Bolesť spodnej časti chrbta ako dôsledok fyzického preťažovania na pracovisku: scoping review


Low back pain as a result of physical overload at workplace: a scoping review

Low back pain due to workplace factors is a common cause of increased work absence in almost every occupation today. This study dealt with one of the most discussed work-associated factors in relation to pain – physical workload. Since the studies in this area often present different findings, our aim was to identify gaps in the current literature that could be the reason of these discrepancies. Based on Arksey & O’Malley’s five-step methodological approach, differences in findings between studies can be attributed predominantly to their methodological deficiencies.

Keywords:

back pain – workload – physical factor – occupation


Autoři: Z. Kováčiková 1,2;  L. Zapletalová 3
Působiště autorů: Univerzita Palackého, Olomouc, Fakulta tělesné kultury, Katedra přírodních věd v kinantropologii vedúci prof. RNDr. Miroslav Janura, Dr. 1;  Univerzita Komenského, Bratislava, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra biologických a lekárskych vied vedúci Mgr. Gabriel Buzgó, PhD. 2;  Katedra športových hier vedúci doc. PaedDr. Pavol Peráček, PhD. 3
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 72, 2020, No. 1-2, s. 12-19.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Bolesť spodnej časti chrbta v dôsledku pôsobenia faktorov na pracovisku je častou príčinou zvýšenej pracovnej neschopnosti, dnes už takmer v každom povolaní. Táto práca sa zameriava na jeden z najviac diskutovaných s prácou súvisiacich faktorov faktorov vo vzťahu k bolesti – fyzickú záťaž. Keďže práce z tejto oblasti často prezentujú rozdielne až protichodné zistenia, našim cieľom bolo zistiť nedostatky v súčasnej odbornej literatúre, ktoré by mohli byť dôvodom týchto nezrovnalostí. Na základe použitého päť stupňového metodologického prístupu podľa autorov Arksey & O’Malley, možno rozdiely v zisteniach medzi štúdiami pripísať prevažne ich metodologickým nedostatkom.

Klíčová slova:

bolesť chrbta – pracovná záťaž – fyzický faktor – povolanie

ÚVOD

Bolesť spodnej časti chrbta je najčastejším a v odbornej literatúre najviac diskutovaným muskuloskeletálnym problémom pracujúcej populácie. Napriek tomu, že sa jedná o symptóm, je radená medzi ochorenia súvisiace s prácou (z angl. work-related disease). Z dôvodu vysokej prevalencie a incidencie v rámci ekonomicky aktívneho obyvateľstva a negatívneho socioekonomického dopadu na spoločnosť, tvorí dokonca samostatnú kategóriu výskumu zaoberajúceho sa globálnou záťažou chorobami (GBD – Global Burden of Disease). Na základe údajov GBD [25] a Štatistického úradu SR [45] pre rok 2017, sa bolesť spodnej časti chrbta týkala 53 % ekonomicky aktívnych Slovákov a 29 % ekonomicky aktívnych Sloveniek. To zdôrazňuje potrebu toho, aby tejto problematike bola venovaná dostatočná pozornosť aj na domácej vedeckej pôde.

Etiológia bolesti je multifaktorálna, t. j. na jej vzniku a/alebo priebehu sa podieľa viacero faktorov, ktoré sa navyše navzájom ovplyvňujú. Toto scoping review sa zameriava výhradne na pracovné fyzické faktory, nakoľko majú spomedzi všetkých faktorov najvyššiu prediktívnu hodnotu vo vzťahu k bolesti spodnej časti chrbta [1, 2]. V rámci štúdií so zdanlivo rovnakým cieľom a metodologickými postupmi však možno nájsť rozdiely vo výsledkoch, ktoré sú často až protichodné. Našim cieľom bolo preto syntetizovať poznatky ohľadom fyzických pracovných faktorov vo vzťahu k bolesti spodnej časti chrbta, a zistiť nedostatky v súčasnej odbornej literatúre, ktoré môžu byť dôvodom týchto rozdielnych zistení.

METODIKA

Päť stupňový metodologický prístup podľa autorov Arksey & O’Malley [4] bol použitý v tejto štúdií:

  1. Stanovenie výskumnej otázky
  2. Identifikácia potenciálne relevantných štúdií
  3. Výber štúdií
  4. Analýza a spracovanie údajov
  5. Sumarizácia a interpretácia zistení

Stanovenie výskumnej otázky

Aké sú najčastejšie dôvody protichodných zistení a nedostatky v súčasnej literatúre zaoberajúcej sa bolesťou spodnej časti chrbta v dôsledku pôsobenia pracovných fyzických faktorov?

