Úspešné kombinované riešenie aneuryzmy aberantnej retroezofageálne prebiehajúcej arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Kazuistika


Successfully Combined Management of the Abberant Retroesophageal Arteria Subcalvia Dextra Aneurysm (arteria lusoria)

Introduction:
Aberrant right subclavian artery arising from the distal part of the aortic arch and passing behind the oesophagus (arteria lusoria) is a rare congenital vascular anomaly, it is the 4th most common aortic arch anomaly. At the site of the orifice there is the Kommerell’s diverticulum, which is the locus minoris resistentiae with the possible arise of the aortic aneurysm. Aneurysmatic dilatation of the anomalous artery and of the aorta may be the cause of distal embolism or rupture. Less frequently there is also the possibility of aortic dissection or traumatic rupture.

Case report:
54-old man with a symptomatic aberant aneurysmatic dilated right subclavian artery (arteria lusoria) and an anerurysmatic dilatation of the Kommerell’s diverticulum was indicated to staged combined management. Firstly we performed open surgical debranching of two supraaortic trunks (both subclavian arteries). Thereafter we excluded the orifice of the aberrant artery with the Kommerell’s diverticulum by use of the endovascular techniques. There have been no complications during the perioperative period and the effect of surgery was optimal.

Discussion:
It is generally accepted that the presence of aneurysm of the aberrant right subclavian artery is an indication for surgery, whether symptomatic or not. The conventional surgery is usually staged. Firstly there is a carotid-subclavian bypass or transposition on the right side and thereafter a transthoracic resection of the Kommerell’s diverticulum and aortic angioplasty. The combined management with supraaortic revascularization followed with the stentgraft exclusion of the aneurysm is a sophisticated alternative.

Conclusion:
Experiences with the combined treatment published in the literature and ours are excellent, this technique is miniinvasive with a low complication rate. In our opinion it is the management of choice.

Key words:
aberrant – subclavian artery – aneurysm – combined management


Autoři: V. Šefránek 1;  I. Vulev 2;  R. Slyško 1;  A. Klepanec 2;  Z. Zita 1;  T. Balázs 2
Působiště autorů: Klinika cievnej chirurgie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, Slovenská republika, prednosta kliniky: prof. MUDr. Vladimír Šefránek, Ph. D. 1;  Oddelenie diagnostickej a intervenčnej rádiológie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, Slovenská republika, primár oddelenia MUDr. Ivan Vulev, Ph. D. 2
Vyšlo v časopise: Rozhl. Chir., 2010, roč. 89, č. 1, s. 64-68.
Kategorie: Monotematický speciál - Původní práce

Souhrn

Úvod do problematiky:
Aberantná arteria subclavia vpravo prebiehajúca retroezofageálne (arteria lusoria) je síce zriedkavou kongenitálnou anomáliou, predstavuje však štvrtú najčastejšiu vrodenú anomáliu aortálneho oblúka. Pravá arteria subclavia odstupuje ako posledná (najdistálnejšia) vetva aortálneho oblúka a prebieha retroezofageálne na kontralaterálnu stranu krku, smerom k obvyklému priebehu arteria subclavia dextra. V mieste orifícia tepny pozorujeme tzv. Kommerellov divertikel. Predstavuje locus minoris resistentiae s možným vznikom aneuryzmy aorty. Aneuryzma APAS sa môže stať zdrojom distálnej embolizácie z intraluminálnych trombov alebo ohrozuje život pacienta ruptúrou, môže dôjsť k vzniku disekcie aorty v mieste odstupu tepny alebo traumatickej ruptúry hrudnej aorty.

Kazuistika:
54-ročného muža so symptomatickou aberantnou aneuryzmaticky dilatovanou pravou podkľúčkovou tepnou (arteria lusoria) a rozvojom aneruryzmatickej dilatácie Kommerellovho divertikla sme podrobili kombinovanému terapeutickému postupu. V dvoch samostatných sedeniach sme uskutočnili chirurgický debranching APAS a arteria subclavia sinistra. Následne sme vyriešili exklúziu odstupu APAS s Kommerellovým divertiklom endovaskulárnou technikou. Priebeh operácií bol nekomplikovaný a klinický aj röntgenologický efekt bol optimálny.

