. Pechanová ;  P. Zahradnikova ;  I. Béder
Působiště autorů: Klinika detskej chirurgie LFUK a Núdch, Bratislava
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2018; 73 (8): 480-485.
Kategorie: Sympozium: Dětská chirurgie

Souhrn

Cieľ:

Cieľom štúdie je podať informatívny prehľad o súčasných možnostiach vybraných laparoskopických výkonoch v detskom veku. Pohľad na prínos ale aj možné úskalia a limitácie, najmä v najnižších vekových skupinách.

Metódy:

Vyhodnotili sme laparoskopické výkony, blízke výkonom dospelej chirurgii, s vyšším výskytom a dostupnosťou: apendektómiu a cholecystektómiu. A výkony špecifické, s nízkou frekvenciou, na báze vrodených vývojových chýb: atrézie žlčových ciest a choledochálne cysty. Možnosť záchovnej resekcie sleziny popisuje prezerváciu orgánu, inovatívnou metódou.

Výsledky:

Výsledky naznačujú exaktnejšiu možnosť vyvodenia odporúčaní pri frekventných výkonoch (531 pacientov apendektomovaných a 75 pacientov s vykonanou cholecystektómiou) a nie vždy jednoznačné indikačné kritériá pri výkonoch málo početných, aj napriek sumáru multicentrických štúdií (22 pacientov operovaných pre suspektnú atréziu žlčových ciest a 4 pacienti operovaní pre cystickú malformáciu žlčových ciest).

Závery:

Minimálne invazívne výkony u pacientov najnižších vekových skupín, exkluzívne svojou nízkou početnosťou, si vyžadujú centralizáciu na pracovisku s multiodborovým zázemím. Literárne údaje naznačujú, že nebude jednoduché dospieť ku všeobecným a jednoznačným odporučeniam vo zvolenom chirurgickom prístupe.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

laparoskopia v detskom veku, apendektómia, cholecystektomia, záchovná resekcia sleziny, hepatobiliárne operácie

ÚVOD

Laparoskopia je vizuálne prehliadanie dutiny brušnej teleskopom, ktorý je zavedený cez brušnú stenu. Podmienkou laparoskopickej chirurgie je vytvorenie priestoru v brušnej dutine distenziou brušnej steny, ktorý umožní vizualizáciu a inštrumentálnu manipuláciu za účelom diagnostickým a terapeutickým. Pracovný priestor v dutine brušnej dosiahneme insuflovaním plynu (pneumoperitoneum) alebo mechanickou trakciou brušnej steny (gasless laparoscopy).

V prevažnej väčšine sa dutina brušná plní plynom CO2, čím vytvoríme kapnoperitoneum.

Všeobecné princípy pre výkon laparoskopických operácií sa signifikantne nezmenili od laparoskopickej revolúcie, ktorá začala v neskorších rokoch 1980-tych [1].

Od prvej diagnostickej laparoskopie, ktorú vykonal Jacobeus v r. 1911, prešlo 60 rokov kým Stephen Gans v r. 1971 vykonal u dieťaťa „peritoneoskopiu“, ktorej názov bol čoskoro nahradený názvom: pediatrická laparoskopia. Prvú laparoskopickú cholecystektómiu (CHE) datovanú do roku 1985 vykonal Eric Muhe (resp. prvú modernú 4-portovú CHE vykonal Mouret v r. 1987), táto bola o 6 rokov neskôr, v r. 1991 nasledovaná prvou detskou laparoskopickou CHE, ktorú vykonal Holcomb. Robotickú chirurgiu u dospelých dobieha detská robotická chirurgia o 1 rok. V apríli 2001 bol zdokumentovaný prvý robotický všeobecne chirurgický výkon u detí a o rok neskôr v r. 2002 nasleduje aj detská urológia.

Za priekopníkov detskej minimálne invazívnej chirurgie sa pokladajú Hlcomb, Rothemberg, Georgeson, ktorí začiatkom rokov 1990-tych a 2000-cich publikujú prvé malé súbory pacientov s dobrými výsledkami. Súčasne vznikajú spoločnosti detských endoskopických chirurgov, z tých najviac rezonujúcich sú to IPEG (the International Pediatric Endosurgery Group), založený v rokoch 19941995, v roku 1999 vzniká B.A.P.E.S. (British Association of Paediatric Endoscopic Surgeons) a v roku 2011 prebehlo ustanovujúce zhromaždenie ESPES (the European Society of Paediatric Endoscopic Surgeons).

