Režimové opatrenia zlepšujú kvalitu života po infarkte myokardu

Regimen measures improve quality of life after myocardial infarction

Aim: The aim of the work was to point out the importance of physical activity and adherence to regimen measures in relation to the quality of life in patients after myocardial infarction (MI). Methodology: The study group consisted of 77 patients with an acute MI (66.2% men and 33.8% women) with a mean age of 64.8 years (from 43 to 86 years). The data collection was performed using the anonymous standardised MacNew QLMI questionnaire, aimed at assessing quality of life, supplemented by demographic issues as well as questions aimed at changing and adherence to lifestyle. Results: Despite the fact that almost all probands declared that they were informed about the need for regimen measures after overcoming an MI, only a part of the probands sufficiently control them (55.8 %) and an even smaller part applies them in practice (35.1 %). Younger patients are more likely to follow the recommendations, women more often than men (with statistical significance of differences). Adherence to regimen measures is directly related to the quality of life of patients after a heart attack. Conclusion: Lifestyle change after an MI (as part of secondary prevention) improves not only the prognosis but also the quality of life. Less than satisfactory application in practice may have subjective causes (absence of motivation in the patient), as well as insufficiently intensive education by nursing staff.

Keywords:

myocardial infarction – Physical activity – regime measures – Quality of life

Autoři: Labudová M.; Šimonová M.; Zambojová I.; Ďurinová E.; Macháčková B.
Působiště autorů: Fakulta zdravotníckych vied, Piešťany, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská republika
Vyšlo v časopise: Rehabil. fyz. Lék., 28, 2021, No. 1, pp. 12-16.
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccrhfl20212

Souhrn

Cieľ: Cieľom práce bolo poukázať na dôležitosť vykonávania pohybovej aktivity, dodržiavanie režimových opatrení vo vzťahu ku kvalite života u pacientov po infarkte myokardu (IM). Metódy a metodika: Sledovanú skupinu tvorilo 77 pacientov s prekonaným akútnym IM (66,2 % mužov a 33,8 % žien) s priemerným vekom 64,8 rokov (43–86 rokov). Zber dát bol pomocou anonymného štandardizovaného dotazníku MacNew QLMI (Quality of Life after Myocardial Infarction), zameraného na hodnotenie kvality života, doplneného demografickými otázkami, ako aj otázkami zameranými na dodržiavanie režimových opatrení a zmenu životného štýlu. Výsledky: Napriek tomu, že takmer všetci probandi deklarovali, že boli po prekonaní IM oboznámení o nutnosti režimových opatrení, len časť probandov ich dostatočne ovláda (55,8 %) a ešte menšia časť uplatňuje v praxi (35,1 %). Odporúčanie dodržiavajú viac mladší pacienti, častejšie ženy ako muži (so štatistickou významnosťou rozdielov). S dodržiavaním režimových opatrení priamoúmerne súvisí kvalita života pacientov po infarkte. Záver: Zmena životného štýlu po IM (ako súčasť sekundárnej prevencie) zlepšuje nielen prognózu, ale aj kvalitu života. Nie celkom uspokojivá aplikácia do praxe môže mať subjektívne príčiny (absencia motivácie u pacienta), ako aj nedostatočne intenzívna edukácia zo strany zdravotníckeho personálu.

Klíčová slova:

infarkt myokardu – pohybová aktivita – režimové opatrenia – kvalita života

Úvod

Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtnosti nielen na Slovensku, ale i v Európe. V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na prevenciu. Cieľom sekundárnej prevencie u pacientov po infarkte myokardu (IM) je nielen znižovanie mortality, ale zároveň aj zlepšovanie kvality života u pacientov. Prevencia je zameraná na zmenu životného štýlu a cielenú kontrolu rizikových faktorov.