Diskusia:
V súčasnosti je všeobecne akceptovaná indikácia chirurgickej korekcie bez ohľadu na to, či je lézia symptomatická alebo nie. Konvenčná chirurgická operácia spočíva v dvojfázovom postupe. V prvej fáze sa uskutočňuje karotiko-subklaviálny bypas alebo reinzercia, hlavnú fázu výkonu predstavuje transtorakálna resekcia Kommerellov divertikla a angioplastika aorty. Alternatívou je kombinovaný postup spočívajúci v revaskularizácii supraaortových kmeňov a následnej implantácii torakálneho stentgraftu.

Záver:
Skúsenosti s kombinovaným postupom publikované v literatúre aj naša vlastná sú veľmi dobré, ide o miniinvazívny postup s minimálnym výskytom komplikácií. Tento postup považujeme v súčasnosti za metódu voľby.

Kľúčové slová:
aberantný – subclavia – aneuryzma – kombinovaný postup

ÚVOD DO PROBLEMATIKY

Aberantná pravá arteria subclavia (APAS), v anglosaskej literatúre uvádzaná ako aberrant right subclavian artery (ARSA) s Kommerellovým divertiklom je zriedkavou kongenitálnou cievnou anomáliou, ako štvrtá najčastejšia anomália aortálneho oblúka sa v pitevných zostavách a v bežnej populácii popisuje s 0,5% – 1% frekvenciou [1, 2, 3]. Vyskytuje sa v 3 % prípadov všetkých vrodených srdcových malformácií a v 1 % koarktácií aorty [10]. Pravá arteria subclavia v tomto prípade odstupuje ako posledná (najdistálnejšia) vetva aortálneho oblúka a prebieha v 80 % retroezofageálne na kontralaterálnu stranu krku, smerom k obvyklému priebehu arteria subclavia dextra. Tento typ anomálie je dôsledkom abnormálnej regresie štvrtého aortálneho oblúka a perzistencie priechodného pravého ôsmeho dorzálneho aortálneho segmentu [4, 5]. V mieste atretického oblúka pozorujeme aortálny divertikel, ktorý sa nazýva Kommerellov divertikel. Predstavuje locus minoris resistentiae s možným vznikom aneuryzmy [6, 7]. Aneuryzma APAS sa môže stať zdrojom distálnej embolizácie z intraluminálnych trombov alebo ohrozuje život pacienta ruptúrou. V zriedkavejších prípadoch môže dôjsť k vzniku disekcie aorty v mieste odstupu APAS [14] alebo traumatickej ruptúry hrudnej aorty [11]. V českom a slovenskom písomníctve je niekoľko prác o tejto cievnej anomálii: Prečinský a spol. [17], Měřička a spol. [18], Vocelka [19] a Křepelka a spol. [20].

Uvádzame kazuistiku pacienta s APAS a rozvojom aneuryzmatickej dilatácie Kommerellovho divertikla a proximálneho segmentu APAS, ktorého sme podrobili kombinovanému terapeutickému postupu. V dvoch samostatných sedeniach sme uskutočnili chirurgický debranching APAS a arteria subclavia sinistra. Následne sme vyriešili exklúziu odstupu APAS s Kommerellovým divertiklom endovaskulárnou technikou. Obrázok 1 demonštruje normálne pomery v oblasti aortálneho oblúka a odstupujúcich supraaortových kmeňov.

