Impedančná terapia v rehabilitácii degeneratívnej choroby chrbtice


Impedance Therapy in Rehabilitation of Degenerative Disease of the Spine

Impedance therapy offer new procedures in the therapy of degenerative changes of the spine by objective control of structural and degenerative changes. The paper investigated the influence of an innovative Impedance therapy (IT) on changes in the health state in the rehabilitation care of patients suffering from degenerative disease of the spine (DDD). The authors verified the influence of IT in the therapy of degenerative disease of the spine by confirming the “Disc grow up“ (DGU) phenomenon. The cohort in the clinically randomized study (RCT) was formed by 55 patients at the average age of 51.3 years. The cohort was divided in two groups. The observed group of patients underwent rehabilitation with IT by a specific electric impulse (SEI) and the second (control) group underwent the same rehabilitation plan, while, instead of SEI, a classical electrotherapy constituted of 10 therapies which were applied in cycles which were repeated during the whole rehabilitation plan. In the observed group of patients (DDD), who were applied IT, the DGU phenomenon was observed with 76% successfulness, with statistically significant I crease od intervertebral discs. In the control group of patients, who underwent the standard electrotherapy, the DGU phenomenon was not observed. Based on the observed influence of the method of impedance therapy on the changes of intervertebral disc volume, the degenerative disease of the spine may be considered curable as a civilization disease.

Keywords:

impedance therapy – IT – specific electric impulse – DGU phenomenon – degenerative disease of the spine


Autoři: P. Kostka 1;  E. Žiaková 2
Působiště autorů: Klinika Impedančej terapie, Bratislava 1;  Katedra fyzioterapie, Inštitút fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2
Vyšlo v časopise: Rehabil. fyz. Lék., 27, 2020, No. 1, pp. 22-29.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Impedančná terapia ponúka nové postupy v liečbe degeneratívnych ochorení chrbtice s objektívnou kontrolou štrukturálnych/degeneratívnych zmien.

Cieľom práce bolo zistiť vplyv inovatívnej metódy Impedančnej terapie (IT) na zmenu zdravotného stavu v rehabilitačnej starostlivosti pacientov s degeneratívnym ochorením chrbtice (DDD). Overiť účinky IT v liečbe degeneratívneho ochorenia chrbtice  potvrdením  prítomnosti „Disc grow up“ (DGU fenoménu). Súbor klinickej randomizovanej štúdie (RCT) tvorilo 55 pacientov s priemerným vekom 51,3 roka. Súbor bol rozdelený do dvoch skupín. Sledovaná skupina pacientov podstúpila rehabilitáciu s IT so špecifickým elektrickým impulzom (SEI), druhá (kontrolná) skupina pacientov podstúpila taký istý rehabilitačný plán s tým, že namiesto SEI sa aplikovala klasická elektroliečba v skladbe 10 terapií cyklicky opakujúcich sa počas celého rehabilitačného plánu. V sledovanej skupine pacientov s DDD, ktorým bola aplikovaná IT, sa zaznamenal DGU fenomén s úspešnosťou 76 %, so štatisticky významným nárastom  objemu medzistavcovej platničky. V kontrolnej skupine pacientov, ktorým bola podávaná štandardná elektroliečba, DGU fenomén nebol zaznamenaný. Na základe vplyvu metódy impedančnej terapie na zmenu objemu medzistavcovej platničky môžeme považovať degeneratívne ochorenie chrbtice ako civilizačné ochorenie za liečiteľné.

Klíčová slova:

impedančná terapia – IT – špecifický elektrický impulz – fenomén DGU – degeneratívna choroba chrbtice

ÚVOD

Kategória civilizačných chorôb zahŕňajúca degeneratívne zmeny chrbtice na podklade degeneratívneho ochorenia chrbtice je v súčasnosti v priemyselne vyspelých krajinách považovaná  za druhú najčastejšiu príčinu pracovnej neschopnosti a je najčastejším dôvodom invalidity u osôb v produktívnom veku. Epidemiologické štúdie preukázali, že až 80% ľudí počas svojho života vyhľadá lekára pre vertebrogénne bolesti (8). V 5 až 10 %  akútny  bolestivý syndróm prechádza do chronického stavu (1). Chronické bolesti chrbta majú závažné sociálne a ekonomické dôsledky. Na liečbu chronických bolesti  pripadá  približne 75 %  z vynaložených celkových finančných nákladov na liečbu bolesti chrbta (5). Finančné náklady každoročne rastú a v súčasnosti možno jednoznačne povedať, že vertebrogénne ochorenia predstavujú najdrahšie ochorenie na svete vôbec.