Minimálne invazívne metódy ponúkajú výhody ako menšie incízie, znížené riziko infekcie, väčšiu chirurgickú presnosť, znížené náklady na starostlivosť, skrátenú dĺžku pobytu a lepší prínos klinických informácií. Ale žiadny z týchto benefitov nie je bez nákladov, peňažných aj rizikových, ktoré sa neúmerne zvyšujú s klesajúcou veľkosťou pacienta [2].

METÓDY

Pri analýze výsledkov nižšie uvedených operácií sme vychádzali zo súboru pacientov operovaných na Klinike detskej chirurgie v NÚDCH a z dostupných publikovaných zdrojov.

Apendektómia

Porovnali sme súbory pacientov operovaných pre appendicitídu otvorenou laparotomickou (LT) versus minimálne invazívnou laparoskopickou (LS) metódou. Vyhodnotili sme 531 pacientov za obdobie rokov 2011–2015. Analyzovali sme dĺžku hospitalizácie, pooperačné komplikácie a presnosť makroskopickej diagnostiky pokročilosti zápalu v porovnaní s histopatologickým nálezom.

Záchovná resekcia sleziny

Vykonali sme retrospektívnu analýzu laparoskopických operácií benígnych útvarov sleziny (cysta sleziny a hamartóm) metódou so zachovaným dolným pólom sleziny s cievnou výživou cez vetvy a.gastroepiploica sinistra, čo je inovatívny prístup v tejto problematike. Odhadom bolo ponechané 2030 % sleziny. Funkčnosť resp. vitalitu ponechanej časti sme vyšetrili ultrasonograficky s časovým odstupom.

Operácie na žlčových cestách

Vykonali sme retrospektívnu analýzu laparoskopických operacií pre cholecystolitiázu, pre atrézie žlčových ciest a cystické malformácie žlčových ciest. Naše výsledky sme porovnali s dostupnými štúdiami v literatúre.

VÝSLEDKY

Apendektómia

V súbore 531 pacientov operovaných pre známky akútnej apendicitídy bola značná prevaha laparoskopických výkonov (458 oproti 73 pacientom). V prospech LS metódy sa javí skrátená doba hospitalizácie zo 7 na 6 dní (p < 0,05). Zníženie výskytu infekcie v operačnej rane 2,90 % vs. 9,86 %. Peroperačná presnosť diagnózy má vyššiu efektivitu u pacientov operovaných laparoskopicky 74,86 % vs. 57,89 %. Metódu operácie cez 1 minimálne invazívny vstup SILS (Single Incision Laparoscopic Surgery), sme v danom období použili u 37 pacientov.

Záchovná resekcia sleziny

Doposiaľ sme touto inovatívnou metódou odoperovali 8 pacientov (obr. 1 a obr. 2). Priemerný vek bol 8 rokov. U všetkých pacientov sme vyšetrili ponechaný remnant sleziny ultrasonograficky. Vyšetrenie bolo realizované počas hospitalizácie a následne od 3 mesiacov po 1 rok. Vo všetkých prípadoch boli preukázané známky vitality, čo sa týka echogenity parenchýmu a prítomnosti prietoku krvi (obr. 3).

CT obraz sleziny s centrálne uloženou cystou.<br>
Fig. 1. CT scan of the spleen with the cyst centrally located.
Obr. 1. CT obraz sleziny s centrálne uloženou cystou.
Fig. 1. CT scan of the spleen with the cyst centrally located.

Laparoskopický pohľad na remnant sleziny s dobrou
vitalitou.<br>
Fig. 2. Laparoscopic view of the remnant of the spleen with
good vitality.
Obr. 2. Laparoskopický pohľad na remnant sleziny s dobrou vitalitou.
Fig. 2. Laparoscopic view of the remnant of the spleen with good vitality.

Sonografické znázornenie suficientných prietokov krvi
v zachovanej časti sleziny 3 mesiace po operácii.<br>
Fig. 3. Ultrasound visualization of sufficient blood flow in the
preserved part of the spleen 3 months after surgery.
Obr. 3. Sonografické znázornenie suficientných prietokov krvi v zachovanej časti sleziny 3 mesiace po operácii.
Fig. 3. Ultrasound visualization of sufficient blood flow in the preserved part of the spleen 3 months after surgery.

