O citáciách, impakte a o našom časopise


On Citations, Impact and Our Journal

The journal “Česko-slovenská pediatrie” serves the Czech and Slovak pediatric community for already sixty years. The aim of this paper is to determine the imminent tasks for the journal on its way to being listed in citation indexes. It is suggested that the first step to achieve better international recognition is to increase the respect to local pediatric traditions and domestic authors. The article stresses the importance of quoting papers by local authors, particularly those that were published in this journal. On the other hand, it also points to the value of secondary publication of papers that appeared in international journals in Czech or Slovak version.

Key words:
journal Czecho-Slovak Pediatrics, impact factor, citation index


Autoři: L. Kovács
Působiště autorů: 2. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava prednosta prof. MUDr. L. Kovács, DrSc., MPH
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2008; 63 (5): 239-242.

Souhrn

Časopis Česko-slovenská pediatria už viac ako šesťdesiat rokov slúži domácej pediatrickej komunite. Článok sa venuje úlohám časopisu na ceste k jeho začleňovaniu medzi renomované medzinárodné indexované pediatrické periodiká. Na základe analýzy prispeje k záveru, že prvými krokmi ku zvýšeniu medzinárodného uznania časopisu by malo byť práve zvýšenie rešpektu k lokálnym tradíciám a k domácim autorom. Podpora domáceho produktu by sa mala prejaviť v mnohých oblastiach, ku ktorým nepochybne patrí lepšie poznanie a citovanie článkov domácich autorov a tiež publikovanie významných výsledkov (aj) v češtine/slovenčine!

Kľúčové slová:
časopis Česko-slovenská pediatria, faktor dopadu, citačný index

Úvod

Časopis Česko-slovenská pediatria má nielen tradíciu, ale aj svoju kultúru. Jeho úroveň je dobrá, ale možno ju aj neustále zvyšovať. K tomu je potrebná primeraná kritickosť voči autorom, zvýšená náročnosť na recenzné pokračovanie („peer review“) a tiež dlhodobé cieľavedomé úsilie redakčnej rady zamerané na publikovanie nových znalostí a dobrej „vedy“ v rozumnom čase, tak aby ho lekári čítali a získavali z neho vedomosti. Popritom, na ceste k začleňovaniu časopisu medzi renomované medzinárodné indexované pediatrické periodiká, si Česko-slovenská pediatria má zachovať svoj tradičný charakter reprezentačného fóra určeného na zviditeľňovanie výsledkov domácej pediatrie a na zverejňovanie odborných odporúčaní Českej a Slovenskej pediatrickej spoločnosti a ich sekcií.

Citovanosť a faktor dopadu

Určiť váhu individuálneho vedca alebo vedeckého časopisu je ťažká úloha. Hľadajú sa nezvratné platné scientometrické kritériá kvality, ktoré zrejme ako také možno ani neexistujú. Napriek tomu sú metódy, ktoré umožnia určitým spôsobom túto váhu kvantifikovať [5, 2, 16].

Jednoduchým kvantitatívnym kritériom je celkový počet publikovaných odborných prác (osobná bibliografia), ktorý sa vyžaduje pri mnohých konkurzných aplikáciách. Vzhľadom na rôznorodosť publikácií a ich vedecký a odborný dopad sa okrem počtu sledujú aj ďalšie ukazovatele úrovne vedeckej práce odborníka, najmä citovanosť jeho tvorby (koľkokrát boli údaje z pôvodného článku použité v publikáciách iných autorov).

Pre uľahčenie hodnotenia citovanosti vznikli publikačné a citačné indexy (zoznamy). Tieto zároveň umožnili aj určenie relatívnej dôležitosti časopisu v porovnaní s inými časopismi z danej oblasti na základe výpočtu tzv. faktora dopadu časopisu (impact factor, IF). Faktor dopadu určuje frekvenciu, s ktorou bol priemerný článok citovaný v danom časopise v konkrétnom roku. Tento ukazovateľ teda klasifikuje daný časopis ako celok a nenahrádza citovanosť ako ukazovateľa špecifického významu určitého individuálneho článku (resp. jeho autora).