Normálne pomery v oblasti aortálneho oblúka a jeho vetiev.
Vysvetlivky: 1) aortálny oblúk; 2) truncus brachiocephalicus; 3) arteria carotis communis sin.; 4) arteria subclavia sin.; 5) arteria carotis communis dx.; 6) arteria vertebralis dx.; 7) arteria vertebralis sin.; 8) truncus thyreocervicalis sin.; 9) Arteria mammaria bilat; 10) Truncus thyreocervicalis dx.; 11) Arteria subclavia dx.; 12) Arteria cervicalis ascendens dx.
Fig. 1. Normal situation within the aortic arch and its branches region.
Explanatory notes: 1) aortic arch; 2) truncus brachiocephalicus; 3) arteria carotis communis sin.; 4) arteria subclavia sin.; 5) arteria carotis communis dx.; 6) arteria vertebralis dx.; 7) arteria vertebralis sin.; 8) truncus thyreocervicalis sin.; 9) Arteria mammaria bilat; 10) Truncus thyreocervicalis dx.; 11) Arteria subclavia dx.; 12) Arteria cervicalis ascendens dx.
Obr. 1. Normálne pomery v oblasti aortálneho oblúka a jeho vetiev. Vysvetlivky: 1) aortálny oblúk; 2) truncus brachiocephalicus; 3) arteria carotis communis sin.; 4) arteria subclavia sin.; 5) arteria carotis communis dx.; 6) arteria vertebralis dx.; 7) arteria vertebralis sin.; 8) truncus thyreocervicalis sin.; 9) Arteria mammaria bilat; 10) Truncus thyreocervicalis dx.; 11) Arteria subclavia dx.; 12) Arteria cervicalis ascendens dx. Fig. 1. Normal situation within the aortic arch and its branches region. Explanatory notes: 1) aortic arch; 2) truncus brachiocephalicus; 3) arteria carotis communis sin.; 4) arteria subclavia sin.; 5) arteria carotis communis dx.; 6) arteria vertebralis dx.; 7) arteria vertebralis sin.; 8) truncus thyreocervicalis sin.; 9) Arteria mammaria bilat; 10) Truncus thyreocervicalis dx.; 11) Arteria subclavia dx.; 12) Arteria cervicalis ascendens dx.

KAZUISTIKA

Muž, 54 rokov, s anamnézou liečenej arteriálnej hypertenzie, mitrálnej chyby, viacerých tranzitórnych ischemických atakov (TIA) vo vertebrobazilárnom riečisku, paratonzilárneho abscesu a dyspeptického syndrómu bol sledovaný 2 roky pre nevýraznú vertebrobazilárnu symptomatológiu a kolapsové stavy. Na základe sonografického vyšetrenia sme vyslovili podozrenie na stenózu arteria vertebralis vpravo. Pri následnej hospitalizácii v októbri 2007 realizovaná DSA nepotvrdila toto podozrenie, odhalila však aberantnú pravú arteria subclavia (APAS), ktorej proximálny segment bol fuziformne aneuryzmaticky dilatovaný v dĺžke 40 mm s maximálnym diametrom 16 mm. Obidve vertebrálne artérie boli prográdne, bez stenóz, nález na karotických artériách bol fyziologický. V apríli 2008 realizované CTA vyšetrenie aortálneho oblúka potvrdilo vyššie popísanú anomáliu: arteria subclavia l.dx. odstupuje ako posledná vetva z dorzálnej steny aortálneho oblúka – arteria lusoria. Tesne za odstupom má priemer 16 mm, v prevertebrálnom úseku 12 mm. Vzhľadom na skutočnosť, že pacientova symptomatológia výrazne regredovala po nasadení medikamentóznej liečby, sme postupovali konzervatívne a sledovali sme ho v pravidelných polročných intervaloch. Kontrolné CTA vyšetrenie v apríli 2009 ozrejmilo progresiu aneuryzmatickej dilatácie odstupového segmentu APAS         o 2 mm v priebehu pol roka, čo nás viedlo k zmene liečebnej stratégie.

