Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže sestier


Evaluation of the nurses’ mental workload

Introduction: The investigation evaluated factors of mental workload for nurses and the role of experience duration there. The authors also followed subjective evaluation of the nurses in relation to the mental workload.

The group and methods: The group involved 279 nurses working at the workplaces of psychiatry in Slovakia. The evaluation of mental workload employed the Meister’s questionnaire. The data were processed by the statistical program SPSS 21.0 ad interpreted by methods of descriptive and inductive statistics.

Results: the nurses were exposed to 2nd degree of mental workload. The critical median values were identified as exceeded in the following items: time pressure, high responsibility, fatigue and long-term tolerability. In comparison with the population standard the critical values were exceeded in factor Overload I. Statistically significant relation between the duration of practice and mental workload of the nurses was not confirmed.

Conclusion: Increased mental workload may negatively influence health and working performance of the nurses. It is necessary to specify effective preventive recommendations for the employees and employers, which would be directed to minimization of occupational diseases incidence and improvement of working conditions.

Keywords:

nurses – mental workload – Meister’s questionnaire


Autoři: L. Dimunová ;  J. Raková ;  M. Zamboriová
Působiště autorů: Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Ústav ošetrovateľstva, Košice, Slovenská republika, vedúca pracoviska doc. PhDr. Lucia Dimunová, PhD.
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 71, 2019, No. 1-2, s. 25-28.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Úvod: Cieľom výskumu bolo zhodnotiť faktory psychickej pracovnej záťaže sestier a zistiť, či dĺžka praxe má vplyv na ich psychickú zaťaž. Sledované bolo aj subjektívne vyjadrenie sestier vo vzťahu k psychickej pracovnej záťaži.

Súbor a metodika: Súbor tvorilo 279 sestier pracujúcich na psychiatrických pracoviskách na Slovensku. Na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže bol použitý Meisterov dotazník. Dáta boli spracované štatistickým programom SPSS 21.0 a interpretované prostredníctvom metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky.

Výsledky: U sestier sa celkovo preukázal 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže. Prekročenie kritických hodnôt mediánu bolo identifikované v položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava a dlhodobá únosnosť. V komparácii s populačnou normou boli u sestier prekročené kritické hodnoty vo faktore I. Preťaženie. Štatisticky signifikantný vzťah medzi dĺžkou praxe a psychickou pracovnou záťažou sestier nebol potvrdený.

Záver: Zvýšená psychická pracovná záťaž môže negatívne pôsobiť na zdravie a pracovnú výkonnosť sestry. V súvislosti so záťažou je potrebné špecifikovať účinné preventívne odporúčania pre zamestnancov a zamestnávateľov, ktorú budú nasmerované k minimalizácii výskytu chorôb z povolania a zlepšeniu pracovných podmienok.

Klíčová slova:

sestry – psychická pracovná záťaž – Meisterov dotazník

ÚVOD

Psychickú zaťaž definuje Vévoda et al. [17] ako proces psychického spracovania a vyrovnania sa s požiadavkami životného a pracovného prostredia. Preťaženie je stav, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa od jednotlivých psychických funkcií žiada viac, ako sú vo všeobecnosti schopné vykonať. Psychická pracovná zaťaž je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia [19]. Človek v náročnej situácii a pri dlhodobejšom pôsobení stresorov zapája na ich zvládnutie svoje vnútorné rezervy. Ak je riešenie problému úspešné, prežíva to ako spokojnosť a súčasne ako motiváciu na riešenie ďalšej záťaže. Naopak neúspech spôsobuje vyčerpávanie vnútornej energie, čiže organizmus začína vysielať tzv. signály stresu. V dôsledku dlhotrvajúcej psychickej záťaže prebiehajú v organizme zmeny, ktoré sa prejavujú v somatickej, emocionálnej a behaviorálnej oblasti. Ochranou pred psychickou záťažou zamestnanca je psychická bezpečnosť práce, ktorá má vplyv na tvorivý prístup k práci a zvýšenie subjektívneho prežívania vitality u zamestnanca [18]. K zmierňovaniu stresu prispieva aj klíma na pracovisku a tréningy zamerané na zvládanie záťažových situácií [15].

