Budúcnosť diagnostiky endometriálnych karcinómov

Vážené kolegyně, vážení kolegové, přátelé,

molekulová genetika hýbe svetom patológie. Integrovaná morfologická-genetická diagnostika sa postupne stala a stáva rutinou. Z čísla nášho časopisu, ktoré práve držíte v rukách, si preto dovoľujeme v prvom rade upozorniť na dva články. Martinskí autori (Kajo a spol.) predkladajú prehľad molekulovej patológie karcinómov endometria. Ukazuje sa, že klasické delenie karcinómov endometria na typ I a typ II je značným zjednodušením o čosi komplikovanejšej reality. Zdá sa, že pre individualizovanú liečbu karcinómu endometria bude v blízkej budúcnosti potrebná, podobne ako pri iných malignitách, okrem morfologickej diagnózy aj diagnóza molekulovo-genetická.

EGFR je dôležitým terapeutickým cieľom vo viacerých malignitách a inhibícia EGFR monoklonálnou protilátkou bola skúšaná aj u pacientiek s karcinómom prsníka –⁠ zatiaľ neúspešne. Príčinou by mohla byť zlá selekcia pacientiek, teda liečba bez ohľadu na stav EGFR v nádore. Sobande a spol. v retrospektívnej štúdii zisťovali expresiu EGFR a počet kópií génu EGFR na súbore 52 pacientiek s „tripple-negatívnym“ karcinómom prsníka s cieľom identifikovať pacientky s potenciálnym benefitom cielenej liečby a korelovať stav EGFR s klinicko-patologickými charakteristikami. Aj keď expresia EGFR bola prítomná vo väčšine nádorov, amplifikáca, resp. zvýšený počet kópií génu, boli prítomné iba v malej časti prípadov. Je pozoruhodné, že až polovica nádorov so zvýšeným počtom kópií EGFR boli karcinómy špeciálneho typu a stav EGFR nekoreloval s negatívnymi klinicko-patologickými charakteristikami –⁠ naopak ochorenie malo dobrý klinický priebeh u všetkých pacientiek. Je teda otázne, či by inhibícia EGFR u týchto pacientiek znamenala prínos alebo spôsobila skôr negatívny efekt. Akákoľvek budúca štúdia zameraná na efekt anti-EGFR liečby v tejto skupine pacientiek by mala zahrňovať vyšetrenie EGFR.

Patológia placenty určite nepatrí medzi „populárne“ oblasti praxe bežného patológa. Medicínsky a právny význam správneho vyšetrenia placenty však určite nemožno podceniť. V prehľadovej časti vám prinášame krátky praktický prehľad najčastejšie sa vyskytujúcej patológie placenty (Hornychová a spol.). Článok určite dobre poslúži ako rýchla referencia uložená na stole v blízkosti mikroskopu.

Plzeňskí autori (Veselá a spol.) sa v prehľadovom článku venujú metódam a úskaliam stanovovania mikrovaskulárnej denzity v lymfómoch (metóda je známa predovšetkým v oblasti solídnych nádorov) a prognostickému významu takéhoto vyšetrenia.

Číslo je doplnené dvoma zaujímavými kazuistikami. Farkaš a spol. popisujú unikátny pľúcny nález u novorodenca s kongenitálnou epidermolysis bullosa –⁠ masívnu akumuláciu penovitých makrofágov, ako pravdepodobnú reakciu na intrauterínne deskvamované a aspirované bunky epidermy. Meier a spol. dokumentujú prvý zaznamenaný prípad enteropatie pripomínajúcej celiakiu po liečbe eprosartanom -⁠ blokátorom angiotenzín-II-receptora. Kazuistika dokumentuje, že zmeny typické pre celiakiu nie sú špecifické a v prípade negatívnej sérológie je nutné myslieť aj na medikáciu ako jednu z možných príčin patologických zmien.

Za redakciu Vám prajem príjemné a užitočné čítanie!

Marián Švajdler