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

V klinickom skúmaní metódy spájania a hojenia malých ciev v minulosti sme sa zameriavali aj na histologickú analýzu miesta spojenia ciev. Zistili sme, že pod vplyvom kauterizačných prúdov prebieha hojenie na pozorovaných cievach odlišne ako bez týchto prúdov. V nadväznosti na to sme sa sústredili na vplyv prúdu a napätia na regenerujúcu sa časť tkaniva. Výsledky štúdie boli viac ako uspokojivé, a preto sme sa začali zameriavať na všeobecnejšiu možnosť využitia tohto mechanizmu na regeneráciu ľudského organizmu. V následnom skúmaní sme zisťovali vplyv elektrických impulzov na bolesti chrbta spôsobených degeneratívnymi zmenami chrbtice. Za týmto účelom sme skonštruovali generátor impulzov. Následne sme testovali terapeutický účinok generovaných impulzov pri bolestivých stavoch driekovej chrbtice spôsobených degeneratívnou chorobou chrbtice. V súčasnosti disponujeme generátorom 7. generácie.  Výsledkom testovania bol záver, že bolestivý stav chrbtice zmierňuje taký impulz, ktorý mení vlastnosti kože tak, že ju robí vodivejšou. Neurofyziologickým podkladom impulzov indukovanej zmeny odporu kože je psychogalvanický reflex (PGR). Kožná galvanická reakcia vedie k zvýšeniu elektrickej vodivosti (zníženia odporu) kože. Mechanizmus PGR reflexu je spojený s aktiváciou potných žliaz prostredníctvom postgangliových sympatických vlákien, tak sa pot stáva elektrolytickým vodičom a nepriamo mení elektrické vlastnosti kožného krytu (3, 4).

Špecifický elektrický impulz – SEI

Na podklade meraní vodivosti potu sme vytvorili špecifický elektrický impulz – SEI, ktorým sme stimulovali osoby s vertebrogénnou bolesťou spôsobenou degeneratívnou chorobou chrbtice. V súbore pacientov sme analyzovali odpovede organizmu na aplikovaný SEI.

Podmienky aplikácie SEI:

  1.  v priebehu aplikácie impulzu sú časové pauzy a dochádza k zmenám amplitúdy,
  2.  v priebehu aplikácie sa mení chemické zloženie potu,
  3.  kombinácia s terapiou suchej ihly (vplyv na zmenu odporu kože),

Na základe vyššie uvedených podmienok pre aplikáciu SEI sme definovali impulznú sekvenciu, ktorou pri dodržaní indukcie PGR reflexu dokážeme priaznivo ovplyvňovať bolesť pri degeneratívnej chorobe chrbtice. Analýza a následná syntéza výsledkov stimulácie umožnila vytvoriť novú liečebnú metódu, tzv. impedančnú terapiu, ktorá vedie k najefektívnejšiemu odstraňovaniu vertebrogénnej bolesti u pacienta s DDD (3, 4).

„Disc grow up“ (DGU) 

Od roku 2009 (po 10-ročnom aplikovaní SEI) sme začali skúmať, sledovať a vyhodnocovať štrukturálne zmeny chrbtice na základe vyšetrení CT a MR. Po vyhodnotení nálezov u viac ako 1000 pacientov rádiológovia potvrdili, že u liečených pacientov dochádza aj k štrukturálnym zmenám chrbtice. Tieto zmeny sa týkali predovšetkým veľkosti medzistavcovej platničky čo do objemu a veľkosti herniovaných štruktúr medzistavcovej platničky. Konverziou DICOM snímkov pri 3D vizualizácii sa potvrdilo, že zmena objemu medzistavcových platničiek je závislá na skladbe SEI v kombinácii s terapiou suchou ihlou. V nadväznosti na uvedenú metódu sme zaviedli termín „Disc grow up“ (DGU) fenomén, ako prejav regenerácie, ozdravenia, platničky. DGU fenomén bol potvrdený na 1078 pacientoch na základe 3D vizualizácie (3). 

