Funkčné výsledky po liečbe zlomenín hlavičky radia


Functional results after treatment of radial head fractures

Purpose of the study:
The authors present results of therapy in 30 patients with 31 fractures of radial head, with surgical intervention carried out between 2001 and 2005. The options of the treatment in both simple and combined fractures are analysed, indications for conservative therapy or surgical intervention and modes of surgery are discussed.

Material:
They evaluated 30 pacients with 31 radial head fractures. This group included 16 women and 14 men. Average age of women was 48 years (17-74 years), of men 42 years (21-71 years). Average follow-up was 29 months.

Methods:
The type of fractures, trauma origin and mechanism, as well as various osteofixation methods are described. In the above-mentione cases also the trauma – surgery interval (7.1 days on average) was monitored. The eavaluation of results was performed by Mayo Elbow Performance Score (MEPS).

Results:
Excellent results were achieved in 18 elbow fractures (58 %), good results in 8 (25,8 %) and satisfactory results in 5 cases (16,2 %). Poor results were not observed. Only in 3 patients deliberation of the elbow was necessery, after an interval of 7-12 months. This intervention led to a MEPS improvement of up to 60 to 80 pts.

Conclusions:
Suggesting a universally optimal therapy model is impossible. Comparing the results of different approaches the authors gained similar results. The authors prefer a proactive approach in therapy, which allows a shortening of the fixation period as well as an early start of functional therapy. Further research will concentrate on the follow-up of this patients group, especially with a view to development of posttraumatic arthrosis.

Key words:
radial head fractures, surgical therapy, functional results, Mayo elbow performance score.


Autoři: Jozef Masár ;  Mária Stránska
Působiště autorů: Ortopedicko – traumatologická klinika JLF UK a MFN Martin ;  Department of orthopaedic surgery and traumatology, Jessenius faculty of medicine, Comenius university and Martin faculty Hospital, Martin, Slovakia
Vyšlo v časopise: Úraz chir. 16., 2008, č.1

Souhrn

Cieľ štúdie:
Autori prezentujú výsledky liečby u skupiny 30 pacientov s 31 zlomeninami hlavičky radia, ktorí boli liečení v rokoch 2001-2005. Analyzujú možnosti liečby pri sólových i kombinovaných zlomeninách hlavičky radia, indikácie k operačnej resp. konzervatívnej liečbe a spôsoby operačného riešenia

Materiál:
Hodnotili 30 pacientov s 31 zlomeninami hlavičky radia. 14 bolo mužov a 16 žien. Priemerný vek mužov bol 42 rokov (21–71 rokov), žien 48 rokov (17–74 rokov). Priemerná doba sledovania bola 29 mesiacov.

Metódy:
Analyzovali typy zlomenín, mechanizmus ich vzniku a spôsoby ošetrenia rôznymi osteofixačnými materiálmi. Sledovali odstup medzi úra-zom a operáciou, ktorý činil v priemere 7,1 dňa (0–53 dní). Hodnotenie výsledkov realizovali pomocou Mayo Elbow Performance Score (MEPS).

Výsledky:
Výborný výsledok dosiahli u 18 lakťov (58 %), dobrý u 8 lakťov (25,8 %) a uspokojivý v 5 prípadoch (16,2 %). Zlý výsledok nezaznamenali ani v 1 prípade. U 3 pacientov bola potrebná s odstupom času 7–12 mesiacov deliberácia lakťa, po ktorej dosiahli zlepšenie MEPS na hodnoty 60–70–100 bodov.

Záver:
Vytvorenie optimálneho liečebného modelu nie je možné. Ako ukázali porovnania viacerých postupov, výsledky boli približne rovnaké. Autori preferujú aktívny prístup, ktorý umožňuje skrátenie fixácie a včasnú funkčnú liečbu. Předmetom ďalšieho skúmania bude dlhodobé sledovanie tejto skupiny, hlavne z aspektu možnosti vzniku predčasnej posttraumatickej artrózy.

