Fyzioterapia – neoddeliteľná súčasť manažmentu pacientov po totálnej endoprotéze bedrového kĺbu


Physiotherapy - an Integral Part of Patient Management after Total Hip Arthroplasty

Objective: The pilot study objective was to evaluate the effect of comprehensive post-operative physiotherapeutic treatment on the selected physiotherapeutic parameters after a total hip arthroplasty.

Patients and methods: Forty patients after total hip arthroplasty were enrolled into the pilot study. The patients underwent comprehensive physiotherapeutic treatment to increase muscle strength, range of motion, to reduce post-operative swelling of thighs. Prior to the physiotherapeutic intervention, we carried out the following physiotherapeutic examination for each patient - muscle test, trigonometric examination, measuring the circumference of the lower limbs. To compare the figures, we used statistical tests which were evaluated on the significance level α (p)=0.05.

Results: After completing the physiotherapeutic processes, we have observed among the patients who underwent a total hip replacement surgery, a significant increase in muscle strength as with the flexors as well as the abductors (p = 0.001), improvement in their range of motion in hip joint flexion and abduction in comparison to its range before treatment (p=0.001) and post-operative swelling 
(p <0.001), respectively.

Conclusion: Early post-operative physiotherapy treatment positively affects patients’ general condition. In addition, it improves muscle strength, range of motion of the operated joint, reduces post-operative swelling.

Keywords:

Total hip arthroplasty – Physiotherapy – muscle strength


Autoři: M. Vavro 1,2;  D. Kollár 3
Působiště autorů: Stredná zdravotnícka škola, Nové Zámky 1;  Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové Zámky 2;  Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava 3
Vyšlo v časopise: Rehabil. fyz. Lék., 27, 2020, No. 4, pp. 201-204.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Cieľ: Cieľom pilotnej klinickej štúdie bolo vyhodnotiť efekt komplexnej postoperačnej fyzioterapeutickej liečby na vybrané fyzioterapeutické parametre po totálnej endoprotéze bedrového kĺbu.

Súbor a metódy: Do sledovania sme zaradili 40 pacientov po implantácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, ktorí absolvovali komplexnú fyzioterapeutickú liečbu zameranú na zvýšenie svalovej sily, zlepšenie rozsahu pohyblivosti, zníženiu opuchu stehna. Pred fyzioterapeutickou intervenciou sme u každého pacienta realizovali nasledovné fyzioterapeutické vyšetrenia – svalový test, goniometrické vyšetrenie, meranie obvodov dolnej končatiny. Na porovnanie hodnôt sme použili štatistické testy, ktoré sa hodnotili na hladine významnosti α (p)=0,05).

Výsledky: Po absolvovaní fyzioterapeutických procesov došlo u pacientov po TEP bedrového kĺbu k štatisticky významnému zvýšeniu svalovej sily ako jeho flexorov tak aj abduktorov (p=0,001), zlepšeniu rozsahu pohyblivosti do flexie a abdukcie v bedrovom kĺbe v porovnaní s jeho rozsahom pred liečbou (p=0,001), zníženiu pooperačného opuchu (p<0,001).

Záver: Včasná pooperačná fyzioterapeutická liečba pozitívne ovplyvňuje celkový stav pacienta. Okrem toho zlepšuje svalovú silu, rozsah pohyblivosti operovaného kĺbu, redukuje opuch.

Klíčová slova:

totálna endoprotéza bedrového kĺbu – fyzioterapia – svalová sila

ÚVOD

Osteoartróza (OA) je degeneratívne ochorenie kĺbov, pričom najviac postihuje bedrový kĺb. Medzi klinické príznaky OA patria bolesť, stuhnutosť, nestabilita kĺbu, opuch a znížená svalová sila svalov v oblasti bedrového kĺbu. Tieto príznaky vedú k strate funkcie bedrového kĺbu, obmedzujú chôdzu a znižujú kvalitu života pacienta. Ak pacienti nereagujú dobre na konzervatívnu liečbu, pristupuje sa hlavne v koncovom štádiu OA k chirurgickej liečbe – k totálnej endoprotéze (TEP) bedrového kĺbu. TEP bedrového kĺbu patrí v súčasnosti k najčastejšie vykonávaným ortopedickým operáciám. Podstupuje ju čoraz viac pacientov v produktívnom veku, ktorých OA limituje v bežnom živote a TEP im umožní návrat k pracovným ako aj športovým aktivitám. Výmenou kĺbu sa odstráni každodenná bolesť a zlepší sa funkcia končatiny. V USA sa miera využitia TEP bedrového kĺbu zdvojnásobila a podobne je to aj vo väčšine európskych krajín. Medzi dôvody nárastu TEP patria – vyšší výskyt obezity, starnutie populácie, vysoké náročné pracovné a športové aktivity či už v mladšom ale aj staršom veku. Najväčší nárast TEP sa pozoroval u pacientov mladších ako 65 rokov, s najväčším percentuálnym nárastom v skupine vo veku 45-54 rokov (1, 3, 4, 7, 14, 19).