METODIKA PRÁCE

Randomizovaná klinická štúdia sa realizovala od októbra 2016 do mája 2018. Cieľom štúdie bolo zistiť vplyv inovatívnej IT na zlepšenie zdravotného stavu v rehabilitácii pacientov s DDD. Cieľom štúdie bolo monitorovať účinok IT ako bezliekovej terapie na degeneratívnu chorobu chrbtice objektivizovanú MR nálezom chrbtice, neurologickým vyšetrením a subjektívnym pocitom pacienta pred a po absolvovaní daného elektroliečebného tera­peutického postupu. Pacienti boli anonymizovane zaradení do dlhodobého rehabilitačného plánu v trvaní cca od 5 mesiacov do 10 mesiacov. Ten bol skladbou spoločný pre obe pozorované skupiny, pričom jednej (sledovanej) sa aplikoval elektroliečebný postup so SEI, a druhej (kontrolnej) skupine sa aplikovala štandardná elektroliečba. Pacienti boli evidovaní v informačnom systéme v anonymizovanom režime a neboli informovaní v ktorej skupine sa nachádzajú. Za týmto účelom mali pridelené personalizované RFID čipy (zabezpečenie anonymizovaneho procesu a ochrany prístupu k dátam pacienta v informačnom systéme pacienta).

Metódy na hodnotenie účinnosti aplikovaného elektroliečebného postupu

  1.   Numerická škála bolesti (Jensen,1989 ). 

  2.  MR vyšetrením, na posúdenie a porovnanie účinku terapie, sa snímky nálezu zobrazenia MR vo formáte DICOM spracovali s cieľom realizovať 3D vizualizáciu. Následne sa vyhodnotil DGU fenomén, ako prejav regenerácie, ozdravenia, rastu medzistavcovej platničky. Získané snímky z MR boli spracované programom In Vesalius (7). MR sa realizovala na prístroji o sile 1,5T (výrobca Siemens). Protokol tvorili sekvencie: 1. transverzálne T2 vážené obrazy, 2. sagitálne T2 vážené obrazy a 3D dáta. Sekvencie boli vždy na rovnakej úrovni s hrúbkou rezu 1 mm. Štandardný počet rezov bol 19 ± 3 na jednu sekvenciu. Následným spracovaním DICOM snímkov v programe In Vesalius sa snímky konvertovali do STL (stereolitografia) formátu, a tak sa odčítala veľkosť objemu zobrazenej časti pomocou vyšetrenia MR. Vyšetrenie vyhodnocovali neurológ, rádiológ a neurochirurg. Na každom z prístrojov magnetickej rezonancie sa uskutočnilo pred začiatkom štúdie štandardizované meranie objemu. Nami vytvorený referenčný objem sa zosnímal na prístroji magnetickej rezonancie a vytvorila sa jeho 3D rekonštrukcia. Tak sa získal dôkaz o presnosti prístroja magnetickej rezonancie. Štandardná odchýlka prístrojov magnetickej rezonancie bola cca ± 10 %. Pre naše účely sa akceptovala odchýlka ± 0,68 % na úrovni presnosti.
  3.  Neurologické vyšetrenie šlachovo-okosticových reflexov (RŠO) – 7-bodová stupnica kedy: 0 - nevýbavné reflexy, 3 - normálna vybaviteľnosť, 6 - zvýšená vybaviteľnosť (tab. 1).
    Tab. 1. Bodová stupnica.
    Bodová stupnica.
  4.   Hladina krvného laktátu – doplnkové meranie. Jedným z faktorov únavy je hladina laktátu v krvi, ktorej zvýšená koncentrácia je príčinou metabolického zakyslenia vnútorného prostredia organizmu, prejavujúceho sa aj ako zníženie výkonu. Počas realizovania našej štúdie sa merala hladinu laktátu v krvi v kľude a počas umelej záťaže. Výsledky meraní tvoria súčasť CRF pacientov sledovanej a kontrolnej skupiny. Priemerné hodnoty hladiny krvného laktátu v tabuľke sú pri záťaži od 10 do 30 min. – stĺpec N (pred a po zaradení do štúdie). Hladina krvného laktátu v krvi v pokoji je od 0,7 do 1,8 mmol/l. Hodnota 4 mmol/l laktátu v krvi počas záťaže sa považuje všeobecne za hranicu efektivity organizmu na zaťaž. Meraním hladiny krvného laktátu sledujeme informáciu o vplyve tejto inovatívnej metódy na zlepšovanie kondície organizmu. V sledovanej skupine sa zaznamenala optimalizácia hladiny laktátu v krvi pri záťaži priemerne 30 % lepšie ako v kontrolnej skupine. V sledovanej skupine sme zaznamenali taktiež návrat do fyziologických hodnôt pre krvný laktát pre všetkých pacientov sledovanej skupiny, u ktorých sa dokázal DGU fenomén.