Kľúčové slová:
zlomeniny hlavičky radia, operačná liečba, funkčné výsledky.

Úvod

Aj keď sú zlomeniny hlavičky radia relatívne zriedkavé (cca 2 % zlomenín v oblasti lakťa), predstavujú pomerne závažný problém [16].

Jedným momentom je anatomická zložitosť lakťového kĺbu a druhým momentom tá skutočnosť, že sa vyskytujú v kombinácií s inými zlomeninami v tomto anatomickom regióne, ako aj v kombinácií s poraneniami mäkkých štruktúr (luxačné zlomeniny) [1]. Hlavne tieto kombinované poranenia sa ukázali aj v našom súbore ako problematická skupina, kde aj napriek snahe o exaktnú rekonštrukciu bol výsledok liečby najmenej efektívny [17]. Treba ešte dodať, že trieštivé intraartikulárne zlomeniny bývajú aj najčastejšou príčinou sekundárnej poúrazovej artrózy [10].

Mechanizmus vzniku zlomenín hlavičky radia je buď priamy náraz na oblasť lakťa, najčastejšie z laterálnej strany, dôsledkom čoho sú najčastejšie trieštivé zlomeniny, alebo vznikajú nepriamym mechaniz-mom, ktorým je pád na ruku s extendovaným lak-ťom, pričom pri páde dopredu býva predlaktie zpravidla v pronácií, alebo pri páde dozadu v supinácií. Výsledkom je potom zlomenina nielen hlavičky radia, ale aj jeho krčku. Poznanie mechanizmu úrazu je dôležité aj z aspektu diagnostiky jednotlivých typov zlomenín. Následné klinické a  rtg vyšetrenie definitívne upresní diagnózu. Z rtg vyšetrení často vystačíme s klasickými projekciami, doplnenými obomi šikmými projekciami, prípadne axiálnou snímkou [4]. V nejasných prípadoch sú vhodnou diagnostickou metódou CT a MRI vyšetrenia.

Cieľom práce je analýza možností liečby sólových a kombinovaných zlomenín hlavičky radia a vyhodnotenie klinických výsledkov. K tomuto účelu sme hodnotili súbor pacientov, liečených pre zlomeninu hlavičky radia. Zamerali sme sa pritom na indikácie k operačnej liečbe, resp. ku konzervatívnej liečbe a na metódy operačných postupov za použitia rôznych osteofixačných materiálov.

Materiál a metóda

Súbor pacientov

V rokoch 2001–2005 sme liečili celkovo 30 pacientov s 31 zlomeninami hlavičky radia. Z nich bolo 14 mužov a 16 žien. Priemerný vek mužov bol 42 rokov (21–71) a u žien 48 rokov (17–74). 15krát bol postihnutý pravý lakeť, 16krát ľavý, pričom u jedného muža išlo o zriedkavú obojstrannú zlomeninu. Príčinou poranenia bol v 21 prípadoch direktný pád na lakeť a v 9 prípadoch pád na ruku s extendovaným lakťom (tab. 1).

Tab. 1. Prehľad pacientov sledovaného súboru podľa veku, pohlavia a mechanizmu úrazu
Prehľad pacientov sledovaného súboru podľa veku, pohlavia a mechanizmu úrazu

Metodika

Všetci pacienti boli vyšetrení klinicky a rentgenologicky. V 23 prípadoch išlo o izolovanú zlomeninu hlavičky radia, v 2 prípadoch išlo o kvázi Monteggiovu zlomeninu (zlomenina ulny v typickom mieste, ale luxácia hlavičky radia bola sprevádzaná aj jej zlomeninou). V 5 prípadoch sa jednalo o kombinované poranenie, kde okrem hlavičky radia išlo aj o zlomeninu hlavičky humeru, olekranu alebo processus coronoideus. U 6 pacientov sa jednalo o luxačnú zlomeninu, so súčasným poškodením mäkkých štruktúr (púzdro, ligamentum anulare alebo kolaterálnych väzov), ktorá vyžadovala okrem výkonu na hlavičke radia aj rekonštrukciu mäkkých štruktúr (tab. 2).

