Autodidaktický test hodnotený kreditmi SACCME

1. Incidencia diabetickej ketoacidózy sa pohybuje v rozmedzí:

• a) 2,8–6/1000 diabetikov ročne
• b) 6,1–7 /1000 diabetikov ročne
• c) 4,6–8/1000 diabetikov ročne
• d) 5,9–9/1000 diabetikov ročne

2. Mortalita na diabetickú ketoacidózu sa pohybuje v rozmedzí:

• a)             7–15 %
• b)             8–16 %
• c)             5–12 %
• d)             9–14 %

3. Medzi diagnostické kritériá pre diabetickú ketoacidózu (DKA) patrí:

• a) glykémia > 16,7 mmol/l
• b) osmolalita ≤ 320 mmol/l
• c) ketolátky v moči > 3+
• d) všetky uvedené možnosti

4. V liečbe akútnych komplikácií diabetes mellitus je indikovaný:

• a) premixovaný inzulín
• b) krátkodobý regulárny inzulín
• c) agonista GLP1-receptorov
• d) dlhodobo pôsobiaci inzulín

5. Najčastejšou príčinou hypoglykémie pri non-B-bunkových neostrovčekových tumoroch je:

• a) nadprodukcia inzulínu
• b) nadprodukcia glukagónu
• c) nadprodukcia inzulínu podobného faktora 2 (IGF2)
• d) nadprodukcia glukagónu podobného peptidu 1 (GLP1)

6. Na hypoglykemickom účinku IGF2 sa podieľajú tieto faktory:

• a) IGF2 stimuluje vychytávanie glukózy v kostrovom svale
• b) vychytávanie glukózy v nádorovej mase (iba v malej miere)
• c) pri nadprodukcii IGF 2 sú znížené hladiny glukagónu a rastového hormónu
• d) všetky vyššie uvedené faktory

7. Hypoglykémia pri non-B bunkových neostrovčekových tumoroch:

• a) vyskytuje sa nalačno
• b) prevládajú neuroglykopenické príznaky
• c) chýbajú alebo sú menej vyjadrené neuroadrenergné príznaky
• d) všetky vyššie uvedené stavy a príznaky

8. Pri liečbe nádorovej hypoglykémie nie sú efektívne tieto postupy:

• a) odstránenie nádoru alebo jeho časti chirurgickou liečbou, paliatívnou rádioterapiou alebo chemoterapiou
• b) z krátkodobého hľadiska podávanie glukózy, glukagónu, liečba diazoxidom/chlórtiazidom
• c) podávanie somatostatínových analógov (okreotid)
• d) z dlhodobého hľadiska podávanie kortikoidov

9. Metanalýza klinických štúdií ACCORD, ADVANCE, VADT, UKPDS potvrdila, že intenzívny terapeutický režim v porovnaní s menej intenzívnym režimom je spojený:

• a) s viac ako 2 –⁠ dvojnásobným rizikom závažnej hypoglykémie (RR 2,48)
• b) s viac ako 3 –⁠ násobným rizikom závažnej hypoglykémie (RR 3,24)
• c) nie je spojený s rizikom závažnej hypoglykémie (RR 0,99)
• d) s mierne zvýšeným rizikom závažnej hypoglykémie (RR 1,39)

10. Medzi účinky hypoglykémie na kardiovaskulárny systém nepatrí:

• a) tachykardia, arytmie –⁠ predĺženie QT-intervalu
• b) tichá ischémia myokardu, angína pectoris
• c) bradykardia
• d) protrombotické zmeny

11. Z hľadiska ovplyvnenia hyperglykémie pri zvážení benefitu a rizika je vhodné

• a) rýchle znižovanie HbA_1c
• b) pomalé progresívne znižovanie HbA_1c
• c) používať lieky, ktoré majú výrazný účinok na znižovanie HbA_1c bez ohľadu na riziko hypoglykémie
• d) neovplyvňovať hyperglykémiu, lebo to nemá vplyv na prognózu pacienta

12. Nízke riziko hypoglykémie je spojené s liečbou

• a) metformínom
• b) inhibítormi dipeptidyl-peptidázy 4 (DPP4)
• c) agonistami GLP1-receptorov (GLP-RA)
• d) so všetkými vyššie uvedenými liekmi

13. Prevalencia hypoglykémie u hospitalizovaných pacientov na I. internej klinike JLF UK v Martine v 4 ročnej retrospektívnej štúdií bola:

• a) 2,76 %
• b) 3,12 %
• c) 4,8 %
• d) 5,12 %

14. Medzi najčastejšie pravdepodobné príčiny hypoglykémie u hospitalizovaných pacientov bez diabetes mellitus patria:

• a) nádory (inzulinóm, generalizovaný karcinóm, lokalizovaný karcinóm)
• b) akútne hepatálne a renálne zlyhanie
• c) akútna pankreatitída, metabolický rozvrat, malnutrícia, intoxikácia
• d) všetky vyššie uvedené príčiny

15. Najčastejšou pravdepodobnou príčinou hypoglykémie u hospitalizovaných pacientov na I. internej klinike JLF UK s diabetes mellitus 1. typu bola:

• a) liečba intenzifikovaným inzulínovým režimom
• b) ulcerózna kolitída
• c) cievna mozgová príhoda
• d) kardiálna dekompenzácia

16. Najčastejšou pravdepodobnou príčinou hypoglykémie u hospitalizovaných pacientov na I. internej klinike JLF UK s diabetes mellitus 2. typu bola:

• a) liečba inzulínom
• b) nefropatia
• c) liečba perorálnymi antidiabetikami
• d) všetky vyššie uvedené príčiny

17. Do konceptu skorej a bezpečne dosiahnutej glykemickej kontroly patrí liečba:

• a) vo včasnom štádiu diabetes mellitus
• b) s nízkym rizikom hypoglykémie
• c) bez nárastu telesnej hmotnosti
• d) vo všetkých vyššie uvedené možnosti

18. Koncept glykemickej pamäti –⁠ „efekt dedičstva“ z 10 ročného sledovania v štúdii UKPDS vychádza z poznatku, že pacienti, ktorí boli zaradení do intenzívneho liečebného ramena od momentu diagnózy si po 10 rokoch aktívnej intervencie udržali

• a) významnú redukciu celkovej mortality a mortality spojenej s diabetes mellitus 2. typu
• b) významnú redukciu infarktu myokardu a mikrovaskulárnych komplikácií
• c) napriek nevýznamnému rozdielu HbA_1c v 10. roku v porovnaní s konvenčne liečenou skupinou
• d) správne sú všetky vyššie uvedené výroky

19. Podľa spoločného ADA/EASD vyhlásenia u pacientov bez rizikových faktorov cieľom liečby diabetes mellitus 2. typu by mala byť:

• a) hodnota HbA_1c ≥ 7,0 % DCCT
• b) prísna glykemická kontrola dosiahnutá zavčasu a udržiavaná v hodnote HbA_1c < 7,0% DCCT
• c) hodnota HbA_1c ≥ 7,5 % DCCT
• d) hodnota HbA_1c < 7,0 % DCCT bez ohľadu na riziko závažnej hypoglykémie

20. Odporúčania National Institute of Clinical Excellence (NICE guidelines) pri neadekvátnej glykemickej kontrole odporúčajú do kombinácie s metformínom namiesto sulfonylurey zvážiť pridanie:

• a) rýchlo účinkujúceho inzulínu
• b) agonistu GLP1-receptorov
• c) akarbózy
• d) inhibítora DPP4

Správne odpovede označte na priloženom korešpondenčnom lístku.