Operácie na žlčových cestách

Za 5-ročné obdobie (r. 2012–2016) sme na našom pracovisku odoperovali 75 pacientov pre cholecystolitiázu. 88 % pacientov bolo operovaných minimálne invazívnym spôsobom – 76 % viac-portovým prístupom a 12 % jedno-portovým prístupom SILS (obr. 4). Laparotomicky bolo primárne operovaných 12 % pacientov. V kontraste s cholecystolitiáziou, typickou pre dospelý vek, sú vrodené ochorenia: atrézie žlčových ciest a cystické malformácie žlčových ciest.

Laparoskopická operácia cez jeden vstup.<br>
Fig. 4. SILS (Single Incision Laparoscopic Surgery).
Obr. 4. Laparoskopická operácia cez jeden vstup.
Fig. 4. SILS (Single Incision Laparoscopic Surgery).

Za to isté obdobie sme operovali 22 pacientov so suspektnou atréziou žlčových ciest. U 4 pacientov sme postupovali laparoskopicky, pričom 3 pacientom sme vykonali Kasaiovu operáciu a u jedného pacienta sme atréziu vylúčili laparoskopickou cholangiografiou (obr. 5 a obr. 6). Otvoreným spôsobom sme operovali 18 pacientov, u 11-tich sme vykonali Kasaiovu operáciu a 7 sme zrevidovali bez nutnosti porto-entero anastomózy.

Laparoskopická cholangiografia, hypoplastický žlčník
je fixovaný stehom ku prednej brušnej stene, kanyla je
zavedená do žlčníka transparietálne.<br>
Fig. 5. Laparoscopic cholangiography, the hypoplastic gall
bladder is fixed by stich to the anterior abdominal
wall, the cannula is inserted into the gallbladder
transparietally.
Obr. 5. Laparoskopická cholangiografia, hypoplastický žlčník je fixovaný stehom ku prednej brušnej stene, kanyla je zavedená do žlčníka transparietálne.
Fig. 5. Laparoscopic cholangiography, the hypoplastic gall bladder is fixed by stich to the anterior abdominal wall, the cannula is inserted into the gallbladder transparietally.

Peroperačný cholangiogram s prítomnosťou žlčových
cestiček.<br>
Fig. 6. Perioperative cholangiogram with presented bile
ducts.
Obr. 6. Peroperačný cholangiogram s prítomnosťou žlčových cestiček.
Fig. 6. Perioperative cholangiogram with presented bile ducts.

Cystickú malformáciu ductus choledochus sme za sledované obdobie operovali u 4 pacientov. U dvoch sme vykonali resekciu cystickej malformácie a následnú hepatiko-jejunálnu Roux-en-Y anastomózu laparoskopicky (obr. 7), u dvoch sme postupovali otvorenou cestou (obr. 8).

Otvorená operácia vrodenej cystickej malformácie
žlčových ciest.<br>
Fig. 7. Open surgery of congenital biliary cystic malformation.
Obr. 7. Otvorená operácia vrodenej cystickej malformácie žlčových ciest.
Fig. 7. Open surgery of congenital biliary cystic malformation.

Laparoskopická operácia cystickej malformácie žlčových
ciest.<br>
Fig. 8. Laparoscopic treatment of congental choledochal cyst,
Obr. 8. Laparoskopická operácia cystickej malformácie žlčových ciest.
Fig. 8. Laparoscopic treatment of congental choledochal cyst,

DISKUSIA

Štandardizované minimálne invazívne operácie v dospelom veku s prevzatými, iba málo modifikovanými postupmi pre detský vek sú rutinne používané detskými chirurgami. Jedinečnou kapitolou ostávajú výkony v najnižších vekových skupinách detí. Starý a kol. ponúkajú didaktický pohľad rozdelenia pacientov na skupinu so špecifickými výkonmi výlučne pre detský vek a na skupinu výkonov spoločných s chirurgiou dospelých. Ďalším kritériom je uvedená hmotnosť pacientov pod a nad 50 kg [4]. Relatívne nízky počet diagnóz vrodených vývojových chýb vyžaduje centralizáciu pacientov [5].