Identifikácia potenciálne relevantných štúdií

Elektronické (SCOPUS) a manuálne vyhľadávanie (Google Scholar) boli použité na identifikáciu potenciálne relevantných štúdií. Hľadané výrazy obsahovali rôzne kombinácie kľúčových slov (obr. 1).

Proces vyhľadavania, výberu a selekcie štúdií
Obr. 1. Proces vyhľadavania, výberu a selekcie štúdií

Výber štúdií

Analyzované boli štúdie, ktoré boli:

  1. publikované v recenzovaných časopisoch uvedených v databázach SCOPUS a Google Scholar;
  2. napísané po anglicky;
  3. publikované v rokoch 2000–2018;
  4. štúdie s prístupom k full textom;
  5. v ktorých bol primárne hodnotený vzťah medzi bolesťou spodnej časti chrbta v dôsledku pôsobenia fyzického pracovného faktora/faktorov.

Prehľadové štúdie (tzv. review); štúdie v ktorých nebol presne definovaný rizikový faktor; problematika sa netýkala primárne bolesti spodnej časti chrbta vo vzťahu k faktoru a štúdie s neúplnými informáciami ohľadom bolesti a faktora neboli analyzované.

Na základe vstupných kritérií a kľúčových slov bolo identifikovaných 157 potenciálne relevantných štúdií. Z toho bolo ďalšou analýzou vyradených 131 príspevkov z dôvodu duplicity, nevhodného dizajnu a nesplnenia vstupných kritérií (viz obr. 1).

VÝSLEDKY

Analýza a spracovanie údajov

Sledovaná profesia, informácie o rizikových faktoroch a bolesti spodnej časti chrbta, a tiež spôsob spracovania výsledkov boli zhrnuté v tabuľke 1.

Tab. 1. Identifikácia faktorov, expozície a bolesti vo vzťahu k profesii
Identifikácia faktorov, expozície a bolesti vo vzťahu k profesii

Tabuľka 1. Pokračovanie
Tabuľka 1. Pokračovanie
Poznámky: OR – odds ratio; PR – prevalence ratio; RR – relative risk (risk ratio); POR – prevalence odds ratio.

DISKUSIA

Systematika faktorov

V prípade pracovných rizikových faktorov všeobecne, ako aj tých fyzických, možno za nedostatok považovať nejednotnú systematiku. V odbornej literatúre existujú totiž rôzne prístupy ku ich klasifikácii a deleniu. Štúdie sa najčastejšie zhodujú na delení faktorov na fyzické, psychosociálne a individuálne, resp. osobné. Svetová zdravotnícka organizácia ich ešte dopĺňa o pracovno-organizačné a sociokultúrne. Nájdu sa však aj štúdie, ktoré za faktor považujú samotné povolanie alebo pracovné odvetvie [15, 42]. Tie vychádzajú z predpokladu, že pracovná záťaž je pre každé povolania a pracovné odvetvie rovnaká. Tento predpoklad je však mylný. Vznik, resp. priebeh bolesti spodnej časti chrbta sa líši v závislosti od pracovného odvetvia, povolania a dokonca pracovných pozícií v rámci daného odvetvia a povolania [39]. Fyzické faktory sa niekedy v odbornej literatúre označujú aj ako mechanické, resp. biomechanické faktory [6, 23]. Avšak, na rozdiel od väčšiny štúdií, ktorých cieľom je len kvantifikácia fyzického zaťaženia, primárnym cieľom týchto štúdií je hodnotenie účinku fyzickej záťaže, resp. jej odozvy v spodnej časti chrbta. Aj keď v oboch prípadoch je faktorom fyzická pracovná činnosť, rozdiel je v kvantitatívnom, resp. kvalitatívnom spôsobe hodnotenia fyzickej záťaže.

Expozícia

Štúdie najčastejšie vyvodzujú závery na základe sily asociácie medzi bolesťou spodnej časti chrbta a expozíciou, t.j. vystavením sa pôsobeniu faktora, o ktorom sa predpokladá, že má vplyv na jej vznik alebo priebeh. Vo väčšine prípadov je expozícia charakterizovaná pomocou kvantitatívnych ukazovateľov ako napríklad veľkosť a intenzita vibrácií, hmotnosť bremena, počet premiestnení bremena, a to všetko v rôznych časových intervaloch. Treba si ale uvedomiť, že mechanizmus účinku pôsobenia fyzických faktorov spočíva v ich transformácii na faktory vnútorného prostredia a ich pôsobenia na vnútorné štruktúry [30, 47]. Preto má kvantitatívne hodnotenie expozície oveľa menšiu výpovednú hodnotu v porovnaní s hodnotením mechanickej záťaže, resp. záťažovej dávky [13]. Z hľadiska vyvodzovania záverov je tak potrebné hodnotiť vplyv faktora/faktorov na vznik alebo priebeh bolesti po kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej stránke.