CIEĽ

Hlavným cieľom pilotného klinického sledovania bolo zistiť vplyv včasnej pooperačnej fyzioterapie u pacientov po TEP bedrového kĺbu na vybrané fyzioterapeutické parametre.

SÚBOR A METÓDY

Do sledovania sme zaradili 40 pacientov po implantácii TEP bedrového kĺbu, hospitalizovaných  na oddelení ortopédie. Na začiatku fyzioterapeutickej liečby absolvovali vstupné vyšetrenia a pred prepustením z oddelenia výstupné vyšetrenia. Priemerný vek pacientov bol 65,57 roka. Najmladší mal 43 rokov a najstarší 86 rokov. Na zisťovanie rozsahu pohyblivosti v kolennom kĺbe sme využili goniometrické vyšetrenie. Na hodnotenie svalovej sily sme použili svalový test podľa Jandu. Obvod stehna sme merali krajčírskym metrom 15 cm a 10 cm nad patelou. Po zrealizovaní vstupných vyšetrení u pacientov po TEP sme vypracovali individuálny fyzioterapeutický program s využitím viacerých metód kinezioterapie. Program bol prispôsobený individuálnym možnostiam aktívnych asistovaných a izometrických cvičení. Ďalej sme realizovali respiračnú a cievnu gymnastiku, cvičenia s využitím pomôcok – overbaly, valce, terabandy. Pacienti cvičili na oddelení pod dohľadom fyzioterapeuta denne po dobu 30 minút. Po absolvovaní fyzioterapeutického pooperačného programu u pacientov po TEP sme realizovali rovnaké vyšetrenie ako pred jej zahájením.

VÝSLEDKY

Sledované fyzioterapeutické parametre sme vyhodnotili pred zahájením fyzioterapeutickej intervencie a po jej absolvovaní.

Svalový test

Po absolvovaní fyzioterapeutických procesov došlo u pacientov po TEP bedrového kĺbu k štatisticky významnému zvýšeniu svalovej sily (p=0,001) jeho flexorov a abduktorov (tab. 1).

Tab. 1. Vplyv pooperačnej fyzioterapie na svalovú silu.
Vplyv pooperačnej fyzioterapie na svalovú silu.
SD – smerodajná odchýlka, x – aritmetický priemer, Z – hodnota testovacej štatistiky, p – hodnota štatistickej významnosti

Goniometrické vyšetrenie

Absolvovaná fyzioterapia viedla k štatisticky významnému zlepšeniu rozsahu pohyblivosti v bedrovom kĺbe do flexie v priemere o 37,63 stupňa a do abdukcie o 10,25 stupňa v porovnaní s jeho rozsahom pred liečbou (p=0,001) (tab. 2).

Tab. 2. Vplyv fyzioterapeutickej liečby na pohyblivosť bedrového kĺbu.
Vplyv fyzioterapeutickej liečby na pohyblivosť bedrového kĺbu.
SD – smerodajná odchýlka, x – aritmetický priemer, Z – hodnota testovacej štatistiky, p – hodnota štatistickej významnost

Pooperačný opuch

Sledovali sme ovplyvnenie štandardne sa vyskytujúceho pooperačného opuchu stehna po TEP pomocou fyzioterapeutickej intervencie.

Absolvovaním fyzioterapie došlo k štatisticky významnej redukcii opuchu stehna, vyjadreného zmenšením  obvodu stehna meraného 15 cm nad patelou o 1,12 cm (49,40 cm ± 6,840 vs 48,28 cm ± 6,507, p<0,001) a 10 cm nad patelou o 1,23 cm (45,93 cm ± 6,227 vs 44,70 cm ± 6,005, p<0,001) (tab. 3).

Tab. 3. Vplyv fyzioterapeutickej liečby na obvod stehna.
Vplyv fyzioterapeutickej liečby na obvod stehna.
SD – smerodajná odchýlka, x – aritmetický priemer, Z – hodnota testovacej štatistiky, p – hodnota štatistickej významnosti