Zaraďovanie časopisov do publikačných indexov je dynamický proces, každé dva týždne sa do nich dostávajú nové tituly, kým iné sa vyraďujú. Nepretržite sa monitorujú aj časopisy, ktoré sú už v publikačných indexoch (tzv. indexované časopisy), aby sa zistilo, či si udržiavajú vysoký štandard a relevanciu. Pri tomto procese sa hodnotí kvalitatívna a kvantitatívna stránka časopisu, jeho publikačný a vydavateľský štandard, medzinárodnosť autorstva článkov, aktuálnosť tém ako aj úroveň posudzovania článkov (tzv. „peer review“). Zvlášť sa monitoruje citovanie prác kandidujúceho časopisu v niektorom z už indexovaných časopisov i percento „samocitovania” publikovaných prác. Okrem toho sa posudzuje vedecký prínos časopisu, či má dostatočný počet čitateľov a predplatiteľov v širšom regióne a aj jeho medzinárodný vplyv (kritériá na zaradenie časopisov/periodík medzi tzv. indexové časopisy sú napr. na stranke ISI – http://www.isinet.com/ isi/products/ciťation/jcr/) [10, 12].

Matúšov“ efekt

Námietok proti scientometrickým kritériám hodnotenia vedeckého významu (často aj objektívnych) je dosť a môžeme súhlasiť s názorom, že tieto postupy zďaleka nie sú dokonalými nástrojmi na meranie kvality práce vedca alebo úrovne vedeckého článku [8, 14, 17, 18]. Skúsenosti však ukazujú, že v každej špecializácii sú najlepšie práve tie časopisy s vysokým faktorom dopadu, v ktorých je najťažšie dosiahnuť prijatie článku. Zverejnenie článku v takom prestížnom časopise síce nezaručuje jeho hojnú citovanosť, ale rozhodne zvyšuje pravdepodobnosť, že si článok všimnú, získa uznanie v medzinárodných odborných kruhoch a bude dostatočne citovaný, čo bude vzápätí pre autora prínosom pri získavaní odbornej pozície, grantov či študijných pobytov.

V našom regióne je problémom, že medzinárodné publikačné a citačné indexy registrujú len málo z našich odborných časopisov. Viaceré sa už dlhé roky pokúšajú zaradiť do týchto databáz, no zatiaľ iba s malým úspechom. Príčinou môže byť nielen jazyková bariéra, ale aj rôznorodá, nerovnomerná odborná úroveň, nepravidelné vydávanie a nerešpektovanie medzinárodných vydavateľských konvencií a podobne [1, 12]. Nezávisle od príčiny to má za následok, že postavenie väčšiny odborných časopisov vydávaných v Čechách a na Slovensku sa nedá vo vzťahu k svetovej vede sledovať. A keďže časopisy, ktoré nie sú sledované v citačných indexoch a nemajú faktor dopadu, prestanú byť zaujímavými pre domácich autorov, pre ktorých je citovanosť jedným z hlavných meradiel hodnotenia úspechu.

V pojmoch citačnej analýzy to znamená, že aj kvalitná práca publikovaná (zatiaľ) málo známym autorom, navyše v neindexovanom časopise, môže byť málo (alebo vôbec) citovaná. V konečnom dôsledku nastupuje fenomén, ktorý Robert Merton charakterizoval ako „Matúšov“ efekt: „Väčšie uznanie sa dostáva vedcom (a časopisom) s väčšou reputáciou a primeraný podiel uznania je odoprený tým, ktorí nie sú ešte tak známi (resp. indexovaním uznaní)“. (Ide o parafrázu biblického citátu „... kto má, tomu bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má“, Evanjelium Sv. Matúša 13, 12) [11].

Podporujte domáci produkt!

Podľa marketingových odborníkov šanca preraziť na medzinárodnom trhu závisí od zvýšenia konkurencieschopnosti domácej výroby. Podporovať (a kupovať) domáce výrobky za podmienky, že sú kvalitatívne na vysokej úrovni, je spôsob, ktorým podporujeme sami seba.

Do istej miery to platí aj na už preľudnenom medzinárodnom trhu odborných pediatrických časopisov s veľmi silnou kompetíciou. Azda každý súhlasí s názorom, že úroveň starostlivosti o zdravie detí a dorastu je u nás aj v medzinárodnom porovnaní tradične a trvale vysoká. Svedčí to o odbornosti a nasadení našich špecialistov, najmä ak sa berie do úvahy aj reálna výška finančnej podpory domácej vedy. Za týchto okolností je prípustný mierny „lokál“- patriotický „protekcionizmus“ aj na „vedeckom trhu“. Môže to znieť paradoxne, ale prvými krokmi ku zvýšeniu medzinárodného uznania časopisu by malo byť práve zvýšenie rešpektu k lokálnym tradíciám a k domácim autorom. Podpora domáceho produktu by sa mala prejaviť v mnohých oblastiach, ku ktorým nepochybne patrí lepšie poznanie a citovanie článkov domácich autorov a tiež publikovanie významných výsledkov (aj) v češtine/slovenčine!

Poznajte a citujte (aj) domácu literatúru!