Tab. 2. Prehľad typov poranenia sledovaného súboru
Prehľad typov poranenia sledovaného súboru
 

Na základe Masonovej klasifikácie [11], modifikovanej podľa Broberga a Morreya [3] (obr. 1) sa v našom súbore vyskytli zlomeniny I. typu v 2 prípadoch, II. typu v 11 prípadoch, III. typu u 12 pacientov a IV. typu v 6 prípadoch (tab. 3).

Masonova klasifikácia zlomenín hlavičky a krčku radia modifikovaná Brobergom a Morreyom. 
Typ I.: zlomenina hlavičky alebo krčku s dislokáciou <2 mm.
Typ II.: zlomenina hlavičky alebo krčku s dislokácia ≥2 mm a postihujúca ≥ 30 % kĺbnej plochy.
Typ III.: kominutívna zlomenina hlavičky alebo krčku.
Typ IV.: luxácia lakťa s niektorým vyššie uvedeným typom fraktúry
Obr. 1. Masonova klasifikácia zlomenín hlavičky a krčku radia modifikovaná Brobergom a Morreyom. Typ I.: zlomenina hlavičky alebo krčku s dislokáciou <2 mm. Typ II.: zlomenina hlavičky alebo krčku s dislokácia ≥2 mm a postihujúca ≥ 30 % kĺbnej plochy. Typ III.: kominutívna zlomenina hlavičky alebo krčku. Typ IV.: luxácia lakťa s niektorým vyššie uvedeným typom fraktúry

Tab. 3. Rozdelenie zlomenín hlavičky radia sledovaného súboru podľa Masonovej klasifikácie, modifikovanej Brombergom a Morreyom
Rozdelenie zlomenín hlavičky radia sledovaného súboru podľa Masonovej klasifikácie, modifikovanej Brombergom a Morreyom
 

V troch prípadoch, u ktorých bola prítomná len drobná abrupcia z hlavičky radia, bez dislokácie, sme indikovali konzervatívnu liečbu. Pacienti mali naloženú lakťovú ortézu na 3 týždne a po jej odstránení bola zahájená cielená rehabilitačná liečba.

U ostatných 27 pacientov sme indikovali operačnú liečbu.

Odstup medzi úrazom a operáciou činil v priemere 7,1 dňa (0–53). V 4 prípadoch s luxačnou zlomeninou sme operáciu vykonali v deň úrazu.

K osteosyntéze sme 7x použili Herbertovu skrutku (obr. 2a, b), 2x Barroukovu skrutku (obr. 3a, b), 1x spongióznu skrutku zo súpravy Poldi 4 (obr. 4a, b). Primárnu extirpáciu hlavičky radia sme vykonali u 16 pacientov (obr. 5a, b). V 6 prípadoch luxačnej zlomeniny sme indikovali primárnu extirpáciu hlavičky a súčasne rekonštrukciu mäkkých štruktúr (obr. 6a, b). U 1 pacienta s „Monteggiovou“ zlomeninou sme ulnu fixovali dlahou a malý fragment hlavičky radia kostným stehom. V 1 prípade sme iba extirpovali malý fragment z hlavičky radia (tab. 4).

Obr. 2a: RTG dokumentácia 19ročnej pacientky s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.
Obr. 2a: RTG dokumentácia 19ročnej pacientky s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.

Obr. 2b RTG dokumentácia 19ročnej pacientky s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Peroperačný rtg po repozícií a fixácií Herbertovou skrutkou
Obr. 2b RTG dokumentácia 19ročnej pacientky s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Peroperačný rtg po repozícií a fixácií Herbertovou skrutkou

Profylaktické podávanie antibiotika sme indikovali v 3 dávkach/24 hod. u 5 pacientov s luxačnou zlomeninou, u ktorých bola potrebná rekonštrukcia kapsuloligamentózneho aparátu, resp. aj osteosyntéza sprievodných zlomenín. V 1 prípade otvorenej luxačnej zlomeniny sme antibiotika použili terapeuticky v dvojkombinácií po dobu 3 týždňov.