V júni 2009 sme pacienta hospitalizovali a po doplňujúcej digitálnej subtrakčnej artériografii aortálneho oblúka a supraaortových kmeňov (Obr. 2) sme vykonali elektívnu konvenčnú chirurgickú operáciu v celkovej anestézii. Transponovali sme arteria subclavia dextra do arteria carotis communis l.dx. s podväzom kýpťa APAS. Obidve tepny v oblasti výkonu mali normálne rozmery a primeranú kvalitu steny. Pooperačný priebeh bol nekomplikovaný, pričom pacient nemal neurologickú symptomatológiu a mal normálnu arteriálnu perfúziu pravej hornej končatiny s hmatateľnými periférnymi pulzáciami. Priechodnosť rekonštrukcie sme verifikovali sonograficky. V júli 2009 sme pacienta znova hospitalizovali a uskutočnili sme ďalšiu fázu chirurgického debranchingu. V celkovej anestézii sme implantovali karotiko-subklaviálny bypas vľavo pomocou 6 mm polyesterovej lineárnej protézy s podväzom centrálneho konca arteria subclavia l.sin. Pooperačný priebeh bol rovnako nekomplikovaný. Pomery po uskutočnení obidvoch operácií demonštruje obrázok 3.

54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subclavia dextra (arteria lusoria) a aneuryzmou Kommerellovho divertikla. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka a supraaortových vetiev. Obr. 2a. predozadná projekcia; Obr. 2b. šikmá projekcia.
Fig. 2. A 54- year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria) and with the Kommerell diverticle aneurysm. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches. Fig. 2a. A-P view; Fig. 2b. oblique view.
Obr. 2. 54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subclavia dextra (arteria lusoria) a aneuryzmou Kommerellovho divertikla. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka a supraaortových vetiev. Obr. 2a. predozadná projekcia; Obr. 2b. šikmá projekcia. Fig. 2. A 54- year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria) and with the Kommerell diverticle aneurysm. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches. Fig. 2a. A-P view; Fig. 2b. oblique view.

54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria). Stav po cievno-chirurgických rekonštrukciách: prerušenie a reinzercia arteria subelavia dx. do arteria carotis communis dx. a subklavio-karotický bypas vľavo. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka asupraaortových vetiev.
Fig. 3. A54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following vascular reconstructions: transsection and reinsertion of the right subclavian artery into the right common carotic artery and subclavian- carotic bypass on the left. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches.
Obr. 3. 54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria). Stav po cievno-chirurgických rekonštrukciách: prerušenie a reinzercia arteria subelavia dx. do arteria carotis communis dx. a subklavio-karotický bypas vľavo. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka asupraaortových vetiev. Fig. 3. A54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following vascular reconstructions: transsection and reinsertion of the right subclavian artery into the right common carotic artery and subclavian- carotic bypass on the left. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches.

Po 8 dňoch sme pristúpili k endovaskulárnej fáze liečby. Výkon bol realizovaný perkutánne. Transfemorálnym prístupom sprava sme zaviedli diagnostický katéter, zľava dva systémy Prostar XL a Valiant hrudný stentgraft dodaný na individuálnu objednávku pre pacienta. Hrudný stentgraft sme fixovali v optimálnej polohe s prekrytím odstupu APAS aj ostia ľavej arteria subclavia. Po dodilatácii balónom sa dosiahol optimálny efekt bez endoleaku (Obr. 4 a 5). Výkon prebehol bez komplikácií. Vpich vo femorálnej artérii vpravo sme uzatvorili klipom, vľavo sa tento postup nepodaril, preto sme pacienta presunuli do chirurgickej operačnej sály a následne ošetrili punkčný otvor v arteria femoralis l.sin. angioplastikou pomocou polyesterovej záplaty. Všetky výkony sme uskutočnili s antibiotickou profylaxiou. V pooperačnom priebehu sa nevyskytli nijaké komplikácie. Dva dni po endovaskulárnej fáze výkonu sme pacienta prepustili do ambulantnej liečby s duálnou protidoštičkovou liečbou. O morfologických pomeroch definitívne po rekonštrukcii sme získali exaktnú informáciou pomocou CTA vyšetrenia (Obr. 6). Kontrolné vyšetrenie po 6 týždňoch nepreukázalo klinické, sonografické ani CTA známky endoleaku alebo akýchkoľvek iných komplikácií, pacient nemal nijaké subjektívne ťažkosti a prejavy.