Apendektómia

Minimálne invazívny prístup u pacientov operovaných pre akútnu appendicitídu sa javí ako bezpečný a správny, čomu nasvedčujú aj výsledky z vlastného pozorovania. Skrátenie hospitalizácie o iba jeden deň (6 vs. 7) na druhej strane nevylučuje otvorený prístup za nesprávne zvolený. Nižší výskyt infekcie v rane môže súvisieť aj s extrakciou patologicky zmeneného apendixu z dutiny brušnej v ochrannom plastikovom obale (endobag). Jasne sme preukázali presnejšie stanovenie pokročilosti zápalu minimálne invazívnou metódou operácie. Tento výsledok sa nám javí, že súvisí s technickým pokrokom zobrazovacej techniky (HD, 4K) a s možnosťou prehliadnuť aj okolie apendixu v prirodzenom prostredí. T.č. však význam pre klinickú prax je nejasný. V r. 2009 Ponsky referuje o prvých skúsenostiach so SILS u detí. Kým sme za 1-ročné obdobie, v rokoch rozmachu metodiky SILS (r. 2011–2012), odoperovali 27 pacientov, za zvyšné 4 roky sledovaného obdobia sme odoperovali touto metodikou iba 10 pacientov. Tento ústup metodiky SILS môže poukazovať na komfortnejší a tým aj bezpečnejší výkon pri viacportovom prístupe.

Záchovná resekcia sleziny

Prítomnosť sleziny je dôležitá pre imunologické funkcie organizmu, s čím súvisia možné postsplenektomické následky, najčastejšie spomínaným je 4,25% výskyt overwhelming sepsis s mortalitou 60 %. Od roku 2000 sa opakovane stretávame s referenciami obhajujúcimi laparoskopickú parciálnu splenektómiu u detí [6, 7].

Je popísaných niekoľko spôsobov záchovnej operácie na slezine u detí miniinvazívnym prístupom. Laparoskopická dekapsulácia kongenitálnej splenickej cysty, podstatou operácie je radikálne odstránenie epiteliálnej časti cysty pomocou harmonického skalpela [8]. Pri fokálnej benígnej lézii sleziny autori považujú laparoskopickú parciálnu splenektómiu za bezpečnú a efektívnu [9]. Parciálnu resekciu obhajujú autori pri zachovaní dolného alebo horného pólu sleziny [10]. Popísaná je technika robotickej parciálnej splenektómie sleziny postihnutej hydatidóznou cystou so zachovaním dolného pólu [11].

Vyšetrenie funkčnosti sleziny t.č. nie je známe. Spoliehame sa na morfologický obraz a vitalitu tkaniva. V spolupráci s pediatrom, resp. hematológom a imunológom sledujeme imunologické a hematologické parametre. Pacienti po operácii sú 1 rok profylakticky krytý ATB liečbou. Predoperačná vakcinácia je neodmysliteľnou súčasťou prípravy pacienta.

Resekcia choledochálnej cysty

Cysty choledochu sú diagnostikované v detskom veku buď náhodne, alebo počas vyšetrovania brušnej symptomatológie. Príležitostne sa diagnóza stanoví prenatálne [12]. Výskyt rakoviny u dospelých pacientov s choledochálnou cystou je uvádzaný až do 11 % [13]. Taktiež zostáva dlhodobé riziko vzniku rakoviny po resekciách choledochálnej cysty. Toto riziko sa uvádza vyššie pri nekompletne resekovaných cystách. Dlhodobé výsledky po laparoskopickej resekcii choledochálnej cysty zatiaľ nie sú k dispozícii [3].

Autori [14] vyhodnotili a porovnali niekoľko štúdií zahrnujúcich laparoskopickú excíziu choledochálnej cysty (n = 611) s resekciami choledochálnej cysty otvoreným prístupom (n = 797). Výsledky preukázali, že u pacientov operovaných laparoskopicky bol dlhší operačný čas, skrátila sa doba hospitalizácie a funkcia čreva sa obnovila skôr. Nebol zaznamenaný výskyt pooperačnej pankreatitídy, oproti skupine pacientov operovaných otvorenou metódou, kde bola pooperačná pankreatitída uvedená u 8 pacientov. Taktiež peroperačné riziko krvácania s nutnosťou náhrady krvi bolo vyššie pri otvorenej metóde. Výskyt úniku žlče bol porovnateľný v oboch skupinách. Súčasná štúdia potvrdzuje, že laparoskopický prístup poskytuje výbornú voľbu s nízkym výskytom konverzie (5,2 %), peroperačných komplikácií a s nulovou mortalitou [3]. Taktiež kozmetický efekt je výborný, bez predpokladu opakovanej intervencie (obr. 9).