Výsledok liečby sa  považoval za úspešný vtedy, keď súčasne:

  1.  konverzia DICOM snímkov MR vyšetrení pred a po absolvovaní rehabilitačného plánu potvrdila morfologické zmeny medzistavcových platničiek - DGU fenomén,
  2.  komparatívne neurologické vyšetrenie preukázalo zlepšenie,
  3.  pacient svoj subjektívny stav považoval za zlepšený na základe straty alebo výrazného zníženia algických komplikácií umožňujúcich návrat ku pôvodným, nielen sebaobslužným činnostiam.

REHABILITAČNÝ PLÁN

Dlhodobý rehabilitačný plán vznikol na základe retrospektívnej analýzy 9831 pacientov, ktorí sumárne absolvovali 248 643 impedančných terapií (4). Pozostáva  z blokov a im priradených fáz:

I. Blok zameraný na zníženie bolestivosti podľa rehabilitačného plánu - aplikovanie štandardných fyzioterapeutických postupov v kombinácii s elektroliečbou

1. fáza – zaraďovacia, 2. fáza – RT symptóm (retrospektívny symptóm), 3. fáza – zaradenie individuálneho cvičenia

II. Blok – zameraný na zvyšovanie fyzického výkonu

4. fáza – zaradenie tréningov, 5. fáza – analýza metabolizmu, 6. fáza – fixácia regenerácie

III. Blok – nemedicínsky proces (opakované záťažové merania s definovaním hladiny krvného laktátu v kontexte tepovej frekvencie, udržiavanie správneho cvičenia a správnej hmotnosti)

Pozorovaní pacienti podstúpili rehabilitáciu 3x za dva týždne v celkovom počte terapií od 29 do 48 terapií. Sledovaná skupina pacientov podstúpila rehabilitáciu s IT a kontrolná skupina pacientov podstúpila taký istý rehabilitačný plán s tým, že namiesto SEI sa aplikoval klasický elektroliečebný impulz v skladbe 10 terapií nasledovne (tab. 2).

Tab. 2. Elektroliečba u kontrolnej skupiny.
Elektroliečba u kontrolnej skupiny.

Každá realizovaná terapia bola v informačnom systéme evidovaná, trvala od 90 do 120 min. a pozostávala z:

  1.   vyšetrenie pacienta, zápis zdravotného stavu,
  2.   aplikácia elektroliečby - SEI/klasická elektroliečba,
  3.   aplikácia tepelnej a svetelnej terapie, aplikácia terapie suchej ihly,
  4.   manuálna terapia,
  5.   vyšetrenie pacienta po elektroliečbe.

Všetky získané dáta/údaje od zaradenia po ukončenie v štúdii boli zaznamenávané v súhrnom anonymizovanom - case report form (CRF) pacienta.

CHARAKTERISTIKA SÚBORU

Súbor tvorilo 55 pacientov so stanovenou diagnózou podľa MKCH diagnózy G54.0,1,2,4 a M54.2,4,5,12,16,17 s priemerným vekom 51,3 roka. Súbor bol rozdelený do dvoch skupín – do sledovanej a do kontrolnej. Do klinickej štúdie sa zaradilo 61 pacientov, z toho bolo vyradených 6 pacientov (4 na základe exklúznych kritérií a 2 sa rozhodli účasť na štúdii ukončiť). Prvú skupinu, sledovanú, tvorilo 29 pacientov s priemerným vekom 56,7 rokov, z toho bolo 22 mužov s priemerným vekom 57,2 a 7 žien s priemerným vekom 55,2. Druhú skupinu, kontrolnú, tvorilo 26 pacientov s priemerným vekom 45,8 roka, z toho bolo 10 žien s priemerným vekom 45,8 rokov a 16 mužov s priemerným vekom 45,9 roka. 