Multifaktorálnosť

Ako už bolo uvedené, bolesť chrbta má multifaktorálnu príčinu vzniku. Avšak, štúdie sa sústredia na hodnotenie prevažne jedného fyzického faktora a jeho vzťahu k bolesti spodnej časti chrbta. Najčastejšie sa jedná o celotelové vibrácie, manipuláciu bremien a chybnú postúru. Sústredenie sa výhradne na jeden faktor je z hľadiska vyvodzovania záverov nedostatočné a nepresné. Multifaktorálnosť a zložitosť problematiky fyzických faktorov možno demonštrovať na jednej z najčastejšie skúmaných profesií v odbornej literatúre – vodičoch dopravných prostriedkov a strojov. Hlavným fyzickým faktorom udávaným v súvislosti s bolesťou spodnej časti chrbta u vodičov sú vibrácie prenášané do celého tela prostredníctvom kontaktu s vibrujúcimi povrchmi, ako napr. sedadlo, opierka chrbta alebo podlaha. Okrem spomínaných celotelových vibrácií je táto profesia spojená aj s pôsobením iných fyzických faktorov a podfaktorov s výrazným vplyvom na vznik, resp. priebeh bolesti. Pokiaľ je teda cieľom štúdie hodnotenie vplyvu celotelových vibrácii na vznik alebo priebeh bolesti, je potrebné brať v úvahu aj pôsobenie ostatných faktorov (obr. 2).

Bolesť spodnej časti chrbta v dôsledku pôsobenia faktorov u vodičov dopravných prostriedkov a strojov (upravené podľa [31])
Obr. 2. Bolesť spodnej časti chrbta v dôsledku pôsobenia faktorov u vodičov dopravných prostriedkov a strojov (upravené podľa [31])

Faktor versus rizikový faktor

V neposlednom rade je otázne, do akej miery je používanie výrazu rizikový faktor v štúdiách správne. Z medicínskeho hľadiska je za faktor považovaný akýkoľvek činiteľ, ktorý prispieva k vzniku bolesti spodnej časti chrbta. Avšak na to, aby sme o danom faktore mohli hovoriť ako o rizikovom vo vzťahu k bolesti, je potrebné preukázať biologicky príčinnú súvislosť medzi ním a bolesťou [19].

Bolesť spodnej časti chrbta – základné charakteristiky

Na hodnotenie bolesti sa využívajú prevažne dotazníkové metódy a rôzne druhy škál. Napriek tomu, že zobrazovacie metódy a/alebo klinické vyšetrenia dokážu poskytnúť oveľa presnejšie informácie, sú využívané len zriedkavo. Práve tieto metódy by mohli pomôcť rozlíšiť bolesť z dôvodu funkčných, resp. štrukturálnych príčin. S tým nepriamo súvisí aj fakt, že v štúdiách sú často zahrnutí zamestnanci vo vyššom veku. V takomto prípade je potom ťažké rozlíšiť do akej miery je bolesť výsledkom starnutia a s tým spojených negeneratívnych zmien na chrbtici a príslušných tkanivách, a/alebo pôsobením faktora. Napríklad, pre manipuláciu bremien sú na Slovensku stanovené smerné hmotnostné hodnoty, pričom maximálna hmotnosť bremena a maximálna celozmenová hmotnosť sa znižujú s rastúcim vekom. Napriek tomu sa výskyt bolesti spodnej časti chrbta u ekonomicky aktívnej populácii zvyšuje s pribúdajúcim vekom.

V štúdiách taktiež absentujú základné informácie ohľadom bolesti – o aký typ bolesti sa jedná, či sa jedná o prvý alebo opakovaný výskyt, intenzita, dĺžka trvania.