Citovanosť sa považuje za prejav uznania a vďaky citovanému autorovi, ktorý je v istom zmysle slova predchodcom autora (a možno aj priekopníkom) v danej vednej oblasti. V skutočnosti sa však javí, že výrok profesora Brdičku, že „citujeme často i omnoho menej kvalitné články zahraničných autorov než vlastných“, platí aj pre pediatriu [3]. Svedčí o tom analýza literárnych odkazov v článkoch publikovaných v časopise Česko-slovenská pediatria za ostatné tri roky (tab. 1).

Tab. 1. Scientometrická analýza citácií v troch ročníkoch časopisu Česko-slovenská pediatria (2005–2007).
Scientometrická analýza citácií v troch ročníkoch časopisu Česko-slovenská pediatria (2005–2007).

Na práce domácich autorov sa odvolávala skoro pätina literárnych odkazov (17,6 až 20,9 %), ale až polovicu z nich (6,0–10,5 %) tvorili autocitácie, teda citácie prác samotného autora alebo niektorého z jeho spolupracovníkov. Medzi citáciami sa zistil nápadne nízky podiel odkazov na práce pôvodne publikované v časopise Česko-slovenská pediatria, ich percento (napriek explicitnému odporúčaniu v Pokynoch pre autorov) [13] ani v jubilejnom roku 2006 s článkami venovanými vývoju a úspechom domácej pediatrie nedosiahlo 5 % [6, 7, 14].

Relatívne nízka citovanosť domácich autorov a najmä prác publikovaných v časopise Česko-slovenská pediatria (v priemere menej než jedna citácia na článok!) môže prameniť z nedocenenia významu verejného uznania práce domácich autorov, z nedostatočného poznania odbornej a publikačnej činnosti domácich kolegov (často pracujúcich v tom istom mikroregióne a dokonca v tej istej inštitúcii...) alebo z iných, doteraz nešpecifikovaných príčin.

Zlepšenie tohto ukazovateľa je spoločnou úlohou (aj zodpovednosťou) autorov aj recenzentov časopisu. Je želateľné, aby sa autori pri rešeršovaní témy opierali nielen o publikácie v medzinárodných publikačných indexoch (Medline, Science Citation Index (SCI), európská databáza, Index Medicus a intuitívna internetová databáza pod názvom Scholar Google), ale aj o české/slovenské národné bibliografie, ako Bibliographia Medica Čechoslovaca a Bibliographia Medica Slovaca.

Bibliographia Medica Čechoslovaca (BMC) je česká národná bibliografia, ktorá excerpuje české a slovenské medicínske časopisy do roku 2000. Od roku 2001 spracováva iba české časopisy, slovenskú produkciu zastupujú iba časopisy, ktoré vydáva tlačové stredisko Českej lekárskej spoločnosti ako česko-slovenské časopisy. Spracováva aj knihy, zborníky, recenzie českých kníh z oblasti medicíny. Voľne dostupná internetová stránka „BMC-online“ obsahuje záznamy spracované od roku 1999, aktualizácia je cca 1x mesačne (je dostupná na internetovej adrese: http://dec2.nlk. cz:4001/aleph/cze/bmc/bmc/start). Komplexná databáza je na CD-ROM “Bibliomedica”, kde sú spracované záznamy od roku 1977.

Bibliographia Medica Slovaca je slovenská databáza článkov zo zdravotníctva, medicíny a príbuzných odborov od roku 1996. Zatiaľ je dostupná v študovniach Slovenskej lekárskej knižnice, resp. cez rešeršné služby tejto inštitúcie (www.sllk.gov.sk).

Zviditeľnite sa (aj formou dvojjazyčnej publikácie)!

Je správne všestranne podporovať snahu domácich autorov uverejňovať svoje výsledky prioritne v renomovaných medzinárodných časopisoch s vysokým faktorom dopadu. Zároveň je však dôležité, aby o týchto výsledkoch bola včas informovaná aj širšia domáca odborná verejnosť. Za podmienok anglosaského globalizačného trendu medicínskej literatúry má publikovanie (aj) v lokálnom jazyku špecifický význam a slúži pre udržanie domácich odborných tradícií a zachovanie čistoty domáceho medicínskeho jazyka. Žiaľ, v súčasnosti je „domáca tvorba znehodnotená, ako by vyjadrovanie v materinskom jazyku bolo zbytočné a dokonca aj trápne“ [3].

K tejto otázke, ktorá sužuje najmä menšie jazykové komunity, zaujala zásadné stanovisko tzv. „Vancouverská skupina“ editorov najdôležitejších medicínskych časopisov (International Committee of Medical Journal Editors, www.ICMJE.org), ktorá rozlišuje tzv. dvojité a dvojjazyčné publikácie [9].

dvojitej publikácii (redundant/duplicate publication) sa hovorí v prípade publikovania vedeckého článku v rovnakom znení a jazyku v dvoch alebo viacerých časopisoch v plnom rozsahu. Takáto forma publikácie vzbudzuje značné námietky najmä etického charakteru [4, 19].