DISKUSIA

V súčasnej dobe rapídne stúpa výskyt OA, ktorá svojou vážnosťou a častou invalidizáciou populácie tvorí závažný spoločenský problém. Vedecké pokroky dosiahnuté v ortopédii v oblasti operačných zákrokov vo väčšine prípadov zabezpečujú návrat pacienta do normálneho života. Jednou z chirurgických možností liečby OA je TEP. TEP bedrového kĺbu patrí medzi najčastejšie vykonávané a klinicky úspešné chirurgické zákroky, pričom počet operácií sa pravidelne zvyšuje. Na Slovensku sa vykonáva približne u štyroch tisíc ľudí ročne a stala sa štandardnou liečbou pre pacientov s OA bedrového kĺbu. Cieľom TEP je zmierniť bolesti, zlepšiť funkciu kĺbu a kvalitu života. Pred operačným výkonom sa odporúča absolvovať predoperačnú fyzioterapeutickú prípravu, ktorej hlavným cieľom je zlepšiť celkovú kondíciu pacienta a zameriava sa hlavne na edukáciu a nácvik fyzioterapeutických metodík, ktoré sú veľmi dôležité v pooperačnom období.

Po TEP je rutinnou súčasťou pooperačného manažmentu fyzioterapia realizovaná pod dohľadom fyzioterapeutov. Začína od prvého pooperačného dňa a zameriava sa na zlepšenie rozsahu pohyblivosti operovaného kĺbu, zvýšenie svalovej sily svalov operovanej dolnej končatiny, redukciu pooperačného opuchu, eliminácii bolesti, nácviku chôdze bez zaťažovania operovanej dolnej končatiny. V priebehu celej fyzioterapeutickej intervencie vedie fyzioterapeut pacienta k maximálnej sebestačnosti. Kompliancia a adherencia pacienta v liečbe zvyšuje jej efektívnosť (2, 5, 6, 8-13, 15-18).

V našom súbore pacientov sme po absolvovaní včasnej, komplexnej pooperačnej fyzioterapeutickej liečbe zaznamenali štatisticky významné zlepšenie svalovej sily (p=0,001) flexorov a abduktorov bedrového kĺbu. Na zvýšenie svalovej sily sme sa zameriavali hlavne na izometrické cvičenia mm. glutei a m. quadriceps femoris. Izometrické cvičenia pomáhajú zvýšiť funkčnú schopnosť svalov a zabraňujú vzniku atrofie. Pacienti cvičili tento typ cvičení niekoľkokrát v priebehu dňa bez využitia pomôcky, ale cvičili aj s pomôckami – overbalom, alebo polohovacím valcom, ktorý mali uložený pod kolenami a cielene posilňovali musculus quadriceps femoris.

Na zisťovanie rozsahu pohyblivosti do flexie a abdukcie v bedrovom kĺbe sme využili štandardizované fyzioterapeutické vyšetrenie – goniometrické vyšetrenie. Toto vyšetrenie je dôležitou súčasťou posúdenia výsledku TEP bedrového kĺbu. Absolvovaná fyzioterapeutická liečba viedla k štatisticky významnému zlepšeniu rozsahu pohyblivosti v bedrovom kĺbe do flexie v priemere o 37,63 stupňa a do abdukcie o 10,25 stupňa v porovnaní s jeho rozsahom pred liečbou (p=0,001).

Totálnu endoprotézu bedrového kĺbu sprevádza v pooperačnom období opuch stehna, preto sme v našej klinickej štúdii sledovali jeho ovplyvnenie fyzioterapeutickými postupmi.

Absolvovaním fyzioterapie došlo k štatisticky významnej redukcii opuchu stehna, vyjadreného  zmenšením  obvodu stehna meraného 15 cm nad patelou o 1,12 cm (49,40 cm ± 6,840 vs 48,28 cm ± 6,507, p<0,001) a 10 cm nad patelou o 1,23 cm (45,93 cm ± 6,227 vs 44,70 cm ± 6,005, p<0,001

ZÁVER

Po chirurgickej liečbe TEP bedrového kĺbu je neodmysliteľnou súčasťou aj fyzioterapeutická liečba, ktorá sa využíva v predoperačnom, vo včasnom pooperačnom období, ale aj po prepustení pacienta z oddelenia ortopédie formou ambulantnej terapie. V pilotnej klinickej štúdii sme zisťovali efekt fyzioterapeutickej liečby u pacientov po TEP vo včasnom pooperačnom období, počas hospitalizácie na ortopedickom oddelení. Pozitívne výsledky fyzioterapie sme zistili pri zvýšení svalovej sily flexorov a abduktorov operovaného bedrového kĺbu, taktiež sa zlepšila pohyblivosť operovaného kĺbu do flexie a abdukcie, a redukoval sa pooperačný opuch stehna.

Adresa ke korespondenci:

PhDr. Mgr. Michal Vavro, PhD.

Stredná zdravotnícka škola

Pod kalváriou 1

940 01  Nové Zámky

Slovenská republika

e-mail: vavro.szsnz@gmail.com


Zdroje

1.   BALIK, M. S. et al.: Evaluation of the quality of life and psychiatric symptoms of patients with primary coxarthrosis after total hip arthroplasty. Acta Chirurgiae Orthopaedicae et Traumatologiae Cechoslovaca, 84, 2017, 6, s. 436-440.