Analýza vzťahu bolesť – faktor

Z hľadiska interpretácie výsledkov a zistení štúdií je potrebné rozlišovať či bolo potvrdené, že pracovná fyzická záťaž je štatisticky významným rizikovým faktorom vzniku bolesti; či sa jedná o pravdepodobnosť výskytu bolesti vo vzťahu k expozícii rizikovému faktoru; alebo sa hodnotí odhad rizika vzniku alebo vývoja bolesti vzhľadom k expozícii rizikovému faktoru.

ZÁVER

Najčastejšie dôvody rozdielnych záverov súčasnej literatúry zaoberajúcej sa bolesťou spodnej časti chrbta v dôsledku expozície fyzickým faktorom na pracovisku možno pripísať predovšetkým metodologickým chybám. Identifikácia faktorov, multifaktorálny prístup, používanie valídnych metód s cieľom kvantitatívne a kvalitatívne zhodnotiť fyzickú záťaž a bolesť, a správna interpretácia výsledkov sú nevyhnutné pre stanovenie relevantných záverov. Výsledky tohto „scoping review“ môžu pomôcť pri realizácii budúcich výskumov s cieľom objasniť vzťahy a príčinné súvislosti medzi bolesťou a pracovnými fyzickými faktormi.

Konflikt záujmov

Autori deklarujú, že neexistuje žiadny konflikt záujmov.

Poďakovanie

Táto štúdia bola podporená projektom Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV-15-0704): Viacdielny tréningový posilňovací systém trupu pre športovcov a netrénovaných jedincov s funkčnými bolesťami chrbta.

Do redakce došlo dne 28. 1. 2020.

Do tisku přijato dne 9. 3. 2020.

Adresa pro korespondenci:

Mgr. Zuzana Kováčiková, PhD.

Katedra přírodních věd v kinantropologii

Fakulta tělesné kultury, Univerzita Palackého v Olomouci

Třída Míru 117

771 11 Olomouc

e-mail: kovacikzuz@gmail.com


Zdroje

1. Adams, M. A., Mannion, A. F., Dolan, P. Personal risk factors for first-time low back pain. Spine, 1999, 24, 23, s. 2497.

2. Andersen, J. H., Haahr, J. P., Frost, P. Risk factors for more severe regional musculoskeletal symptoms: A two-year prospective study of a general working population. Arthritis Rheum, 2007, 56, 4, s. 1355–1364.

3. Andersen, L. L., Fallentin, N., Ajslev, J. Z. N., Jakobsen, M. D., Sundstrup, E. Association between occupational lifting and day-to-day change in low-back pain intensity based on company records and text messages. Scand J Work Env Hea, 2017, 43, 1, s. 68–74.

4. Arksey, H., O‘Malley, L. Scoping studies: towards a methodological framework. Int J Soc Res, 2005, 8, 1, s. 19–32.

5. Arvidsson, I., Simonsen, J. G., Dahlqvist, C., Axmon, A., Karlsonˆ, B., Björk, J., Nordander, C. Cross-sectional associations between occupational factors and musculoskeletal pain in women teachers, nurses and sonographers. BMC Musculoskelet Disord, 2016, 17, 1, s. 35.

6. Balagué, F., Mannion, A. F., Pellisé, F., Cedraschi, C. Non-specific low back pain. Lancet, 2012, 379, 9814, s. 482–491.

7. Bandpei, M. A. M., Ehsani, F., Behtash, H., Ghanipour, M. Occupational low back pain in primary and high school teachers: prevalence and associated factors. J Manipulative Physiol Ther, 2014, 37, 9, s. 702–708.

8. Bing Yip, Y. A study of work stress, patient handling activities and the risk of low back pain among nurses in Hong Kong. J Adv Nurs, 2001, 36, 6, s. 794–804.

9. Blood, R. P., Ploger, J. D., Yost, M. G., Ching, R. P., Johnson, P. W.Whole body vibration exposures in metropolitan bus drivers: A comparison of three seats. J Sound Vib, 2010, 329, 1, s. 109–120.

10. Bovenzi, M. A longitudinal study of low back pain and daily vibration exposure in professional drivers. Ind Health, 2010, 48, 5, s. 584–595.

11. Burström, L., Nilsson, T., Wahlström, J. Whole-body vibration and the risk of low back pain and sciatica: a systematic review and meta-analysis. Int Arch Occup Environ Health, 2015, 88, 4, s. 403–418.

12. Coenen, P., Kingma, I., Boot, C. R., Twisk, J. W., Bongers, P. M., Van Dieën, J. H. Cumulative low back load at work as a risk factor of low back pain: a prospective cohort study. J Occup Rehabil, 2013, 23, 1, s. 11–18.