54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria).
Stav po implantácii hrudného stentgraftu do oblasti aortálneho oblúka. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka a supraaortových vetiev.
Fig. 4. A 54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following thoracic stentgraft implantation into the aortic arch region. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches.
Obr. 4. 54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria). Stav po implantácii hrudného stentgraftu do oblasti aortálneho oblúka. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka a supraaortových vetiev. Fig. 4. A 54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following thoracic stentgraft implantation into the aortic arch region. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches.

54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria). Stav po implantácii hrudného stentgraftu do oblasti aortálneho oblúka a dodilatovaní stentgraftu. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka a supraaortových vetiev.
Fig. 5. A54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following thoracic stentgraft implantation into the aortic arch region and completion of the stentgraft dilation. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches.
Obr. 5. 54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria). Stav po implantácii hrudného stentgraftu do oblasti aortálneho oblúka a dodilatovaní stentgraftu. Digitálna subtrakčná angiografia aortálneho oblúka a supraaortových vetiev. Fig. 5. A54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following thoracic stentgraft implantation into the aortic arch region and completion of the stentgraft dilation. Digital subtraction angiography of the aortic arch and supraaortic branches.

54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria).
Stav po implantácii hrudného stentgraftu do oblasti aortálneho oblúka a dodilatovaní stentgraftu CT angiografia aortálneho oblúka.
Fig. 6. A 54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following thoracic stentgraft implantation into the aortic arch region and completion of the stentgraft dilation. CT angiography of the aortic arch.
Obr. 6. 54-ročný muž s aneuryzmatickou dilatáciou anomálne odstupujúcej arteria subelavia dextra (arteria lusoria). Stav po implantácii hrudného stentgraftu do oblasti aortálneho oblúka a dodilatovaní stentgraftu CT angiografia aortálneho oblúka. Fig. 6. A 54-year old male with aneurysmal dilatation of an abnormal arteria subclavia dextra (arteria lusoria). Following thoracic stentgraft implantation into the aortic arch region and completion of the stentgraft dilation. CT angiography of the aortic arch.

DISKUSIA

APAS je síce zriedkavou kongenitálnou anomáliou, je však spojená s možnosťou vzniku aneuryzmatickej dilatácie aj v spojení s aneuryzmou Kommerellovho divertikla. Tieto aneuryzmy sú spojené popri možnej dysfágii (arteria lusoria) a distálnej embolizácii z intraluminálnych trombov s významným rizikom ruptúry a smrti pacienta. Pri aneuryzme tejto tepny sa všeobecne akceptuje indikácia chirurgickej korekcie bez ohľadu na to, či je symptomatická alebo nie [3]. Pred viac ako 20 rokmi publikovaný prehľad literatúry [8] uvádza 31 prípadov aneuryzmy APAS, z ktorých v šiestich prípadoch došlo k ruptúre s úmrtím. Pôvodná konvenčná chirurgická operácia spočíva v dvojfázovom postupe. Pri technike popísanej Kiefferom et al. sa v prvej fáze uskutočňuje karotiko-subklaviálny bypas alebo reinzercia, hlavnú fázu výkonu predstavuje transtorakálna resekcia Kommerellovho divertikla a angioplastika aorty [7]. Kieffer et al. v ďalšej práci sumarizuje výsledky týchto operácii 33 pacientov s APAS (v 10 prípadoch bola prítomná aneuryzma), včasná mortalita operácií bola 30% [9]. Schneider et al. uvádzajú kazuistiku 47-ročného muža po hrudníkovej traume pri kongenitálnej APAS, ktorá spôsobila vznik traumatickej trhliny descendentnej aorty, ktorú úspešne vyriešili pomocou dvojfázovej operácie. V prvom sedení reinzerovali APAS do arteria carotis communis vpravo. Druhá fáza spočívala v nahradení distálnej časti aortálneho oblúka a bypasovaní ľavej arteria subclavia pomocou ľavostrannej laterálnej torakotómie s použitím umelého obehu krvi [11]. Kamiya et al. referujú o ôsmich konvenčným spôsobom operovaných pacientoch v priebehu rokov 1995–2005 [15].