Profesia sestry patrí do kategórie pomáhajúcich profesií. Povolanie sestry je nielen fyzicky náročné, ale nesie so sebou predovšetkým veľkú psychickú záťaž, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty ošetrovateľskej profesie, zo sociálnych interakcií, komunikačných a iných problémov, ku ktorým dochádza pri poskytovaní každodennej ošetrovateľskej starostlivosti [9]. Medzi hlavné faktory, ktoré podmieňujú vznik psychickej pracovnej záťaže, Vévoda et al. [17] považujú preťaženie, ale i nevyťaženie, vysokú náročnosť práce v spojení s nízkou mierou kontroly nad vlastnou prácou, časový tlak, intenzitu práce, monotónnosť, vynútené pracovné tempo, nepriaznivé pracovné podmienky, riziko ohrozenia zdravia seba a iných osôb, vysoké nároky v oblasti komunikácie a kooperácie, dlhodobú sociálnu izoláciu. Medzi hlavné faktory pracovnej záťaže sestry sa radí aj vzťah sestry s pacientmi a ich príbuznými, závažné ochorenie pacienta, spolupráca s inými profesijnými skupinami, pracovné prostredie a tímová práca, rozsah a organizácia práce ako aj profesionálna sebakoncepcia [14]. Podľa Bártlovej [1] práca zostane vždy zdrojom mnohých stresových situácií, pričom stres na pracovisku dosahuje rozmer epidémie a sestry sú jednou z najviac ohrozených skupín.

Naším cieľom bolo vyhodnotiť faktory psychickej pracovnej záťaže sestier pracujúcich na psychiatrických oddeleniach. Dĺžka praxe je vnímaná ako významný prediktor záťaže, preto nás zaujímalo, či existuje štatisticky významný vzťah medzi týmito premennými. Zamerali sme sa aj na subjektívne vyjadrenia sestier ohľadom psychickej pracovnej záťaže.

SÚBOR A METODIKA

Súbor tvorilo spolu 279 sestier (250 žien a 29 mužov, priemerný vek 44,4 rokov; priemerná dĺžka praxe 22,1 rokov) pracujúcich na desiatich psychiatrických pracoviskách na Slovensku. Výskum bol realizovaný v roku 2016 na základe písomne vyjadreného súhlasného stanoviska vedenia zúčastnených pracovísk. Na zber údajov bol použitý Meisterov dotazník neuropsychickej záťaže [19]. Dotazník obsahuje 10 položiek, ktorými sú časová tieseň, malé uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku, monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie maximálnej únosnosti. Pri vyhodnocovaní podľa faktorov sa hodnotia 3 faktory záťaže: I. Preťaženie, II. Monotónia (jednostrannosť) a III. Nešpecifická záťaž (kombinácia preťaženia a nízkej stimulácie). Každému faktoru sú priradené iné položky v dotazníku. Rozsah škály pri faktore preťaženia a monotónie je 3–15, pri faktore nešpecifickej záťaže 4–20 a hrubé skóre 10–50. Respondenti majú možnosť výberu odpovede zo škály od jedna do päť („áno, úplne“ je 5 bodov a „vôbec nie“ je 1 bod). Pre vyhodnotenie sú stanovené kritické hodnoty, ktorých prekročenie znamená nadmernú záťaž určitého stupňa v danej oblasti [6]. Cieľová skupina sestier okrem Meisterovho dotazníka odpovedala aj na otázky zamerané na ich subjektívne vnímanie psychickej pracovnej záťaže.

Výsledné zistenia boli spracované prostredníctvom štatistického programu SPSS 21.0 s použitím metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky.

VÝSLEDKY

Analýza položiek Meisterovho dotazníka

Hodnotenie záťažových faktorov bolo založené na prekročení kritických hodnôt mediánu (tab. 1). V položkách, kde stredná hodnota prekračuje kritickú hodnotu, skupina vyhodnotila prácu negatívne a naopak, v ktorých stredné hodnoty nedosahujú kritické hodnoty, skupina vyhodnotila prácu skôr pozitívne. Kritické hodnoty mediánu stanovené Meisterovým dotazníkom boli v celom súbore sestier prekročené v položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava, dlhodobá únosnosť. Ostatné položky nedosahujúce kritickú hodnotu boli teda hodnotené priaznivo.

Tab. 1. Hodnotenie položiek Meisterovho dotazníka
Hodnotenie položiek Meisterovho dotazníka
K – kritická hodnota mediánu
Faktor: I. Preťaženie; II. Monotónia; III. Nešpecifická záťaž
+ dosiahnutie kritickej hodnoty, ++ prekročenie kritickej hodnoty

Analýza faktorov Meisterovho dotazníka

Pri skupinovom hodnotení záťažových faktorov sa pozoruje priemerná hodnota troch definovaných faktorov: I. Preťaženie; II. Monotónia; III. Nešpecifická záťaž; HS – hrubé skóre.

Pre výpočet analýzy faktorov je daná nasledujúca schéma: I. Preťaženie – súčet položiek č. 1 + 3 + 5; II. Monotónia – súčet položiek č. 2 + 4 + 6; III. Nešpecifická záťaž – súčet položiek č. 7 + 8 + 9 + 10; HS (Hrubé skóre) – súčet faktorov I. + II. + III.