Pooperačne sme u pacientov so stabilnou osteosyntézou Herbertovou, Barroukovou alebo  Poldi skrutkou prikladali na 2 týždne rigidnú lakťovú ortézu. Po jej sňatí bola zahájená cielená aktívna rehabilitácia.

U pacientov, u ktorých sme primárne extirpovali hlavičku radia, resp. malý fragment z nej, sme ortézu nakladali len na 1 týždeň, s následnou včasnou rehabilitáciou.

Pri združených zlomeninách, resp. u pacientov s rekonštrukciou kapsuloligamentárneho aparátu sme na 4 týždne nakladali sádrovú dlahu vo fyziologickom postavení lakťa. Po jej odstránení nasledovala najskôr asistovaná, neskôr aktívna rehabilitačná liečba.

Pacienti boli kontrolovaní v mesačných intervaloch až do klinického a radiologického vyhojenia zlomeniny, resp. úpravy funkčného nálezu, v priemere 3 mesiace.

Za účelom zhodnotenia výsledkov liečby boli všetci pacienti pozvaní na kontrolné klinické vyšetrenie, pričom odstup od operácie činil v priemere 2,5 roka. Ku kontrole sa dostavili všetci 30 pacienti.

Obr. 3a: RTG dokumentácia 51ročného pacienta s luxačnou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.
Obr. 3a: RTG dokumentácia 51ročného pacienta s luxačnou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.

Obr. 3b: RTG dokumentácia 51ročného pacienta s luxačnou zlomeninou hlavičky radia. Stav po repozícií a fixácií 2 Barroukovými skrutkami
Obr. 3b: RTG dokumentácia 51ročného pacienta s luxačnou zlomeninou hlavičky radia. Stav po repozícií a fixácií 2 Barroukovými skrutkami

Tab. 4. Prehľad spôsobov liečby pacientov sledovaného súboru
Prehľad spôsobov liečby pacientov sledovaného súboru

Obr. 4a: RTG dokumentácia 50ročného pacienta s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.
Obr. 4a: RTG dokumentácia 50ročného pacienta s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.

Obr. 4b: RTG dokumentácia 50ročného pacienta s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Stav po repozícií a fixácií Poldi 4 skrutkou
Obr. 4b: RTG dokumentácia 50ročného pacienta s izolovanou zlomeninou hlavičky radia. Stav po repozícií a fixácií Poldi 4 skrutkou

Obr. 5a: RTG dokumentácia 65ročnej pacientky s trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.
Obr. 5a: RTG dokumentácia 65ročnej pacientky s trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.

Obr. 5b: RTG dokumentácia 65ročnej pacientky s trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Stav po extirpácií hlavičky radia
Obr. 5b: RTG dokumentácia 65ročnej pacientky s trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Stav po extirpácií hlavičky radia

Hodnotenie funkčného výsledku sme realizovali pomocou Mayo Elbow Performance Score (MEPS), pri ktorom je maximum dosiahnuteľných bodov 100 [14]. Hodnotiaca škála je štvorstupňová: výborný výsledok: 90-100 b., dobrý: 75-89 b., uspokojivý: 60-74 b., zlý: <60 b.

Hodnotili sme bolesť (0 b. – silná, 15 b. – stredná, 30 b. – mierna, 45 b. – žiadna), funkciu lakťa (<50° - 5 b., 50-100° - 15 b., >100° - 20 b.), stabilitu lakťa (0 b. – očividne nestabilný, 5 b. – mierne nestabilný, 10 b. – stabilný) a nakoniec schopnosť sebaobsluhy pacienta (5 b. – schopnosť učesať sa, 5 b. – schop-nosť priblížiť sa do úst, 5 b. – vykonať hygienické potreby, 5 b. – obliecť si košeľu, 5 b. – obuť sa).