Za posledných 20 rokov došlo k výraznému zlepšeniu prognózy u pacientov s IM, nakoľko je základom liečby rýchle obnovenie prietoku infarktovou tepnou pomocou perkutánnej koronárnej intervencie [1]. To však je len jeden z faktorov zlepšenia prognózy pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Nezastupiteľné miesto v liečbe

a zlepšovaní prognózy má aj kardiorehabilitácia reprezentovaná vhodnými pohybovými intervenciami spolu s režimovými opatreniami [2,3]. Jej úlohou je minimalizovať riziko návratu kardiovaskulárnych ochorení, zvýšiť telesnú zdatnosť a pozitívne ovplyvniť kvalitu života [4].

Cieľom našej práce bolo overiť vzťah medzi pravidelnou pohybovou aktivitou ako súčasti dodržiavania režimových opatrení a kvalitou života pacientov po prekonanom IM v sledovaných položkách (fyzická, emocionálna, sociálna) podľa ich subjektívneho hodnotenia.

Metódy a metodika

Cieľovú skupinu tvorili pacienti, ktorí prekonali akútny IM v intervale nie menej ako 8 týždňov a nie viac ako 1 rok od dňa zaradenia. Hodnotenie kvality života je možné z rôznych pohľadov [5–7]. K získaniu informácií bol použitý anonymný štandardizovaný dotazník MacNew QLMI (Quality of Life after Myocardial Infarction Questionaire) doplnený vlastnými demografickými otázkami, otázkami o dodržiavaní režimových opatrení a vykonávaní pohybovej aktivity. Dotazník MacNew QLMI má 27 otázok rozložených do troch domén: emocionálnej, fyzickej, sociálnej. Cieľom bolo zistiť, ako sa pacienti cítia v jednotlivých doménach v posledných 2 týždňoch. Účasť respondentov v prieskume bola dobrovoľná, respondenti odpovedali na jednotlivé otázky samostatne písomne v čakárni pred kardiologickým vyšetrením. V priebehu vyšetrenia a počas odovzdania dotazníku na ambulancii bola zaistená anonymita respondentov.

Výskum sa uskutočnil v období od júla 2018 do decembra 2018 v kardiologickej ambulancii v Piešťanoch. Bolo oslovených 100 respondentov, štatisticky bolo vyhodnotených 77 kompletných vrátených dotazníkov. Hypotézy boli testované neparametrickými testami: Mann-Whitneyho U testom, Kruskal Wallisovým testom a Spearmanovým koeficientom poradovej korelácie.

Výsledky

Prvá časť dotazníku bola zameraná na informovanosť probandov a dodržiavanie režimových opatrení. Na otázku: „Boli ste oboznámený s režimovými opatreniami po infarkte myokardu?“ odpovedalo kladne 94,8 % probandov (100 % žen a 92,2 % mužov), vo veku > 65 rokov 97,5 % probandov, vo veku < 64 rokov 91,9 %, rozdiel nebol štatisticky významný.

Napriek takmer 100% poučeniu probandi len v 55,8 % prípadov uviedli, že poznajú režimové opatrenia, a to štatisticky významne viac v skupine do 64 rokov (62,2 %) a menej v skupine nad 65 rokov (50,0 %). Žiadne poznatky o režimových opatreniach priznalo 13,0 % respondentov, z toho 15,7 % mužov a 7,7 % žien. Pomerne veľký podiel tvorí odpoveď „čiastočne“, a to v celom súbore (31,2 %) i vo všetkých podskupinách (graf 1).

Odpovede na otázku „Poznáte režimové opatrenia po infarkte myokardu?“ v celom súbore, u mužov, u žien a vo
vekových skupinách.<br>
Graph 1. Answers to the question „Do you know the regimen measures after myocardial infarction?“ in the whole group, in
men, in women and in age groups. — Graf 1. Odpovede na otázku „Poznáte režimové opatrenia po infarkte myokardu?“ v celom súbore, u mužov, u žien a vo vekových skupinách.
Graph 1. Answers to the question „Do you know the regimen measures after myocardial infarction?“ in the whole group, in men, in women and in age groups.