Zaraďovacie (inklúzne) kritéria pacientov do anonymizovaného súboru

  1.  Vek 18 až 80 rokov, bez rozdielu pohlavia. 
  2.  Pacient, ktorý rozumie a dobrovoľne podpíše informovaný súhlas medicínskeho pozorovania pred akoukoľvek procedúrou medicínskeho pozorovania a následne aj po vysvetlení jej podstaty a účelu pozorovania. 
  3.  Pacient svojím podpisom akceptuje podmienky, rozsah a povahu medicínskeho pozorovania. 
  4.  Pacient, ktorý sa lieči na bolestivý syndróm 6 mesiacov a viac, a bol diferenciálne diagnostikovaný ako degeneratívna choroba chrbtice a evidentne bez ďalšieho možného spochybnenia, bola degeneratívna choroba chrbtice stanovená za príčinu vzniku bolestivého stavu. 
  5.  Pacient, ktorý je ochotný a schopný spolupracovať a súhlasil so všetkými podmienkami jeho účasti v medicínskom pozorovaní.

Vylučovacie (exklúzne) kritéria nezaradenia

  1.  Veková hranica menej ako 18 rokov a viac ako 80 rokov v čase zaradenia do medicínskeho pozorovania.
  2.  Prítomnosť opakovaných ochorení horných dýchacích ciest (ďalej len HDC), rozumie sa tým opakovaná liečba infekcií HDC antibiotikami s minimálnym časovým odstupom 6 mesiacov pred zaradením do medicínskeho pozorovania. 
  3.  Pacient, ktorý absolvoval transplantáciu tkaniva, alebo orgánu.
  4.  Pacient s nešpecifikovaným horúčkovitým stavom bez známej vyvolávajúcej príčiny evidovaným minimálne 3 mesiace pred začiatkom medicínskeho pozorovania. 
  5.  Pacient so zhoršením zdravotného stavu s dokázaným sekvestrom.
  6.  Pacient s diagnostikovanou discitídou.
  7.  Pacient s novoobjavenou paroxyzmálnou supraventrikulárnou tachykardiou s extrasystolami.
  8.  Arytmie nedostatočne kompenzované a záchvat arytmie trvajúci dlhšie ako 2 dni.
  9.  Zlomenina dlhých kostí.
  10.  Novoobjavená porucha zrážanlivosti liečená medikamentózne.
  11.  Hypertenzná kríza.
  12.  Náhle vzniknutý diabetes mellitus.
  13.  Náhle vzniknuté psychické ochorenie, alebo recidíva psychózy.
  14.  Epileptický záchvat od 3 mesiacov.
  15.  Pacient s implantovaným osteosyntetickým materiálom, pri ktorom došlo k jeho rejekcii. 
  16.  Pacient s implantovaným kardiostimulátorom. 
  17.  Pacient s anamnézou anafylaktických reakcií, alebo závažných reakcií na niektoré krvné deriváty. 
  18.  Pacient, u ktorého bola v minulosti preukázaná hepatitída B, alebo C. 
  19.  Tehotná, alebo dojčiaca matka. 
  20.  Pacient s anamnézou chronického alkoholizmu, alebo nedovolenej narkománie minimálne 12 mesiacov pred zaradením do tejto štúdie.
  21.  Prítomnosť onkologického ochorenia.

Dôvody na prerušenie  účasti v klinickej štúdii

  1.  Pacient zruší informovaný súhlas s účasťou v medicínskom pozorovaní.
  2.  U pacienta sa dodatočne preukáže, že nespĺňa všetky inklúzne kritériá pre zaradenie do medicínskeho pozorovania.
  3.  U pacienta sa dodatočne preukáže, že spĺňa jedno z exklúznych kritérií pre vyradenie z medicínskeho pozorovania.
  4.  Pacient nie je schopný dodržiavať hlavné podmienky medicínskeho pozorovania.
    • nedodržiava presne stanovený interval terapií
    • nedodržiava individuálny liečebný režim pre akútnu recidívu bolestivého stavu
    • nedodržiava individuálny liečebný režim pre akútne horúčkovité ochorenie 
    • nedodržiava individuálny  liečebný  režim pre iné neinfekčné ochorenie/ťažkosti (úraz, autohavária, psychické ochorenia)
    • nedodržiava individuálny liečebný režim pre novozistené kožné ochorenie
    • nedodržiava individuálny liečebný režim pre infekčné ochorenie
  5.  Ak vyšetrujúci dodatočne zistí akýkoľvek dôvod, ktorý je v kontexte so simuláciou alebo dissimuláciou bolestivého stavu.
  6.  Ak jedincovi bráni v medicínskom pozorovaní akákoľvek informácia, skutočnosť, presvedčenie a pod.