Výborný kozmetický efekt po minimálne invazívnom
zákroku.<br>
Fig. 9. Excellent cosmetic effect after minimally invasive
surgery.
Obr. 9. Výborný kozmetický efekt po minimálne invazívnom zákroku.
Fig. 9. Excellent cosmetic effect after minimally invasive surgery.

Atrézia žlčových ciest

Atrézia žlčových ciest predstavuje najčastejšiu príčinu úmrtí v dôsledku pečeňového zlyhania a najčastejšiu indikáciu transplantácie pečene v dojčeneckom a detskom veku. Kasaiova portoenterostómia má za cieľ obnoviť drenáž žlče do čreva. Výsledky závisia od včasnosti operácie. V krátkodobom horizonte sa úspešnosť výkonu pri biliárnej atrézii popisuje v 50 %, avšak až 80 % pa-cientov vykazuje zhoršenie funkcie pečene s nutnosťou transplantácie pri dlhodobom sledovaní [15]. U pacientov s pretrvávajúcim ikterom sa javí minimálne invazívny prístup prospešným možnosťou vykonania laparoskopickej cholangiografie. Touto metódou možno predísť ďalším invazívnym postupom [16].

Analýzou výsledkov laparoskopickej a otvorenej portoenterostomie bolo potvrdené, že pacienti, ktorí podstúpili miniinvazívnu operáciu, mali signifikantne nižšie 2-ročné prežívanie s natívnou pečeňou ako pacienti, ktorí podstúpili Kasaiovu operáciu vykonanú konvenčným spôsobom [17]. Autori dospeli k záveru, že pokým nebude vyhodnotených viac štúdií s vyšším počtom pacientov, Kasaiovu operáciu laparoskopickým prístupom nemôžu odporučiť pre dojčatá s biliárnou atréziou [3].

Cholecystektómia

Pre cholecystektómiu je jednoznačne favorizovaný prístup miniinvazívny, a to buď viacportový alebo jednoportový (single-incision laparoscopic surgery) [3]. Operácia je odporúčaná pre deti so symptomatickým priebehom žlčníkových kameňov a tiež pre asymptomatických pacientov s hemolytickými ochoreniami, ako je kosáčikovitá anémia. Neskôr bola zavedená bi-liárna dyskinéza ako indikácia ku cholecystektómii [18]. Miniinvazívna operácia dosahuje excelentnosť po nadobudnutí zručností (learning curve), čo prináša skrátenie operačného času, počtu konverzíí a pobytu v nemocnici. Miniinvazívna cholecystektómia prevažuje nad otvoreným prístupom aj svojím kozmetickým efektom [19]. Limitáciou uskutočniteľnosti ostáva obtiažná cholangiografia pri choledocholitiáze [20].

Súčasné údaje poukazujú na to, že minimálne invazívne techniky môžu byť odporúčané u detí s hepatobiliárnymi ochoreniami pre resekciu choledochálnych cýst a cholecystektómiu [3].

ZÁVER

Závery multicentrických štúdií sa odvíjajú od vyhodnocovania benefitov pre pacienta, v prvom rade bezpečnosti (perioperačné a pooperačné komplikácie vrátane mortality), efektívnosti (dĺžka operačného času, dĺžka hospitalizácie po operácii, nákladovosť) a dosiahnutia úpravy zdravotného stavu v porovnaní s otvorenou operačnou metódou. Odporúčané minimálne invazívne postupy (guidelines) pre najnižšie vekové skupiny sa javia byť otvorenými, dynamicky sa meniacimi systémami, ktoré vyžadujú centralizáciu a tímovú kooperáciu.

MUDr. Jozef Babala, PhD.

Klinika detskej chirurgie LFUK

a NÚDCH

Limbova 1

833 40 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: jozef.babala@gmail.com


Zdroje

1. Holcomb III GW. Principles of laparoscopic surgery. In: Holcomb III GW, Georgeson KE, Rothenberg SS. Atlas of Pediatric Laparoscopy and Thoracoscopy. Philadelphia: Saunders Elseviers, 2008.