Ešte väčšiu diferenciu medzi počtom poučených a počtom probandov dodržiavajúcich režimové opatrenia odhalili odpovede na tretiu otázku – k dodržiavaniu sa prihlásilo len 35,1 % probandov, štatisticky významne menej žien (11,5 %) ako mužov (47,1 %), pri rozdelení podľa veku štatisticky významne viac u probandov do 64 rokov (43,2 %) ako u starších 65 rokov (27,5 %). Odpoveď „nedodržiavam“ sa týka jedného probanda – staršieho muža (graf 2).

Odpovede na otázku „Dodržiavate režimové opatrenia po infarkte myokardu?“ v celom súbore, u mužov, u žien a
vo vekových skupinách.<br>
Graph 2. Answers to the question „Do you follow the regimen after myocardial infarction?“ in the whole group, in men, in women
and in age groups. — Graf 2. Odpovede na otázku „Dodržiavate režimové opatrenia po infarkte myokardu?“ v celom súbore, u mužov, u žien a vo vekových skupinách.
Graph 2. Answers to the question „Do you follow the regimen after myocardial infarction?“ in the whole group, in men, in women and in age groups.

V rámci režimových opatrení sa probandi vyjadrovali k miere pohybovej aktivity. Akúkoľvek aktivitu (pravidelnú alebo nepravidelnú) vykonávalo 47 zo 77 probandov (t.j. 61,1 %; 72,5 % mužov a 38,5 % žien), častejšie mladší probandi do 64 rokov (72,9 %) ako starší (50,0 %) – rozdiely sú štatisticky významné (graf 3).

Odpovede na otázku „Vykonávate pohybovú aktivitu?“ v celom súbore, u mužov, u žien a vo vekových skupinách.<br>
Graph 3. Answers to the question „Do you perform physical activity?“ in the whole group, for men, for women and in age
groups. — Graf 3. Odpovede na otázku „Vykonávate pohybovú aktivitu?“ v celom súbore, u mužov, u žien a vo vekových skupinách.
Graph 3. Answers to the question „Do you perform physical activity?“ in the whole group, for men, for women and in age groups.

Ako doplnkovú informáciu možno považovať odpovede na druh preferovanej pohybovej aktivity: najviac je zastúpená turistika (49,4 %), nasleduje bicyklovanie (35,1 %), plávanie (14,3 %) a rýchla chôdza / nordic walking (10,4 %). Vo vekovej skupine do 64 rokov evidujeme aj vyšší výskyt ostatných aktivít: lyžovanie, skupinové cvičenie, beh a fitness, ktoré sa v staršej skupine respondentov nevyskytli.

Pred zberom dát sme predpokladali, že pacienti po IM, ktorí vykonávajú akúkoľvek pohybovú aktivitu, majú lepšiu kvalitu života ako pacienti, ktorí nevykonávajú žiadnu pohybovú aktivitu. Vzhľadom k nízkemu počtu respondentov v skupinách bol aplikovaný Kruskal Wallisov neparametrický test. Porovnanie celkového skóre kvality života, ako aj kvality života v jednotlivých doménach (sociálnej, fyzickej a emočnej) vykázalo štatisticky významné rozdiely: v celkovom skóre na úrovni p = 0,001; vo fyzickej oblasti p = 0,025; v emočnej oblasti a sociálnej oblasti p = 0,001. Výsledky potvrdzujú náš predpoklad, že pacienti po IM, ktorí vykonávajú pravidelnú alebo nepravidelnú pohybovú aktivitu majú lepšiu, vyššiu kvalitu života než tí, ktorí nevykonávajú pohybovú aktivitu vôbec.

Podobné výsledky priniesla štatistická analýza možného vzťahu medzi dodržiavaním režimových opatrení a kvalitou života u pacientov po IM. Významný vzťah (p = 0,001) bol medzi dodržiavaním režimových opatrení a celkovým skóre kvality života, emočnou oblasťou a sociálnou oblasťou kvality života, štatisticky nevýznamný medzi dodržiavaním režimových opatrení a fyzickou oblasťou kvality života (p = 0,087).