Metódy na sledovanie bezpečnosti 

Lokálna a systémová tolerancia pacientov na medicínske úkony a postupy bola pozorovaná individuálne pomocou protokolov o sledovaní výskytu nežiadúcich účinkov. Pacient bol počas terapie pod priamou kontrolou zdravotníckeho personálu. Pacient bol počas elektroliečebnej terapie vystavený fyzikálnej záťaži. Fyzikálna záťaž je podstatou liečebných účinkov elektroliečebnej terapie a bola schválená štátnym regulačným orgánom.

Porovnávanie výsledkov u jednotlivých pacientov bolo na základe anonymizovaných dát pacientov, čomu bola podriadená aj skladba finálneho CRF. Hodnotenie objemu medzistavcových platničiek sme overovali presnosťou prístroja magnetickej rezonancie na základe vzorového kalibračného objemu, ktorý sme merali v jednotlivých prístrojoch magnetickej rezonancie. Odchýlka takto získaných dát tvorila cca 0,68 % snímaných a teda zobrazených dát, verzus definovaný matematický a váhový základ. Žiaden z pacientov pri zaradení do porovnávania nemal informáciu v ktorej z dvoch skupín sa nachádza. Tento údaj sa nachádzal v zápisnici z rokovania etickej komisie, vytvorenej pre účely tohto sledovania a nebol prístupný žiadnemu z pracovníkov, ktorí tvorili personálnu maticu výkonných pracovníkov pri podávaní fyzioterapeuticko-rehabilitačných terapeutických dávok vybraným pacientom anonymizovaného súboru. 

Etické schválenie biomedicínskej štúdie prebehlo v roku 2012, kedy sa vypracoval metodický proces na realizovanie klinickej štúdie v spolupráci s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením profesora PharmDr. Jána Kyseloviča, CSc. Realizácia štúdie bola v súlade s usmerneniami stanovenými v Helsinskej deklarácii (10). Všetci pacienti súhlasili so zaradením do štúdie a s anonymizovaným spracovaním údajov a bolo im umožnené kedykoľvek ukončiť participáciu na klinickej štúdii. V tomto biomedicínskom pozorovaní disponujeme informovanými súhlasmi po každej terapii i pri zaradení do štúdie na základe zoraďovacích (inklúznych) kritérií.

VÝSLEDKY

IT u skupiny pacientov spôsobovala zmeny v zdravotnom stave, ktoré kopírovali priebeh zmien v rehabilitačnom pláne. Pacienti zaradení v sledovanej skupine prechádzali obdobím RT symptómov (retrospektívny symptóm) - objavenie sa ťažkostí z minulosti v menšej intenzite. Prítomnosť RT symptómov je prejavom regenerácie medzistavcovej platničky - DGU fenoménu. U kontrolnej skupiny s klasickým elektroliečebným postupom sa zaznamenalo prechodné zlepšenie zdravotného stavu počas prvých 3-4 týždňov. Následne sa zdravotný stav harmonicky menil od obrazu bolestivého stavu ako pred zaradením do terapeutického bloku s obdobiami subjektívneho pocitu zdravia. V prvej (sledovanej) skupine sa dokázal rast medzistavcovej platničky u 76 % pacientov, teda DGU fenomén sme dokázali na 22 pacientov (objem medzistavcovej platničky sa zväčšil o viac ako 10 %), u 24 % (7) pacientov sme DGU fenomén nedokázali po aplikovanej impedančnej terapii s tým, že objem medzistavcovej platničky sa neznížil, DDD neprogredovala (nárast objemu medzistavcovej platničky bol na úrovni 0-5 %).U pacientov s dokázaným DGU fenoménom sa výrazne zlepšila pohyblivosť nielen chrbtice, ale aj veľkých kĺbov. Celkovo bol zaznamenaný štatisticky významný nárast objemu medzistavcových platničiek  o 31 %  p < 0,000, zníženie vnímania bolesti po IT p < 0,000, a výstupné neurologické vyšetrenie, konkrétne vyšetrenie RŠO, preukázalo štatisticky významné zmeny vo vybaviteľnosti RŠO p<0,00 (tab. 3).