Obr. 6a: RTG dokumentácia 61ročnej pacientky s luxačnou trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.
Obr. 6a: RTG dokumentácia 61ročnej pacientky s luxačnou trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.

Obr. 6b: RTG dokumentácia 61ročnej pacientky s luxačnou trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Stav po extirpácií hlavičky radia, repozícií lakťa a rekonštrukcií kapsuloligamentózneho aparátu.
Obr. 6b: RTG dokumentácia 61ročnej pacientky s luxačnou trieštivou zlomeninou hlavičky radia. Stav po extirpácií hlavičky radia, repozícií lakťa a rekonštrukcií kapsuloligamentózneho aparátu.

Výsledky

V súbore 31 hodnotených lakťov (tab. 5 ), ktoré boli skontrolované v priemere 29 mesiacov od operácie, bol výborný výsledok dosiahnutý v 18 prípadoch, z ktorých v 1 prípade bola vykonaná osteosyntéza Poldi 4 skrutkou a v  4 prípadoch Herbertovou skrutkou. Extirpáciu hlavičky radia sme vykonali u 8 pacientov. V tejto skupine boli aj dvaja pacienti s „Monteggiovou zlomeninou“, kde sme ulnu fixo-vali dlahou a v 1 prípade hlavičku radia resekovali a v druhom fixovali malý fragment kostným stehom.

Tab. 5. Prehľad funkčných výsledkov po liečbe v sledovanom súbore, hodnotených pomocou Mayo Elbow Performance Score
Prehľad funkčných výsledkov po liečbe v sledovanom súbore, hodnotených pomocou Mayo Elbow Performance Score

Do tejto výsledkovej skupiny patrili aj 3 pacienti, ktorí boli konzervatívne liečení, u jedného z nich však bola odložene potrebná deliberácia lakťa a odstránenie malého fragmentu hlavičky radia.

Dobrý výsledok bol dosiahnutý u 8 lakťov. V 3 prípadoch sme hlavičku radia fixovali Herbertovou skrutkou, v 2 prípadoch Barroukovou skrutkou a v 3 prípadoch sme vykonali primárnu resekciu hlavičky radia.

Uspokojivý výsledok sme zistili u 5. lakťov. Vo všetkých prípadoch išlo o kombináciu s inými zlomeninami v regione lakťa, resp. luxačné zlomeniny hlavičky radia. V 4 prípadoch bola zlomenina hlavičky radia riešená primárnou extirpáciou, v 1 prípade Barroukovou skrutkou a sprievodné zlomeniny sme fixovali u olekranu serklážou, hlavičku humeru a  proc. coronoideus Herbertovou alebo Barroukovou skrutkou, alebo Kirschnerovým drôtom (obr. 7a, b). Poranené mäkké štruktúry sme primárne riešili rekonštrukciou a suturou.

Obr. 7a: RTG dokumentácia 41ročnej pacientky so zlomeninou hlavičky radia, humeru, olekranu a proc. Coronoideus. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.
Obr. 7a: RTG dokumentácia 41ročnej pacientky so zlomeninou hlavičky radia, humeru, olekranu a proc. Coronoideus. Predoperačný rtg v AP a bočnej proj.

Obr. 7b: RTG dokumentácia 41ročnej pacientky so zlomeninou hlavičky radia, humeru, olekranu a proc.coronoideus. Stav po ťahovej serkláži olekranu a fixácií hlavičky radia, humeru, proc .coronoideus Herbertovou skrutkou
Obr. 7b: RTG dokumentácia 41ročnej pacientky so zlomeninou hlavičky radia, humeru, olekranu a proc.coronoideus. Stav po ťahovej serkláži olekranu a fixácií hlavičky radia, humeru, proc .coronoideus Herbertovou skrutkou

Hodnotu pod 60 b. MEPS sme v čase kontroly nezaznamenali ani v jednom prípade.