Konvenčný chirurgický výkon je náročný a spojený s relatívne vysokou mortalitou. Je preto pochopiteľné, že v ére endovaskulárnej liečby možno dosahovať podstatne lepšie výsledky týmto menej invazívnym postupom. Munneke et al. uvádzajú kazuistiku úspešne liečeného 72-ročného pacienta s aneuryzmou APAS s jej exklúziou pomocou torakálneho stentgraftu a supraaortálneho bypasu troch vetiev aortálneho oblúka [3]. Denton et al. podobným spôsobom riešili aneuryzmu aorty pri recidivujúcej koarktácii aorty so súčasnou APAS. V prvej fáze použili bilaterálnu reinzerciu arteria subclavia do arteria carotis communis a následne exkludovali aneuryzmu torakálnym stentgraftom [12]. Shennib a Diethrich referujú o dvoch prípadoch APAS; prvú pacientku, 50-ročnú ženu s prejavmi dysphagia lusoria, vyriešili endovaskulárnym koilingom odstupu APAS a jej reinzerciou do arteria carotis communis l.dx., druhým pacientom bol 77-ročný muž s veľkou aneuryzmou APAS, ktorú riešili bilaterálnymi karotiko-subklaviálnymi bypasmi a exklúziou odstupu APAS implantáciou torakálneho stentgraftu [13]. Kopp et al. referujú o štyroch úspešne riešených prípadoch aneuryziem APAS podobnou technikou [14]. Hoppe et al. použili na oklúziu odstupu APAS pri jej aneuryzme Amplatzov oklúder [16].

Autori tejto štúdie použili odlišný variant kombinovaného postupu, pričom v prvých dvoch chirurgických sedeniach realizovali debranching supraaortových vetiev (reinzercia APAS do arteria carotis communis vpravo a následne karotiko-subklaviálny bypas vľavo) pred endovaskulárnou exklúziou orifícia aneuryzmaticky zmenenej APAS. Endovaskulárna fáza kombinovaného postupu spočívala v perkutánnej implantácii torakálneho stentgraftu. Tento jednoduchý originálny postup považujeme za optimálny miniinvazívny variant, ktorý je v rukách skúsených špecialistov bezpečný a spoľahlivý.

ZÁVER

Kombinovaná cievno-chirurgická a endovaskulárna liečba aneuryzmaticky dilatovanej aberantnej retroezofageálne prebiehajúcej pravej podkľúčkovej tepny spojenej s aneuryzmou Kommerellovho divertikla poskytuje podstatne menej invazívnu alternatívu konvenčnej chirurgickej operácii. Liečba vyžaduje popri kvalitnej zobrazovacej technike ideálnu súhru medzi cievnym chirurgom a rádiológom a v skúsených a erudovaných rukách predstavuje jednoduchý a bezpečný chirurgický postup.

Zoznam skratiek

APAS-aberantná pravá arteria subclavia
ARSA-aberrant right subclavian artery
TIA -tranzitórny ischemický atak

Prof. MUDr. Vladimír Šefránek, Ph.D.
Fialková 7
900 42  Dunajská Lužná
Slovenská republika
e-mail: sefranek@nusch.sk


Zdroje

1. Esposito, R. A., Khalil I., Galloway, A. C., Spencer, F. C. Surgical treatment for aneurysm of aberrant subclavian artery based on a case report and a review of the literature. J. Thorac. Cardiovasc. Surg., 1988, 95: 888–891.

2. Alvarez, J. R. J., Quiroga, S. J. L., Nazar, A. B., Comendador, M. J. M., Carro, G. J. Aberrant right subclavian artery and calcified aneurysm of Kommerell‘s diverticulum: an alternative approach. J. Cardiothorac. Surg., 2008, 3: 43.

3. Munneke, G. J., Loosemore, T. M., Belli, A-M., Thompson, M. M., Morgan, R. A. Aneurysm of an aberrant right subclavian artery successfully excluded by a thoracic stent graft with supra-aortic bypass of three arch vessels. Cardiovasc. Intervent. Radiol., 2005, 28: 653–655.