Iná je však situácia pri tzv. dvojjazyčnej publikácii (teda pri publikovaní rukopisu okrem svetového aj v lokálnom jazyku, napr. v češtine/ slovenčine).

Dvojjazyčná publikácia je povolená pri dodržaní nasledujúcich podmienok:

  1. autori písomne informujú editorov oboch časopisov o skutočnosti alebo zámere dvojjazyčného publikovania (podľa všeobecnej skúsenosti sa takáto požiadavka spravidla akceptuje),
  2. druhotná (česká/slovenská) publikácia sa odošle s aspoň dvojtýždňovým odstupom po prvotnej (anglickej či nemeckej publikácii),
  3. keďže druhotná publikácia je zvyčajne zameraná na odlišnú cieľovú skupinu čitateľov, sú v nej povolené štylistické zmeny textu,
  4. obe práce publikované v odlišných jazykoch však majú byť z pohľadu ich myšlienkového pochodu a záverov identické a
  5. na úvodnej strane druhotnej (českej/slovenskej) publikácie sa ako poznámka pod čiarou uvedie odkaz na prvotný článok (ak bol tento už uverejnený, jeho kópia má byť zaslaná editorovi českého/slovenského časopisu).

Sekundárna publikácia významných článkov domácich autorov publikovaných v popredných medzinárodných časopisoch s vysokým indexom dopadu sa za dodržiavania uvedených podmienok nepovažuje za prečin. Naopak, takáto prax sa podporuje a hodnotí ako záslužný čin, obohacujúci domácu medicínsku nomenklatúru a vyjadrujúci úctu k lokálnym medicínskym tradíciám.

Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH

2. detská klinika LFUK a DFNsP

Limbová l

833 40 Bratislava

Slovenská republika


Zdroje

1. Bartůněk P. Současnost a budoucnost českých lékařských časopisů. Čas. Lék. čes. 2003;142: 1–9.

2. Beblavý M (ed). Národná správa o vedeckotechnickej politike. Bratislava: SGI, 2002: 1–144.

3. Brdička R. Impakt faktor v pohledu Milana Špály. Čas. Lék. čes. 2006;145: 336–336.

4. Davison AM. Honesty in publication. NDT 1998;13: 1365–1367.

5. Garfield E. Citation idexes to science: a new dimension in documentation through association of ideas. Science 1955;122(3159): 108–111.

6. Kapellerová A, Kovács L. História Bratislavskej detskej nemocnice. Čes.-slov. Pediat. 2006;61: 36–43.

7. Koutecký J. Profesor Jiři Brdlík očima profesora Josefa Kouteckého. Čes.-slov. Pediat. 2006;61: 155–163.

8. Lebl J. Konfrontace s fenoménem IF. Čas. Lék. čes. 2006;145: 162.

9. Lundberg GD. Statement by the International Committee of Medical Journal Editors (ICMJE) on duplicate or redundant publications. JAMA 1993;270: 2495.

10. Menoušek J. Vědecké lékařské informace na internetu – citační index a impakt faktor. Prakt. Lék. 2001;81: 47–50.

11. Merton RK. The Matthew effect in science. Science 1968;159(3810): 56–63.

12. Meško D, Katuščák D, Findra J. Akademická príručka, 2. upravené a doplnené vydanie. Martin: Osveta, 2005: 1–496.

13. Pozler O. Pokyny pro autory. Čes.-slov. Pediat. 2006;61, 716–719.

14. Roškotová O. Historie pediatrie na Litomeřicku. Čes.-slov. Pediat. 2006;61: 443–445.

15. Svačina P. Impakt faktor (editorial). Vnitř. Lék. 2002; 48: 693–694.

16. Šochman J, Belán A. Impaktové faktory a scientometrie. Existuje skutečně čistá věda? Vnitř. Lék. 2003;49: 3–9.

17. Špála M. Na závěr letošní diskuse v Časopise lékařů českých o významu i záludnostech impakt faktoru při hodnocení publikační činnosti. Ikaros [online]. 11, 2007.

18. Špála M. Impakt faktor – Dobrý sluha, ale špatný pán. Čas. Lék. čes. 2006;145: 69–78.

19. Tramer MR, Reynolds DJ, Moore RA, McQuay HJ. Impact of covert duplicate publication on meta-analysis: a case study. BMJ 1997;315: 635–640.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 5

2008 Číslo 5

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Příběh jedlé sody
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se