13. Coenen, P., Kingma, I., Boot, C. R., Bongers, P. M., Van Dieën, J. H. Cumulative mechanical low-back load at work is a determinant of low-back pain. Occup Environ Med, 2014, 71, 5, s. 332–337.

14. Elders, L. A. M., Burdorf, A. Interrelations of risk factors and low back pain in scaffolders. Occup Environ Med, 2001, 58, 9, s. 597–603.

15. Farioli, A., Mattioli, S., Quaglieri, A., Curti, S., Violante, F. S., Coggon, D. Musculoskeletal pain in Europe: role of personal, occupational and social risk factors. Scand J Work Env Hea, 2014, 40, 1, s. 36.

16. Funakoshi, M., Taoda, K., Tsujimura, H., Nishiyama, K. Measurement of whole-body vibration in taxi drivers. Journal of occupational health, 2004, 46, 2, s. 119–124.

17. Hanipah Ghazali, A. R. A. R. Fixture Design to Improve Manual Material Handling. J Appl Environ Biol Sci, 2016, 6, 10S, s. 57–63.

18. Harkness, E. F., MacFarlane, G. J., Nahit, E. S., Silman, A. J., McBeth, J. Risk factors for new-onset low back pain amongst cohorts of newly employed workers. Rheumatology, 2003, 42, 8, s. 959–968.

19. Hill, A. B. The environment and disease: association or causation?. J Roy Soc Med, 2015, 108, 1, s. 32–37.

20. Hoogendoorn, W. E., Bongers, P. M., de Vet, H. C., Douwes, M., Koes, B. W., Miedema, M. C., Bouter, L. M. Flexion and rotation of the trunk and lifting at work are risk factors for low back pain: results of a prospective cohort study. Spine, 2000, 25, 23, s. 3087–3092.

21. Hoogendoorn, W. E., Bongers, P. M., De Vet, H. C. W., Ariens, G. A. M., Van Mechelen, W., Bouter, L. M. High physical work load and low job satisfaction increase the risk of sickness absence due to low back pain: results of a prospective cohort study. Occup Environ Med, 2002, 59, 5, s. 323–328.

22. Holtermann, A., Clausen, T., Aust, B., Mortensen, O. S., Andersen, L. L. Risk for low back pain from different frequencies, load mass and trunk postures of lifting and carrying among female healthcare workers. Int Arch Occup Environ Health, 2013, 86, 4, s. 463–470.

23. Huang, G. D., Feuerstein, M., Kop, W. J., Schor, K., Arroyo, F. Individual and combined impacts of biomechanical and work organization factors in work-related musculoskeletal symptoms. Am J Ind Med, 2003, 43, 5, s. 495–506.

24. Chen, J. C., Chang, W. R., Chang, W., Christiani, D. Occupational factors associated with low back pain in urban taxi drivers. Occup Med, 2005, 55, 7, s. 535–540.

25. Institute for Health Metrics and Evaluation (IHME) GBD Compare Data Visualization. Seattle,WA: IHME, University of Washington, 2016. Dostupné na www: http://vizhub.healthdata.org/gbd-compare. (Prevzaté [15.12.2019]).

26. Jamdade, B., Shimpi, A., Rairikar, S. Factors Predisposing to Work Related Low Back Pain in Automobile Industry Workers – A Hypothesis. Journal Medical Thesis, 2015, 3, 2, s. 26.

27. Jansen, J. P., Morgenstern, H., Burdorf, A. Dose-response relations between occupational exposures to physical and psychosocial factors and the risk of low back pain. Occup Environ Med, 2004, 61, 12, s. 972–979.

28. Karahan, A., Kav, S., Abbasoglu, A., Dogan, N. Low back pain: prevalence and associated risk factors among hospital staff. J Adv Nurs, 2009, 65, 3, s. 516–524.

29. Kim, J. H., Marin, L. S., Dennerlein, J. T. Evaluation of commercially available seat suspensions to reduce whole body vibration exposures in mining heavy equipment vehicle operators. Appl Ergon, 2018, 71, s. 78–86.

30. Koley, S., Sharma, L., Kaur, S. Effects of occupational exposure to whole-body vibration in tractor drivers with low back pain in Punjab. Anthropologist, 2010, 12, 3, s. 183–187.

31. Kováčiková, Z., Zapetalová, L. Špecifická záťaž ako rizikový faktor bolesti chrbta. Boskovice: František Šalé – Albert, 2018. ISBN 978-80-89075-68-3.

