Dedičné poruchy glykozylácie 39. stretnutie Európskej metabolickej skupiny, Varšava, 1.–3. jún 2007

Hlavnou témou 39. stretnutia Európskej metabolickej skupiny, ktoré sa uskutočnilo vo Varšave, boli dedičné poruchy glykozylácie. Je to pomerne nová, ale stále sa rozširujuca skupina dedičných metabolických porúch. Často sa označuje skratkou CDG (congenital disorders of glycosylation) syndróm. Je dôležité, aby pediatri vedeli stále viac o tejto skupine ochorení, pretože rôzne poruchy glykozylácie môžu byť príčinou doposiaľ nevysvetliteľnej multiorgánovej symptomatológie u detí.

Vo Varšave sa zišli tí najpovolanejší odborníci na túto problematiku, včítane objaviteľa tejto skupiny porúch, profesora J. Jaekena z belgického Leuvenu, ktorý hovoril o historických aspektoch svojho geniálneho objavu. Prednesené prednášky obsiahli súčasný stav poznania porúch glykozylácie od základných biochemických princípov až po laboratórnu diagnostiku, klinické príznaky a zatiaľ obmedzené terapeutické možnosti. Ukázali mimoriadny rozmach tejto problematiky na rôznych úrovniach poznania, od molekulovej, biochemickej až po fenotypovú [1].

Pre záujemcov o hlbšie štúdium by som chcel upozorniť na súborný referát o dedičných poruchách glykozylácie, uverejnený na stránkach Česko-slovenskej pediatrie [2], ako aj na výsledky klinických, metabolických a molekulových vyšetrení prvých diagnostikovaných pacientov z Českej republiky [3].

Len v krátkosti by som sa zmienil o niektorých faktoch, ktoré poukazujú na mimoriadny význam tejto skupiny dedičných metabolických porúch. Glykozylácia je vo svojej podstate najkomplexnejším typom biomolekulárnej modifikácie, ktorá sa vyskytuje v živých organizmoch. Ide o postranslačnú modifikáciu proteínov, ktorá prebieha v cytozole, endoplazmatickom retikule, Golgiho aparáte a všeobecne môžeme povedať, že pri poruchách glykozylácie ide väčšinou o hypoglykozyláciu glykoproteínov.

Nie je potrebné zdôrazňovať, že glykoproteíny majú v organizme veľmi široké uplatnenie. Sú súčasťou bunkových membrán, kolagénu, elastínu, kostnej matrix, glykozylovaných hormónov, imunoglobulínov, komplementu, faktorov hemokoagulácie. Medzi glykoproteíny patria rôzne sekrečné, transportné a štrukturálne proteíny, no i rôzne receptory. Poruchy v pripojení cukornej časti k proteínom majú veľký vplyv na ich štrukturálne aj funkčné vlastnosti.

Ak hovoríme o klinických príznakoch tejto skupiny porúch, ich heterogenita je neuveriteľne široká. Od klinicky závažných stavov s mentálnou retardáciou, oneskoreným vývojom a multiorgánovým postihnutím až po menej závažné formy. Môžu to byť deti s miernou kraniofaciálnou dysmorfiou, neprospievaním, abnormálnou distribúciou tuku, hypotóniou, psychomotorickou retardáciou, epilepsiou, demyelinizáciou, periférnou neuropatiou, strabizmom, hepatopatiou, kardiomyopatiou, hormonálnou dysreguláciou, oneskorenou pubertou, poruchami hemokoagulácie, proteinúriou a nižšími koncentráciami rôznych sérových proteínov.

Tieto skutočnosti a mimoriadny význam porúch glykozylácie viedli ku koordinácii v tejto problematike na všetkých úrovniach, od vedecko-výskumnej až po diagnostickú s perspektívou možností terapeutického ovplyvnenia. Túto funkciu prevzal projekt EUROGLYCANET, ktorého koordinátorom sa stal G. Matthijs z belgického Leuvenu v úzkej spolupráci s profesorom  J. Jaekenom. Mnohé európske krajiny, v ktorých sú vytvorené podmienky na diagnostiku, sa už zapojili do EUROGLYCANETU. Poruchy glykozylácie boli prvýkrát identifikované v Európe, preto sa predpokladá prioritné postavenie európskych laboratórií v tomto projekte. Ich doterajšou spoluprácou sa podarilo odhaliť mnohé nové typy glykozylačných porúch. Ako povedal profesor  J. Jaeken, sme len na začiatku dlhej cesty poznania mnohých ďalších porúch a spresňovania ich diagnostiky. Očakáva sa, že tento výskum ukáže, aká je úloha glykozylácie a glykozylačných defektov aj pri častejšie sa vyskytujúcich ochoreniach, napr. diabete, imunologických poruchách a neurodegeneratívnych ochoreniach. A tým najdôležitejším vyvrcholením výskumu by malo byť vyriešenie liečby týchto porúch, ktorá je v súčasnosti veľmi obmedzená. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebný nielen čas, ale hlavne aktívna spolupráca všetkých zložiek tohto veľkého projektu.

MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc.

I. Detská klinika LFUK a DFNsP

Limbová 1

833 40 Bratislava

Slovenská republika