Diskusia

Informovanosť pacientov po prekonanom IM o nutnosti zmeny životného štýlu s uplatňovaním režimových opatrení v rámci sekundárnej prevencie je vysoká – prakticky všetci po infarkte vedia, že svoj životný štýl musia zmeniť. Napriek tomu sa snaží o zmenu životného štýlu len ich časť. Možno sa len domnievať, že jedným z dôvodov je aj to, že napriek poučeniu takmer všetkých probandov sa takmer polovica z nich v dotazníku priznala k tomu, že ich kompletne nepozná, resp. sedmina probandov o nich nevie nič – 2× viac mužov ako žien, častejšie starší pacienti ako mladší. Možno to reflektuje všeobecný záujem, resp. nezáujem skôr mužov ako žien v zdravej populácii o svoje zdravie.

S tým úzko súvisí aj samotné dodržiavanie režimových opatrení. Väčší vzťah k ich dodržiavaniu majú ženy, vo všeobecnosti sú disciplinovanejší hlavne mladší pacienti. S nedostatočným dodržiavaním režimových opatrení môže súvisieť aj zistenie Ištoňovej et al. [8]. Podľa výsledkov jej práce má 31 % dostatok informácií o režimových opatreniach, 58 % pociťuje mierny nedostatok a 11 % si myslí, že informácií je veľmi málo. Dôvodov môže byť viac, určite za jeden z dominantných možno považovať aj nedostatočne rozvinuté edukačné schopnosti zdravotníckeho personálu [9,10]. Okrem informácií je však dôležitá motivácia pacienta informácie použiť v praxi a životný štýl aktívne zmeniť. Junehag et al. [11] pacientov po IM rozdelili do dvoch skupín, jedna skupina bola podporovaná v dodržiavaní režimových opatrení mentorom, druhá nie. U pacientov s mentorom bola zmena životného štýlu omnoho ľahšia. Pacienti sú síce na začiatku motivovaní ku zmene, ale postupne sa motivácia stráca a vtedy je veľmi dôležitá periodická edukácia zo strany zdravotníckeho personálu.

Mieru validity našich výsledkov hodnotenia kvality života sme posúdili pri porovnaní našich výsledkov s výsledkami podobnej štúdie Moryśa et al. [12] rovnako používajúcej anonymný štandardizovaný dotazník MacNew QLMI. Koeficienty (v škále 0–7) vyjadrujúce kvalitu života celkovo, ako aj v jednotlivých parciálnych položkách (emočnej, fyzickej a sociálnej) boli navzájom porovnateľné: celkové skóre 5,04 (naše výsledky) vs. 5,3 (Moryś et al.), vo fyzickej oblasti 5,0 vs. 5,1 a v sociálnej oblasti 5,46 vs. 5,4. Jediný významnejší rozdiel bol v emočnej oblasti: 4,84 vs. 5,4.

Záver

Pacienti po IM by mali zásadne zmeniť svoj životný štýl, čím sa určite pozitívne ovplyvní prognóza ochorenia. Edukácia pacientov po IM je nutnou, neodmysliteľnou súčasťou komplexnej liečby.

Zmena životného štýlu po IM (ako súčasť sekundárnej prevencie) zlepšuje nielen prognózu, ale aj kvalitu života. Na kvalitu života pozitívne vplýva aj vhodne zvolená pohybová aktivita, často uskutočňovaná pod dohľadom fyzioterapeuta. Nie celkom uspokojivá aplikácia do praxe môže mať subjektívne príčiny (absencia motivácie u pacienta), ako aj nedostatočne intenzívna edukácia zo strany zdravotníckeho personálu.