32. Massaccesi, M., Pagnotta, A., Soccetti, A., Masali, M., Masiero, C., Greco, F. Investigation of work-related disorders in truck drivers using RULA method. Appl Ergon, 2003, 34, 4, s. 303–307.

33. Miranda, H., Viikari-Juntura, E., Punnett, L., Riihimäki, H. Occupational loading, health behavior and sleep disturbance as predictors of low-back pain. Scand J Work Env Hea, 2008, 34, 6, s. 411–419.

34. Mohseni-Bandpei, M. A., Ahmad-Shirvani, M., Golbabaei, N., Behtash, H., Shahinfar, Z., Fernández-de-las-Peñas, C. Prevalence and risk factors associated with low back pain in Iranian surgeons. J Manipulative Physiol Ther, 2011, 34, 6, s. 362–370.

35. Van Nieuwenhuyse, A., Somville, P. R., Crombez, G., Burdorf, A., Verbeke, G., Johannik, K., Moens, G. F. The role of physical workload and pain related fear in the development of low back pain in young workers: evidence from the BelCoBack Study; results after one year of follow up. Occup Environ Med, 2006, 63, 1, s. 45–52.

36. Nurul, I., Haslinda, A., Saidi, M., Shamsul, B., & Zailina, H. Prevalence of low back pain and its risk factors among school teachers. Am J Appl Sci, 2010, 7, 5, s. 634–639.

37. Okunribido, O. O., Magnusson, M., Pope, M. H. The role of whole body vibration, posture and manual materials handling as risk factors for low back pain in occupational drivers. Ergonomics, 2008, 51, 3, s. 308–329.

38. Omokhodion, F. O., Sanya, A. O. Risk factors for low back pain among office workers in Ibadan, Southwest Nigeria. Occup Med, 2003, 53, 4, s. 287–289.

39. Op De Beeck, R., Hermans, V. Work-Related low back disorders. European Agency for Safety and Health at Work. Bilbao, Spain 2000.

40. Palmer, K. T., Harris, E. C., Griffin, M. J., Bennett, J., Reading, I., Sampson, M., Coggon, D. Case-control study of low-back pain presenting for MRI, with special relation to whole-body vibration. Scand J Work Env Hea, 2008, 34, 5, s. 364.

41. Paudyal, P., Ayres, J. G., Semple, S., Macfarlane, G. J. Low back pain among textile workers: a cross-sectional study. Occup Med, 2013, 63, 2, s. 129–134.

42. Punnett, L., Prüss-Ütün, A., Nelson, D. I., Fingerhut, M. A., Leigh, J., Tak, S., Phillips, S. Estimating the global burden of low back pain attributable to combined occupational exposures. Am J Ind Med, 2005, 48, 6, s. 459–469.

43. Raffler, N., Rissler, J., Ellegast, R., Schikowsky, C., Kraus, T., Ochsmann, E. Combined exposures of whole-body vibration and awkward posture: a cross sectional investigation among occupational drivers by means of simultaneous field measurements. Ergonomics, 2017, 60, 11, s. 1564–1575.

44. Shieh, S. H., Sung, F. C., Su, C. H., Tsai, Y., Hsieh, V. C. R. Increased low back pain risk in nurses with high workload for patient care: a questionnaire survey. Taiwan J  Obstet Gynecol, 2016, 55, 4, s. 525–529.

45. Štatistický úrad SR. Dostupné na www: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i40A03AF2150C41DE8BE98D0C0C41A764%22)&ui.name=Vekov%c3%a9%20zlo%c5%beenie%20%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%5bom7009rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html (Prevzaté [10.12.2019]).

46. Tamrin, S. B. M., Yokoyama, K., Jalaludin, J., Aziz, N. A., Jemoin, N., Nordin, R., Abdullah, M. The association between risk factors and low back pain among commercial vehicle drivers in peninsular Malaysia: a preliminary result. Ind Health, 2007, 45, 2, s. 268–278.

47. Wells, R., Van Eerd, D., Hägg, G. Mechanical exposure concepts using force as the agent. Scand J Work Env Hea, 2004, 30, 3, s. 179–190.

48. Yasobant, S., Chandran, M., Reddy, E. M. Are bus drivers at an increased risk for developing musculoskeletal disorders. An ergonomic risk assessment study. J Ergonomics, 2015, S3, s. 011.

49. Yue, P., Liu, F., Li, L. Neck/shoulder pain and low back pain among school teachers in China, prevalence and risk factors. BMC public health, 2012, 12, 1, s. 789.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se