Otvorená deliberácia lakťa s odstupom času bola pre neuspokojivý funkčný nález potrebná v 3 prípadoch. V jednom prípade išlo pôvodne o otvorenú luxačnú zlomeninu, kde bola vykonaná resekcia hlavičky radia a rekonštrukcia púzdra a kolaterálnych väzov. Deliberáciu sme vykonali s odstupom 7 mesiacov. V čase kontroly, 22 mesiacov od deliberácie bola hodnota MEPS len 60 b. V druhom prípade išlo o zlomeninu typu Mason II., kde sme pôvodne volili konzervatívny postup. Pre zlý funkčný nález sme o 11 mesiacov vykonali deliberáciu a resekciu hlavičky. 40 mesiacov po deliberácií, v čase kontroly, bola hodnota MEPS 100 b. U 3. pacienta išlo o luxačnú zlomeninu, primárne ošetrenú resekciou hlavičky a sutúrou púzdra. Deliberáciu sme vykonali po 1 roku a v čase kontroly (3 roky po deliberácií) bola hodnota MEPS 70 b.

Diskusia

Aj keď incidencia zlomenín hlavičky radia nás nenúti riešiť tento problém v každodennej praxi, predsa ho považujeme za závažný. Ide predovšetkým o otázku zachovania dobrej funkcie lakťa, od ktorej sa odvíja celý rad denných úkonov pacienta (jedlo, hygiena, obliekanie, obúvanie atď.), ovplyvňujúcich kvalitu jeho života.

Názory na to, či pristupovať k týmto poraneniam aktívne a operovať čo najskôr, alebo viac zdržanlivo, t.j. voliť skôr konzervatívnu, viac – menej vyčkávaciu taktiku, sa rôznia.

Z našej štúdie a hodnotenia 31 lakťov so zlomeninou hlavičky radia, či už išlo o izolovanú zlomeninu, alebo v kombinácií s poranením ďalších kostných štruktúr, alebo kapsuloligamentózneho aparátu lakťa vyplýva naša jasne aktívna orientácia. Operáciou sme riešili viac ako 90 % pacientov. Konzervatívne sme postupovali len v 3 prípadoch, pričom jeden z nich sa musel nakoniec pre zlý funkčný nález podrobiť deliberácií lakťa. Zistené výsledky s odstupom priemerne 29 mesiacov od operácie sú síce povzbudivé a výborný a dobrý výsledok sme dosiahli podľa MEPS v 83,8 % prípadov.

V protipóle s týmto našim postupom stojí štúdia Herbertssona a spol., ktorí hodnotili súbor 100 pacientov so zlomeninou hlavičky radia typu II. a III. podľa Masona [5]. Až v 78 prípadoch postupovali v liečbe konzervatívne, v 19 prípadoch primárne resekovali hlavičku radia. Dodatočne, pre bolesť, vykonali resekciu ešte u ďalších 9 pacientov. Hodnotenie, ktoré robili v priemere po 19 rokoch od úrazu, ukázalo veľmi podobné výsledky ako v našom súbore. Zaznamenali však výraznú tendenciu ku vzniku predčasnej artrózy až v 76 % prípadov, oproti 16 % na druhom, neporanenom lakti. Naša štúdia sa však v tomto parametri s danou prácou nemôže porov-návať pre podstatne kratší odstup od operácie (v priemere len 2,5 roka).

Porovnateľná čo do výsledkov je aj štúdia Ashwooda a spol., ktorí hodnotili 16 pacientov so zlomeninou hlavičky radia III. typu podľa Masona [1]. K liečbe ale použili primárne titanovú náhradu hlavičky. Pacientov kontrolovali v podobnom odstupe od operácie ako my (v priemere 2,8 roka). Výborný a dobrý výsledok dosiahli v 81,25 % pacientov.