2.   BARNES, R. Y. et al.: Preoperative education in hip and knee arthroplasty patients in Bloemfontein. South African Journal of Physiotherapy, 74, 2018, 1 s. 1-7.

3.   DUNGL, P. a kol.: Ortopedie. Praha, Grada publishing, 2005.

4.   ELIBOL, N., UNVER, B., KARATOSUN, V.: Investigation of the effects of balance training on balance and functional status in patients with total hip arthroplasty due to osteoarthritis: a randomised controlled pilot study, 2018, s. 1609-1609.

5.   FOLTÍN, M., VAVRO, M., JANKECHOVÁ, M., KOLLÁROVÁ, L.: Komplexná fyzioterapeutická liečba pacienta po implantácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu. Ošetrovateľský obzor, roč. 11, 2014, č. 1-2, s. 29-32. ISSN 1336-5606.

6.   HENDERSON, K. G., WALLIS, J. A., SNOWDON, D. A.: Active physiotherapy interventions following total knee arthroplasty in the hospital and inpatient rehabilitation settings: a systematic review and meta-analysis. Physiotherapy, 2017.

7.   HOORNTJE, A., JANSSEN, K., BOLDER, S. et al.: The effect of total hip arthroplasty on sports and work participation: a systematic review and meta-analysis. Sports Medicine, 2018, s. 1-32.

8.   JÄPPINEN, A. M. et al.: Postoperative patient education in physiotherapy after hip arthroplasty. Patients‘ Perspective. Musculoskeletal Care, 15, 2017, 2, s. 150-157.

9.   LEMMEY, A. B., OKORO, T.: The efficacy of exercise rehabilitation in restoring physical function following total hip replacement for osteoarthritis: a review. OA Musculoskeletal Med, 2013, 1: 13.

10. MATHEIS, C., STÖGGL, T.: Strength and mobilization training within the first week following total hip arthroplasty. Journal of Bodywork and Movement Therapies, 2017.

11. PARK, I., KOEHLE, M., DEVEZA, L. R.: Total hip replacement surgical guide tool. U.S. Patent, 2018, 9,901, s. 404.

12. PUMBERGER, M. et al.: Microstructural changes of tensor fasciae latae and gluteus medius muscles following total hip arthroplasty:.A Prospective Trial. Acta Chirurgiae Orthopaedicae et Traumatologiae Cechoslovaca, 84, 2017,  s. 97-100.

13. RAJU, K. P. et al.: Comparison between physiotherapeutic alone and combined physiotherapeutic and pharmacological measures in deep venous thrombosis prophylaxis in joint replacement and spinal surgeries. International Journal of Orthopaedics, 2017, 3.4, s. 845-848.

14. VAVRO, M., ŽIAKOVÁ, E., GAZDÍKOVÁ, K., FARKAŠOVÁ, D.: Does standard post-operative rehabilitation have its place after total knee replacement?. Bratislavske lekarske listy, 117, 2016, 10, s. 605-608.

15. VAVRO, M.: Fyzioterapia u pacientov po totálnej endoprotéze kolenného kĺbu. In Fyzioterapia pri vybraných ochoreniach, Bratislava, Slovenská zdravotnícka univerzita, 2017. 1. vyd. 184 s. ISBN 978-80-89702-47-3.

16. VAVRO, M.: Včasná fyzioterapia u pacientov po implantácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu. In Ošetrovateľský obzor, roč. 10, 2013, č. 3, s. 50-53. ISSN 1336-5606,

17. VAVRO, M., KRESÁNEK, J.: Hodnotenie svalovej sily u pacientov po totálnej endoprotéze bedrového kĺbu. In Jihlavské zdravotnícke dny 2014 [CD- ROOM]. IV ročník, Jihlava: Vysoká škola polytechnická, 2014, s. 458-465. ISBN 978-80-87035-85-6.

18. VAVRO, M., GAZDÍKOVÁ, K.: Efekt včasnej fyzioterapie na zvýšenie svalovej sily po totálnej endoprotéze bedrového kĺbu. In Fyzioterapia – vzdelávanie a prax. Bratislava : Slovenská zdravotnícka univerzita, 2015, s. 304-310. ISBN 978-80-89702-19-0.

19. WIJNEN A., BOUMA, S., SEEBER, G. H. et al.: The the-rapeutic validity and effectiveness of physiotherapeutic exercise following total hip arthroplasty for osteoarthritis: A systematic review. PloS one, 2018, 13.3: e0194517.

Štítky
Fyzioterapie Rehabilitační a fyzikální medicína Tělovýchovné lékařství
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se