Tab. 3. Štatistická analýza sledovanej skupiny.
Štatistická analýza sledovanej skupiny.
n – počet pacientov, z – výpočet Wilcoxonovho testu; p – hodnota štatistickej významnosti; r-– efect size

V druhej (kontrolnej) skupine sa aplikovala pacientom štandardná elektroliečba. Každý z liečených pacientov mal znížený objem medzistavcovej platničky po absolvovaní dlhodobej liečebnej starostlivosti podľa rehabilitačného plánu. DDD štandardne progredovala podľa Kirkaldy-Willisovej degenerácie (Bertilson, 2006). Celkovo bolo zaznamenané štatisticky významné zníženie objemu medzistavcových platničiek o 15 %  p < 0,000, a výstupné neurologické vyšetrenie, konkrétne vyšetrenie RŠO, nepreukázalo štatisticky významné zmeny vo vybaviteľnosti RŠO p > 0, 005. V kontrolnej skupine bolo zaznamenané iba zníženie vnímania bolesti p<0,00 po štandardnej terapii (tab. 4).

Tab. 4. Štatistická analýza kontrolnej skupiny.
Štatistická analýza kontrolnej skupiny.
t – hodnota testovacej štatistiky, df – stupeň voľnosti (degree of freedom), p - hodnota štatistickej významnosti

V získaných štruktúrovaných dátach sa zaznamenala súvislosť medzi indukciou regenerácie a hladinou krvného laktátu v pokoji a pri aeróbnej aktivite (tab. 4, tab. 6).

Tab. 5. Štatistický výpočet pri meraní laktátu v sledovanej skupine.
Štatistický výpočet pri meraní laktátu v sledovanej skupine.
t – hodnota testovacej štatistiky, df – stupeň voľnosti (degree of freedom), p – hodnota štatistickej významnosti

Tab. 6. Štatistický výpočet pri meraní laktátu v kontrolnej skupine.
Štatistický výpočet pri meraní laktátu v kontrolnej skupine.
t – hodnota testovacej štatistiky, df – stupeň voľnosti (degree of freedom), p - hodnota štatistickej významnosti
​​​​​​​

DISKUSIA

Cieľom randomizovanej klinickej štúdie bolo zistiť vplyv inovatívnej IT na zlepšenie zdravotného stavu v rehabilitácii pacientov s DDD. Zisťoval sa vplyv IT na rast medzistavcovej platničky. Naše výsledky dokázali pozitívny vplyv IT na zväčšovanie objemu medzistavcovej platničky u sledovaného súboru, kde bol pomocou MR potvrdený „Disc grow up“ DGU fenomén - dôkaz rastu medzistavcovej platničky na základe vplyvu impedančnej terapie. V kontrolnej skupine sa nezaznamenal „Disc grow up“ DGU fenomén. Konzervatívna liečb, zahŕňajúca pokojový režim a adekvátnu medikamentóznu liečbu a rehabilitáciu,  je účinná u 85-90 % pacientov na úrovni subjektívnych príznakov. Operačná liečba je indikovaná u 10 %  pacientov, u ktorých pri konzervatívnej liečbe  pretrváva radikulárne dráždenie alebo progreduje neurologický deficit. Neodkladnú operačnú liečbu vyžadujú zriedkavé syndrómy a progredujúci  motorický radikulárny deficit. Zvyšných 5-10 % pacientov napriek dostupnej liečbe zostáva chronicky postihnutých, a to najmä s bolesťou chrbta. Operačná liečba u pacientov s chronickou bolesťou chrbta býva málo úspešná. Indikuje sa pri výraznom funkčnom zneschopnení alebo bolesti nereagujúcej na multidisciplinárnu konzervatívnu liečbu. Prognózu pacientov ovplyvňuje závažnosť klinickej manifestácie,  možnosť poskytnutia  rýchlej adekvátnej liečby a psychosociálno-ekonomické faktory. Degeneratívne zmeny chrbtice, ako civilizačné ochorenie, bolo možné doteraz štandardne liečiť medikamentóznou alebo nemedikamentóznou liečbou, avšak nikdy nie odstrániť (6, 9).