Pre podrobnejšie zisťovanie záťažových tendencií jednotlivca je možné využiť tiež kritické hodnoty faktorov, ktorých prekročenie indikuje pocity psychickej nepohody v sledovaných oblastiach záťaže (preťaženie, monotónia, nešpecifická záťaž). Prekročenie priemerných kritických hodnôt (v porovnaní s normou obyvateľstva) ukazuje nadpriemerný stres v jednom z faktorov (preťaženie), vzhľadom k tomu, že kritické hodnoty sú stanovené pre populáciu (tab. 2). Na základe použitej metodiky [6] môžeme konštatovať, že sestry vykazujú 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže.

Tab. 2. Hodnotenie faktorov psychickej pracovnej záťaže
Hodnotenie faktorov psychickej pracovnej záťaže

Vzťah psychickej záťaže a dĺžky praxe sestier

V rámci výskumu nás zaujímalo, či má u sestier vplyv dĺžka praxe na stupeň psychickej pracovnej záťaže. Na overenie tohto vzťahu sme využili Studentov t-test (tab. 3).

Tab. 3. Vzťah medzi psychickou záťažou a dĺžkou praxe sestier
Vzťah medzi psychickou záťažou a dĺžkou praxe sestier
p ≤ 0,05*; n. s. – nesignifikantné

Subjektívne hodnotenie náročnosti práce

Zaujímalo nás, ako sestry subjektívne hodnotia náročnosť výkonu svojho povolania. Najpočetnejšie odpovede súvisiace s psychickou pracovnou záťažou boli uvedené v kategórii „vysoká záťaž“ n = 145 (48,8 %), „stredná záťaž“ n = 95 (32 %) a „veľmi vysoká zaťaž“ n = 54 (18,2 %). Najmenej sestier n = 3 (1 %) uvádzalo „miernu zaťaž“ pri realizácii svojej profesie.

DISKUSIA

Z dôvodu špecifických pracovných podmienok je diskusia zameraná prevažne na výsledky výskumov realizovaných na Slovensku a v Českej republike. Zistenia nášho výskumu sú porovnateľné s výsledkami iných štúdií, skúmajúcich problematiku pracovnej záťaže v sesterskej profesii. Správny výber meracieho nástroja vo vzťahu k psychickej pracovnej záťaži bol potvrdený aj poľskými autormi [4].

Na základe analýzy jednotlivých otázok Meisterovho dotazníka je možné získať orientačné hodnotenie konkrétnych záťažových faktorov, ktoré vychádzajú z prekročenia kritických hodnôt mediánov. V našom výskume bola prekročená hodnota v štyroch položkách: časová tieseň, vysoká zodpovednosť, únava a dlhodobá únosnosť. Podobné výsledky sa potvrdili aj v iných domácich a zahraničných štúdiách [5, 8, 10, 13, 20]. Pri skupinovom hodnotení psychickej záťaže sa jednotlivé položky Meisterovho dotazníka premietajú do troch základných faktorov (preťaženie, monotónia, nešpecifická záťaž) a hrubého skóre. V nami sledovanom súbore boli kritické hodnoty prekročené v rámci faktora psychickej záťaže označovaného I. Preťaženie. Tieto zistenia potvrdzuje aj konštatovanie sestier, ktoré subjektívne hodnotia výkon svojho povolania vysokým stupňom náročnosti. Výskyt pracovnej záťaže bol identifikovaný aj u sestier na ortopedicko-traumatologickom pracovisku [11] a pri poskytovaní paliatívnej starostlivosti [7]. Predpokladali sme, že dĺžka praxe by mohla priamo vplývať na prežívanie psychickej pracovnej záťaže sestier. Tento vzťah sa potvrdil aj v súvislosti s výskytom syndrómu vyhorenia [2, 3, 12, 16]. V našom výskume sme nezistili signifikantne štatistickú významnosť, čo je v zhode s výskumom Obročníkovej et al. [13].

ZÁVER

Práca má rozvíjať osobnosť človeka, má ho motivovať a v konečnom dôsledku upevňovať jeho zdravie [18]. Profesia sestry je spojená s vysokým pracovným zaťažením, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na kvalitu a bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, interpersonálne vzťahy, fyzické a psychické zdravie. Naše zistenia poukazujú na vyššiu mieru výskytu psychickej pracovnej záťaže u sestier pracujúcich na psychiatrických pracoviskách. Celkovo sa u sestier v nami sledovanom súbore preukázal 2. stupeň psychickej pracovnej záťaže. Pri tejto úrovni záťaže môže dochádzať k dočasnému ovplyvneniu subjektívneho stavu, resp. výkonnosti. Riešenie problematiky pracovnej záťaže vnímame ako prioritný zámer vzhľadom na celoeurópsky nedostatok sestier a ich odchod z výkonu povolania.

Do redakce došlo dne 22. 1. 2019.

Do tisku přijato dne 14. 2. 2019.

adresa pro korespondenci:

Doc. PhDr. Lucia Dimunová, PhD.

Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Ústav ošetrovateľstva

Tr. SNP č. 1

040 01 Košice

Slovenská republika

e-mail: lucia.dimunova@upjs.sk


Zdroje

1. Bártlová, S. Sociológie medicíny a zdravotníctví. Praha: Grada Publishing, 2005. 234 s.

2. Bérešová, A., Baníková, Z. Záťaž laických rodinných opatrovateľov a syndróm vyhorenia. Košice: EQULIBRIA s.r.o., 2011. 98 s.

3. Cañadas-De la Fuente, G. A., Vargas C., San Luis, C., García, I., Cañadas G. R., De la Fuente, E. I. Risk factors and prevalence of burnout syndrome in the nursing profession. International Journal of Nursing Studies, 2015, 52, 1, pp. 240–249.

4. Debska, G., Wilczek-Ruzyczka, E., Forys, Z., Malgorzata, P. Psychometric properties assessment of the Meister questionnaire (Polish vesion) used in evaluating mental load among nurses. Medycyna Pracy, 2013, 64, 3, pp. 349–358.

5. Gurková, E., Macejková, S. Psychological strain and depressive symptomatology between nurses. Central European Journal of Nursing and Midwifery, 2012, 3, 1, pp. 326–334.

6. Hladký, A., Žídková, Z. Metody hodnocení psychosociální pracovní záteže. Praha: Karolinum, 1999. 78 s.

7. Jankechová, M. Psychická záťaž sestier v paliatívnej starostlivosti. In Čáp, J., Žiaková, K. (ed.) Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. Martin: JLF UK, 2011, s. 135–142.

8. Kadučáková, H., Debska, G., Pasek, M., Tomaszek, L. Psychological burden experienced by Polish and Slovak nurses working at chemotherapy units. Clinical Social Work and Health Intervention, 2018, 9, 1, pp. 37–44.

9. Komačeková, D. Fyzická a psychická záťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (prevencia, ochrana a podpora zdravia sestry) [online]. In Selko, D. (ed.) Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010. [cit. 2018-03-03]. Dostupné na www: https://www.prohuman.sk/psychologia/fyzicka-a-psychicka-zataz-pri-poskytovani-osetrovatelskej-starostlivosti-prevencia-ochrana-a-podpora-zdravia-sestry

10. Kristová, J., Bahratá, Z., Miklovičová, E. Protection and promotion of mental health. Turkish Online Journal of Educational Technology, 2017, Special Issue for INTE 2017, pp. 798–811.

11. Loskotová, M., Veverková, K., Košťál, R., Džupa, V. Analýza pracovní záťeže sester na ortopedicko-traumatologickém pracovišti. Pracovní lékařství, 2015, 67, 1, s. 6–11.

12. Miženková, Ľ., Požonská, M., Kilíková, M. Komplexný prístup k syndrómu vyhorenia. In Molisa 6: Medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov: PU, Fakulta zdravotníctva, 2009. s. 161–164.

13. Obročníková, A., Magurová, D., Majerníková, Ľ., Kaščáková, M., Harčariková, M. Psychological strain between nurses. Central European Journal of Nursing and Midwifery, 2015, 4, pp. 352–359.

14. Schwarz, R. Supervision and professionelles Handeln Pflegender. Wiesbaden, 2009. 275 p.

15. Sováriová Soósová, M., Varadyová, A. Stres v práci sestry v anestéziologickej a intenzívnej starostlivosti. Ošetřovatelství a porodní asistence, 2012, 3, 1, s. 340–347.

16. Vargas, C., Cañadas, G. A., Aguayo, R, Fernández, R, De la Fuente, E. I. Which occupational risk factors are associated with burnout in nursing? A meta-analytic study. International Journal of Clinical and Health Psychology, 2014, 4, 1, pp. 28–38.

17. Vévoda, J., Ivanová, K., Nakládalová, M., Bártlová, A., Špatenková, N., Prošková, E. Motivace sester a pracovní spokojenost ve zdravotnictví. Praha: Grada Publishing, 2013. 160 s.

18. Vévodová, Š., Vévoda, J., Nakládalová, M., Reimerová, K. Psychická bezpečnosť práce. Pracovní lékařství, 2015, 67, 1, s. 25–29.

19. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

20. Zálešáková, J., Bužgová, R. Psychická zaťež sester pečujícich o onkologické nemocné. Pracovní lékařství, 2011, 63, 3–4, s. 113–118.

Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařství

Článek vyšel v časopise

Pracovní lékařství

Číslo 1-2

2019 Číslo 1-2

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: Prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Familiární transthyretinová periferní polyneuropatie
Autoři: MUDr. Radim Mazanec, Ph.D.

Diabetes mellitus a kardiovaskulární riziko, možnosti jeho ovlivnění
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se