4. Sissmann, N. J. Anomalies of the aortic heart complex. In: Heart disease of the infants, children and adolescents. Moss A. J., Baltimore: The Williams and Wilkins Company. 1978: 210–226.

5. Stanek I. Embryológia človeka. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1954: 302–306.

6. Becker, A. E., Anderson, R. H. Malformations of the aortic arch. In: Pathology of congenital heart disease. Edited by Becker and Anderson, London, Butterworths, 1981: 321–338.

7. Berguer, R., Kieffer, E. Surgery of the arteries to the head. Springer-Verlag, New York, 1992, pp. 190–197.

8. Austin, E. H., Wolfe, W. G. Aneurysms of aberrant subclavian artery with review of literature. J. Vasc. Surg., 1985, 2: 571–577.

9. Kieffer, E., Bahnini, A., Koskas, F. Aberrant subclaavian artery: surgical treatment in thirty-three adult patients. J. Vasc. Surg., 1994, 19: +100–109.

10. Choudhary, S. K., Talwar, S., Juneja, R., Airan, B., Venugopal, P. Anomalous right subclavian artery proximal to juxtaductal coarctation. Internat. J. Cardiol., 2007, 114: e100–e102.

11. Schneider, J., Baier, R., Dinges, Ch., Unger, F. Retroesophageal right subclaavian artery (lusoria) as origin of traumatic aortic rupture. Eur. J. Cardiothorac. Surg., 2007, 32: 385–387.

12. Denton, O. J., Bloor, R. P., Tometzki, A. J., Hamilton, M. C., Smith, F. C. Anomalous right subclavian artery and coarctation-related aneurysm repaired with bilateral subclavian-to-carotid transposition and exclusion stentgrafting. Eur. J. Vasc. Endovasc. Surg., 2008, 36: 300–302.

13. Shennib, H., Diethrich, E. B. Novel approaches for the treatment of the aberrant right subclaavian artery and its aneurysms. J. Vasc. Surg., 2008, 47: 1066–1070.

14. Kopp, R., Wizgall, I., Kreuzer E., Meimarakis, G., Weidenhagen, R., Kuhnl, A., Conrad, C., Jauch, K. W., Lauterjung., L. Surgical and endovascular treatment of symptomatic aberrant right subclavian artery. Vascular, 2007, 15: 84–91.

15. Kamiya, H., Knobloch, K., Lotz, J., Bog, A., Lichtenberg, A., Hagl, C., Kallenbach, K., Haverich, A., Karck, M. Surgical treatment of aberrant right subclavian artery aneurysm using three different methods. Ann. Thorac. Surg., 2006, 82: 187–190.

16. Hoppe, H., Hohenwalter, E. J., Kaufman, J. A., Petersen, B. Percutaneous treatment of the aberrant right subclavian artery aneurysm with the use of the Amplatzer septal occluder. J. Vasc. Intervent. Radiol., 2006, 17: 889–894.

17. Prečinský, P., Holomáň, M., Hlavena, P., Surový, P., Prečinská, I. Aneuryzma arteria lusoria – 3D CT demonštrácia dvoch prípadov. Čes. Radiol., 2001, 55: 39–43.

18. Měřička, O., Křepelka, J., Vaněk, I., Semrád, M. Aneurysma abnormální pravostranné podklíčkové tepny. Stud. Pneumol. Phtiseol. Cechoslov., 1992, 53: 298–302.

19. Vocelka, J. Arteria lusoria. Stud. Pneumol. Phtiseol. Cechoslov., 1983, 43: 412–413.

20. Křepelka, K., Hučín, B., Tomáinek, A., Tůma, S., Kynčlová, S., Fišer, B. Tracheoezofageální píštěl bez atrézie ezofagu sdružená s anomálním odstupem pravé podklíčkové tepny (arteria lusoria). Čs. pediatrie, 1976, 31: 322–325.

Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicína
Článek

Článek vyšel v časopise

Rozhledy v chirurgii

Číslo 1

2010 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
nový kurz
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se