Na základe našich zistení konštatujeme:

  1.  Teóriu, že degeneratívne zmeny chrbtice sú nezvratné, môžeme považovať za prekonanú na základe overeného vplyvu metódy impedančnej terapie.
  2.  Podstatou samotnej impedančnej terapie je schopnosť ovplyvniť stratené regeneračné schopnosti organizmu. Tento jav sme nazvali DGU fenomén a doposiaľ bol dokázaný na 1123 pacientoch (06/2018) (3, 4).
  3.  Impedančná terapia, ako bezlieková terapia degeneratívneho ochorenia chrbtice, sa stáva medicínskym postupom s objektívne merateľným výsledkom ozdravenia pacienta.

ZÁVER

V randomizovanej klinickej štúdii sa zaznamenal vplyv IT s SEI na rast medzistavcovej platničky v sledovanej skupine pacientov s DDD. V kontrolnej skupine s aplikovanou štandardnou elektroliečbou sa prejav regenerácie medzistavcovej platničky – DGU fenomén nezaznamenal. Prezentovaná metóda IT otvára nový pohľad na liečbu a prognózu degeneratívnych zmien chrbtice.

Adresa ke korespondenci:

MUDr. Pavol Kostka

Klinika Impedančej terapie

Černyševského 26

85101  Bratislava

Slovenská republika

e-mail: pavol.kostka.dr@gmail.com


Zdroje

1.    DEYO, R. A. et al.: Back pain prevalence and visit rates: estimates from U.S. national surveys, 2002. Spine (Phila Pa 1976) 2006; 31:2724–2727.

2.    JENSEN, M. P. et al.: „The subjective experience of acute pain. An assessment of the utility of 10 indices“. Clin. J. Pain. (June 1989) 5, 2. s. 53-59. doi:10.1097/00002508-198906000-00005. PMID 2520397

3.    KOSTKA, P.: Impedančná terapia. 2017, 180 s. ISBN 978-80-89613-17-3

4.    KOSTKA, P. et al.: Impedančná terapia II - aplikácia v medicínskej praxi. 2019, 204 s. ISBN 978-80-89613-24-3.

5.    MARTIN, B. I. et al.: Expenditures and health status among adults with back and neck problems. JAMA 2008; 299:656–664.

6.    MCCULLOCH, J. A., YOUNG, P. H.: Essentials of spinal microsurgery.

7.    PAULO H. J. et al.: 2014:InVesalius: Software Livre de Imagens M´edicas www.researchgate.net/publication/260322057_InVesalius_Software_Livre_de_ Imagens_Medics  Philadelphia, Lippincott-Raven 1998

8.    RUBIN, D. I.: 2007 Epidemiology and risk factors for spine pain. Neurol Clin. 2007;25(2):353–371

9.    WHEELER, A. H.: (Feb 03. 2016) Low Back Pain and Sciatica. eMedicine [on line]. In: Berman, S.A. Medscape, (cit 20.12.2016), dostupne na internete: http://emedicine.medscape.com/article/1144130-overview#a3

10.  WMA. 2000. WMA Declaration of Helsinki – Ethical Principles for Medical Research Involving Human Subjects, WMA. In 52nd WMA General Assembly, Edinburgh, Scotland, October 2000. [cit. 2017-01-15]. Dostupné na internete: www.samawomenshealth.in/wma-declaration-of-helsinki-ethical-principleshttp://www.samawomenshealth.in/wma-declaration-of-helsinki-ethical-principles-for-medical-research-involving-human-subjects/for-medical-research-involving-human-subjects/

Štítky
Fyzioterapie Rehabilitace Tělovýchovné lékařství

Článek vyšel v časopise

Rehabilitace a fyzikální lékařství

Číslo 1

2020 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

VIRTUÁLNÍ ČEKÁRNA ČR Jste praktický lékař nebo pediatr? Zapojte se! Jste praktik nebo pediatr? Zapojte se!

×