Experimentálna štúdia Beingessnera a spol. na 8 kadaveróznych lakťoch potvrdila dôležitosť ligamentóznych štruktúr [2]. Simulovali a hodnotili situácie so zachovalou hlavičkou radia, resekovanou hlavičkou a resekovanou hlavičkou, ale nahradenou implantátom pri zachovaní kolaterálnych väzov, aj pri ich prerušení. Obraz stability a dobrej funkcie bol jasne lepší pri intaktných, alebo rekonštruovaných väzoch.

K podobným výsledkom ako sme dospeli v našom materiáli sa dopracovali aj Ikeda a Oka, ktorí hodnotili 15 pacientov so včasnou resekciou hlavičky radia po jej fraktúre a zaznamenali len nepatrné obmedzenie flexie, extenzie, pronácie a supinácie, ako aj oslabenie stisku ruky [7]. Nepotvrdili sa hypotézy niektorých autorov [12, 13, 15], ktorí videli v odstrá-není hlavičky radia nebezpečie proximálneho posunu radia. Zistili, že pokiaľ nie je porušené distálne radioulnárne spojenie, tak proximalizácia nehrozí.

Je potrebné sa zmieniť aj o možnosti využitia artroskopie. Má síce svoje riziká (malý priestor, zložitá morfológia, ťažšia orientácia, ohrozenie neurálnych a cievnych štruktúr), a hoci sme ju u našich pacientov v tejto indikácií nepoužili, súhlasíme s tým, že ako v akútnej fáze s hemartrosom, tak aj v poúrazovom období, má svoje uplatnenie [8]. Ako uvádzajú niektorí autori, využili túto modernú a miniinvazívnu metódu aj pri zlomeninách hlavičky radia [9]. Sme toho názoru, že artroskopia má svoje opodstatnenie hlavne pri hemartróze po luxáciach lakťa, kde ale zostáva lakeť po repozícií stabilným. V prípadoch instability lakťa sa skôr prikláňame k otvorenej reví-zií. V neskoršom období po traumách, už s obrazom sekundárnej artrózy možno artroskopiu využiť za účelom toalety kĺbu, shavingu, koblácie, prípadne synovialektómie.

Vzhľadom na krátku dobu sledovania našej skupiny pacientov nám neprináleží, aby sme sa vyjadrovali k otázke predčasnej posttraumatickej artrózy lakťa. Až 5násobne vyššiu prevalenciu k artróze zaznamenali Herbertsson a spol. u skupiny prevažne konzervatívne liečených zlomenín hlavičky radia [6]. Pacientov však kontrolovali v priemere po 19 rokoch od úrazu. Či k takémuto javu dôjde aj v našom súbore pacientov, kde bola orientácia liečby skôr chirurgická, bude predmetom ďalšieho dlhodobého sledovania.

Záver

Na základe vlastných skúseností, ale aj podľa pestrých literárnych údajov možno konštatovať, že univerzálny „recept“, ako optimálne postupovať pri zlomeninách hlavičky radia, neexistuje. Ako ukázali výsledky našej štúdie, ktorá stojí na jednom póle sprektra terapeutických postupov a jej porovnanie s protipólom vyslovene konzervatívneho zamerania, efekt oboch bol približne na rovnakej úrovni. Núka sa teda otázka, či je zmysluplné podstupovať riziká, ktoré každá operácia so sebou nesie, keď sa k rovnakému výsledku môžeme dopracovať aj možno jednoduchším a zrejme aj menej rizikovým spôsobom? Zastávame názor, že súčasné široké spektrum možností použitia fixácie či už kovovými, alebo aj vstrebateľnými materiálmi, má v sebe tú výhodu, že dovoľuje redukovať imobilizáciu kĺbu, zahájiť skorú funkčnú liečbu a tým eliminovať riziko obmedzenia rozsahu pohybu lakťa, ktorý je pre bežný život pacienta dôležitý.

Doc. MUDr. Jozef Masár, Ph.D.