2. Blinman T, Ponsky T. Pediatric minimally invasive surgery: Laparoscopy and thoracoscopy in infants and children. Pediatrics 2012; 130 (3): 539–549.

3. Madadi-Sanjani O, Petersen C, Ure B. Minimally invasive hepatobiliary surgery. In: Minimally Invasive Neonatal Surgery 2017; 44 (4): 805–818. An Issue of Clinics in Perinatology, E-Book.

4. Starý D, Tůma J, Doušek R, et al. Laparoskopie na pracovišti dětské chirurgie v pětiletém období. Rozhl Chir 2018; 97 (3): 128–132.

5. Rygl M. Dětská chirurgie ve 21. století. Rozhl Chir 2018; 97 (3): 103–104.

6. Morinis J, Dutta S, Blanchette V, et al. Laparoscopic partial vs total splenectomy in children with hereditary spherocytosis. J Pediatr Surg 2008; 43 (9): 1649–1652.

7. Kaiwa Y, Kurokawa Y, Namiki K, et al. Laparoscopic partial splenectomies for true splenic cysts. A report of two cases. Surg Endosc 2000; 14 (9): 865.

8. Till H, Schaarschmidt K. Partial laparoscopic decapsulation of congenital splenic cysts: a medium-term evaluation proves the efficiency in children. Surgical Endoscopy & Interventional Techniques 2004; 18 (4): 626–628.

9. Wang X1, Wang M, Zhang H, Peng B. Laparoscopic partial splenectomy is safe and effective in patients with focal benign splenic lesion. Surg Endosc 2014; 28 (12): 3273–3278.

10. Heri G, Becmeur F, Méfat L, et al. Laparoscopic Partial Splenectomy: Indications and results of a multicenter retrospective study. Surg Endosc 2008; 22 (1): 45–49.

11. Vasilescu C, Tudor S, Popa M, et al. Robotic partial splenectomy for hydatid cyst of the spleen. Langenbeck´s Arch Surg 2010; 395 (8): 1169–1174.

12. Weng R, Hu W, Cai S,et al. Prenatal diagnosis and prognosis assessment of congenital choledochal cystin 21 cases. J Obstet Gynaecol 2016; 36 (3): 324–327.

13. Ohashi T, Wakai T, Kubota M, et al. Risk of subsequent biliary malignancy in patients undergoing cyst excision for congenital choledochal cysts. J Gastroenterol Hepatol 2013; 28 (2): 243–247.

14. Zhen C, Xia Z, Long L, et al. Laparoscopic excision versus open excision for the treatment of choledochal cysts: a systemic review and meta-analysis. Int Surg 2015; 100 (1): 115–122.

15. Davenport M, Ong E, Sharif K, et al. Biliary atresia in England and Wales: results of centralization and new benchmark. J Pediatr Surg 2011; 46 (9): 1689–1694.

16. Kishore R, Kisku SMC, Thomas RJ, Jeenipalli SK. Laparoscopic cholangiogram in biliary atresia: a refinement in the gallbladder hitch technique. Pediatr Surg Int 2018; 34 (4): 395–398.

17. LishuangM, Zhen C, Guoliang Q, et al. Laparoscopic portoenterostomy versus open portoenterostomy for the treatment of biliary atresia: a systemic review and meta-analysis of comparative studies. Pediatr Surg Int 2015; 31 (3): 261–269.

18. Halata MS, Berezin SH. Biliary dyskinesia in the pediatric patient. Curr Gastroenterol Rep 2008; 10 (3): 332–338.

19. Al Talhi Y, Shirah BH, et al. Laparoscopic cholecystectomy for cholelithiasis in children with sickle cell disease. Clin J Gastroenterol 2017; 10 (4): 320–326.

20. Zitsman JL. Current concepts in minimal access surgery for children. Pediatrics 2003; 111 (6): 1239–1252.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 8

2018 Číslo 8

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Pacient na antikoagulační léčbě v akutní situaci
nový kurz
Autoři: MUDr. Jana Michalcová

Kopřivka a její terapie
Autoři: MUDr. Petra Brodská

Uroinfekce v primární péči
Autoři: MUDr. Marek Štefan

Roztroušená skleróza a plánování těhotenství
Autoři: MUDr. Radek Ampapa

Alergenová imunoterapie v léčbě inhalačních alergií
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se