V posledných rokoch sa informovanosť občanov v oblasti primárnej a sekundárnej prevencie zlepšila, ale aj tak je dôležité klásť dôraz na poskytovanie dostatočne zrozumiteľných aktuálnych informácií od zdravotníckych pracovníkov na všetkých úrovniach, vrátane fyzioterapeutov pri pravidelných kontaktoch s pacientami v rámci rehabilitačnej liečby po prekonanom akútnom IM.

Doručené/ Submitted: 15. 1. 2021

Prijaté/ Accepted: 8. 3. 2021

Korešpondenčný autor:

PhDr. Monika Labudová, PhD., MBA, MPH

922 01 Ostrov 445

Slovenská republika

email: monika.labudova@ucm.sk

labudovamonika@azet.sk

Konflikt záujmov: Autori deklarujú, že text článku zodpovedá etickým štandardom, bola dodržaná anonymita pacientov, a vyhlasujú, že v súvislosti s predmetom článku nemajú finančné, poradenské ani iné komerčné záujmy.
Publikačná etika: Príspevok nebol doteraz publikovaný ani nie je v súčasnosti zaslaný do iného časopisu na posúdenie. Autori súhlasí s uverejnením svojho mena a e-mailového kontaktu v publikovanom texte.
Dedikácia: Článok nie je podporený grantom ani nevznikol za podpory žiadnej spoločnosti.
Redakčná rada potvrdzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritériá pre publikácie zasielané do biomedicínskych časopisov.
Conflict of Interest: The authors declare that the article/manuscript complies with ethical standards, patient anonymity has been respected, and they state that they have no financial, advisory or other commercial interests in relation to the subject matter.
Publication Ethics: This article/manuscript has not been published or is currently being submitted for another review. The authors agree to publish their names and e-mails in the published article/manuscript.
Dedication: The article/manuscript is not supported by a grant nor has it been created with the support of any company.
The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers.

Zdroje

1. Aschermann M. Kardiologie. Praha: Galén 2004: 1540. ISBN 80-7262-290-0.

2. Chaloupka V. Rehabilitace nemocných po infarktu myokardu. Interní Med 2004; 6(2): 74–78.

3. Vítovec J, Špinarová L, Špinar J. Sekundární prevence po infarktu myokardu – režimové a farmakologické postupy. Interní Med 2011; 13(5): 202–204.

4. Beňačka J, Mašán J. Kardiovaskulárna rehabilitácia. Trnava: Univ. sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2014: 138. ISBN 978-80-8105-538-6.

5. Gurková E. Hodnocení kvality života. Pro klinickou praxi a ošetřovatelský výzkum. 1. vyd. Praha: Grada Publishing 2011: 224. ISBN 978-80-247-3625-9.

6. Heřmanová E. Koncepty, teorie a měření kvality života. 1.vyd. Praha: Slon 2012: 239. ISBN 978-80-7419-106-0.

7. Thompson DR, Yu CM. Quality of life in patients with coronary heart disease – I: assessment tools. Health Qual Life Outcomes 2003; 1: 42. doi: 10.1186/ 1477-7525-1-42.

8. Ištoňová M, Zeman M, Judičáková M. Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu. Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť – základný predpoklad kvality života pacientov. Zborník z 3. Slovenského chirurgického dňa v Košiciach. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010: 23–30.

9. Kordulová P. Vzdělávání sester v akutní kardiologii. Interv Akut Kardiol 2017; 16(1): 32–34.

10. Novotná Z, Hudáková A, Šimová Z et al. Vybrané kapitoly z ošetrovateľstva vo vnútornom lekárstve I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2012: 201. ISBN 978-80-555- 0597-8.

11. Junehag L, Asplund K, Svedlund M. Perceptions of illness, lifestyle and support after an acute myocardial infarction. Scand J Caring Sci 2014; 28(2): 289–296. doi: 10.1111/ scs.12058.

12. Moryś JM, Bellwon J, Höfer S et al. Quality of life in patients with coronary heart disease after myocardial infarction and with ischemic heart failure. Arch Med Sci 2016; 12(2): 326–333. doi: 10.5114/ aoms.2014.47881.