H. Meličkocej 18

036 01 Martin, Slovensko

masar@jfmed.uniba.sk


Zdroje

1. ASHWOOD, N., BAIN, G.I., UNNI, R. Management of Mason-type III. radial head fractures with a tita-nium prosthesis, ligament repair and early mobilization. J. Bone Joint Surg. 2004, 86-A, 274–280.

2. BEINGESSNER, D.M., DUNNING, C.E., GOR-DON, K.D. et al. The effect of radial head excision and arthroplasty on elbow kinematics and stability. J Bone Joint Surg. 2004, 86-A, 1730–1739.

3. BROBERG, R.A., MORREY, B.F. Results of treatment of fracture-dislocation of the elbow. Clin Orthop. 1987, 216, 109–119.

4. BRTKOVÁ, J., REJTAR, P., DĚDEK, P. et al. Zobrazovací metody při úrazech loketního kloubu. Acta Chir orthop Traum čech. 2005,72, 254–258.

5. HERBERTSSON, P., JOSEFSSON, P-O., HASSE-RIUS, R. et al. Uncomplicated Mason type II. and III. fractures of the radial head and neck in adults. J. Bone Joint Surg. 2004, 86-A, 569–574.

6. HERBERTSSON, P., JOSEFSSON, P-O., HASSERIUS, R. Fractures of the radial head and neck treated with radial head excision. J Bone Joint Surg. 2004, 86-A, 1925–1930.

7. IKEDA, M., OKA, Y. Function after early radial head resection for fracture. Acta orthop. Scand. 2000, 71, 191–194.

8. KASAL, T. Artroskopie loketního kloubu. In: DUNGL, P. (Ed.): Ortopedie. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2005. 722–723.

9. KOPEČEK, P. Artroskopie loketního kloubu. Acta Chir orthop Traum Cech. 2004, 71, 292–296.

10. MALKUS, T. Obecná traumatologie. In : DUNGL, P. (Ed.): Ortopedie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing 2005. 519–600.

11. MASON, M. L. Some observations on fractures of the head of the radius with a review of one hundred cases. Br J Surg. 1954, 42, 123–132.

12. MIKIC, Z.D., VUKADINOVIC, S.M. Late results in fractures of the radial head treated by excision. Clin Orthop. 1983, 181, 220–228.

13. MORREY, B.F., CHAO, E.Y., HUI, F.C. Biomechanical study of the elbow following excision of the radial head. J Bone Joint Surg. 1979, 61-A, 63–68.

14. MORREY, B.F., ADAMS, R.A. Semiconstrained arthroplasty for the treatment of rheumatoid arthritis of the elbow. J Bone Joint Surg. 1992, 74-A,479–490.

15. RADIN, E.L., RISEBOROUGH, E.J. Fractures of the radial head. A review of eightyeight cases and analysis of the indications for excision of the radial head and non-operative treatment. J Bone Joint Surg. 1966, 48-A, 1055–1064.

16. REHÁK, P. Poranenia hornej končatiny. In: HUDEC, I. et al. (Ed.): Úrazová chirurgia. 1.vyd. Martin: Osveta 1986. 585–658.

17. TYPOVSKÝ, K., et al. Traumatologie pohybového ústrojí. 2. vyd. Praha: Avicenum, 1981. 551 s.

Štítky
Chirurgie všeobecná Traumatologie Urgentní medicína

Článek vyšel v časopise

Úrazová chirurgie

Číslo 1

2008 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Diabetická neuropatie a její léčba
nový kurz
Autoři: MUDr. Michal Dubský, Ph.D.

Mnohočetný myelom: Úvodní léčba netransplantovatelných pacientů
Autoři:

Proč v prevenci zubního kazu kartáček nestačí?
Autoři: doc. MUDr. Romana Koberová – Ivančaková, CSc.

Hypersenzitivita dentinu jako příznak poškození tvrdých zubních tkání
Autoři: MUDr. Erika Lenčová, Ph.D.

Cesta pacienta s CHOPN
Autoři: doc. MUDr. Vladimír Koblížek, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se